Skutočné príbehy

O ženách, ktoré sa rozhodli. „Pred niekoľkými rokmi mi diagnostikovali vážne ochorenie. Dlhší čas som bola imobilná, na invalidnom vozíku. Pravidelným cvičením sa mi zdravotný stav zlepšil, nadviazala som príležitostný vzťah a otehotnela som. Pred rodinou som však tehotenstvo tajila, pretože som sa obávala, že by to bolo pre nich neprijateľné. Uvedomovala som si, že by som sa asi sama nedokázala o dieťa postarať a od rodiny som, žiaľ nemohla očakávať pomoc. No interrupcia nebola pre mňa prijatelhým riešením. Chcela som preto požiadať o utajený pôrod a dať dieťa na adopciu...“

Príbehy z Povstania. Príbehy zo Slovenského národného povstania z pera Mateja Taslera, ktorí sa angažoval v obrodnom procese evanjelickej cirkvi. Príbehy z Povstania vychádzajú ako reportážne svedectvo po vyše 40 rokoch, pri príležitosti 70. výročia SNP.

Zo spomienok Marty Izakovičovej. Životopisný román Prsteň mojej (starej) mamy sa odohráva v troch dedinách na úpätí Malých Karpát (v Suchej nad Parnou, v Košolnej a v Dlhej) pred, počas a po druhej svetovej vojne. Jednu z týchto dedín – Suchú nad Parnou – už poznáme z románu Františka Hečka Červené víno. Prsteň mojej (starej) mamy však zachytáva iný pohľad na túto malebnú obec.V osudoch dvoch rodín a dvoch hlavných postáv – budúcej zdravotnej sestry Martušky a budúceho absolventa priemyslovky Vincka, a ich blízkych či vzdialených príbuzných, nahliadneme na život dedinských ľudí, zažijeme s nimi ich radosti aj strasti počas vojny, prechod frontov, povojnové udalosti, prácu aj štúdium, budovanie ciest a zdravotníckych stredísk, znárodňovanie, likvidovanie kláštorov, peňažnú menu, a mnoho iného, čo priniesli niekoľké pravdivé ľudské osudy. Hlavní hrdinovia nám budú rásť pred očami, až kým si nepadnú vzájomne do oka. Román končí ako rozprávka – svadbou…

Text je mozaikou skutečných příběhů, které běloruská spisovatelka Světlana Alexijevičová sestavila z mnoha rozhovorů. Ženy vyprávějí o tom, jak věřily v sovětský komunistický systém, o tom, jak v něm žily, jak za něj bojovaly i jak v něm trpěly, i o tom, jaké zklamání jim často přinesla nová éra.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

Zápisky z Kambodže. Kniha sa zrodila v ďalekej Kambodži, teraz má rásť a pokračovať vo svojom posolstve tam, kde sa práve nachádza, aby sa toto posolstvo šírilo ďalej, pretože táto kniha nie je cestopisná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať alebo plná zážitkov spojených s prácou, ktorú sme tam vykonávali.Snažila som sa v nej poukázať na to, ako nám Boh pomáha v rôznych životných situáciách, keď sa na neho s dôverou obrátime. Ak len trochu niekomu pomôže, potom písať ju nebolo zbytočné.Biela nádej v podobe malých zrniek ryže. Biela nádej v podobe malých zrniek ruženca. Biela nádej v bielom sárí s modrým okrajom. Biela nádej v bielej knihe s tým istým okrajom. Biela nádej pre tých, ktorí ju vezmú do ruky a nájdu ju v nej. Kniha obsahuje 16 strán farebnej prílohy.

101 príbehov o dobrodružstve, zmene a pozitívnom prístupe. Povedať áno znamená otvoriť sa novej skúsenosti. Áno je krátke, nenápadné slovíčko, ale dokáže veľké veci. Vytiahne vás z prostredia, kde sa síce cítite pohodlne, ale už sa trochu nudíte a možno aj zanedbávate svoj potenciál. Je mnoho spôsobov, ako sa postaviť strachu z nepoznaného a vyskúšať niečo nové.Či už hľadáte lásku alebo nové zamestnanie, či sa snažíte prekonať svoju plachosť alebo fóbiu, či si chcete okoreniť život novým športom alebo nadviazať nové priateľstvá, či plánujete osamote podniknúť cestu do neznáma alebo sa chystáte nasadnúť na horskú dráhu, v tejto knihe nájdete skúsenosti ľudí vám podobných.

