E-knihy, audioknihy

"Zmysel pre detail, dynamická kompozícia vizuálnych obrazov, farbisté a citlivé vykreslenie prostredia, ktoré pred čitateľom beží akoby na filmovom plátne (a tak ľahko sa číta) - v texte Kompaníková zúročuje svoj pozorovací talent a výtvarné videnie sveta, nepopierateľné kvality, ktoré prejavila už vo svojom debute." - Jana Pácalová, NOVÉ SLOVO)"Biele miesta našťastie nezívajú prázdnotou. Kompaníkovú opäť zaujímajú bytosti na okraji spoločnosti, opäť zdarne nastoľuje znepokojivú situáciu, no zároveň nezostáva len pri tajomstve. Postupne obnažuje svoje postavy matky, dcéry a syna, ktoré choro i dojemne zomknuté živoria v zatuchnutej diere." - jk, TÝŽDEŇ

Humoristická zbierka poviedok Katedra paupológie voľne nadväzuje na knihu Emana Erdélyiho a Mareka Vadasa Univerzita. "Niektoré charaktery som si v nej aspoň na chvíľu požičal s ich láskavým dovolením, ale kedykoľvek ich veľmi rád vrátim. Kniha je poskladaná ako mozaika a čitateľa dostane doprostred zverokruhu, ktorý nemá riešenie a môže byť aj predobrazom budúcnosti nie príliš dotovaného systému školstva. Mená, postavy a udalosti, i neexistujúci vedný odbor – paupológia sú v tejto knihe vymyslené. Akákoľvek podobnosť so žijúcimi osobami je iba náhodná, ale i tak poľutovaniahodná," píše autor.ROZHOVOR PRE KNIŽNÚ REVUE: Pýta sa Marek KopčaDebutovať sa zvykne v podstatne mladšom veku ako vo vašom prípade. Katedra paupológie vyšla, keď ste mali 48 rokov. Nie je to na vstup do literatúry predsa len trocha neskoro?Svojím spôsobom je, ale nie je to moja prvá knižka, hoci beletriu som predtým nepísal. Ako prozaik som si hneď na začiatok zvolil to najťažšie: napísať čosi humorné. Smiech je veľmi citlivá záležitosť, lebo niečo smiech vyvolá, iné nie. Trafiť sa je veľmi ťažké. Je však pravdou, že túto knihu som chcel vydať oveľa skôr. Už roku 1993 som ju sľúbil manželke ako svadobný dar. Nebol som však schopný napísať ju, pretože na veľa vecí, o ktorých v Katedre paupológie píšem, som bol ešte dosť nahnevaný. Tieto svoje pocity som nedokázal dať do uspokojivej literárnej podoby, lebo by v tom bolo viac hnevu ako literatúry. Až vtedy, keď sa človek od niektorých vecí oslobodí a odosobní, dá sa písať.V Katedre paupológie je veľa odkazov na známe texty svetových autorov a filozofov, ktoré parodujete. Pre nezainteresovaného čitateľa to môže byť náročné na porozumenie. Pre koho ste knihu písali a aké boli čitateľské ohlasy?Touto knižkou som sa snažil osloviť celé čitateľské spektrum, od najmladších čitateľov až po tých najstarších. Myslím, že sa mi to aj podarilo. Zaujímam sa o humor ako o fenomén. Nechcel som skĺznuť do roviny ľudového humoru, a preto aj narážky na rôznych filozofov boli koncipované tak, aby bol text čitateľný aj bez ich presného porozumenia. Je to moderný humor, ktorý neráta s čitateľovou neznalosťou a nevedomosťou. Ľudia dnes majú mnoho poznatkov a veľmi príjemne sa dokážu zabaviť aj na veciach, ktoré im nie sú absolútne jasné. Čitateľský ohlas bol dobrý a väčšina čitateľov v knihe postrehla veci, na ktoré som poukazoval. Jeden kolega mi poslal SMS, v ktorej napísal, že ešte teraz sa po prečítaní smeje, no nevie, či čítal niekedy niečo smutnejšie.Hlavnými postavami vašej knihy sú učiteľky na vymyslenej katedre paupológie – vede o chudobných a chudobe, ktorých hlavnou náplňou práce je lenivosť, intrigy a ohováranie. Nie je trocha sexistické, že v takomto negatívnom svetle sú vo vašej knihe prezentované takmer výhradne ženy?To je otázka, s ktorou sa často stretávam. Aj muži sú v tej knihe, len si ich čitatelia natoľko nepovšimli. Vzťah mužské – ženské nie je v tejto knihe vôbec vyhranený o čom svedčí skutočnosť, že hneď po jej vyjdení mi telefonovali kolegovia z iných fakúlt a do ženských postáv z knihy dosádzali konkrétnych učiteľov – mužov. Kniha by sa naozaj nemohla skladať výsostne zo žien. Išlo mi o úmyselnú a nadsadenú metaforu na prefeminizované školstvo a mizernú situáciu, ktorá v ňom panuje. Nie je to akt proti ženám, pretože tie vykonávajú skutočne záslužnú činnosť a na pleciach nesú veľké bremeno. Avšak vysoké percento žien pracujúcich v našom školstve svedčí o tom, že čosi v školskom systéme nie je zdravé. Keď je školstvo nedostatočne financované, odzrkadľuje sa to v jeho každodennej činnosti. Len čo sa učiteľ, muž či žena, dostane do takej nepriaznivej sociálnej situácie, že si napríklad nemôže dovoliť kúpiť knihu, musí sa to niekde prejaviť. Takže Katedra paupológie je nielen o finančnej chudobe, ale aj o chudobe ducha, ktorá s tým súvisí. Na druhej strane úroveň vzdelania našich študentov je veľmi dobrá, a to aj napriek tomu, že nie sú dobré podmienky, v ktorých sa vyučovanie uskutočňuje.

