Duchovný boj

Nemáme radi slovo vojna. Vyvoláva v nás hrôzu, obavy, strach. A oprávnene. No nič to nemení na skutočnosti, že celý život prežívame na bojovom poli. Ak o tom nevieme, veľmi ľahko sa môžeme stať korisťou Zlého. Práve preto nám Peter Kreeft pripomína, že sme vo vojne, v ktorej ide o našu večnosť. Odhaľuje bojový plán a zbrane nášho nepriateľa, pripomína nám, aké sú naše zbrane a naša stratégia. Často žijeme v Cirkvi tak, akoby sme sa prechádzali po krásnej záhrade. No náš život prebieha na mínovom poli. Keď si to uvedomíme, narastie naša ostražitosť, mnohé „hlúposti“ prestanú byť dôležité a zameriame sa na podstatné – zvíťaziť. Bojové línie sú určené. A my v tejto vojne vyhráme, pretože vôbec nezáleží na tom, koľkokrát padneme, koľkokrát neuspejeme v úsilí stať sa svätými, koľkokrát zlyháme v láske. My sa totiž nikdy, nikdy, nikdy nevzdáme. Zvíťazíme, pretože my sme Kristovým telom a Kristus je Boh a Boh je láska a láska sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdá. Už mnoho rokov robievame niekoľko veľmi stupídnych chýb pri odpovediach na otázku: „Kto je naším nepriateľom?" Takmer pol tisícročia sa na seba protestanti a katolíci pozerali ako na nepriateľov, vzájomne riešili tieto problémy posielaním tiel do hrobov na bojových poliach a duší do pekla. Postupne sa však rozbrieždilo: protestanti a katolíci nie sú nepriatelia, ale oddelení bratia, bojujúci spolu proti spoločnému nepriateľovi. Kto je teda nepriateľom (protivníkom)? Takmer dve tisícročia si mnohí kresťania mysleli, že sú to Židia, a robili sme svojim otcom vo viere také nekresťanské veci, že sme im takmer znemožnili uzrieť v nás ich Boha – pravého Boha. Dnes si mnoho kresťanov myslí, že sú to moslimovia. Ibaže moslimovia sú často vernejší svojmu iba ľudskému Kristovi než my svojmu božskému Kristovi, a často žijú zbožnejšie pri nasledovaní svojho omylného písma a omylného proroka, než my pri nasledovaní nášho neomylného Písma a neomylného Proroka.

Tato poutavá kniha přibližuje neviditelný, nicméně však reálný zápas dvou duchovních mocí o tvou duši. Obsahuje neobyčejně zajímavé osobní zkušenosti bratra Gabánka:svědectví, jak ho ve vězení navštívil Pán Ježíšprorocký sen o tom, jak se máme připravit, abychom mohli vejít do nebesvědectví o vytržení do ráje, nebe a Nového JeruzalémaUkazuje, co mají křesťané dělat, aby v církvi byla jednota.

Krize jako šance. Tento soubor esejů spojuje velké téma: naděje. Autor učí úctě ke každé podobě lidské naděje,protože v ní může být skryto víc, než jen cíl, k němuž se vědomě upíná – v hloubi naděje tuší žízeň po absolutnu.Naděje je zvláště aktuální téma v čase krize, kterou autor pojímá šířeji než jen krizi ekonomickou. Každá krize je však šance: právě krize v životech jednotlivců i společností, v nichž se mnohé naděje ukazují být pouhými iluzemi, umožňuje naději pročistit se a uzrát, „zamířit na hlubinu“ – krize je tak kolébkou naděje.Ke knize je připojeno CD s autorským čtením.

Připravte se na vstup do Boží přítomnosti. Kto z vás by sa napil vody, v ktorej by boli "len" 2 % splaškov? To je nemysliteľné! Rovnako aj Boh hľadá stopercentnú čistotu v našich životoch. Nechce, aby sme sa stotožňovali s hriechom, ale aby sme vyhľadávali svätosť. Len vtedy uvidíme, ako plynie jeho moc cez nás a prežijeme Božiu prítomnosť. Je len jedna cesta k duchovnému očisteniu a tá vedie priamo cez "oheň jeho svätosti". Až keď sme čistí, tak pochopíme nepredstaviteľné výhody, ktoré sú spojené s oddaným životom pre nášho Pána. Jeho moc bude prúdiť cez nás, aby stratení mohli byť zasiahnutí Božím slovom.

Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou… a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti. Sedia v kruhu a dívajú sa do ohňa. Mlčia. Všetko majú spoločné: únavu, hanbu, nenávisť, nádej. Najmä nádej. Ich život je teraz tragicky zjednodušený – ostáva im len čakať…