Vladimír Ledecký a jeho zázračný svet hrhovského starostu. Čo sa musí stať, aby vám Rómovia nesmrdeli a mali ste ich radi? Ako nadchnúť celú dedinu pre spoločné aktivity? Potrebujeme pochopiť včely? Ktoré problémy najviac trápia východné Slovensko? Z akého dôvodu treba chodiť do Osvienčimu? Prečo je tak fajne vo svete tvorivých ľudí? Ako je možné, že Rómovia v Spišskom Hrhove pracujú? Stojí za to padnúť na hubu? Aké "rómske gény" potrebujeme? A prečo najlepší príhovor napíše len sám život? Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký v 73 hlboko osobných fejtónoch píše o svojej dedine, ale aj o myšlienkach, ktoré ďaleko presahujú hranice chotára obce. Citlivo, no zároveň priamo pomenúva najväčšie problémy spolužitia s Rómami, ale hlavne ukazuje, ako si s nimi vytvoril vrúcny vzťah a dokázal im pomôcť. Práve vzájomná pomoc, pozitívna motivácia, tvorivosť a aktivita sú ústredným motívom fejtónov. Okoreňujú ich príhody zo zahraničných ciest do exotiky či hlbšie zamyslenia nad stavom spoločnosti.

Definitívna bodka za kauzou Cervanová. Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť.

Audiokniha na USB, číta Slávka Halčáková. Audiokniha plná pútavých príbehov pozýva čitateľa do Afriky. Talentovaná autorka bola celé štvrťstoročie dobrovoľnícky i profesionálne spojená s viacerými africkými krajinami, predovšetkým s Južnou Afrikou a Keňou, kde päť rokov pracovala a žila. Danica Olexová zahynula pri leteckom nešťastí Etiópskych aerolínií v roku 2019, no jej príbeh sa neskončil. Pokračuje ďalej nielen v audioknihe, ale aj v Nadácii Danice Olexovej – Baboon, ktorá bola založená na jej pamiatku.Audiokniha je vo formáte mp3 na USB s dĺžkou 86 min.Kniha vyšla v tlačenej verzii: Príbehy spod akácie (Spolok svätého Vojtecha, 2021).

Nina je čerstvá vysokoškoláčka. S elánom vstupuje na pôdu vysokej školy, no nečaká, že sa počas štúdia stretne s manipuláciou a nekalými praktikami od profesorov. Čelí ich tlaku, ktorý ju vyčerpáva. Energická povaha jej nedovolí podvoliť sa a napriek všetkému si Nina vysokoškolský život užíva plnými dúškami. Nečakane sa v posilňovni zoznámi so Samom, pri ktorom nachádza šťastie a hlbokú radosť. Osud im však prichystal ranu, ktorá zasiahla do ich plánov. Nečakaný úraz dostáva Sama na nemocničné lôžko, kde bojuje o život. Nina čelí výzve – stáť pri svojej láske, aj keď sa zdá, že ju navždy stratí.

Audiokniha S Bohem v Rusku - 23 kněžských let v sovětských vězeních a sibiřských pracovních táborech. Walter Ciszek se narodil v rodině polských emigrantů v USA. Po vstupu k jezuitům se přihlásil k misijní práci v Rusku. Když vypukla druhá světová válka, byl právě v polské oblasti obsazené Rudou armádou. Rozhodl se zůstat. V roce 1940 byl však zatčen, tvrdě vyslýchán a dalších 23 let vězněn sovětským režimem, z toho 15 let na Sibiři. Teprve v roce 1963 se mohl vrátit do Spojených států, výměnou za dva sovětské agenty. O své životní zkušenosti napsal dvě knihy. Toto je jedna z nich. „Ti, kdo si nepamatují minulost, jsou odsouzeni k tomu ji opakovat“ (George Santayana).

Pravá tvár Anjela smrti. Zrejme najznámejší vojnový zločinec všetkých čias Josef Mengele bol stelesnením chladnokrvnej efektívnosti a vášnivej oddanosti neľudskému až absurdnému režimu. Diabolský lekár zodpovedný za hromadné vyvražďovanie, nepolapiteľný utečenec a neznámy muž pod maskou Anjela smrti naďalej ostáva pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr.V 80. rokoch minulého storočia bol Mengeleho prípadom poverený David G. Marwell. Ako vedúci špeciálneho vyšetrovania pre americké Ministerstvo spravodlivosti navštívil mnohé z jeho obetí a miesta činu, vďaka čomu sa mu podarilo o Mengelem vytvoriť ešte komplexnejší obraz. Vychádzajúc z vlastných skúseností a moderných vedeckých postupov, Marwell podrobne skúma a odhaľuje zásadné detaily z Mengeleho osobného a pracovného života. Chronologicky zachytáva obdobie jeho vysokoškolského štúdia, ktoré ho priviedlo k dvom akademickým titulom a k sľubnej vedeckej kariére, a tiež roky jeho vojenskej služby – boj v prvej línii a pôsobenie v Osvienčime. Tam prebiehali jeho „výbery“, práve tam poslal na smrť nespočetné množstvo nevinných a jeho „vedecké“ snahy vrátane skúmania dvojčiat traumatizovali alebo zabili množstvo ďalších. Na konci druhej svetovej vojny sa mu podarilo uniknúť a nájsť útočisko v Južnej Amerike.David G. Marwell opisuje priebeh medzinárodného pátrania po nacistickom lekárovi, ktoré sa skončilo na cintoríne v brazílskom Sao Paule, a náročné súdne vyšetrovanie s neodvratnými dôkazmi o jeho konci. Napriek tomu mnohí odmietali uveriť, že je Mengele naozaj po smrti.