Číta: Martin Hofmann, Peter Serge Butko, Filip Rajmont, Vladimír Polívka, Katarína Zatovičová, Daniel Kupšovský, Vojtěch Přívětivý, František Krištof Veselý, Ivan Remiaš Celkový čas: 1 hodina 57 minút Úspěšná divadelní hra s populárními herci, nevhodná pro mládež do 15 let.Audiozáznam divadelní hry Lordi vychází u příležitosti 15. narozenin této velmi úspěšné inscenace, která byla původně přeložená pouze do slovenštiny. Herci se však rozhodli hru uvádět dále jen ve slovenštině a nepřekládat ji do češtiny s odůvodněním, že v českém překladu by ztratila jistý šarm. Jde o pikantní salonní komedii o třech lordech, kteří mezi sebou v utajení hrají delikátní hru. Rozdělují si dámy ze svého okolí a za úspěchy či neúspěchy s dámami si nadělují červené a černé body. Avšak jednoho dne jeden z lordů poruší pravidla hry…Celkový čas: 1 hod. 57 min.

Číta: Gabriela Dzuríková Celkový čas: 3 hodiny 33 minút Úspešníci sú drsným a vtipným románom o hlade po uznaní a hrôze zo zlyhania.V prudkom tempe a s cynickou úprimnosťou rozvíjajú príbeh lekárky, ktorá svoju prácu, mužov aj deti vníma inak, než by sa patrilo. Dej sa odohráva v reáliách slovenského zdravotníctva, ktoré autorka dôverne pozná.S nezvyčajnou otvorenosťou a zmyslom pre humor pomenúva skutočné pocity hrdinky ukryté za predstieranou nehou, vášňou a záujmom.

Číta: Lenka Libjaková Celkový čas: 5 hodín 1 minúta Kniha Čepiec mimoriadne zarezonovala medzi kritikmi aj čitateľmi.Katarína Kucbelová za túto prózu získala Cenu literárnej akadémie (Panta Rhei Awards 2020), bola nominovaná na Cenu Jána Johanidesa aj na Cenu Nadácie Tatrabanky 2020. Čepiec bol aj vo finálovej pätici ceny Anasoft Litera 2020.Autorka chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady.Audioknihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Číta: Boris Zachar Celkový čas: 9 hodín 14 minút Dnes už alternatívny kult slovenskej prózy a bestselleru z debutového pera Hiraxa. Uletený román plný čarovnej životnej psychodélie, špiny aj lásky, zmes prekrásneho i škaredého.Nahrávka vznikla podľa knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Raz aj v pekle vyjde slnko vydanej v roku 2007 vo vydavateľstve HladoHlas group.

Číta: Lucia Vráblicová Celkový čas: 8 hodín 47 minút Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu.Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadové ostrovy Špicbergy.Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou – do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien.Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov. Vychádza v edícii Prekliati reportéri v preklade Slavomíra Bachuru.Nahrávka vznikla podľa knihy Ilona Wiśniewska - Biele vydanej vo Vydavateľstve Absynt v roku 2021 | Preklad: Slavomír Bachura | Číta: Lucia Vráblicová | Réžia: Mikuláš Krišpín Iždinský | Zvuk: Martin Chrastina | Hudba: Martin Husovský | Strih, Postprodukcia, Mastering: Martin Chrastina, 582 | Producent: ižďo peter iždinský | Audioknihu vydalo 582 v spolupráci s Vydavateľstvom Absynt v roku 2022

Číta: Peter Kočiš Celkový čas: 7 hodín 9 minút Nočná jazda autom, naokolo tma a ľudoprázdna pustina. Za tebou prízrak stareny v pohrebných šatách, ktorý je bližšie zakaždým, keď čo i len na chvíľu zastaneš...Fenomén halného vetra je v Poľsku dobre známy a zdokumentovaný. Keď fúka, stúpa počet násilností, nehôd, vrážd aj samovrážd. Ako však tento vietor súvisí s prekliatym cestným úsekom pri Západných Tatrách a s prízrakom stareny v čiernom, ktorý sa tam zjavuje?Hrdinovia nového Karikovho mysteriózneho trileru zažívajú tú najhoršiu nočnú moru. V pustom regióne poľsko-slovenského pohraničia ich prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.

Číta: Peter Sklár Celkový čas: 8 hodín 25 minút Chápadlá slovenskej mafie siahajú do najvyššej politiky! Šokujúci príbeh V tieni mafie pokračuje!Čas dravcov odkrýva ďalšie šokujúce skutočnosti o praktikách mafie, politickej korupcii, rozkrádaní eurofondov, o biznise s prostitúciou, ale aj o vzťahoch vplyvných mužov k ženám. Román V tieni mafie sa bezprostredne po vydaní stal bestsellerom. Niekoľko týždňov bol na prvom mieste v rebríčku top titulov.Krutý boj o moc tentoraz zasiahne až do najvyšších politických sfér! Michal Harvan chladnokrvne odstránil všetkých nepriateľov aj spojencov, ktorí mu pomohli dostať sa na vrchol zločineckej moci. Teraz však narazí na rovnocenného protivníka a musí mu čeliť celkom sám.Po krvavej zrážke s nájomným psychopatickým vrahom padne až na samé dno – príde o všetko, čo dosiahol. Pomôže mu bizarný ľúbostný vzťah s prostitútkou nájsť stratenú silu, vrátiť úder a získať naspäť to, o čom si myslí, že mu patrí?

