Kresťanstvo

Nádej a záchrana. Kniha slúži tým, čo putujú do Fatimy ako užitočný sprievodca, ktorý im, najmä vďaka fotografiám, pomôže rýchlo sa tu zorientovať a zároveň dozvedieť čo najviac údajov o samotných zjaveniach a ich odkaze. Pre tých, čo sa do Fatimy nemôžu dostať, chce tieto miesta a udalosti priblížiť aspoň nepriamo a priniesť im Fatimu do ich domovov. A pre tých, čo vo Fatime boli, ako aj pre ich blízkych, chce byť kniha suvenírom i spomienkou. Fotografie im pripomenú zážitky, text zas bohatstvo a aktuálnosť fatimského posolstva.

Nový život do spustnutej záhrady zlomených vzťahov. Leotina záhrada bola kedysi krásne miesto, kde kvitli kvety a nádej. Tam Leota nachádzala útočisko pred hlbokými ranami, ktoré jej spôsobila ničivá vojna. Bola to jej svätyňa, kde kľačala pred milujúcim Bohom a modlila sa za deti, ktoré nechápali jej tiché sebaobetovanie. Teraz je osemdesiatštyriročná Leota Reinhardtová sama a jej milovaná záhrada je spustnutá. Všetky jej snahy o zmierenie s jej dospelými deťmi vyšli nazmar. O svojom zúfalstve hovorí len milujúcemu Otcovi, svojmu jedinému priateľovi. Potom Boh priveje vietor zmien v celkom nepravdepodobných podobách: jednou je vysokoškolský študent, ktorý si myslí, že má na všetko odpovede, a druhou vnučka, s ktorou sa Leota už dávno márne túžila zblížiť. Môže však napraviť skazu, ktorú spôsobilo uchovávanie bolestivých rodinných tajomstiev, skôr než vyprší jej čas?

Knižka plná náhod a náhodičiek je súborom rozličných príhod, ktoré život prináša a ktoré sa ľuďom bežne stávajú. Stačí sa však na ne pozrieť z iného uhla a všedné sa javí zaujímavým. Autorom knižky je kňaz, sprievodca a zároveň cestovateľ Marián Gavenda, ktorý navštívil mnohé krajiny a priniesol si z nich veľa zážitkov a skúseností. Jeho príbehy pochádzajú z atraktívneho a nevšedného prostredia ako napríklad Vatikán, pápežská kúria, Izrael, Austrália, Čile. Autor tu spracúva svoje zážitky aj z turistických putovaní, cyklistických túr, napr. Ján Pavol II. ako úspešný stopár, ale i stretnutia s ľuďmi v napohľad všedných udalostiach, ale v zaujímavých súvislostiach. Je zaujímavé sledovať autorov odlišný pohľad na témy, ktoré nám nastoľuje život. Vo svojich krátkych poviedkach používa humor a pointou vie čitateľa prekvapiť. Jednotlivé príbehy sú akousi ilustráciou, čo všetko možno v knihe života vyčítať, ak človek číta medzi riadkami a pozornejšie si všíma rôzne skryté súvisy. Cieľom knižky je, aby sa čitateľ pozrel na udalosti svojho života a aby tak kniha voľne pokračovala v jeho osobnej skúsenosti. Krátke prózy sú doplnené autorovými pôsobivými fotografiami z celého sveta.

40 jednoduchých modlitieb prinášajúcich radosť a pokoj. Max Lucado v knihe Modlitby do vrecka za priateľov ponúka štyridsať biblických veršov sprevádzaných modlitbou, ktoré prinášajú radosť a pokoj.Priatelia. Niektorí priatelia sú nám bližší ako rodina. Sú súčasťou nášho života, tešia sa z našich úspechov a stoja pri nás, keď sa nám nedarí. Stáva sa však, že týmto výnimočným ľuďom zabúdame hovoriť, akí sú pre nás dôležití. Týchto štyridsať jednoduchých modlitieb je návodom, ako sa v rôznych životných situáciách modliť za svojich priateľov a prehlbovať vzťahy s nimi.

Reflexie a komentáre. Dielo Evergetinos uvádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis.

Pôstne obdobie je ideálnym časom na zamyslenie sa nad hodnotou ľudského smerovania. Knižná novinka od nitrianskeho biskupa Viliama Judáka (* 1957) Putovanie k zázraku Veľkej noci je návodom na prežitie týchto dní s radosťou a otvoreným srdcom pre Ježiša. Kniha má dve časti. Každú kapitolu prvej časti s názvom Kalendárium tvorí jeden deň. Začína sa Popolcovou stredou a končí Veľkonočnou nedeľou. V každom dni nájdeme odkazy na state zo Svätého písma, o ktorých môže čitateľ meditovať, a originálnym spôsobom poňatý text, v ktorom sa dozvieme mnoho užitočného o jednotlivých pôstnych a veľkonočných dňoch. Druhú časť s názvom Veľkonoční ľudia tvoria zaujímavosti o postavách, ktoré zohrali svoj väčší či menší význam pri udalostiach Veľkej noci. Autor na ne v mnohých prípadoch pozerá iným ako tradičným uhlom pohľadu, ktorý ponúka inšpiráciu k zaujatiu vlastného postoja a nabáda čitateľa nahradiť tradičné kritické myslenie milosrdným a láskavým prístupom.