Kniha Nečakaný zlom odhaľuje okamžitý a silný vplyv modlitby prostredníctvom skutočného príbehu rodiny Smithovcov, ktorej syn zomrel a bol zázračne vzkriesený.Boh použil roky poznačené ťažkosťami, keď sa zdalo, že život je skôr o bolesti a strate ako o nádeji a milosrdenstve, aby Smithovcov pripravil na niečo výnimočné – na smrť a vzkriesenie ich syna.Keď sa štrnásťročný John v jedno januárové ráno prepadol do ľadového jazera, Joyce Smithová a jej rodina zdanlivo prišli o všetko. John ležal v nemocnici bez života viac ako šesťdesiat minút, ale jeho matka sa odmietla vzdať. Pozbierala všetku svoju vieru a silu a mocným hlasom volala k Bohu, aby jej syna zachránil. V tom Johnovo srdce zázračne ožilo a začalo opäť biť. V nasledujúcich dňoch John vyvrátil všetky prognózy a dlhoročné skúsenosti medicínskych odborníkov. Po šestnástich dňoch odvtedy, ako sa pod ním preboril ľad a bol vyše hodiny klinicky mŕtvy, vyšiel z nemocnice po vlastných, úplne uzdravený. Nečakaný zlom je o hlbokej pravde, že modlitba skutočne funguje. Boh ju využíva na to, aby nám pripomínal, že je stále s nami a že keď k nej pripojíme aj neotrasiteľnú vieru, nič nie je nemožné.

Autentické spomienky na pomery v československej armáde v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia pripomenú mnohým skôr narodeným pánom ich vlastné zážitky z čias základnej vojenskej služby.Príbehy balansujúce na hranici medzi komédiou a tragédiou odrážajú absurditu vtedajších totalitných pomerov, a to nielen v armáde.Čitateľa naviac obohacujú o neveľmi rozšírené vedomie, ako vtedy mohol povinnú „službu vlasti“ prežívať jeden čerstvo vyštudovaný doktor farmácie.

príbehy písané životom III.. Anna Hermanovská je autorkou úspešných zbierok poviedok Kvapôčky a Vianočné kvapôčky. Kniha Čas pekných zubov má názov podlá poviedky, v ktorej sa zamýšľa nad otázkami starnutia a osobného dozrievania.Texty Anny Hermanovskej sú obľúbené aj vďaka tomu, že celý život pracovala s mládežou ako učiteľka, vychovávateľka a 10 rokov ako riaditeľka cirkevného Gymnázia sv. Moniky v Prešove. Príbehy z jej poviedok tak majú reálny základ v osudoch ľudí, medzi ktorými a s ktorými žije.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Nemôžem odpustiť. 7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.

Nekonvenčný autobiografický román vyrozprávaný nezabudnuteľným a vtipným hlasom mladého iránskeho utečenca. Pôsobivo navrstvený príbeh si kladie otázky o pravde: Kto ju vlastní? Kto ju hovorí? Kto jej verí?Chlapec menom Chusrau (ktorého všetci volajú Daniel) stojí na hodinách angličtiny na druhom stupni základnej školy v Oklahome a rozpráva príbeh. Svoj príbeh. Nikto mu však neverí ani slovo. Pre spolužiakov je iba chalanom s tmavou pleťou, chlpatými rukami a veľkým zadkom, ktorý si do školy nosí divne páchnucu desiatu, vymýšľa si príbehy, aby bol zaujímavý, a až priveľa rozpráva o hovienkach.Chusrauove príbehy, ktoré siahajú do blízkej i vzdialenej minulosti, sú krásne a desivé zároveň. Opisujú to, ako s matkou a sestrou utiekli uprostred noci z Iránu, a zahŕňajú rodinné historky odohrávajúce sa v Isfaháne, meste, ktoré vonia po jazmíne, a v palácoch kráľov z dávnych legiend. Dejová línia preskakuje medzi jazdami školským autobusom, kde sa bojuje kancelárskymi spinkami a požutými papierovými guľôčkami, a hrdinami a hrdinkami Chusrauovej rodiny, ktorí jedli cukrovinky, po ktorých im bolo do plaču, a dotýkali sa kobercov s votkanými drahokamami.Autor je ako Šeherezáda – v nepriateľsky naladenej triede rozpráva príbeh o Chusrauovi, ktorý sa pokúša zachrániť si život a uplatniť si svoje právo na pravdu. A je to pravdivý príbeh. Danielov príbeh.

