E-knihy, audioknihy

Vojtech Zamarovský veľakrát navštívil krajiny, kde kvitli staroveké civilizácie. Na svojich cestách študoval, pozoroval, zapisoval. Najvýznamnejšie pamiatky, o ktorých tento slovenský najprekladanejší autor literatúry faktu celý život písal, sú témou tejto knihy. Rukopis Vojtecha Zamarovského je doplnený dvomi odbornými štúdiami.

Staroveký Egypt – to neboli len pyramídy, sfingy a zlaté sarkofágy. Priemerný Egypťan mal ťažký život a tvrdo pracoval pod spaľujúcim pohľadom boha slnka Rea. Aby sme si však vedeli dokonale predstaviť, ako Egypťania žili, renomovaný historik Donald P. Ryan rozdelil deň na 24 hodín a na príbehoch 24 Egypťanov s rôznymi zamestnaniami veľmi pútavo a verne približuje ich každodenné činnosti, radosti, uvažovanie a snahu o prežitie. Medzi nimi nájdeme ľudí najrôznejších vrstiev – faraóna, balzamovača, pekára, rybára, vojaka či pôrodnú babicu – a počas jedného dňa v starovekom meste Téby (dnešný Luxor), náboženskom centre Egypta, s nimi prežijeme ich typický bežný deň.

Spoznajte skutočný Rím prostredníctvom 24 hodín v živote jeho obyvateľov. V tejto pútavej a zároveň náučnej knihe nám historik a autor bestsellerov Philip Matyszak predstaví ľudí, ktorí tam žili a pracovali. Každú dennú a nočnú hodinu spoznáme novú postavu – cisára, slúžku, gladiátora, astrológa, posla, výrobcu vodných hodín, kňažku, otroka, senátora či strážnika a mnohých ďalších, a dozvieme sa fascinujúce podrobnosti z ich každodenného života. V príbehoch občanov antického Ríma pred našimi očami ožíva svet tohto legendami opradeného dôležitého mesta svetovej histórie.

Príbehy o Gilgamešovi, Sinuhetovi a Aeneovi patria k najslávnejším textom, aké nám starovek zanechal a napriek rozdielnemu pôvodu ich mnohé spája. Iba zriedka sa pritrafí, že sa v jednej knihe stretnú príbehy z takých rozdielnych období a civilizácií, ako je to v tomto prípade.Niekedy v priebehu tretieho tisícročia pred n. l. na juhu Mezopotámie napísali na hlinené tabuľky po prvý raz príbeh o Gilgamešovi. Rozprávanie má viacero rovín a jedna z nich zosobňuje ľudský zápas so smrteľnosťou. Hlavný hrdina prichádza k poznaniu, že človek sa môže snažiť iba o nesmrteľnosť svojho mena.Sinuhetov príbeh je považovaný za najlepšie dielo egyptskej literatúry v období Strednej ríše. Medzi to najlepšie ho radili už starí Egypťania. Sinuhet býval sluhom kráľovnej Neferu. Podobne ako v židovskej tradícii porazil Dávid Goliáša, porazil Sinuhet na čele svojich ľudí omnoho silnejší kmeň a tak sa preslávil.Jedenásť rokov písal Vergilius Aeneas, veľký rímsky epos, ktorý vzdáva hold vládcovi impéria a verí v dni budúce.

Niekedy sa nám zdá, že dvetisíc rokov je veľmi dlhý čas. Nie je to celkom tak. Starovek stále nazerá do nášho života – a medzi nami, má na to právo. Prečo? Lebo nám po ňom zostalo mnoho slov: škola, krieda, tabuľa, traktor, kalkulačka, akvárium, ambulancia, republika, politika a stovky ďalších. Starovek nám dokonca zanechal slávne slovné spojenia a do každého z nich ukryl príbeh! Danajský dar, Achillova päta, Tantalove muky, Damoklov meč, jablko sváru a mnohé ďalšie. V tejto knižke môžeš cestovať medzi slovami a pritom sa nemusíš pohnúť zo stoličky. Zistíš, že starovek bol plný zaujímavých ľudí a ich osudov. Dozvieš sa, ako žili, čomu verili a čo nám zanechali. Veď čo je to dvetisíc rokov? Iba dvadsať storočných ľudí držiacich sa za ruky...

Atlantída, Thule, Karpaty či Británia? Ako vznikli tieto pojmy, ktoré pravidelne používame? Prečo človek odpradávna hľadal na západe krajinu blažených alebo ako vznikla naša predstava o jednorožcovi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá vôbec prvá kniha v slovenskom prostredí, ktorej zámerom bolo vyrozprávať príbehy starovekých objaviteľov. Objavné cesty staroveku prevádzajú dobrodružstvami Egypťanov, Feničanov, Grékov a Rimanov plaviacich sa či pochodujúcich oceánmi a púšťami, a na pozadí týchto ciest vykresľujú fascinujúci príbeh toho, ako sa starovekému človeku rozrastal svet pred očami, ako sa poznatky o Stredomorí postupne premenili na predstavu o zemskej pevnine tiahnucej sa od západnej Afriky až po Čínu. Knihu dopĺňa cenný a u nás vôbec prvý preklad Pseudo-Skylakovho periplu do slovenčiny.