Po mimoriadne úspešnej publikácii Jezuliatko prichádza, ktorú nitriansky biskup Viliam Judák (* 1957) pripravil na Advent a Vianoce 2018, prichádza s nezávislým pokračovaním adventných a vianočných príbehov s názvom Jezuliatko opäť prichádza. V prvej časti knihy pozýva na Putovanie adventným a vianočným časom ponúka čitateľovi každodenné meditácie od prvého adventného dňa až do 12. januára. Druhá časť Pri jasličkách prináša prekrásne vianočné príbehy, ktoré čitateľa jemne vtiahnu do tajuplnej a čarovnej atmosféry Vianoc.

Rozlišovanie je umenie. Umenie, ktoré bolo možno príliš dlho zabudnuté alebo vnímané viac ako nepríjemnosť než ako niečo esenciálne pre náš život. Ale nad toto umenie niet lepšieho, ak chceme skutočne čeliť našej ľudskej podstate, našej potrebe stať sa pravými mužmi a ženami, ktorí sa naplno realizujú, a hlavne, ktorí sú si plne vedomí toho, čím sú a čím by chceli byť.Rozlišovanie však nie je umením, ktoré vykonávame sami. Uskutočňujeme ho spolu s tými, ktorí nás na našej ceste sprevádzajú. Ocitáme sa na púti. To nie je len cesta našich dnešných súčasníkov, ale aj ľudu, ktorý prichádza z diaľky a do ktorého patríme, či už z ľudského hľadiska, či po stránke viery.Táto knižka nie je len zbierkou katechéz pápeža Františka na túto tému, ale aj prechádzaním iných jeho textov. Každý z nás tak dostáva možnosť uvedomiť si svoje osobné smerovanie i putovanie celého ľudu vo svetle Slova. Nakoniec, ako zdôrazňuje vo svojom úvode editor Giacomo Costa, „kniha sa končí svedectvom: pápež František sám hovorí, ako objavil rozlišovanie a začal ‚kráčať touto cestou‘ bez toho, aby sa už vrátil späť. Praktizovanie rozlišovania sa má stať životným príbehom a pápež František nás vyzýva, aby sme sa nezastavili len pri počúvaní jeho skúsenosti, ale aby sme sa sami vybrali na cestu a získali vlastnú skúsenosť.“

Patriarcha Jakub sa netají tým, že uprednostňuje svojho mladšieho syna Jozefa. Jozef vyrastá ako otcov miláčik a dedič jeho majetku. Otcova náklonnosť sa mu páči, ale zároveň trpí, pretože jeho starší bratia ním pohŕdajú, najmä Júda. Keď sa jeho bratom naskytne príležitosť, zbavia sa Jozefa tak, že ho predajú za otroka. Svojmu otcovi klamú o Jozefovom osude.Zatiaľ čo Jozef slúži u veliteľa faraónovej palácovej stráže, falošne ho obvinia a uväznia, Júda opúšťa svojho otca a svoj domov, pretože si chce vybudovať vlastný život v Kanaáne, pričom sa snaží vymazať spomienky na to, ako zradil svojho mladšieho brata.O mnoho rokov neskôr sa životné cesty všetkých bratov nečakane pretnú. Práve v čase, keď pre nedostatok úrody zavládne na celom svete hlad. Rodinné vzťahy nečakane ožívajú práve tam, kde sa násilne pretrhli. Zdá sa, že spomienky ešte vôbec nevybledli.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Charles Pierre Péguy (1873-1914), francúzsky novinár a básnik, sa narodil v Orléans a zomrel vo vojne. Bol najskôr oduševnený socialista so vznešenými ideálmi. Neskôr sa stal presvedčeným katolíkom. Svoju vieru prežíval takmer mučenícky, pretože niektoré skutočnosti pociťoval veľmi extrémne (najmä večnosť pekla). Ako spisovateľ, básnik a autor mnohých polemík bojoval za dôstojnosť človeka a za spoločnosť preniknutú kresťanstvom. Okrem rozličných úvah a poznámok napísal aj báseň Porche du mystére de la deuxiéme vertu (Predsieň tajomstva druhej čnosti, 1911). Je to jedna z najlyrickejších básní, aké kedy Péguy napísal. V básni sa upriamuje na nádej, na malú čnosť, za ktorou idú dve väčšie sestry (viera a láska). Matka nádeje je Panna Mária. Básnik ju v intenzívnych a hlbokých veršoch ospevuje ako „la plus grande bénédiction qui soit descendu sans toute la création“ (najväčšie požehnanie, ktoré zostúpilo na celé stvorenie). Myšlienky tejto básne boli pre mňa motívom k napísaniu týchto úvah o Panne Márii – „najväčším požehnaním, ktoré zostúpilo na celé stvorenie“.

Bůh touží po tom, aby každý z nás prožil život v plnosti. Hledáme-li při tom skutečný smysl, nejde jen o věc lidskou: náš život je i dílem Božím. Učíme se u Ježíše. On je náš Mistr, Učitel par excellence. Elias Vella prezentuje v jedné ze svých posledních knih etapy našeho duchovního života. V nich vnímáme Ježíše jako svého lékaře, Mistra, přítele i Pána. Ježíš v každém případě zosobňuje nezměřitelné Boží milosrdenství a péči o člověka. Když Pánu dovolíme, aby nás vedl, otevírá se před námi netušená a přitažlivá cesta. Co vlastně znamená učit se u Krista? Jak se ho ptát, co dělat? Jak a kde Pána následovat? Jak být vnímaví k jeho slovu a k Boží vůli? Pozorně rozjímejme o Božím slově. Ve své slabosti čerpejme sílu z eucharistie. Důvěrný, v čase se prohlubující vztah s Ježíšem pak prosvětlí nejen nás, ale i život našich bližních a našeho okolí.