Četba z deníku, který se stal symbolem utrpení Židů za 2. světové války. Anne se narodila v roce 1929 v Německu, v roce 1933 její rodina uprchla před Hitlerem do Amsterodamu. Tam se poté Frankovi spolu s dalšími Židy od roku 1942 až do vyzrazení v srpnu 1944 ukrývali v zadním traktu domu, kde sídlila otcova firma. Z té doby pochází také deník. Válku přežil z rodiny jen otec, Anne zahynula na jaře 1945 v Bergen-Belsenu. Deník Anne Frankové je jedním z nejbezprostřednějších a nejdojímavějších svědectví o dospívání židovské dívky za druhé světové války. Jeho pisatelka se narodila 12. června 1929 v zámožné židovské rodině bankovního úředníka ve Frankfurtu nad Mohanem. Poté co se stal Adolf Hitler kancléřem, odešli roku 1933 do Amsterodamu, kde Otto Frank působil jako ředitel společnosti na výrobu přípravku do marmelád Opekta. V zadním domě této firmy na Prinsengrachtu č. 263 se od července 1942 ukrývali před pronásledováním a zatčením. Spolu s rodinou Frankových se tu schovávali ještě další čtyři Židé, rodina otcova společníka van Pelse se synem Peterem a zubař Fritz Pfeffer (v deníku vystupují pod pseudonymy). V podzemí přežilo toto dobrovolně nedobrovolné společenství dlouhé dva roky: 4. srpna 1944 však do domu vpadla SS s holandskou policií, všechny ukryté zatkla a poté deportovala do koncentračních táborů v Polsku a Německu. Konce války se dožil jediný Otto Frank, Anne a její sestra Margot zemřely pravděpodobně někdy v únoru či březnu 1945 na následky tyfové epidemie v koncentračním táboře Bergen-Belsenu. U příležitosti svých 13. narozenin 12. června 1942 dostala Anne památníček, červenobíle károvaný sešit v plátěné vazbě, a rozhodla se, že si povede deník. Koncipovala ho zajímavým způsobem – zvolila formu dopisů fiktivní přítelkyni Kitty. Psala potají, pravidelně, svěřování se někomu, kdo má porozumění a koho může pokládat za svou skutečnou kamarádku, se jí stalo životní potřebou a náhradou za družné školní společenství. Poslední zápis je z 1. srpna 1944, tři dny před osudným zatčením. Miep Giessové, jedné ze zaměstnankyň firmy, obětavě pomáhající ukrývaným, se podařilo Annin deník zachránit ze změti věcí na podlaze, a teprve po válce, až když se potvrdila zpráva o Annině smrti, ho předala Otto Frankovi. Ten se v souladu s dceřiným přáním pokoušel – delší dobu neúspěšně – o jeho publikování. Když konečně deník pod názvem Zadní dům roku 1947 vyšel, stal se světovým bestsellerem. Byl zdramatizován i zfilmován, jeho náklad dosáhl milionů exemplářů a stal se symbolem tragického osudu milionů Židů za druhé světové války.Obsah: Sobota 20. června 1942 – úterý 29. září 19422. Sobota 3. října 1942 – sobota 27. března 19433. Pátek 2. dubna 1943 – pátek 10. září 19434. Čtvrtek 16. září 1943 – pátek 28. ledna 19445. Pátek 28. ledna 1944 – čtvrtek 16. března 19446. Pátek 17. března 1944 – středa 3. května 19447. Pondělí 22. května 1944 – sobota 15. července, 1944.Doslov

V tomto skutočnom príbehu opisuje škótsky autor sériu neobyčajných okolností a ohromujúcich prejavov lásky ľudí v jeho okolí, ktoré viedli k založeniu charitatívneho diela Mary´s Meals (Máiine jedlá).Tento pokorný, dojímavý a mimoriadne inšpirujúci príbeh ukazuje, že úprimné snaženie jedného človeka a jeho odvaha dôverovať v ľudskú dobrotu i Božiu prozreteľnosť dokáže meniť svet na lepší.