Číta: Peter Sklár Celkový čas: 12 hodín 53 minút Drsný a zároveň dojímavý mafiánsky román o úpadku jednej celej generácieAutor so znalosťou veci analyzuje príčiny formovania prvých zločineckých skupín, teritoriálne rozdelenie moci a vplyv podsvetia na politickú klímu v krajine. Jozef Karika sa neskrýva za pseudonym, umožňuje nahliadnuť do zákulisia nielen gangstrov nižšieho rangu, ale i mafie v bielych golieroch, fungovania regionálnej politiky i práce médií."Román V tieni mafie so šokujúcou otvorenosťou opisuje bezohľadné mafiánske praktiky od výpalníctva, nakrúcania pornografie, obchodu s bielym mäsom až po korupciu, ktorá rozožiera štátne a samosprávne štruktúry. Román však hovorí aj o priateľstve dnešných tridsiatnikov. Traja kamaráti dozrievajú pod vplyvom spoločenského diania. Život im ponúka rozličné spôsoby, ako si vydobyť spoločenskú prestíž. Odolá ich priateľstvo nástrahám, alebo ich rozdelí v svete financií a zločinu taký neočakávaný cit, ako je láska?Príbeh odkrýva zákulisie fungovania našej spoločnosti, je v ňom motív rozvratu osobnosti, témy zla, smrti, násilia i šialenstva, vzťah mentora a učeníka – zasväcovanie do mocenskej filozofie podsvetia, investigatívne prvky… Román obsahuje aj citlivé a dojímavé pasáže, no verím, že v primeranom a opodstatnenom rozsahu. Je to generačná výpoveď o tom, čím ľudia na Slovensku žijú, s čím sa každodenne stretajú a čo ich obklopuje. Za najväčší autorský úspech budem považovať, ak po publikovaní tejto knihy prežijem v zdraví ďalšie tri mesiace. Narozdiel od mojich starších kníh je táto naozaj na hrane."- Jozef Karika

Číta: Kamil Mikulčík Celkový čas: 7 hodín 17 minút Žijeme v dobe prostriedkov. Sú všade: dopravné prostriedky, informačné prostriedky, čistiace prostriedky. Sme úplne obkolesení vlastnými výtvormi. Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor. Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri: v hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela. V ôsmych kapitolách skúma kľúčové témy, týkajúce sa tela, zázraku empatie, spánku a vedomia, hraníc ľudskej slobody, času. Dotýka sa aj ťažkých tém. Skúma, aké to je, keď človek vážne ochorie.Aké to je, keď človeku niekto blízky zomrie. A napokon hľadá, či je vo svete niečo, čo máme právo nazývať posvätným.Na stránkach knihy sa pred nami postupne vynárajú kontúry ľudského sveta, sféry, v ktorej veda nemá absolútnu autoritu. Tento svet je naším domovom.Nahrávanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.nahrávka vznikla podľa knihy Jána Markoša Bližšie k sebe vydanej vo Vydavateľstve N Press v roku 2021 | číta: Kamil Mikulčík | réžia: Lucia Ditte | Zvuk: Martin Chrastina | hudba: Kamil Mikulčík | strih, postprodukcia, mastering: Martin Chrastina, 582, s.r.o.. | Producent: ižďo peter iždinský | adaptácia coveru audioknihy: Ján Kukučka | audioknihu vydalo Vydavateľstvo 582, s.r.o v roku 2022

Žijeme v dobe prostriedkov. Sú všade: dopravné prostriedky, informačné prostriedky, čistiace prostriedky. Sme úplne obkolesení vlastnými výtvormi. Takmer všetok svoj čas trávime v budovách. A strop veru nie je nebo. Svetlo nie je slnko. A klíma nie je vietor. Ba čo viac, približne polovicu svojho bdelého času strávime pred obrazovkami počítačov, mobilov alebo televízorov. Hodiny a hodiny venujeme svoju pozornosť virtuálnej realite, informáciám, ktoré nám dôkladne predžuli a pripravili iní ľudia.Chýba nám príroda: voda, lesy, oblaky, vietor. Chýba nám aj tichý vesmír ukrývajúci sa v našom vnútri: v hluku médií a v každodennom pracovnom zhone často nedokážeme začuť jemné signály svojho tela. Potrebujeme sa opäť dostať bližšie k sebe samým. Ako to však urobiť? Odpovedať na túto otázku sa snaží kniha, ktorú práve držíte v rukách.Ján Markoš, šachový veľmajster, lektor kritického myslenia a autor bestselleru Sila rozumu je výnimočným autorom, ktorý zrozumiteľným jazykom spája filozofiu, históriu a vedecké experimenty. V ôsmych kapitolách skúma kľúčové témy, týkajúce sa tela, zázraku empatie, spánku a vedomia, hraníc ľudskej slobody, času. Dotýka sa aj ťažkých tém. Skúma, aké to je, keď človek vážne ochorie. Aké to je, keď človeku niekto blízky zomrie. A napokon hľadá, či je vo svete niečo, čo máme právo nazývať posvätným. Na stránkach knihy sa pred nami postupne vynárajú kontúry ľudského sveta, sféry, v ktorej veda nemá absolútnu autoritu. Tento svet je naším domovom.

Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu. Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadový ostrov Špicbergy.Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou – do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien. Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov.