Kniha je súčasťou trilógie Stratené Slovensko (Zabudnuté hrady, Kostoly a ich pohnuté osudy a Zaniknuté kúpele) Na území Slovenska sa v minulosti nachádzalo vyše 120 kúpeľných miest. Boli samozrejme rôzneho významu, veľkosti a zamerania, ale takmer všetky disponovali vhodným prírodným liečivým zdrojom a plnili svoj liečebný účel. Mnohé z nich mali iba lokálny význam a ich klientelu tvorili najmä obyvatelia blízkeho okolia. Líšili sa tiež vybavenosťou kúpeľných zariadení, kvalitou poskytovaných služieb a možnosťami rozptýlenia hostí po absolvovaní príslušných procedúr.

Úplné znenie uvedených zákonov po novele. Publikácia je prehľadne štruktúrovaná a zmeny v zákonoch sú v texte zreteľne vyznačené. 1.Zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) – po novele zákonom č. 46/2020 2.Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku 3.Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – po novele zákonom č. 46/2020Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku Vláda Slovenskej republiky podľa § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 269/2015 Z. z. nariaďuje:§ 1 (1) Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov, za oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov za nezaplatenie dane z príjmov v zákonom ustanovenej lehote za podmienok podľa odseku 2. (2) Daňový nedoplatok podľa odseku 1 zaniká daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie 31. marca 2020, 30. apríla 2020 alebo 31. mája 2020...... (3) Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok na dani z príjmov, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov za oneskorené podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane z príjmov ....... (4) Daňový nedoplatok podľa odseku 3 zaniká daňovému subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mal povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov v lehote do 31. marca 2020 za zdaňovacie obdobie roku 2019,......

Nadmerné rozširovanie ríše, „jed z Judey“, ako nazval kresťanstvo, a barbari – to sú podľa britského historika tri základné faktory, ktoré spôsobili pád Rímskej ríše. Jeho dielo vyniká nielen erudíciou, ale aj čítavým ironickým štýlom. „Búrka a vlny sú vždy na strane lepších námorníkov,“ píše autor v jednom zo svojich komentárov. Nové slovenské vydanie výberu z diela známeho osvietenského historika vychádza s novým doslovom, ktorý sleduje vývoj historického bádania a kontroverzie okolo mnohých jeho téz.Gibbon si všíma rozdiely medzi krajinami a národmi, rozdiely geografické a klimatické, ale aj intelektuálne a kultúrne, nepodceňuje ani hospodárske faktory. Podarilo sa mu načrtnúť pestrý a živý obraz celého veku ľudských dejín, pričom udržiava čitateľa v napätí zaujímavou témou a neobyčajne názornými opismi udalostí, bitiek, charakterov jednotlivých vodcov a cisárov, ich života a zvykov. Autor neradí jednotlivé fakty za seba, ale pokúša sa objasniť historický vývoj a jeho zákony. Aj vďaka tomuto vynikajúcemu dielu osvietenskej historiografie prestala byť história len zoznamom zločinov, podvodov a nešťastí, ale začali sme skúmať aj jej príčiny a dôsledky. „Gibbon je svojím spôsobom most, ktorý spája staroveké s moderným,“ napísal škótsky historik a mysliteľ Thomas Carlyle. Bol brilantným štylistom, podobne ako ďalší Gibbonov obdivovateľ Winston Churchill, sám autor mnohých historických prác. „Gibona som úplne hltal,” napísal o stretnutí s jeho knihami. „Triumfálne som prešiel všetkým od začiatku až po koniec a mal som z toho veľký pôžitok,“ dodal. Tento pocit z čítania veľkého štylistu a ironika Edwarda Gibbona sa nevytratil ani s odstupom vyše dvoch storočí, ktoré ubehli od napísania jeho hlavného diela.

Jednou z Divadelných hier Jonáša Záborského z r. 1870 je i smutnohra Báthoryčka, čerpajúca námet zo života grófky Alžbety Báthory, známej ako krvavá „Čachtická pani“.