Ako som prežila Osvienčim a našla silu žiť. S predhovorom Jeho kráľovskej výsosti princa z Walesu.Skutočný príbeh obdivuhodnej ženy, ktorá prekonala hrôzy Osvienčimu a teraz aj Covidu, napísala samotná Lily Ebertová so svojím pravnukom Dovom Formanom. Keď preživšiu holokaustu Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla na titulkách po celom svete. Príbeh sa rýchlo stal virálnym a Lily mala dokonca možnosť porozprávať sa s vojakovou rodinou cez Zoom. Nedávno o nej písali, že prekonala Covid vo veku 97 rokov. Je to neskutočne odolná žena, ktorá je odhodlaná porozprávať svoj príbeh a jej pravnuk Dov je pripravený jej v tom pomôcť.Jej príbeh je srdcervúci, no inšpirujúci. Narodila sa v Maďarsku a jej idylické detstvo bolo náhle zničené, keď bola transportovaná do Osvienčimu s celou svojou rodinou v roku 1944. Jej matku a dvoch mladších súrodencov zabili hneď po ich príchode do tábora. Lily bola odhodlaná pomôcť svojim dvom ďalším sestrám prežiť tak, že objavia silu jedna v druhej. Z Osvienčimu bola Lily odoslaná do pracovného tábora do muničnej továrne v Altenburgu a odtiaľ bola prinútená zúčastniť sa pochodu smrti.Lily toho stratila veľa, ale vybudovala si nový život pre seba a svoju rodinu najprv v Izraeli a potom v Londýne. Sľúbila si, že ak prežije, porozpráva svoj príbeh z Osvienčimu, aby sa už niečo podobné nikdy nezopakovalo. Táto kniha je viacgeneračná aj preto, že si Lilin pravnuk Dov dobre uvedomuje, že jeho prababka je jedna z mála žijúcich osôb, ktoré Osvienčim prežili, a chce jej pomôcť prerozprávať jej príbeh, skôr než bude neskoro. Lilin sľub bude dôležitou knihou, ktorej príbeh poukáže na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.

Svědectví z hospice. MUDr. Viola Svobodová pracovala jako lékařka na brněnských klinikách celý svůj profesní život. Několik měsíců po odchodu do důchodu dostala nabídku práce v klášterní hospicové stanici: „Netušila jsem, jak obohacující a inspirativní bude každé setkání s nemocnými a jak plodné budou rozhovory o jejich duchovních potřebách. O tyto zkušenosti – zápasy, bolesti a radosti – se chci s vámi podělit v této knížce.“

V knížce Zbožnost je užitečná ke všemu podává olomoucký arcibiskup Jan Graubner svědectví o tom, co prožíval na těle i na duchu během svého zápasu s nemocí COVID-19. Kdy nejvíce pocítil svá omezení? A jak se ho v nejhlubší krizi dotýkal Bůh? To jej přivádí k úvahám o základech duchovního života. Život s Bohem není strnulý – je to spíše pohyb od jednoho úkolu k dalšímu, zcela jinému. V tomto pohybu pak vnímáme lépe, jak spolu úzce souvisejí duchovní život a naše zdraví, modlitba a naše stresy, hledání Boží vůle a naše zralost nebo čisté svědomí a naše motivace jednat dobře. Nejsme na světě sami, žijeme ve vztazích. Máme odpovědnost za své manželství, svou rodinu, své město, svou firmu i svou zemi. Zbožnost je opravdu užitečná ke všemu. Díky ní zvládáme těžké osobní krize, ona je oporou a pevným základem našeho života i tmelem našich vztahů. Knížka je výrazem vděčnosti arcibiskupa Jana Graubnera za podporu, jíž se mu od lidí dostávalo v době, kdy byl upoután na nemocniční lůžko. I proto najdeme v jejím závěru několik modliteb.

Cesta do země koptských mučedníků. Německý spisovatel Martin Mosebach se vydal po stopách 21 koptských mučedníků zavražděných v roce 2015 v Lýbii.„V dnešní době chceme za kaž­dým konfliktem mezi náboženstvími vidět pře­de­vším politické a ekonomic­ké motivy, poněvadž považujeme za vyloučené, že by se víra pro člověka mohla dooprav­dy stát tou nejzazší a nejvyšší skutečností v životě. U jedenadvaceti koptských malorolníků a gastarbeiterů tomu tak ale bylo. Žili ve světě, v němž zůstat křesťanem nebylo dlouhá staletí samozřejmostí. Pro dlouhou řadu jejich předků šla příslušnost ke křesťanství vždy ruku v ruce s připraveností vydat o své víře svědectví. Velmi dobře znali nevýhody toho, co v Egyptě znamená být křesťanem. Avšak tito na pohled slabí lidé se svou bídnou existencí byli ochotni tyto nevýhody přijmou­­t. A nemuseli se dlouho rozhodovat, vždyť to, co ve víře měli, bylo pro ně nekonečně cennější než to, co by mít mohli, kdyby se jí vzdali. Holý život by byl bezcenný bez víry, bylo by to jen živoření, ještě nižší než u zvířat, neboť zvířata jsou sama o sobě dokonalá, kdežto nedokonalí lidé ke své úplnosti potřebují božské doplnění.“