Číta: Martin Kaprálik Celkový čas: 12 hodín 30 minút Edward Snowden. Muž, ktorý odtajnil americký systém masového odpočúvania a sledovania verejnosti. Systém, ktorý sám pomáhal vybudovať.Dvadsaťdeväťročný Edward Snowden v roku 2013 šokoval svet, keď sa ako príslušník CIA a NSA rozišiel so svetom amerických tajných služieb a zverejnil informácie o budovaní systému schopného zaznamenať každý telefonát, textovú správu či e-mail.Výsledkom by bol zlom v dejinách špionáže – prechod od monitorovania jednotlivca k celým národom. Americká vláda by tak získala možnosť nazrieť do súkromia každého človeka, ktorý sa dotkne počítača či smartfónu, natrvalo uchovať získané údaje a použiť ich.Snowden po rokoch v ruskom exile prvý raz odhaľuje, kedy a za akých okolností v ňom dozrela morálna povinnosť porušiť zákon a prehovoriť. Vysvetľuje jednotlivé kroky, ktoré učinil v presvedčení, že dané konanie je v rozpore nielen s americkou ústavou, ale aj so základnými hodnotami akejkoľvek slobodnej spoločnosti.Autobiografia Trvalý záznam zachytáva Snowdenovo detstvo v idylickom prostredí amerického predmestia aj roky v tajných službách CIA a NSA. Je výnimočným svedectvom bystrého mladého muža, ktorý vyrástol na internete a nakoniec sa stal jeho svedomím.„Snowden núti čitateľa, aby vážne uvažoval o tom, čo by sa už mal pýtať každý Američan. Čo znamená zhromažďovať a ukladať údaje o našich životoch, ktoré sú dostupné nielen teraz, ale potenciálne navždy?“- The New York Times"Pútavý... Snowden vysvetľuje jasným a presvedčivým jazykom vnútorné fungovanie systémov [CIA a NSA] a hrozbu, o ktorej sa domnieval, že predstavujú."- The Washington Post"Snowden sa nakoniec rozhodol, že jeho lojalita nie je voči agentúram, pre ktoré pracoval, ale voči verejnosti, pre ktorú boli zriadené. Cítil, že boli zradení obyčajní občania a mal povinnosť vysvetliť ako.... Jeho popis skúseností, ktoré ho viedli k prijímaniu okamžitých rozhodnutí, spolu s podrobnosťami, ktoré uvádza o svojej rodine, slúžia ako pevná obrana proti obvineniam, že je zradca.“- The Guardian“Dobre napísané...Snowdenove opisy skutočného dopadu rôznych sledovacích systémov, ktoré odhalil-zbavené abstraktných konceptov a technického žargónu ― sú jedny z najviac znepokojujúcich častí knihy...."- The Economist

Aj diabol má číslo v telefónnom zozname. Číta: Marek Koleno Celkový čas: 7 hodín 3 minúty Odkedy sa štrnásťročný Richard po smrti rodičov presťahoval k rodine do mestečka Ballantyne, problémy sa mu doslova lepia na päty. Keď nahucká kamaráta Toma, aby z telefónnej búdky zavolal náhodnému neznámemu, znie to ako neškodná zábava. Slúchadlo však začne Toma zaživa požierať priamo pred Richardovými očami. Zhrozenému mladíkovi nikto neverí, a tak sa rozhodne pátrať na vlastnú päsť. Situácia sa vyostrí, keď zmizne ďalší Richardov spolužiak a jemu ostáva jediný spojenec – sympatická rebelka Karen, do ktorej je už dlho tajne zamilovaný. Ballantyne má svoju minulosť a desivé príbehy o opustenom Nočnom dome. Mohli sa s Tomom dovolať práve tam? Alebo je všetko úplne inak.

Číta: Michal Ďuriš Celkový čas: 4 hodiny 9 minút Pri Devínskej Novej Vsi, neďaleko Bratislavy, našli v priekope zavraždeného mladého Srba. Polícia má problémy s jeho identifikáciou a až po pátraní v blízkej dedine, kde žijú aj etnickí Chorváti, sa podarí zistiť totožnosť mŕtveho. Za vraždou by mohlo byť pašovanie drog z Balkánu do strednej Európy.Polícia po čase zaistí pašerákov drog a obviní ich z vraždy. Stôp je však veľa a zatiaľ ani jedna nevedie k vrahovi. Až keď sa reportér stretne s Barborou, šarmantnou štyridsiatničkou, ktorú manžel zanedbáva, podarí sa mu zistiť, že v lete bola na dovolenke na Jadrane. To je priestor pre dedukciu súkromného detektíva, ktorý zistí, že mŕtvy Sovič sa živil na Jadrane ako gigolo. Poznal sa Sovič s Barborou?Súkromný detektív jemu vlastným spôsobom v netradičnom prostredí opusteného kameňolomu a v prítomnosti všetkých podozrivých usvedčí vraha...

Číta: Michal Ďuriš Celkový čas: 3 hodiny 53 minút Začala sa vojna a poznačila život obyvateľov Bratislavy. Na pozadí vojnových udalostí sa stane séria záhadných vrážd, vrah necháva pri obetiach kartu: červenú sedmu. Obeťami sú starší páni: kedysi chýrny zločinec, ktorý unikol spravodlivosti, bohatý obchodník, ktorý prišiel k bohatstvu „vďaka“ arizácii majetku. Pred vrahom sa náhodou zachráni penzionovaný sudca. Všetko nasvedčuje tomu, že obete sa s vrahom poznali. Boli to ľudia, ktorí v živote prekročili zákon.Reportér AZ prenikne do životov obetí, ale nenájde nič, čo by ich spájalo. Postupne sa však podarí zistiť, že vrah nahrádzal spravodlivosť a kde zlyhal zákon, nastúpil ako pomstiteľ. Ale kto to bol?Polícia vraha vypátra, ale motív červenej sedmy sa nepodarí rozlúštiť: vrah si svoje tajomstvo odnesie do hrobu, keď po odhalení spácha samovraždu...

Zborník referátov z vedeckých konferencií a seminárov v rámci kukučínovského roka, v ktorom bol Martin Kukučín zaradený do kalendára kultúrnych výročí UNESCO ako osobnosť roka 2010 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Výber referátov zo šiestich krajín redakčne pripravil Ján Gbúr.

Zborník literárno-vedných štúdií z vedeckej konferencie k 160. výročiu narodenia Pavla O. Hviezdoslava, ktorá sa konala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v júni 2009. V zborníku publikuje 16 autorov, básnikov a literárnych vedcov ako Marián Andričík, Ján Buzássy, Ján Gavura, Ján Gbúr, Alexander Halvoník, Dana Kršáková, Ladislav Šimon, Anna Valcerová a ďalší. Zostavil a edične pripravil Ján Zambor. Zmyslom publikácie je priblížiť Hviezdoslavovu osobnosť a tvorbu moderným jazykom interpretácií a poskytnúť tak ucelený pohľad na kontinuitu jeho pôsobenia v kontexte slovenskej a európskej lyriky. Vhodné aj ako odporúčaná literatúra k vysokoškolskému štúdiu slovenského jazyka a literatúry.