Hoci názov knihy napovedá niečo iné, dvojica britských autorov napísala prekvapivo optimistickú knihu o našej civilizácii. Tú si cenia natoľko, že podľa nich stojí za to pokúsiť sa ju zachrániť. V roku 1900 bola väčšina obyvateľov Západu na svoju civilizáciu hrdá. Vedeli, čo predstavuje a verili jej. Dnes sa tento pocit stratil. Je to najmä preto, že šesť ideí, na ktorých sebavedomie Západu stojí, zažilo storočie neustálych útokov.Západná civilizácia pretrváva dlhšie ako akákoľvek iná v minulosti alebo v súčasnosti – je oveľa úspešnejšia v ekonomickom, vojenskom či politickom zmysle, ale aj vo vede, technológiách a umení. Zlepšuje sa zdravotných stav jej obyvateľov, rastie ich bohatstvo, dĺžka života a zrejme aj pocit šťastia. Veľkú časť týchto úspechov môžeme pripísať na vrub šiestim základným ideám – kresťanstvu, optimizmu, vede, ekonomickému rastu, liberalizmu a individualizmu. Tieto idey však už Západ nespájajú ani neinšpirujú a jednotlivcom nedávajú sebaistotu nevyhnutnú na spoločný postup, akokoľvek neuvedomelý. Namiesto toho vidíme evidentný príklon ku kolektívnej samovražde, v našich dejinách hlboko zakorenený už od roku 1914. Dá sa vystopovať v upadajúcej dôvere voči každej idey, ktorá kedysi inšpirovala Západ a celý svet. Našťastie, lepší pohľad na šesť faktorov ukazuje veľkú húževnatosť, s akou odolávajú útokom. Väčšina dnešného nepriateľstva voči týmto ideám je založená na módnych, ako bol napríklad Freudov pohľad na ľudskú prirodzenosť, ktorý vedecké dôkazy medzitým vyvrátili. Aspoň teoreticky by dômyselnejšia syntéza šiestich ideí mohla ponúknuť Západu cestu, ako ho zbaviť jeho úzkostí a zvýšiť jeho integritu. Ale v praxi? Táto facsinujúca kniha sa pokúša nájsť odpoveď.

Za druhý prípad inšpektora Sejera získala autorka v jednom roku cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka aj cenu za najlepšiu škandinávsku detektívku. V malom mestečku pod horami sa deti môžu bezstarostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru. Keď však malá Ranghild pri jazere objaví mŕtvolu nahej mladej ženy, pokojné dni sa zdanlivo navždy končia. Kto mohol mať dôvod zavraždiť ju? Inšpektor Sejer rieši svoj ďalší prípad a ani tentokrát nejde o „zvyčajných podozrivých“. V obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne a pri pátraní po vrahovi odhaľuje za fasádou zdanlivo sporiadaných životov nejedno temné tajomstvo. Karin Fossum, ktorú si rýchlo obľúbili nielen fanúšikovia žánrovej škandinávskej literatúry, nám predstavuje ďalší z príbehov, na ktorých je najhrôzostrašnejšie to, že by sa mohli odohrávať práve vo vašom susedstve.

Ústrednou témou knihy nórskeho geológa je, ako nás hory formujú a ako sa sformovali. Hory oddávna v ľuďoch vyvolávali strach a bázeň, zároveň ich ale aj priťahovali. Kniha sa venuje ich prírodnej a kultúrnej histórii, rozpráva o tom, čo o horách vieme a čo by sme sa ešte len chceli dozvedieť. Procesy, ktoré v reálnom čase trvali milióny rokov, predstavuje ako pôsobivé drámy, pri ktorých zabúdame, že opisované zrážky kontinentálnych platní a iné geologické procesy prebiehali rýchlosťou, ktorú by ľudské oko nedokázalo zachytiť. Venuje sa rozmanitým vysvetleniam pôvodu pohorí po celom svete, ako aj tomu, ako si ľudia ich vznik predstavovali v minulosti – neraz veľmi zábavne. Autor nezostáva iba pri geológii, rozpráva aj o dobývaní hôr horolezcami (a nórskej národnej traume, keď ich najvyšší vrch prvýkrát zdolal Angličan) či o posvätnej úcte k horám vo viacerých svetových náboženstvách. V mnohých kultúrach sú dodnes uctievané a plnia symbolickú úlohu. Celé storočia sa im venovali aj básnici a filozofi a ako ukazuje autor, rovnako pútavý a miestami až poetický môže byť aj pohľad geológa. Henrik Svensen (1970) je nórsky geológ, pôsobí na univerzite v Oslo, zaoberá sa výskumom dramatických udalostí v histórii Zeme. Práve im venoval svoju prvú knihu o dejinách prírodných katastrof v priebehu viac než dvoch tisícov rokov. Jeho druhá kniha Na vrcholoch získala nórsku cenu pre najlepšiu knihu o horách.