Dobré rozhodnutia podporujú zdravé vzťahy. Chodenie je nádherné obdobie v živote dvoch ľudí. Táto kniha sa prakticky venuje mnohým otázkam, ktoré sa môžu objaviť aj pri vašom spoločnom spoznávaní sa. Nájsť spoľahlivého a oddaného celoživotného partnera je skutočne ťažké – najmä preto, lebo ľudia spolu chodia spôsobom, ktorý im nepomáha v rozhodovaní sa k záväzku či k odchodu zo vzťahu. Veľmi často potom zažijú bolesť a utŕžia mnohé zranenia. Čas chodenia však tiež môže priniesť do života dospievajúceho človeka veľa dobrých vecí – okrem iného mu môže pomôcť pri jeho osobnom vývoji a dozrievaní. Cieľom tejto knihy je pomôcť vám odhaliť tajomstvo úspešného chodenia a vyhnúť sa tak možným nástrahám vo vzťahoch.Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend sú klinickí psychológovia, konzultanti, prednášatelia a autori mnohých populárnych kníh. Okrem spolupráce v psychologickom centre na klinike Minirth-Meier v Newport Beach v Kalifornii založili spolu poradenské centrum Cloud-Townsend Clinic and Resources. V slovenčine im vyšli knihy Hranice, Hranice v manželstve, Hranice a deti.

Učiteľ, „povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“ (Mt 24, 3; Mk 13, 4; Lk 21, 7). Človek odnepamäti hľadá odpovede na tieto otázky. Zaujímalo to aj Ježišových učeníkov. Ježišova odpoveď je ale jednoznačná: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36). Ježiš teda neoznámil dátum, kedy má prísť toto zavŕšenie vekov, tento koniec sveta; to je tajomstvo, ktoré pozná iba Otec (Mk 13, 32), a nie je vecou ľudí poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil vlastnou mocou (Sk 1, 7).Pri Ježišovom nanebovstúpení zhromaždení počuli: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ (Sk 1, 11) Zdá sa, že v začiatkoch Cirkvi si veriaci, naskrze preniknutí svetlom Paschy a Turíc mysleli, že Kristus sa vráti hneď. Svätý Pavol však koriguje tieto ilúzie a nastojí na povinnosti bedliť, lebo „Pánov deň príde ako zlodej v noci“ (1 Sol 5, 2).To, kedy a ako to bude, prevyšuje našu predstavu a naše chápanie. Je prístupné iba vo viere. Definitívne to bude „v posledný deň“ (Jn 6, 39). Je teda spojené s druhým Kristovým príchodom na svet, keď „na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba“ (1 Sol 4, 16). Vtedy „tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5, 29). Fatima je jednou z najväčších odpovedí svetu, ktorý zabúdal a dnes ešte viac zabúda na pravý význam pozemského života a jeho pokračovanie vo večnosti. Jej hlavným poslaním bolo ukázať vážnosť pozemského života, ktorý nie je ničím iným než krátkou prípravou na večnosť, ktorá môže byť radostná, ale aj tragická. Je poukazovaním na milosrdenstvo, ale zároveň na Božiu spravodlivosť.

Encyklika o bratrství a sociálním přátelství. Hlavním tématem encykliky Fratelli tutti je „sociální přátelství, které nikoho nevylučuje“ a „bratrství otevřené pro všechny“. Papež František nejprve přesně a v souvislostech reflektuje nezdravé tendence v současné globalizované společnosti, politice, hospodářství a médiích. Na jedné straně vidí bezbřehý individualismus, ztrátu smyslu pro společné dobro a vylučování starých, nemocných či nenarozených z našeho obzoru, na straně druhé bezmezný konzum, magickou víru v to, že trh vyřeší sociální a ekonomické problémy, nebo sílící nacionalismus a populismus v politice. Papež ovšem nezůstává jen u kritiky. Jako muž naděje povzbuzuje křesťany i všechny lidi dobré vůle ke vzájemnému setkávání a rozvíjení vztahů uvnitř menších i větších společenství. Nově promýšlena jsou i velká témata, jako je digitální propojenost současného světa, vlastní kulturní a náboženská identita otevřená druhým, nepřípustnost trestu smrti nebo role OSN. Na závěr vyzdvihuje papež základní lidské právo – svobodu náboženského vyznání pro všechny – i potřebu dialogu mezi náboženstvími.

Obnov v týchto turbulentných časoch svoju unavenú dušu. Postaviť Krista vždy a za každých okolností na prvé miesto – to je zlatá niť, ktorá sa tiahne celou knihou. Mať Krista na prvom mieste je nevyhnutné na to, aby sme krízy našich dní zvládli. John výstižne opisuje následky covidovej krízy a hľadá cesty, ako sa nedať pohltiť falošnými kráľovstvami (bez Kráľa), ktoré nám ponúka dnešný svet ako východisko cez zábavy, exkluzívne dovolenky, adrenalínové športy, drogy, porno… Vyzýva nás pestovať si odolnosť pre časy, ktoré sa nás pokúšajú obrať o lásku k Bohu.Zbežné čítanie prvých častí tejto knihy môže v nás vyvolať dojem, že John Eldredge sa zaradil k tým, čo v udalostiach našich dní (a to ešte nebola vojna na Ukrajine) vidia znamenia blížiaceho sa konca sveta a druhého príchodu Ježiša Krista. No prečítanie celého diela nás nasmeruje úplne inde – autor pozorného čitateľa vedie k prehĺbeniu vzťahu s Kristom bez ohľadu na to, kedy príde.