Po Noeho stopách za jeho potomstvom. Autor s manželkou podnikol cestu na bájnu horu Ararat, a spolu prešli celú Anatóliu, videli všetky doteraz známe historické miesta, hovorili so zaujímavými luďmi, spoznávali históriu pri jej prameni. Veni, vidi, cognovi - čiže: išiel som, videl som, spoznal som.Za otca histórie sa pokladá Hérodot, ktorý žil v piatom storočí pred Kr. Napísal viacero kníh o svojich cestách po vtedy známom svete, kde zozbieral rôzne informácie zo starých archívov, a z miestnej tradície. Avšak moderná historická veda sa započala až Napoleónovou výpravou do Egypta v roku 1798, na ktorú zobral so sebou aj archeológov, a vedcov mnohých oborov. Dnešné vedomosti o ľudskej histórii sa zakladajú najmä na archeologických objavoch v Egypte, Mezopotámii, a v krajinách "úrodného polmesiaca". Najnovšie sa však prichádza k poznaniu, že najstaršie ľudské sídliská vznikli práve v Anatólii. V knihe sa podáva stručný prierez histórie ľudstva, ktorý sa teraz ale trochu odchyľuje od toho, čo sme sa učili kedysi v škole. K tomu patria aj otázky o potope sveta. Bola, alebo nebola? V knihe sa uvádzajú zaujímavé fakty. Tiež, prečo je na svete toľko náboženstiev? Každý človek verí v čosi iné. Jedni veria v Boha, iní veria, že Boh neexistuje. Doktori teológie sa dohadujú, čo má Boh v ľavom vrecku saka a doktori vied hádajú v ktorej dvojici čiernych a bielych dier vznikol život. Kto dá na to odpoveď? O všetkom tomto sa hovorí v knihe, s triezvou úvahou doloženou faktami.

Definitívna bodka za kauzou Cervanová. Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť

skutočný príbeh. Príbeh, o ktorý sa delím, je v širších súvislostiach príbehom mnohých. Ide o cestu, ktorá nemá koniec, pretože je to cesta, ktorá ide stále dookola a v tom horšom prípade končí v slepej uličke.Pod pojmom TOUR obyčajne rozumieme napr. cyklistické preteky, ktoré pozostávajú z viacerých kôl a okruhov. A na takéto „preteky" nastupuje každý, kto pocítil silu a účinky nadmernej konzumácie alkoholu. Avšak na rozdiel od cyklistických pretekov, kde okruhy a kolá končia v cieli, táto cesta cieľ nemá... (z úvodu autora)

A ďalšie príbehy zo psychoterapie. V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám. Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom. V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľa zúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty. Ich mená a príbehy s vami zostanú dávno po tom, čo zatvoríte stránky tejto knihy.Tak ako predchádzajúce knihy, ktoré zaručili Yalomovi povesť jedinečného rozprávača o drámach existenciálnej terapie, aj kniha Všetko trvá krátko je vtipná, hovorí ľudskou rečou a často čitateľa šokuje. Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.

Knižka plná náhod a náhodičiek je súborom rozličných príhod, ktoré život prináša a ktoré sa ľuďom bežne stávajú. Stačí sa však na ne pozrieť z iného uhla a všedné sa javí zaujímavým. Autorom knižky je kňaz, sprievodca a zároveň cestovateľ Marián Gavenda, ktorý navštívil mnohé krajiny a priniesol si z nich veľa zážitkov a skúseností. Jeho príbehy pochádzajú z atraktívneho a nevšedného prostredia ako napríklad Vatikán, pápežská kúria, Izrael, Austrália, Čile. Autor tu spracúva svoje zážitky aj z turistických putovaní, cyklistických túr, napr. Ján Pavol II. ako úspešný stopár, ale i stretnutia s ľuďmi v napohľad všedných udalostiach, ale v zaujímavých súvislostiach. Je zaujímavé sledovať autorov odlišný pohľad na témy, ktoré nám nastoľuje život. Vo svojich krátkych poviedkach používa humor a pointou vie čitateľa prekvapiť. Jednotlivé príbehy sú akousi ilustráciou, čo všetko možno v knihe života vyčítať, ak človek číta medzi riadkami a pozornejšie si všíma rôzne skryté súvisy. Cieľom knižky je, aby sa čitateľ pozrel na udalosti svojho života a aby tak kniha voľne pokračovala v jeho osobnej skúsenosti. Krátke prózy sú doplnené autorovými pôsobivými fotografiami z celého sveta.

Po stanovení diagnózy rakoviny v roce 2007 podstoupila autorka operaci a za nějakou dobu byla propuštěna z nemocnice jako stabilní pacient. O téměř pět let později přišla jako blesk z čistého nebe stejná diagnóza. Další dvě operace ani následná chemoterapie nepomohly, až nový lék zastavil růst metastáz.Na základě těchto zkušeností a také z radosti ze psaní si začala vést svůj blog, kde zpracovávala mnohé ze svých prožitků. Nadto psala i dopisy Bohu, jehož blízkost vnímala ve všech krásných, ale i těžkých obdobích svého života. A obojí se nachází právě v této knize, která představuje autentické svědectví ženy, jež navzdory onkologické diagnóze prožívá nejlepší období svého života.