K. A. Medvecký je jednou z najvýznamnejších postáv histórie slovenského múzejníctva. Zaujímal sa o etnografiu a bol zberateľom ľudových piesní. Ballady a romance, zbojnícke, valašské, žalostné, ľúbostné, svadobné, vojenské, spoločenské, mravokárne i smiešne, to je široká paleta piesní z detvianskeho regiónu, obsiahnutá v tejto publikácii. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martina Kukučína poznáme predovšetkým ako autora románov a poviedok. Menej známe sú cestopisy a cestopisné črty inšpirované jeho pobytom v Južnej Amerike, vo Francúzsku a na ostrove Brač. Nuž, vystúpme dnes z parníka a vitaj, Rijeka!

Veľkú časť svojej tvorby venoval R. U. Podtatranský deťom, bol autorom čítaniek, šlabikára i odbornej pedagogickej spisby. I jeho básnická prvotina – zbierka veršíkov Zlaté perličky… je určená detskému čitateľovi.

„Najstarodávňejší pohanskí Slováci napred jedného boha pod ménom Perúna, Paroma viznávaľi a cťiľi, stvorca hromu a bľesku, pána ňeba, zemi a celého sveta, póvodca všeckích prípadnosťí: nebo osud ňeveriľi. Jemu voľi a iné obeti zabíjaľi. Pozatím aľe mnoho iních bohov si vimisľeľi a počet modlí rozmnožiľi. Maľi bohov hor, skal, hájov, pol, zemi, vod, povetrá, svetla, tmi, zármutku, žalosťi, radosťi a rozkoš; a bohov domovích a ňeznámích; bohov dobrích a zlích, ňekterích i Grékov bohom podobních…“

„… nasadať s dvoma ženskými na vlak v najživšej kúpeľnej sezóne pred samou polnocou a terigať sa s nimi celé štyri dni k moru a piaty po mori, nie je žiadna maličkosť…“ Zachytenie groteskných situácií a zosmiešnenie malichernosti spoločenského ovzdušia v morských kúpeľoch si dal Peter Kompiš za cieľ v tejto jadranskej novele.

Nikto dlho netuší pravý dôvod jeho príchodu. Nájde sympatický Američan v stredných rokoch svoje stratené šťastie na Slovensku? Alebo ho získa mladý Filip v tajnom spolku? Román o mužoch a ženách, rodičoch a deťoch, rituáloch a bohoch, o cestách, sexe, bolesti i šťastí. Vnútorné drámy, túžba po naplnení, rozchody a návraty sa prepletajú s veľkými príbehmi literatúry a filozofie o hľadaní múdrosti. Objavia hrdinovia na svojej púti nejasný, no vytúžený cieľ? Keby horel náš dom je v poradí druhým románom K. Heriana, ktorý neskrýva isté paralely s tvorbou H. Hesseho – guru mnohých stratených duší na ceste za poznaním.

Veselá kniha o neveselej prítomnosti a smutnej budúcnosti vzbudila pozornosť aj mnohých redakcií denníkov, ktoré uverejnili ohlasy významných osobností, z ktorých vyberáme: avšak, možno novinám veriť? Mark Twain: Trochu som si pri čítaní diela, ktoré mi poslali po druhej korektúre, poplakal, aj som sa párkrát usmial. Dobre, že som stihol zomrieť v pravý čas. Jean Paul Belmondo: S napätím budem čakať, kým niekto pretaví tento nevšedný román do scenára a s radosťou si vo filmovom spracovaní zahrám. Najradšej éterickú Zuzanku. Barack Obama: Ten zásah na Balkáne nebol ktoviečo, ale aspoň mám možnosť naše meno vo svete vylepšiť. Nie je to ľahké, ale veľmi užitočné a potrebné. George Bernard Shaw: Fakt tu už bolo asi všetko, okrem ukradnutej ruky. Škoda, že mi nič podobné nezišlo na um, na tomto nápade by som si schuti zgustol. Edit Piaf: V Zelenej oranžérii síce nikto nespieva, no je v nej toľko symbolickej nostalgie, že sa mi pri pomyslení na životné osudy hrdinov tlačia slzy do očí. A zahral si v nej aj Beethoven. Vladimír Putin: Základom prosperity je poriadok a akceptovanie kolobehu života a funkcií. Mám v úmysle osloviť autora, pána Edwardsa, a pozvať ho do môjho konzultačného zboru.Nad seriálmi, ktoré autor paroduje, sa netreba zamýšľať, no nad paródiou áno, pretože je tak trochu diváckym či čitateľským zrkadlom. Súčasná slovenská literatúra sa žánrom paródie príliš nezaoberá, preto treba knihu Záhadná vražda v Zelenej oranžérii považovať za oživenie v tejto oblasti literatúry.