Pocta Pavlovi Dobšinskému. Reprezentatívna publikácia Pocta Pavlovi Dobšinskému k 180. výročiu jeho narodenia a 150. výročiu slovenských povestí, ktorá vychádza v edícii Signum. Svoje názory na Dobšinského život a dielo vyjadrujú popredné osobnosti slovenského literárneho života (M. Rúfus, O. Sliacky, V. Mináč, D. Podracká, Ľ. Feldek, P. Glocko, Š. Moravčík a iní). Knihu zostavil O. Sliacky.

Titul knižky znamená nielen návrat k žánru, ale aj k viacerým slovenským autorom, s ktorými autor pred rokmi uverejnil interview. Sú to spisovatelia Milan Augustín, Anton Baláž, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Blažková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvořák, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Juráňová, Ivan Kadlečík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Moravčík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav Ťažký, Viliam Turčány, Ján Tužinský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spoločne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o súčasných problémoch literatúry a kultúry.

Audiokniha obsahuje 281 nemeckých fráz slovenským prekladom v mp3 formáte určených k jednoduchej komunikácii na bežné spoločenské témy.Obohatíte si slovnú zásobu, dozviete sa, ako správne pozdraviť, predstaviť sa, osloviť niekoho alebo poďakovať. Nebudete musieť v pamäti loviť slová pri rozlúčke.Ak rozmýšľate ako sa učiť po nemecky, stiahnite si online frázy do vášho mp3 prehrávača a začnite počúvať mp3 s nami. Môžete sa učiť nielen doma, ale aj cestou do práce alebo na prechádzke.Obsah: Pozdravy a osloveniaPredstavovanie a pozvanieVáhanie a prekvapenieDorozumievanieLúčenieĎakovanie a ospravedlnenieSúhlas/Nesúhlas/RadySpokojnosť a nespokojnosťStrach/Rozhorčenie/ĽútosťIné frázy

Učebnica na úspešnú komunikáciu v zamestnaní.Počúvate - rozumiete - hovoríte.S touto knižkou s nahrávkami ste na dobrej ceste pokročiť v nemčine ďalej. Ak hovoríte po nemecky, zvyšuje sa vaša šanca nájsť si dobré zamestnanie. V rebríčku jazykov, ktoré by Slováci chceli ovládať, patrí nemčine suverénne druhá pozícia. Vypočujte si dialógy v nemčine s prekladom: pýtame sa na cestu cesta vlakom a lietadlomodborná prax vo firmepráca au pairako získať nemecké štipendiumprenájom bytunakupovaniecesta na nemecký veľtrha mnohé ďalšie...Dialógy v dĺžke do troch minút boli nahraté v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu v Bratislave v réžii Vladimíra Štefucu. V nemčine dané pasáže nahovoril Frank Riedel. Slovenský rozprávač každý rozhovor uvedie i stručne zhrnie. Preto môžete počúvať nahrávku bez slovníka.

Pripravili sme pre vás učebnicu nemčiny, ktorá je zameraná na komunikáciu. V rebríčku jazykov, ktoré by Slováci chceli ovládať, patrí nemčine suverénne druhá pozícia. Preto vám dávame k dispozícii súbor nemeckých viet so slovenským prekladom. Namiesto teórie sme gramatiku použili vo vetách spolu so slovnou zásobou. Postupne porozumiete ich štruktúre a začnete tvoriť vlastné vety. Zvoľte si tempo, ktoré vám vyhovuje a podľa potreby sa kedykoľvek vráťte k predchádzajúcemu učivu. Učenie vám pôjde veľmi rýchlo, stačí si zvoliť účel vášho snaženia. Zvážte výhody, ktoré vám znalosť nemčiny prinesie a stanovte si cieľ, ktorý chcete učením dosiahnuť. Pri intenzívnom učení zaznamenáte značný pokrok.Výslovnosť sa učíte od rečníka, pre ktorého je nemčina materinským jazykom. Vďaka slovenskému prekladu, ktorý číta Daniel Kováč, stačí iba počúvať.Audio nahrávka nie je súčasťou e-knihy.

"Románová novela Stanislava Rakúsa Žobráci siaha do prostredia, ktoré bolo pre slovenskú minulosť typické, ale naša literatúra si ho všimla len v nepatrnej miere. Autor dokázal toto prostredie urobiť skutočným románovým svetom, lebo ho rozvinul do celého radu diferencovaných postáv z niekdajšieho spoločenského dna a dal mu okrem existencie aj osobitnú filozofiu, vďaka ktorej sa drží pri živote aj v neľudských sociálnych podmienkach." - Albín Bagin

Zbierka poviedok Telegram získala Cenu Anasoft litera za najkepšie slovenské prozaické dielo v roku 2009."Ako skutočný majster bojového umenia, ktorý nepotrebuje ukazovať svaly, ako virtuóz, ktorý nemusí ohurovať rýchlosťou, s akou prsty behajú po hmatníku, tak Stanislav Rakús dokáže pár slovami vytvoriť situáciu, z ktorej je zároveň smutno aj do smiechu. Štyri poviedky v zbierke Telegram tých, ktorí majú radi Rakúsovo láskavé, múdre, smutno-groteskné rozprávanie, neprekvapia. Podobne ako pohár obľúbeného vína, ako návrat do krajiny, ktorú máte radi. Telegram si našiel adresáta." - Juraj Kušnierik