Cesta do Santiaga. Odporúčame Vám: Cesta do Compostely (2018).Troufám si tvrdit, že Liba patří k lidem, které nepotkávate každý den. Uvidíte ji jednou a nikdy na ni nezapomenete. Málokdo dokáže tak zaujmout, ačkoliv mnozí se o to často pokouší a mnozí by to i rádi uměli.Je svá, po celou tu dobu 38 let, co ji znám. Velice silná osobnost, se kterou nikdy není smutno a nikdy s ní nebyla nuda. Její myšlenky mají vtip i hloubku. Přátelsky vstřícná a kdykoliv připravená přijmout Vás do svého života. Ráda se směje, ráda hledá nové cesty.Je mnoho lidí, kteří se vydali na svou pouť do Santiaga. A pro mnohé to byl tak silný zážitek, že cítili potřebu se o něj podělit. Možná se ptáte, proč číst stále dokola stejné téma, o kterém je napsáno několik knih? Odpověď je jednoduchá. Protože každý na cestě vidí něco jiného. A přístup Liby k životu je natolik odlišný od všech, které znám, že stojí za to přečíst si její řádky, když už nemáte to štěstí a nemůžete si od ní nechat vyprávět.Neni bez zajímavosti jak putovala. Zatím, co při večerním odpočinku ostatní lidé v ubytovně seděli nad mapou a plánovali co bude zítra, kudy půjdou, kolik kilometrů musí ujít - Liba si pohodlně natáhla nohy a dopřávala si vychutnání přítomné chvíle. Byla tady a teď. Byla skutečně tam, kde byla.Putovala bez mapy, jen podle symbolů Cesty, vstříc novým zážitkům a každý den vítala jako úžasnou příležitost nechat se znovu překvapovat Životem a Cestou. Žila naplno přítomnost, nic jí neuniklo, A TO pak zapisovala. Neshromažďovala fakta. Zapisovala radost! A protože radosti není nikdy dost a zvláště v současné době někdy žalostne schází, proto si myslím, že byste po této knize měli sáhnout. Tak s chutí do toho, vydejte se na cestu a nechte se vést. A nebo si nechte aspoň vyprávět.

Jedinečná kniha napísaná Michalom Škombárom. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že ju písal dva roky pomocou myši, jeho brady a obrazovky. Nie preto, že by chcel skúšať novú techniku, ale pretože bojuje s chorobou, svalovou atrofiou. Príbeh je Mišovou výpoveďou. Čítam druhú stranu a už sa mi tlačia slzy do očí a ja nikdy nerevem...Druhá šanca je prvotina mladého slovenského autora Michala Škombára s prvkami autobiografie. Autor, podobne ako hlavný hrdina Mike Hassona, má zákernú chorobu – svalovú atrofiu. Mike po tom, ako prestal na chvíľu dýchať, sa ocitá v nemocnici, kde stretá výnimočnú osobu, Toma...Po istom čase sa jeho život úplne mení. Dostane druhú šancu, ktorú naplno využije. Zrazu je z neho chalan, ktorý môže chodiť a užívať si život, ako to doposiaľ nebolo možné. Ocitá sa na vojenskej škole v Londýne, kde sa podobne ako Tom učí byť chlapom. Postupne sa z neho stáva tajný hrdina. Dostáva sa do rôznych situácií, kedy mu ide o vlastný život, ktorý konečne môže žiť plnohodnotne. Avšak on vie, že jeho cieľom je záchrana ľudí a nebojí sa pri tom stratiť to najcennejšie.

Tato kniha rozhodně není snadným čtením. Nikoliv proto, že by byla psána příliš učeně, ale kvůli záležitostem, o kterých pojednává. Seznámíte se v ní s osudy deseti sester z kongregace sester sv. Alžběty (blahořečeny 12. 6. 2022), jež všechny nalezly smrt ve 2. světové válce z rukou vojáků Rudé armády při hájení svého řeholního slibu čistoty, případně při hájení druhých. Je to deset příběhů konfrontace dobra a zla, v nichž mrazí z absence lásky a lidskosti na straně jedné a z jejich přemíry na straně druhé. Nihil obstat dal knize Mons. Martin David, apoštolský administrátor ostravsko-opavské diecéze.

Novinár skúma dôkazy o premene života. Existuje nejaká hranica, za ktorú nesiaha Božia milosť?Milosť je viac než len odpustenie hriechov – dáva nám zažiť, že sme Bohom prijatí a adoptovaní, obnovuje nádej tam, kde už žiadna nezostala, zasahuje aj do tých najpríšernejších okolností a dáva nám silu odpustiť ľuďom, ktorí nám zasadili tie najhlbšie rany – dokonca aj samým sebe. V Kauze milosť Lee Strobel ponúka prijateľné vysvetlenie teológie Božej milosti – môžeme ju vidieť v neuveriteľných, dramatických príbehoch ľudí, ktorým zmenila život. Na stránkach tejto knihy stretnete rasistov, závislých ľudí a dokonca vrahov, ktorí našli novú nádej a nový zmysel. Stretnete kedysi zatrpknutých ľudí, ktorým Boh dal silu odpustiť tým, ktorí im ublížili, a prečítate si aj rovnako úžasné príbehy ľudí, ktorí boli pohltení vinou, no vďaka Božej milosti našli silu odpustiť samým sebe.Lee Strobel pôsobil dlhé roky ako novinár The Chicago Tribune, kde pripravoval právnu rubriku. Je autorom série bestsellerov Kauza Kristus, Kauza viera, Kauza Stvoriteľ a Kauza zázraky. Je profesorom kresťanského myslenia na Houston Baptist University.