Historici a politológovia sa nevedia zhodnúť na tom, či výrok o nikaragujskom diktátorovi Somozovi „je to bastard, ale náš“ patrí naozaj Harrymu Trumanovi. Niektorí tvrdia, že tie slová vyriekol už jeho predchodca v Bielom dome Franklin Delano Roosevelt, ale sú aj takí, ktorí sú presvedčení, že zodpovedajú skôr politike a spôsobu vyjadrovania Richarda Nixona. Pokojne ich mohli vyrieknuť viacerí. Po druhej svetovej vojne a najmä potom, ako ju vystriedala vojna studená, svet sa doslova hemžil politikmi, ktorým sa dostávalo nielen skrytej, ale aj oficiálnej podpory len preto, lebo jedna zo strán rozdeleného sveta ich považovala za svojich spojencov, lebo sa postavili na vhodnú stranu frontovej línie. Našli sa aj takí politici, ktorí dokázali obratne hrať na obe strany a využívať spory medzi veľmocami vo svoj prospech. Najväčší problém je, že svet sa stretáva s ľuďmi tohto typu naďalej, aj po skončení studenej vojny.

„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Doktor Ivan Hálek bol synom českého básnika Vitězslava Hálka. Tridsaťosem rokov pôsobil na Slovensku ako lekár, ale usiloval sa zároveň i o pozdvihnutie kultúrnej úrovne zaostalého ľudu predovšetkým na Kysuciach. „Zdalo sa mi, akoby tento zaostalý hornotrenčiansky ľud bol príslušníkom nejakej rezervácie, v ktorej sa nachádzal a bol udržovaný na nízkej hospodárskej a kultúrnej úrovni, akýsi Yellowstonský park pre ľudí, ktorí nejakým omylom zablúdili do nášho storočia. Boli to veľké deti v dobrom i zlom, v celej svojej hriešnej nevinnosti alebo nevinnej hriešnosti.“

Príbeh stroskotanca, ktorý sa ocitne na pustom ostrove, kde je nútený naučiť sa prežiť. Kniha anglického autora Daniela Defoa o Robinsonovi bola prvýkrát vydaná roku 1719. Toto vydanie v slovenskom jazyku je z roku 1904, námet z klasickej literatúry v ňom voľne prerozprával Karol Čečotka.

Rozsiahla lyricko-dramatická skladba o známej postave našej histórie. Ján Botto ju počas svojho života nestihol dokončiť, našťastie sa rukopisy po Bottovej smrti dostali do rúk jeho najbližšieho priateľa, Pavla Dobšinského…

"Šťastie sa neskrýva v majetku, ale v láske. Pre niektorých sú však „statky“ – majetky a vidina veľkého bohatstva na prvom mieste. Dohadovanie pre všetky strany „výhodného"" sobáša so sebou prináša smutno-smiešne situácie a poukazuje na to, ako posadnutosť hromadením majetku ničí medziľudské vzťahy.

Tridsaťdva zneliek o hrôzach vojny, jej príčinách, zodpovednosti za vojnu a o jej zmysle a autorovo zamyslenie nad slobodou: „Nuž, človeče, tys’ pánom prírody? / ty že máš právo rozhodovať nad ňou? / Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou: / kto pán je nad sebou, ten vývodí, / hrdina je pravej slobody…“ Povinné čítanie.

Komédia britského dramatika Williama Shakespeara je od svojho vzniku na konci 16. storočia až do súčasnosti stále populárna a často hraná v divadlách. Dočkala sa mnohých prekladov i úspešných filmových adaptácií. My ju ponúkame vo vynikajúcom preklade Pavla Országha-Hviezdoslava.

Partia vraždárov z Nášho Mesta je po dovolenkách opäť spolu. Šéf sa vrátil do práce opálený, usmiaty a plný energie. Farba mu ostala, no úsmev zamrzol na perách už na druhý deň. Maďarskí kolegovia našli v poli kúsok od štátnej hranice nahé zmasakrované telo mladej dievčiny. Pitva potvrdila, že pred smrťou bola opakovane brutálne znásilnená a vrah ju neľudsky mučil. O pomoc pri určení totožnosti neznámej mŕtvoly požiadali policajtov zo všetkých okolitých štátov, ale ako naschvál, jedinú poriadnu stopu našli iba Chosé s Krauzom. Pretože každý dobrý skutok musí byť po zásluhe potrestaný, šéf rozhodol, že nový prípad pridelí práve im. Médiá a verejnosť priebeh vyšetrovania pozorne sledujú, pretože s takou hrôzou sa ešte nikto nestretol, dokonca aj na oddelení vrážd je takýto masaker raritou. Oveľa väčšou než opustené batoľa, ktoré vyliezlo zo škatule od televízora iba tak pohodenej na chodníku a odplazilo sa pod kolesá prechádzajúceho autobusu. Ako tieto dva prípady súvisia a či sa chlapcom z oddelenia vrážd podarí chytiť vraha mladej študentky, zatiaľ nevie nikto.