Listy nemecko-židovskej katolíckej filozofky, mystičky a obete holokaustu Edity Steinovej z rokov 1916 - 1942 tvoria prirodzený doplnok k jej autobiografii Príbeh jednej židovskej rodiny. Hovoria nielen o zásadných udalostiach z jej života, ale autorka v nich zároveň odhaľuje svoj najhlbší osobnostný rozmer. Vyžaruje z nich ľudskosť, snaha o pravdu, spravodlivosť a pomoc iným pri riešení ťaživých životných problémov, otvorenosť, jednoduchosť, múdrosť i hlboká náboženská viera - dokonca aj v najťažších chvíľach jej života. Čitateľ tak dostáva intímny portrét veľkej ženy a mysliteľky v súkromí, pri filozofickej i pedagogickej práci, rodine, aj vo vlastnej tvorivosti a kontemplatívnom živote v kláštore. Zároveň získava obraz aj o kultúrnom a politickom živote v Nemecku jej doby, ktorý tvorí širšie pozadie jej korešpondencie.

Jak práce dokáže proměnit náš život. Svatý Benedikt tvrdil, že modlitba je pramenem, ze kterého vyvěrá práce. Anselm Grün se zamýšlí nad tím, jak dnes sladit modlitbu a práci, život a povolání. Benediktinské „ora et labora“ ve středověku formovalo křesťanskou pracovní morálku. I dnes je ale důležité sladit modlitbu a práci, vnější a vnitřní život, pohyb a klid, život a povolání. Jde o rovnováhu mezi prací a životem. Co přináší modlitba modernímu člověku, který není zbožný? Modlitba v širším smyslu znamená: mít čas se zastavit, přerušit práci, najít vnitřní klid a spojit se sám se sebou. Protože pak nežijeme jen z toho, co nám přináší užitek, ale z toho, co nás skutečně naplňuje.

Direktorium pro katechezi shrnuje aktuální pohled katolické církve na katechezi a evangelizaci v dnešním světě. Katecheze není jen předáváním teoretických znalostí, ale uváděním na cestu víry a doprovázením člověka na této cestě. Vhodně zvolenou katechezí osobní víra v Ježíše Krista zmrtvýchvstalého roste a zraje ve společenství církve. Plodem katecheze je pak nejen živá víra, ale i vnitřně svobodné jednání, samostatné myšlení a schopnost rozlišit pravdu od toho, co nás může klamat. Dokument se zabývá katechezí v evangelizačním poslání církve, obšírně se věnuje osobnosti katechety a zdůrazňuje, že právě katecheté jsou často prvními svědky víry a hlasateli Božího slova. Direktorium popisuje různé metody a styly katecheze a dodává cenné postřehy o katechezi v konkrétních situacích – zejména v prostředí rodin, škol a farností, ale i mezi lidmi na okraji společnosti. Detailně se zaobírá katechezí na místní i diecézní úrovni a všímá si i řady dalších otázek, jako jsou šance a úskalí digitální éry, výchova ke spravedlnosti, ekumenismus, mezináboženský dialog a jiné. Soubor obecných zásad i praktických postřehů ke každodenní službě je určen katechetům, pedagogům a učitelům náboženství, kněžím, jáhnům, biskupům, pastoračním radám, studentům a všem, kdo se zabývají katechezí a evangelizací.

Často je počuť ľudí v zložitých otázkach života povedať na adresu zodpovedných: „Bol by som zvedavý, čo si o tom on myslí...“ A vtedy zvyčajne odpovede neprichádzajú. Keď ma ľudia zastavovali ako kňaza, či biskupa, mnohokrát som odpovedal na tie isté problémy viacerým ľuďom na rozličných miestach. A tak som využil veľké modlitbové stretnutia v Klokočove cez Fatimské soboty aj na hodinku otázok a odpovedí – teda na dialóg s veriacimi, kedy mi väčšinou na lístkoch ľudia posielali svoje otázky, výhrady, či nápady. Častokrát sa stávalo, že jedinou odpoveďou som oslovil viacerých ľudí zápasiacich s tým istým problémom. Preto som po návšteve Ad limina rozšíril možnosť pýtať sa cez facebook, a to na návrh o. Štefana Keruľ-Kmeca, s ktorým sme predtým rozbehli aktivitu smerom k mladým. Moje odpovede nenesú známku teologických pojednaní, ale skôr je to bezprostredná reakcia na daný problém, či otázku, aby ľudia vedeli, ako rozmýšľa ich biskup. Pravdou je, že aj moje odpovede sú podporené myšlienkami evanjelia, či kňazov, ktorí ma formovali, alebo dokumentmi, ktoré vytvárali moju názorovú štruktúru myslenia, pretože aj sám by som nechcel vybočiť z pravdivého učenia Cirkvi. A tak do odpovede vkladám to, čo by ľudia radi vedeli vo svojich problémoch, a to bez nejakých zastretých formulácii – priamo tak, ako rozmýšľa ich biskup o ich trápení.

Asketické homílie svätého Izáka Sýrskeho sa považujú za najlepšiu učebnicu duchovného života. Svätý Izák Sýrsky nielen detailne predstavuje základné kroky pre budovanie intenzívneho vzťahu s Bohom, ale postupne čitateľa dvíha k duchovným výšinám.