"Človeka musí pobúriť, keď sa mu do rúk dostane dielo, ktoré považuje za jedno z najlepších v slovenskej literatúre 20. storočia, až v reedícii takmer 30 rokov po prvom vydaní. Pieseň o studničnej vode je také dielo a zároveň je vrcholným dielom lyrizovanej prózy – a zase vzniklo 30 rokov po tom, čo lyrizovaná próza prestala byť ‚inou‘. Stanislav Rakús tu fenomenálne používa akýsi archaický jazyk a zlaďuje obsah s formou, pričom si pod formou treba predstaviť aj jazyk. Ten je niečo jedinečné a na Slovensku nevídané. Stále sa hovorí, že najlepšie Rakúsove knihy sú Temporálne poznámky a Nenapísaný román, ale Pieseň o studničnej vode je ešte lepšia." - Pavol Rankov

"Román paroduje nielen normalizačné pomery u nás, ale aj literárnu vedu, a tak trochu aj literatúru." - Jozef Bžoch

"V Mačacej krajine, ktorá sa nápadne podobá tej ľudskej, žijú kocúri a mačky, ktorí sa aj vo svojich prejavoch podobajú ľuďom. Reprezentujú tie najrozmanitejšie, dôkladne psychologicky stvárnené a umelecky presvedčivé charaktery a vlastnosti. Kniha je kompozične rozdelená do dvoch väčších celkov – Kocúr Paniberko a A iní obyvatelia. Rozprávanie je lineárne s množstvom odbočiek, ktoré však nevytvárajú recepčný chaos, práve naopak – sú dôkazom autorovho rozprávačského talentu, založeného na dôslednom pozorovaní života, prepracovanom fabulovaní a precíznom tvarovaní. Príbehy prvej časti knižky spája práve postava kocúra Paniberka, ktorý sa nestal ani cyklistickým pretekárom, ani spevákom tanečných piesní, hoci ho neraz v noci prebudilo iba to, že si v spánku priveľmi hlasno spieval nejakú obľúbenú tanečnú pesničku. Stal sa obuvníkom, no toto povolanie sa mu zdalo príliš obyčajné a nemimoriadne. Chcel vykonať nejaký mimoriadny mačací skutok. Najradšej by bol kohosi pomocou lana vyslobodil zo zajatia. Nikto z jeho známych však v tom čase, ani nikdy predtým, v zajatí nebol. Rozhodol sa, že sa bude zaoberať konaním tých najobyčajnejších dobrých skutkov, a pri tomto predsavzatí mu vyleteli až slzy od dojatia. Neotrasiteľné presvedčenie o nevyhnutnosti konania dobra za každých okolností, ale aj túžba po uznaní túto postavičku približujú k slávnemu rytierovi Donovi Quijotovi. Rozprávky o Paniberkovi, doplnené v druhej časti portrétmi iných obyvateľov Mačacej krajiny – škodoradostníka Beníčka, hašterivcov Chňapkovcov, závistlivca Zuzáňa, skupáňa Penecíra, ale aj vzorného sprievodcu Kebenka či náruživého čitateľa Radošovského, sú ako pestrofarebný ohňostroj tých najrozmanitejších ľudských charakterov a vlastností. Tieto vlastnosti, prejavujúce sa v rozmanitých situáciách – za všetky spomeňme hádky u Chňapkovcov, ktorí sa hádajú veľmi hlasno a zreteľne, dobre vyslovujú samohlásky a spoluhlásky, a preto počúvajúci nemusí napínať uši... –, vždy vyvolávajú uvoľňujúci smiech, čím má Rakúsova groteska blízko ku „karnevalovosti magického realizmu“." (Markéta Andričíková)

Román situovaný do akademického prostredia s tragikomickým koncom.Románová kompozícia Stanislava Rakúsa Excentrická univerzita nadväzuje na jeho predchádzajúce prózy Temporálne poznámky (1993) a Nenapísaný román (2004). Svojím poetologickým uchopením – sujet rozprávania a počúvania, text v texte, román v románe, zrkadlová kompozícia, personálna narácia, dôraz na detail, analytický princíp – vytvára spolu s účinkovaním niektorých, zväčša vedľajších postáv s predchádzajúcimi prózami žánrový útvar voľnej trilógie. Platí to i napriek tomu, že na rozdiel od Temporálnych poznámok a Nenapísaného románu, situovaných do normalizačného obdobia, siaha fabulárny čas Excentrickej univerzity až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Rozprávačský systém Excentrickej univerzity vychádza z optiky vekovo staršieho, dvadsaťdeväťročného, intelektuálne a recesne disponovaného, invenčného poslucháča vysokej školy, ktorý pred univerzitným štúdiom prešiel rozličnými zamestnaniami a životnými skúsenosťami (práca v rozhlase, vyučovanie na strednej škole, základná vojenská služba) a s nadhľadom a ambíciou vytvoriť román mapuje svojím sujetovým rozprávaním pomery na excentricky ležiacej univerzite v jej ťažkých, rozličnými deformáciami poznačených časoch. Táto situácia sa skryto konfrontuje s geniálnymi výkonmi ruskej literatúry 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania. Tonalita prózy je groteskná, ironická, no i láskavo humorná. Tento rozmer podporuje aj to, čo by sa dalo nazvať radosťou z rozprávania. V románe sa uplatňuje poetika rámca, ktorý však nelikviduje ústrednú príbehovú líniu. Napriek tomu, že próza má voči svojim dvom predchádzajúcim častiam už spomínaný trilogický a kontinuitný charakter, ide v nej o originálnu a autonómnu textovú situáciu, založenú na spájaní vysokého s nízkym, fiktívneho s metafiktívnym, arteficiálneho s empirickým. V tomto dosahu má aj slovo „excentrickosť“ ambivalentný charakter. Koordináciou hovoriaceho a textového rozprávača vzniká dobre čitateľný a zároveň náročný románový celok. Próza sa síce orientuje na zvrátenosť doby, z ktorej vychádza, zároveň však má nadčasovú intenciu. Je to tak i preto, že jej predmetom je popri iných látkových okruhoch sféra filológie, umeleckej literatúry, ľudskej tvorivosti a jej opaku, ale aj konfrontácia povrchnosti, pôžitkárstva a obmedzenosti s duchovnou hĺbkou a prenikavou, na okraj vytláčanou intelektuálnou kvalitou.