V čase, keď Európska únia spúšťa volebnú kampaň na prvého prezidenta Európy, v Budapešti brutálne zavraždia Miklósa Farkasa. Jeho vnuk Alex, ktorý je novinár, sa rozhodne záhadné úmrtie objasniť. Odhalí chladnokrvné nemecké sprisahanie naplánované ešte počas posledných dní druhej svetovej vojny, ktorého cieľom je vybudovať v Európe štvrtú ríšu, založenú na ekonomickej nadvláde prostredníctvom myšlienky európskej jednoty a spoločnej meny. A navyše – spustiť nový rómsky holokaust. Budapeštiansky protokol je fascinujúci a provokačný eurotriler novinára Adama LeBora, momentálne žijúceho v Budapešti, ktorý píše pre také uznávané svetové denníky, ako je Times, Sunday Times, Economist či New York Times. Vo svojom konšpiračnom románe sa opiera o údajne reálne existujúci dokument jednej spravodajskej služby Spojených štátov amerických, pochádzajúci z obdobia krátko po druhej svetovej vojne, známy ako Správa z Červeného domu.

5. diel. „Moja fascinácia záhadnými úmrtiami bola vždy súčasťou môjho ja – zrejme je to akýsi kontrast k môjmu idylickému detstvu. Zároveň mám príšerný strach z mnohých vecí – z tmy, hlbokej vody, hadov...“ Camila LäckbergĎalší napínavý príbeh od autorky, o ktorej všetci hovoria ako o novej Agáte Christie. Prečo si matka Eriky Falckovej odložila starú nacistickú medailu? Aby to Erika zistila, vyhľadá penzionovaného učiteľa dejepisu, no starec sa správa čudne a vyhýba sa odpovedi. O dva dni nato ho zavraždia. Erika začne čítať matkine denníky a dozvie sa, že počas druhej svetovej vojny sa jej matka pohybovala v rovnakej spoločnosti ako zavraždený. Kto je schopný zabíjať, aby pravda nevyšla najavo? Aké tajomstvá ukrýva Erikina rodina?

Lívia sa vďaka negatívnym spomienkam na detstvo riadi v živote heslom: Raň, aby neranili teba. Keď stretne Adama, zisťuje, že aj ona dokáže milovať a byť ľudská. Aká je však pravá tvár muža s obrúčkou, ktorý sa vrúti do jej života ako tornádo a prevráti ho naruby? Je ich láska skutočne tou, ktorá prekoná všetky prekážky a pretrvá navždy?„Mala som pocit, že môj svet sa pomaly rúca. Ako domček z kariet. Postupne padá jedna karta za druhou, až nezostane nič. Nikdy som nebola anjelsky dobrá a ľudí som využívala. Nebola toto všetko daň za spôsob života, ktorý som viedla?“Za chyby sa platí. A cena je privysoká… Nájde Lívia pokoj v duši po tom, ako vyjde na povrch celá pravda? Je možné len tak zabudnúť na niekoho, kto vám zlomil srdce? Čo všetko sa musí stať, aby ste raz boli schopní odpustiť? Príbeh plný emócií, klamstiev, šťastia, sĺz, bolesti i nečakaných udalostí, ktoré dokážu zmeniť aj tú najkrajšiu realitu na pravý opak. „Celý život som sa bránila, bála som sa pustiť niekoho do svojho srdca, a keď som to urobila jediný raz, dostala som boľavú ranu pod pás. A verila som, že pomsta mi pomôže cítiť sa lepšie. Môj plán mi pripadal ako z argentínskej telenovely plnej intríg a zlomyseľnosti. Držať sa ho, alebo odbočiť a len mu povedať, nech vypadne, že už viem všetko?“

Hudobná tvorba Eugena Suchoňa tvorí ťažiskový pilier novodobej slovenskej hudobnej kultúry. Suchoň bol však po desaťročia aktívny aj ako pedagóg a vo svojej pedagogickej práci sa opieral o vlastné hudobnoteoretické práce, ktoré sprevádzali jeho vyučovanie. Celok obsahuje štyri Suchoňove publikácie - Stručná náuka o hudbe, Teória kontrapunktu, Náuka o harmónii a Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk. Spoluautorom Stručnej náuky o hudbe a Náuky o harmónii je Miroslav Filip. Akordika vychádza s prílohou, ktorú tvorí autorov klavírny cyklus Kaleidoskop.

V júnovom číslo Hudobného života:- etnomuzikologička Jana Belišová odhaľuje zákulisie terénneho výskumu stále živej rómskej hudby- Matej Drlička a operní kritici sa vyjadrujú k pokračujúcej kríze v Opere SND- skladateľ Peter Zagar a klaviristka Veronika Lovranová četujú o viedenskom koncerte Iva Pogorelića- gitarista a skladateľ Marián Budoš rozpráva o hudobnom živote bez predsudkov v Austrálii- predstavujeme nový košický súbor Alia amnis- ...recenzie festivalov, koncertov, nových CD...