Francouzský kněz Henri Caffarel měl hluboký vhled do Božího plánu s láskou muže a ženy. Jeho inspirativní promluvy shromážděné v tomto svazku nám dávají pochopit obrovský potenciál svátosti manželství. Žít v manželství je náročné – ale i v něm nás Bůh, pokud se mu otevřeme, vede, doprovází a posiluje. Autor zná dobře realitu manželského života. Je si vědom nástrah v partnerském vztahu, ukazuje nám však, jak zlu lhostejnosti, výčitek a naschválů nepodlehnout. Láska je věrná a nepomine, jen když je ochotná začínat stále znovu, schopná odpouštět i odpuštění přijmout. Autor nás uvádí do manželské a rodinné spirituality. Ukazuje na důležitost modlitby i na povolání manželů k pohostinnosti a ke svědectví v ateistické společnosti. Opomenuta není ani sexualita.

Duchovná obnova po Covid-19 a iných krízach. Pred pár rokmi sme sa v našej farnosti Sv. Mikuláša v Barbertone rozhodli vytvoriť program pre permanentnú duchovnú formáciu. Zámerom je znovuobjavenie duchovnej tradície, ktorú nám zanechali svätí učitelia duchovného života. V podcaste Pramene som zdieľal skúsenosti s týmto programom, čo vyvolalo pozitívnu odozvu a záujem o podrobnejšie vysvetlenie tohto úsilia. To ma viedlo k zhrnutiu odpovedí do brožúrky Zabudnutá cesta – Duchovná obnova po Covid-19 a iných krízach.Názov vystihuje dve hlavné skúsenosti tých, ktorí prijali pozvanie k tejto permanentnej duchovnej formácii.Prvou je údiv nad mierou zabudnutej duchovnej múdrosti, ktorú nám zanechali svätí otcovia. Štúdium ich slov nám neustále odhaľuje duchovné zákonitosti, ktoré boli objavené počas ich zápasu o svätosť. Niekedy naprávajú naše chápanie duchovného života, inokedy dávajú porozumieť, prečo na tejto ceste stagnujeme alebo predstavujú výzvu k väčšiemu nasadeniu v našom duchovnom úsilí. Toto štúdium skutočne vedie k návratu k starobylej duchovnej tradícii, tejto zabudnutej cesty, ktorá vzišla zo skúseností veľkého zástupu svätých. Návrat k ich múdrosti bol v Cirkvi vždy sprevádzaný veľkou duchovnou obnovou.Druhú vystihujú slová jedného z účastníkov týchto formačných stretnutí: „Je to pre mňa veľkým požehnaním a som rád, že som sa odhodlal k tomuto štúdiu svätých otcov. Vnímanie všetkých tých kríz a škandálov v Cirkvi na mňa negatívne pôsobilo. Bez týchto stretnutí by som azda stratil všetku nádej a azda aj vieru.“ Iní zas zdieľali, že im to pomohlo zvládnuť situáciu spôsobenú pandémiou Covid-19, čo môžem ako farár s radosťou potvrdiť.Je pre mňa skutočne prekvapením, že tento jednoduchý program mal takú silný dopad na našu farnosť. Spočíva v pravidelných pondelkových stretnutiach, počas ktorých postupne prechádzame učenie svätých otcov, uvažujeme nad ním a pokúšame sa nájsť cestu, ako ho uskutočniť v podmienkach dnešnej doby. Samozrejme, že táto formácia sa neobmedzuje len na tieto stretnutia. Homílie, príhovory a individuálne duchovné rozhovory sú tiež prostriedkom na sprostredkovanie múdrosti svätých otcov.V brožúrke zdieľam túto našu skúsenosť duchovnej obnovy. Doplnil som ju o náčrt šiestich tém, ktorým sa v priebehu tohto roka budeme intenzívnejšie venovať. Ide o oblasti, ktoré sme počas stretnutí identifikovali, ako zabudnuté základné kamene duchovného života.Táto publikáciu nemá ambíciu ponúknuť nejaký prepracovaný program duchovnej obnovy. Ide iba o jednoduché ponúknutie skúsenosti našej farnosti s nádejou, že sa môže stať užitočnou inšpiráciou pre druhých.