"V novele A čo keď sa na mňa niekto díva vystupuje postava bývalého policajta Lučkaya, ktorý sa skrýva a maskuje. Lepí si fúzy, používa parochne a šošovky, prezlieka sa dokonca i za ženu. Samozrejme spí so zbraňou pod vankúšom a neváha ju použiť pokiaľ sa cíti v ohrození. Príbeh sa odohráva vo Viedni a Bratislave. ... Novela má pomalší spád deju, no práve tento fakt núti čitateľa prežívať skrytý, no mrazivý pocit strachu spolu s Lučkayom, ktorý je zmietaný životom, sám sebou a snaží sa všetko riešiť alkoholom a zbraňou." (Katarína Trnovcová)

"Ústrednou postavou a vlastne jediným nositeľom príbehu je v tejto próze profesor slovenčiny Dušan Sakmár, fyzicky objemný, nemotorný mladý muž, pôsobiaci ako pedagóg na večernej škole pre pracujúcich. Sledovanie tohto pohybovo pomalšieho človeka dáva tušiť, že ťažisko prózy nebude asi založené na bohatosti a rýchlosti deja, na dramatických zápletkách a peripetiách života hlavnej postavy." - Peter Darovec

Kniha bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft litera 2012."Ballov autorský rukopis má svoje nezameniteľné, typické znaky vo všetkých jeho knihách, a to v rovine formovania jazyka i v rovine spôsobu stvárňovania skutočnosti. V ôsmej knihe došlo do istej miery k zmene najmä v oblasti lexiky. O tejto Ballovej próze sa hovorí ako o novele, alebo poviedke, ale v skutočnosti na neveľkej ploche ide o generačný román. Motivickým základom príbehu je dom a jeho predaj po tom, čo v ňom žili tri generácie rodiny. „Aj ja som mal kedysi otca," ktorý mal koňa radšej ako syna.„Moji synovia nevedia byť synmi" - uvažuje Ballov personálny rozprávač, štyridsiatnik, ktorý charakterizuje vlastnú generáciu ako „neurotické, frustrované, zostarnuté decká". Rozprávač líči svoj vzťah s rodičmi, zvláštny vzťah s bratom - „záhadnou" postavou, ktorá splnila svoju úlohu postavením domu („Postavím dom a bývanie v tom dome bude zmyslom života!") a osobitne vzťah s manželkou, ktorá po rokoch „začala strácať dôstojnosť i sebaovládanie", „začínalo jej šibať" a aj preto „moje manželstvo bolo v troskách," hovorí protagonista na svoju obranu. Nie dobré vzťahy v rodine privádzajú rozprávača k iracionálnym úvahám i činom. Takmer celý text má tendenciu byť výčitkami svedomia protagonistu v súvislosti so vzťahom k synom, ubitých „atmosférou v dome, kde denne pozorovali rovnako ubitých rodičov". Vzťah otca a jeho dvoch synov je viacnásobne zložitý: „Roky som synov nevidel, roky sme sa nezhovárali, všetko, čo bolo, vybledlo, zmizlo,...". Spôsob myslenia, názory, postoje - to sa v kolobehu života človeka i generácií opakuje: „Zmysel života, ktorý mne a mojej rodine malo poskytovať bývanie v našom dome, nikdy neexistoval. Žili sme bez zmyslu,... ako všetci ostatní... Sami sme si mali vytvárať zmysel, no nerobili sme to." Je to teda kniha aj o nevyužitej možnosti slobodného rozhodovania: „Ten dom mal urobiť všetko za vás? Mysleli ste si, že vy osobne sa nemusíte starať o nič?" Dom je tu symbolom nielen rodiny a vzťahov, ale aj symbolom spoločnosti: „Podstatná časť stavby sa nachádzala pod zemou, aby v susedoch nevzbudzovala závisť, zvonku dom pôsobil skôr skromne..." Dejiny, spoločnosť a politiku nájdeme v knihe v podtexte, zväčša ironizujúco, v druhom pláne, ako jednu veľkú metaforu o vyhostení človeka z rodiny, z domu, zo spoločnosti. V knihe je niekoľko kľúčových motívov, ktoré symboliku domu umocňujú. Ide napr. o motív klčovania stromu pod domom, v ktorom vyrástli tri generácie; dom sa ide predávať. Ballova kniha je plná symbolov, je v nej veľa vnútorných monológov, naturalizmu, no autor je racionálny, netabuizuje, jeho protagonista nie je patetický, odľahčuje skoro všetko vážne, ba možno hovoriť o akomsi drsnom sentimente napr. v motíve umierania matky: „Konečne to bola tvár matky, ktorú v tvári svojej matky od detstva márne hľadal." Jedna z najúchvatnejších častí knihy je opis chorej a pomätenej ženy, jej spôsob žitia a bezmocnosť, čo je zintenzívnené aj opisom zdevastovaného a špinavého prostredia. Autor má zmysel pre detail i kontrast súčasne, výborne vykresľuje prostredie a atmosféru, veľmi dlhé priraďovacie súvetia, obsahujúce rytmus, vytvárajú obraz bezvýchodiskovej situácie. V mene otca je próza bez rámca, jednotlivé kapitoly sú spomienkami, minulosť a dávna minulosť sa prelína s prítomnosťou, niekedy i budúcnosťou pomocou predstáv a snov protagonistu. Reč postáv autor sporadicky oživil niekoľkými maďarskými výrazmi a celý text knihy je popretkávaný výbornými sentenciami. Balla si na vysvetlenie príbehu nevystačil s personálnym rozprávačom, ale vytvoril dve pomocné postavy. S jednou z nich protagonista v závere románu komunikuje takto: „Takže môj život je groteska." „Čí život nie je groteska? Sú dve možnosti: groteska, alebo tragikomédia." Z recenzie Gabriely Rakúsovej, Týždeň