TÉMA: O divadle bez diváka a nezodpovedaných otázkach, ROZHOVORY: Na violončelách ma priťahuje farebnosť (E. Prochác), S José Curou, NA CHATE: J. Dekánková a F. Báleš, V NOVEJ KRAJINE: C. B. Bigelow, HISTÓRIA: 106 taktov na ceste k revolúcii v hudobných dejinách (znovuobjavenie Pohrebnej piesne Igora Stravinského), AURIS INTERNA: Antropológia kultúrneho antagonizmu, SERIÁL: Hudba v časoch neslobody - Indoktrinácia piesňou, POVIEDKA: Ruky (V. Rozenbergová), SPRAVODAJSTVO: T. Ursínyová – dáma pevných zásad / J. Blaho - namiesto blahoprajného medailónu / K nedožitej osemdesiatke E. Hahnovej / Rok so Sphérou - Synagóga Žilina, Inter arma... (I. Valentovič),KONCERTY: Slovenská filharmónia (D. Raiskin, A. Volodin, K. Lifschitz, G. Wallisch, J. Joseph, Slovenský komorný orchester, D. Karvay) / ŠKO Žilina (D. G. Carreras, K. Samuelčík, O. Dohnányi, I. Gajan, M. Masaryková, J. Gráf, M. Trávniček, Ad una corda) / Ensemble Ricercata (A. Demoč, I. Šiller, D. Danel, Ron. Šebesta) / Jarné Konvergencie (M. Paľa, L. Fančovič, Navarra String Quartet, Ron. Šebesta, N. Skuta, B. Dugovič, K. Smetanová, P. Pažický, B. M. Gilmore, C. B. Bigelow, Y. Roshko, J. Iršai, R. Roth) / Turné Slovenského filharmonického zboru, Viedeň: Tristan a Izolda.„Aký zmysel má naša práca v čase vojny? ...treba robiť ďalej ako najlepšie vieme, to, čo sme robili doteraz? ...lebo to je prejavom lepšieho a vznešenejšieho v človeku...“ pýta sa vo svojej úvahe muzikológ a riaditeľ Hudobného centra Igor Valentovič. Azda. Dúfajme...Reflexie koncertov, nahrávok, rozhovory, glosy, témy z hudobnej histórie, texty výsostne o hudbe, ale aj s jej presahmi do iných oblastí, polemika... To všetko je májové vydanie Hudobného života.Asi mnohí vnímate turbulencie v Opere SND, ktorá už zaujíma novinárov naprieč mediálnym spektrom – verejnoprávnymi médiami počnúc a bulvárnymi končiac. Veríme, že v mozaike rôznych spracovaní zaujme aj náš odborný pohľad. Téme sme sa venovali v minulom čísle rozhovorom s riaditeľom opery Luborom Cukrom. Pokračovali sme zaslaním otázok generálnemu riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi. Napriek prísľubu sme sa odpovedí do našej uzávierky nedočkali. K téme prináša analytický materiál Robert Bayer.V bratislavskej kaviarni sa zišli dvaja violončelisti – v uvoľnenej muzikantskej debate spovedal Ján Slávik Eugena Procháca, ktorý už má tak trochu dôvod na bilancovanie svojej plodnej umeleckej i organizátorskej kariéry.Momentálne najrelevantnejšie hudobné ocenenia – verejnoprávne Rádiohlavy – si všimli aj inšpiratívny vklad Františka Báleša nielen k Hviezdoslavovej storočnici ale aj do problematiky zhudobňovania slovenskej poézie vôbec. Chatovala s ním Jana Dekánková.O vzrušení, po ktorom prahne každý hudobný historik – objavení nového či strateného diela – sa dozvedáme z textu Martiny Kamenskej. V hlavnej úlohe: Pohrebná pieseň Igora Stravinského.Soňa Jeseničová sa medzičasom pustila do seriálu Hudba v časoch neslobody, ktorý prináša aj v dnešnej dobe veľmi aktuálne konotácie. V tomto čísle sleduje autorka silu angažovanej propagandistickej piesne.Medzi jubilantmi, ktorých si všímame v tomto čísle, je aj pani Terézia Ursínyová, s Hudobným životom spätá od jeho úplných začiatkov – ako autorka, redaktorka a prvá zástupkyňa šéfredaktora. Gratulujeme a ďakujeme!Je toho viac, napríklad pokračovanie poviedok na hudobné motívy – a na objednávku Hudobného života – od Vandy Rozenbergovej, opätovnej finalistky literárnej ceny Anasoft litera.Robme ďalej ako najlepšie vieme...Andrea SerečinováJozefom GráfMilana Paľ