Príklady a myšlienky. Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Spôsob jeho modlitby urobil silný dojem na jeho učeníkov, pretože keď ho videli, ako sa modlí, jeden z jeho učeníkov prosil, aby aj ich naučil modliť sa. Nevieme presne, čo ho na Ježišovej modlitbe zaujalo, ale môžeme predpokladať, že to bolo nadšenie, ktoré tiahlo Syna k Otcovi a ktoré zapojovalo celú jeho dušu do tohto synovského kontaktu. V týchto momentoch Kristova tvár musela pokojne žiariť.Učeník teda čakal až táto modlitba skončí, a potom vyslovil prosbu, ku ktorej dal podnet sám: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11, 1). Bol jedným z učeníkov Jána Krstiteľa a vstúpil do jeho školy, aby sa modlil. Ale keď teraz očami sledoval Ježiša pri jeho modlitbe, vnímal rozdiel a zatúžil modliť sa ako on. Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svo- jim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu Otče náš... (Mt 6, 9 – 13). Naučil ich modlitbe, ktorá bola kresťanskou zbožnosťou s úctou prijatá.Od tejto chvíle, deň čo deň tisíce a tisíce kresťanov opovažujú sa Bohu povedať: Otče náš! Je to najvznešenejšia modlitba, akú môžu vysloviť pery človeka. Známa, až taká známa, že sa dokonca stala akousi jednotkou osvojenia si učebného textu, akousi základnou veličinou pri meraní zvládnutia nejakého učiva.„Viem to ako Otčenáš,“ povie nejeden študent. Ale naozaj, vieme Otčenáš? Teda vieme, o čo prosíme v modlitbe Otčenáš. Vážime si vôbec modlitbu, ktorú nás naučil sám Pán? Nestal sa pre nás Otčenáš len akousi známou zbožnou básničkou odrecitovanou ráno, večer, či pri inej príležitosti?Ak sa však zamyslíme nad jej obsahom, a neostaneme len pri zdaní, s prekvapením zistíme, že ona vlastne nie je stará. Je mladá, tak ako jej autor. Je stále nová, stále aktuálna, stále nadčasová, skrývajúca v sebe tajomstvá a poklady. Je aj darom, za ktorý máme ďakovať, pretože sme dostali božský príklad, aký má byť obsah i forma modlitby.Modlitba Otče náš, aj keď je najčastejšie vyslovovaná modlitba na svete, neznamená ale, že je nejakou všeobecnou celosvetovou modlitbou. Má ale svoje miesto v živote. V prvom rade a predovšetkým je modlitbou Ježišových učeníkov. Podľa Matúša stojí v centre Reči na vrchu a je určená nie iba ľudu, ale predovšetkým učeníkom: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ (Mt 6, 9). U Lukáša je to ešte zreteľnejšie, keď jeden z jeho učeníkov prosí, aby ich naučil modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Ježiš im vtedy povedal: „Keďsa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno...“ (Lk 11, 2).Otčenáš je teda predovšetkým modlitba učeníkov. V každom riadku ide o to, aby nasledovníci Ježiša zabudli na svoje vlastné túžby a životné plány a chceli iba to, čo chce Boh. V tomto ohľade je pre každého, kto sa ju modlí, dosť „riskantnou“ modlitbou. Prečo? Lebo akosi sa „obnosil“. Jeho slová a vety: „Posväť sa tvoje meno,“ „buď vôľa tvoja,“ akoby sa nám rozmazali, vybledli. Avšak u učeníkov mal Otčenáš jasné a zreteľné črty.Ježiš nenaučil učeníkov modlitbu chvály, ako to bolo v židovskej tradícii. Ježiš poznal modlitbu chvál a vďaky. Odovzdal im ale modlitbu prosebnú, ako jedinú a im vlastnú, ktorá zodpovedala práve vznikajúcemu Božiemu kráľovstvu.Modlitba Otčenáša je veľmi krátka. Odpoveď dáva Matúš Ježišovým učeníkom, ktorú umiestnil pred Otčenáš: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, prv, ako by ste ho prosili“ (Mt 6, 7 – 8).To je teda dôvod, prečo je modlitba Otčenáš, taká krátka: ide k jadru, k veci, bez žiadnych ceremónii.V modlitbe Otčenáš je v samotných siedmych prosbách zhrnutá celá Ježišova vôľa i očakávania. Je preto hodná, aby sme sa nad ňou zamysleli a znova lepšie zacítili jej chuť a silu. Ak sa ju dobre modlíme a podľa nej budeme aj žiť, stane sa vynikajúcim pomocníkom nášho kresťanského života.Nech k tomu poslúži aj táto zbierka príkladov a myšlienok.

200 kapitol o duchovnom zákone. Milí priatelia, v roku masívneho šírenia vírusu Covid 19, keď sa celé ľudstvo trápi bojom s touto nebezpečnou pandémiou, nemôžem začať inak len konštatovaním, že je to pre všetkých ľudí veľká Božia výzva k obráteniu a k zameraniu sa na duchovný život. Boh nás má veľmi rád a ponúka nám svoju milosť mnohorakým, aj takým výrazným spôsobom, akým je pandémia. Chce, aby sme sa pozastavili, aby sme spomalili svoje životné tempo a hlavne, aby sme sa začali zamýšľať nad zmyslom svojho života. Lebo sa ženieme a ani nevieme za čím a kam. Áno, ľuďom často uniká duchovný rozmer ich života, a je to logické, lebo žijeme v pozemskom, materiálnom svete, ktorý nás vťahuje do toho, aby sme zmýšľali a konali len pozemsky.Svätý Marek Asketik nám ponúka vzácne myšlienky pre obohatenie nášho života. Autor tejto publikácie nám ich s pomocou Božou meditatívne rozvádza a pomáha nám ich pochopiť do hĺbky. Zaujali ma myšlienky svätca, ktorému ide o náš dobrý kresťanský život, o verné nasledovanie Ježiša Krista. Ale zaujali ma aj slová autora, ktorý pokojným, meditatívnym vysvetľovaním pomáha čitateľovi osvojovať si myšlienky sv. Marka Asketika, aby sme ich prijali do svojho života a to nielen rozumom, ale predovšetkým srdcom.Svätec konštatuje, že „každé požehnanie prichádza z Božej prozreteľnosti. Ale uniká tým, ktorí sú nevďační a záhaľčiví.“ Koľkí ľudia nevedia o svojej nevďačnosti, či záhaľčivosti? Nájdeme ich všade, aj u Bohu zasvätených osôb. V čom sa prejavuje naša veľká nevďačnosť? Prejavuje sa najmä tým, že zabúdame na nášho najväčšieho Dobrodincu a Záchrancu, že zabúdame na Ježiša Krista, ktorý prebýva v bohostánkoch našich chrámov. Čaká nás tam ako väzeň Lásky a my prechádzame popri chrámoch bez povšimnutia a bez pozdravenia Ježiša.Je priam tragédiou dnešných ľudí, že tak veľa času trávia neužitočne, napr. pred televízorom a internetom, kde nás zlý okráda najviac. Okráda nás o čas, ktorý by sme mali venovať modlitbe, vzájomnej rodinnej komunikácii, venovaniu sa deťom, či čítaniu Svätého písma a dobrých kníh. Tiež nám podsúva veľa zlých myšlienok a obrazov z filmov, ktorými zapratáva našu myseľ i srdce a vzbudzuje v nás zlú žiadostivosť, a tak komplikuje náš život.Milí čitatelia, staňme sa duchovnými ľuďmi. Starajme sa nielen o potreby tela, ale aj o potreby nesmrteľnej duše. Touto knihou sa nám dostáva do rúk dobrá pomôcka, ktorou môžeme duchovne obohatiť svoj život.Všetkým čitateľom zo srdca udeľujem archijerejské požehnanie.