Sedemnásť poviedok zbierky GRAVIDITA talentovaného prozaika čitateľa zavedie do tajomných zákutí ľudskej existencie, do krajiny temna, osamelosti či čierneho humoru. A to všetko prostredníctvom brilantného jazyka, ktorý vie prefíkane šľahnúť, keď treba byť ironický, ktorý vie byť kaviarenským tárajstvom, keď si próza vyžaduje kaviarenské táranie, ktorý je zrazu dynamický, keď sa začne akcia a ktorý sa vie aj zadrhávať, keď rozprávač tápe. Dobrým spisovateľom Ballu robí práve schopnosť vyjadriť jazykom to, čo je za jazykom.

Prvý pokus o napísanie knihy o pozitívnom myslení na Slovensku. V príbehoch jednoduchých ľudí, úspešných Slovákov, nájdete posolstvo, inšpiráciu a poučenie pre svoj život.

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne – na papieri. Je teda na posúdení čitateľa, či sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob lásky, ktorý nás triafa mnohokrát i zo strán, ktoré by sme vďačne oželeli. Podobne ako vo svojej prvotine (Tŕne a lupene), jedná sa i v tomto prípade o plynulý prechod fázami poznania, čomu nasvedčuje i názov tejto zbierky. Ide v podstate o chronologicky zápis, o akýsi pokus poukázať na fakt, že všetko okolo má zmysel a vyvíja sa nie svojvoľne, ale podľa toho, aký tomu dáme rámec. Vo svojom druhom pokuse, v básnickej zbierke Iný už nebudem, dáva teda nahliadnuť do svojich východiskových pozícii, pretože nikdy nie je všetkému koniec...

Turbulentný príbeh o tom, že nie každú búrku možno predvídať.Na pokojný život vlastne nemáme čas. Keď si okolo tridsiatky upraceme svoje vzťahy, náš život už nemá veľké výkyvy a všetko vyzerá pokojné, prichádza facka od rodičov. Zachytí ich kríza stredného veku, syndróm prázdneho hniezda a my musíme zachraňovať to, o čo sme sa celý život opierali. Ich vzťah.Martina, tridsaťjedenročná hlavná hrdinka knižky, to má o to ťažšie, že sama nemá vo svojich vzťahoch celkom jasno. Lebo to, čo by chcela ona, ten druhý odmieta. Ale ona to – popri „záchrane“ iných vzťahov – jediná nevidí.

9. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 8 hodín 54 minút Po udalostiach v Plzni Bohdan Jaroš prestal veriť, že sa ešte niekedy stretne so Steinom a Barbaričom. Na vlastnú päsť putuje po Českej ceste, ktorá spája Prahu s Budínom, pričom sa živí ako nájomný kat a lovec zločincov. V Trnave si ho predvolá gróf Stanislav Thurzo, ktorý pátra po veliteľovi svojho husárskeho pluku. Kapitána Galoviča naposledy videli v spoločnosti krásnej neviestky a spolu s ním sa stratilo aj päťsto zlatých z výkupného za zajatého tureckého dôstojníka.Jaroš prijme úlohu a pustí sa do hľadania, hoci tuší, že kapitán už nie je medzi živými. Seržant sám sa čoskoro ocitne v ohrození, keď mu cestu skrížia zlodeji dobytka, zradní hajdúsi, zbehnutí žoldnieri či lovci otrokov.

8. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 13 hodín 25 minút Kapitán Stein a notár Barbarič vyšetrujú zločin v kremnickej mincovni.Horúce leto roku 1601. V kremnickej mincovni, kde z drahých kovov vyťažených v uhorských banských mestách razia najlepšie dukáty, toliare či groše v celej ríši, došlo k vážnemu incidentu - z pokladnice zamknutej na tri zámky zmizli razidlá. Nevysvetliteľný zločin si žiada skúseného vyšetrovateľa, komorský gróf preto do zlatého mesta vyšle notára Barbariča. Štiavničan dúfa v rýchle vyriešenie záhady, lenže ku krádeži želiez pribudne lúpež mincí zo zásielky stráženej chýrečnými striebornými jazdcami a vzápätí aj prvá vražda. Na dôvažok Barbariča vyhľadajú kapitán Stein a seržant Jaroš a ich prítomnosť celý prípad ešte viac skomplikuje.

7. diel. Číta: Marek Geišberg Celkový čas: 16 hodín 11 minút Kapitán Stein a notár Barbarič pátrajú po diabolskom vrahovi v Plzni V Prahe vyčíňa mor a cisár Rudolf II. sa aj s celým dvorom presťahoval do Plzne. Povesť tohto mravopočestného, panovníkovi oddaného mesta však ohrozuje séria zločinov. Najprv sa záhadne stratí synovec ruského vyslanca Vlasjeva, ktorý prišiel vyjednávať v mene cára Godunova. Pod hrozbou škandálu radnica poverí hajtmana Leopolda Steina, aby mladíka našiel. Prípad je však zložitejší a stopy vedú k vysokopostaveným osobám, hajtman teda požiada o pomoc svojho brata, chýrneho vyšetrovateľa Joachima Steina. Kapitán prichádza do Plzne so seržantom Jarošom po boku. V meste ich však čakajú hrozné správy a rozbieha sa nebezpečné pátranie, v ktorom nechýbajú umučení anjeli, tajné bratstvo zhýralých kacírov, dvojtvárni alchymisti, vražední špióni a démon, čo loví duše v labyrinte podzemných chodieb pod Plzňou.