Autorka už pár desetiletí „sbírá z popela“ zástupy životních ztroskotanců. Její návod, jak žít z radosti Vzkříšeného, je zároveň prostý i velmi náročný: Vzít evangelium vážně, začít žít jako Kristův učedník.„Před více než dvaceti lety jsem začala v noci chodit do ulic. Vedla mě k tomu prostá touha – podělit s těmi zoufalými mladými lidmi o to, co změnilo můj život. Chtěla jsem sdílet svůj objev s těmi, kdo hledají laciné štěstí v umělých rájích tohoto světa, až se propadají do spárů pekla, které jim drásá duši. Toužila jsem jim sdělit, že je možné žít v trvalé radosti a že plná radost, již dává Kristus, obstojí i v těch nejhorších životních zkouškách.“ (z úvodu autorky)Kdo už pro sebe objevil knihu Boží průlom v římském podsvětí, je mu jasné, že od Chiary Amirante nelze čekat sladkobolné zbožné řeči, a to ani na téma křesťanské radosti. Sama autorka neměla a nemá na růžích ustláno a už pár desetiletí doslova „sbírá z popela“ zástupy životních ztroskotanců. Její návod, jak žít radost, která je darem Vzkříšeného, už prošel nejednou zatěžkávací zkouškou. Je zároveň prostý i velmi náročný: Vzít evangelium vážně, začít žít doopravdy jako Kristův učedník.

Příběh české židovské rodiny po druhé světové válce. Autor v knize působivě přibližuje osudy několika židovských rodin v poúnorovém Československu. Málo známé osudy českých „Židů, kteří přežili“ v průběhu 50. a 60. let ilustruje autor především na příběhu svého strýce, doktora Františka Klemense, a jeho rodiny. Absurdní atmosféra padesátých let, která z lékaře a anglického válečného letce učinila nejprve vězně, pak dělníka a nakonec emigranta do Izraele, ostře kontrastuje se vzpomínkami na drobné radosti a každodenní rodinnou pospolitost, kterou autor jako malý chlapec v blízkosti strýcovy rodiny prožíval. Knihu symbolicky zakončuje vzpomínka na rok 1969, kdy se autor jako mladý muž vypravil za strýcovou rodinou do Izraele. Prožitý půlrok bezstarostné svobody a radosti končí, když se vrací zpět přes hranice okupovaného a hermeticky uzavřeného Československa. Tato kniha vychází za podpory Nadace Židovské obce v Praze.

Skutočný príbeh Ley, ktorá je vtiahnutá do nezvyčajných a traumatických zážitkov jej kamarátky Adely, je plný zvratov a napätia. Lea sa snaží rozuzliť záhady, ktoré Adelu obklopujú, no zaviazala sa k mlčaniu, a to jej všetko sťažuje. Sama pritom bojuje o svoje manželstvo, ktoré sa ocitlo v kríze. Podarí sa jej prísť na koreň tajomným udalostiam okolo Adely a odhaliť zvláštnu niť, čo ich prepája?

Príbehy, ktoré sa stali alebo sa mohli stať.... Čitateľsky atraktívna kniha skutočných príbehov. Lebo úplná väčšina tých historiek sa skutočne odohrala a aj tam, kde autor siahol do fikcie alebo aspoň využil právo, ktoré sa od čias antiky volá licencia poetica, sú postavy, vzťahy medzi nimi a sujet poviedky nasiaknuté skutočnosťou a súčasnosťou.Literárna podoba príbehov zapôsobí svojou dejovou jednoduchosťou, aj tým, že z nich dýcha sviežosť a súčasnosť. Predovšetkým však strhujú svojou prekvapivou pointou. Dovedna sú nepochybne dobrým zážitkom pre všetky čitateľské generácie. A to sa málokedy knihe podarí. Knihu dopĺňajú pôsobivé fotografie.

aneb vymanit se z každodennosti.... Zápisky z poutí jsou láskavým vyprávéním o mnohá poutních a poznávacích cestách Miroslavy Jetelinové, človéka, pro kterého se cestování stalo velkým korením života. Nejedná se o cesty po vzdálených kontinentech, ale o destinace v dosahu Středozemního more, kolem néhož se psaly déjiny posledních nékolika tisíc let. Nechme se vtáhnout do exotické atmosféry legendárních a posvätných míst Tuniska, Ŕecka, Francie, Izraele, Egypta, Španélska nebo Itálie, čímž se dost možná pro jejich návštevu nadchneme také...