Jak klást správně otázky? Jak se vyhnout nedorozuměním a chybným závěrům? Jak nastavit v rozhovoru pozitivně hranice? Proč je důležité naslouchat s laskavostí i sobě? Jak poznat, kdy už naslouchání není řešením? Kniha se zaměřuje na schopnost efektivně, neagresivně a bez odsudku naslouchat sobě i druhým a využívat ji pro účinnou mezilidskou komunikaci. Je doplněná srozumitelnými příklady z praxe a nabízí čtenáři množství nástrojů, jak dokázat lépe porozumět druhým, i náměty k přemýšlení v závěru každé kapitoly.

Cesta k spáse. V každej dobe kresťania čelia veľkému pokušeniu upustiť z radikálnosti evanjelia a prispôsobiť svoj život podľa ducha doby, v ktorej žijú. Niet tomu čo vyčítať, pokiaľ toto prispôsobenie sa svetu nedeformuje vzťah s Kristom a nelimituje ho k minimálnemu formalizmu. Uvažovanie nad učením svätého Teofana Zatvornika vedie k obnoveniu alebo skôr nadobudnutiu správneho duchovného zápalu, k odstráneniu povrchného vnímania duchovného života a k sprevádzaniu na ceste, ktorá vedie k hlbokej jednote s Bohom.

„Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «... sveta viditeľného i neviditeľného» (KKC 325). Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré obklopujú Boha (porov.: KKC 326).

Asketické homílie svätého Izáka Sýrskeho sa považujú za najlepšiu učebnicu duchovného života. Svätý Izák Sýrsky nielen detailne predstavuje základné kroky pre budovanie intenzívneho vzťahu s Bohom, ale postupne čitateľa dvíha k duchovným výšinám.

Dielo svätého Marka Asketika nachádzame vo Filokalii. Tento mních z piateho storočia ponúka zákonitosti duchovného života skoncentrované do krátkych výrokov. Jeho dielo si ďalšie generácie vážili natoľko, že sa zaužívala rada: „Predaj všetko a kúp Marka!“ Reflexie nad jednotlivými poučeniami pomáhajú človeku súčasnosti osvojiť si duchovnú skúsenosť púštnych otcov.

Kouzlo životní spokojenosti spočívá v maličkostech, a proto je dostupné každému z nás. Audiokniha známého filosofa a teologa Anselma Grüna ukazuje, jak prožívat svůj život ve větším klidu a radosti. Snaha dostát všem požadavkům doby nás žene k náročným výkonům. Zbytečně se porovnáváme s ostatními a máme velké nároky a očekávání. Výsledkem bývá frustrace, psychické potíže a někdy i vážné nemoci. Nelze však donekonečna hromadit zážitky a věci, ani se stresovat životními okolnostmi, které nemůžeme ovlinit. Nic neroste do nebe. Autor objasňuje podstatu skutečné spokojenosti a také směr, kterým se vydat, abychom jí dosáhli.

Přestaňme hrát hry, začněme autenticky žít! Když kniha Jak si lidé hrají vyšla před bezmála padesáti lety poprvé, stala se revolučním psychologickým textem, umožňujícím porozumět tomu, co se skutečně děje mezi lidmi během základních sociálních interakcí. Všichni hrajeme hry. Některé mohou být docela nevinnou stereotypní zábavou, jiné přerůstají v posledku škodlivé opakování nefunkčních životních vzorců. Ať už jsou to sexuální hry se zástupci druhého pohlaví, manželské hry s partnery, mocenské hry s našimi šéfy nebo soutěživé hry s přáteli. Audiokniha Jak si lidé hrají odhaluje mechanismy, které v našem chování mohou sloužit jako náhrada za opravdové prožívání důvěrných vztahů, a ukazuje způsob, jak se neplodnému hraní her vyhnout. Díky své myšlenkové pronikavosti si publikace Jak si lidé hrají právem vysloužila označení „prvního skutečně vědeckého díla z oboru psychologie všedního dne“.

Nové a neotřelé pohledy na věrouku a moderní katechezi katolické církve: přesně to nabízí cyklus pořadů, ve kterém se doktor teologie David Bouma zabývá také otázkou, čemu u nás lidé věří a proč. Z čeho vychází učení církve? Co to vlastně církev je a jak tento pojem máme správně chápat? I tomu se věnuje seriál O katechezi od Adama.

Ctirad V. Pospíšil ve vzdělávacím cyklu nastiňuje základní periodizaci dějin teologie a osvětluje základní principy myšlení současné katolické dogmatické teologie.Dalšími tématy jsou například poměr mezi jednotou víry a pluralitou v teologii, způsob interpretace dogmat a vzájemný vztah teologů a učitelského úřadu církve. Autor zde zpřístupňuje překlady dvou významných dokumentů Mezinárodní teologické komise a Doktrinálního komentáře k Vyznání víry od kardinála Ratzingera. Autor do hloubky promýšlí vztah morální a dogmatické teologie, neboť všechny morální imperativy mají své evangelní kořeny. 13 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.

Započúvajte sa do príbehov biblických aj nebiblických postáv a prežite spolu s nimi najdôležitejšie stretnutie ich života a to stretnutie s Ježišom. Pápeži, ktorých si pamätáme, hovoria, že stretnutie s Ježišom je to najkrajšie, čo sa nám môže stať. Preto mnohí zanechali siete, peniaze a majetky a šli za ním. Preto sa na neho tlačili zástupy, viseli mu na perách, keď hovoril, žasli, keď robil zázraky, a dokázali rozobrať aj strechu, len aby sa cez ňu k nemu dostali. Snažili sa dotknúť aspoň obruby jeho rúcha, aby na sebe pocítili jeho uzdravujúcu moc. Spolu s niektorými biblickými aj nebiblickými postavami prežijeme odpoveď ich srdca na stretnutie s Ježišom. Možno údiv, obdiv, dojatie, zmätenosť, otupenosť, pasivita, ale aj poklona, chvála a oheň v srdci, ktoré prejavujú jednotlivé postavy tejto audioknihy, v nás vzbudia túžbu opäť sa stretnúť s Ježišom.

Prečo som ešte kresťanom. Prečo som ešte v Cirkvi.. Publikácia Dve obhajoby predkladá čitateľovi texty Hansa Ursa von Balthasara a Josepha Ratzingera – pápeža Benedikta XVI., dvoch veľkých teológov 20. storočia, ktoré pôvodne odzneli ako prednášky ešte v roku 1971, no zostávajú aktuálne i dnes. Obaja autori, učiteľ i jeho žiak, sa zameriavajú na podobnú tému, i keď každý odlišným spôsobom. Vychádzajúc zo súdobej situácie v Cirkvi, analyzujú dôvody, prečo je napriek mnohým problémom a krízam stále žiaduce zostať kresťanom a neodvrátiť sa od Cirkvi. Von Balthasar viac filozoficky, Ratzinger viac realisticky, obaja však mimoriadne kritickým spôsobom dospievajú k rovnakému hlavnému dôvodu, ktorým je Kristus. Cirkev totiž dala svetu Krista, je Kristovou Cirkvou, a tí, ktorí ju odmietajú, odmietajú i Krista.

Pro domácí duchovní obnovu. Jak můžeme najít Boha? Jak se můžeme modlit? A co se o Ježíšovi dozvídáme z příběhů Nového zákona? Jezuitský návod na modlitbu odpovídá praktickým způsobem na nejčastější otázky o modlitbě a meditaci. Na běžné exercicie musíte obvykle vyjet někam daleko. S Jezuitským návodem na modlitbu můžete duchovní obnovu prožít v soukromí svého domova. „Při všech svých snahách a modlitbách věřte, že Bůh, který vás stvořil, vás chce k sobě také přitahovat. Proto vám pomůže. Na své duchovní cestě máte společníka,“ ujišťuje čtenáře James Martin.

Autor nabízí osvědčené způsoby, jak přistupovat k četbě Božího slova, jak se s ním modlit a nechat ho promlouvat do svého života. V první části vysvětluje podstatu Božího slova; v druhé, praktické části zazní konkrétní podněty pro četbu a modlitbu s Biblí v ruce; třetí část probírá desatero nejčastějších problémů, které mohou vyvstat na cestě s Božím slovem. Teď už je na nás, zda přijmeme výzvu: „Vezmi a čti!“„Čteš-li Písmo, a nerosteš v lásce, nepochopil jsi nic“ (sv. Augustin).

Edita Steinová (1891– 1942) bola významná nemecko-židovská katolícka filozofka a rehoľníčka. Od roku 1932 prednášala na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu musela učiteľské miesto opustiť. Začiatkom augusta 1942 ju Gestapo odvlieklo z kláštora do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, kde o niekoľko dní zahynula v plynovej komore. Vo svojom výnimočnom a zásadnom diele Konečné a večné bytie, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), sa pokúsila o systematické skúmanie vzťahu aristotelovsko-tomistickej filozofie a fenomenologického skúmania k problematike bytia a jeho poznania. Analýzy bytia, vrátane osobného, personálneho bytia, i skúmanie ciest k nemu, ju priviedli k filozoficko-mystickému predpokladu základu a podstaty všetkého konečného bytia vo večnom, nevyčerpateľnom bytí (Boh). V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie. Dielo možno považovať nielen za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament.

Najdôležitejšie je ostať pokorný. Kňaz a mních benediktín. Napísal viac ako 200 kníh.Anselm Grün prináša prostredníctvom svojich kníh nádej a povzbudenie čitateľom na celom svete. Je to azda najznámejší súčasný autor duchovnej literatúry, jeho spisovateľské portfólio tvorí vyše 15 miliónov predaných kníh. V knižnom rozhovore hovorí páter o tichu, modlitbe, výchove detí, syndróme vyhorenia, peniazoch a ďalších aktuálnych témach. To všetko s presahom do jeho osobného života, názorov a postojov zoči-voči ponúkaným témam. Známy benediktín nás pozýva nahliadnuť za brány kláštora i jeho srdca. A odkrýva svet, v ktorom je dôležitá pokora. Pokora voči sebe i Bohu.