TÉMA: Opera SND: Lock (aj) down? (L. Cukr), OSOBNOSŤ: Valentin Silvestrov, ROZHOVOR: Saxofóny pod mikroskopom (A. van Zoelen), ANALÝZA: Alexander Skriabin - Symfónia č. 2 op. 29, V NOVEJ KRAJINE: Igor Vlakh, SERIÁL: Hudba v časoch neslobody - Spevavé Slovensko?, JAZZ: Bratislava Hot Serenaders - Hráme čoraz lepšie... už 30 rokov, POVIEDKA: V. Rozenbergová - Tajnostkár, AURIS INTERNA: Mučiaci potenciál hudby.Hudobné divadlo: Opera Štátneho divadla Košice na festivale OPERA 2022 v Prahe / Nová krv do žíl slovenskej opernej réžie? (Štátna opera v Banskej Bystrici, r. P. Viecha) / Voda, krv, ale nie muzikál nad vodou (r. J. Ďurovčík), Krátke šťastie tenoristu - I. JakubekRecenzie: Slovenská filharmónia (P. Shamaeva, D. Raiskin, J. Judd) / SOSR (Rozhlas pre Ukrajinu - A. Dimcevski, K. Ilievsky) / Ensemble Ricercata (Sakrálny minimalizmus L. Borzíka) / Albrechtina [(Ne)známa hudba Petra Zagara - Moyzesovo kvarteto, Mucha Quartet] / ŠKO Žilina (S. Almondo, M. Katz, J. Bogdan, J. Rožeň) / Florilegium Musicum Žilina (Schola Minor, L. A. N. consort, Ensemble Thesaurus Musicum) / Grigorij Sokolov vo Viedni, Hudba spod kaukazského snehu.

Nevyspytateľnosť života nabrala v posledných týždňoch na obrátkach a udalosti logicky zasiahli aj do obsahu nášho aktuálneho čísla. Zachytávame pocity hudobníkov, ktorí u nás azda ako prví reagovali na vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Mladá ukrajinská zbormajsterka Veronika Demidovich sa hneď v ten štvrtok dvadsiateho štvrtého postavila na Primaciálne námestie v Bratislave a so Speváckym zborom Technik natočila čoskoro virálne video (čítajte na str. 16). O pár metrov ďalej, v Redute, sa pred publikum musel postaviť Rus Daniel Raiskin, šéfdirigent Slovenskej filharmónie. S myšlienkami na svoju ukrajinskú manželku, ktorá sa v tom čase nachádzala v Charkove. „Neviem, či svoju ženu ešte niekedy uvidím“, povedal do kamery RTVS. Ten pohľad hovoril za všetko a vystihoval údes toľkých z nás… Dirigovať mal Prokofievovu kantátu Alexander Nevskij. Ešte deň predtým by spomínaná konštelácia bola takmer úplne bez vône a zápachu. Stačilo pár hodín a predstava, že v bratislavskej Redute bude zbor povolávať ruský ľud do boja, sa stala prinajmenšom bizarnou. Situácia Daniela Raiskina akoby v zrýchlenom zábere predznamenala skľúčenosť, nevyspytateľnosť a zmätenosť ďalších dní (str. 14).Svet okolo sa začal meniť a aj ten hudobný sa už vyhraňuje voči „ruskému“. Exemplárnym prípadom sa stal dirigent Valerij Gergijev, s ktorým začali rozväzovať spolupráce postupne asi všetci na Západe – od operných a koncertných domov cez festivaly až po agentúry. Gergijev ako symbol mohol dobre fungovať, lenže dalo sa tušiť, že bude len prvým dielikom veľmi dlhého domina, ktoré bude postupne strácať svoju zreteľnú čierno¬ bielu farebnosť (str. 12 a 14). Naša výborná mladá autorka Martina Kamenská miluje ruskú hudbu a kultúru a túžila študovať v Rusku. Podarilo sa. Dnes nás z Petrohradu informuje o tom, ako sa mnohé hudobné inštitúcie a profesijné organizácie postavili proti „špeciálnej operácii“ (str. 18) a napriek krátkemu času nám poskytla aj vhľad do dejín blízkej ukrajinskej hudby (str. 22). Veľká vďaka! V snahe poskytnúť obraz o hudbe na Ukrajine sme načreli aj do iných žánrov a četovali sme so známym spevákom Štefanom Štecom, ktorý má vrelý vzťah k tradičnej ukrajinskej hudbe (str. 20). Za paralelami aktuálnych udalostí v našich dejinách netreba chodiť príliš ďaleko, aj keď u nás mala podobná špeciálna operácia v porovnaní s Ukrajinou len minimálne následky. Aj preto sme v Analýze siahli po texte Ľubomíra Chalupku, ktorý pred dvadsiatimi rokmi napísal o skladbe Ladislava Burlasa Planctus, reagujúcej na udalosti v auguste 1968. Je toho, samozrejme, viac: recenzie koncertov, CD, kníh, nový seriál o hudbe v časoch neslobody. Aj keď, ten je vlastne tiež asi nechcene aktuálny…

Rozhovory: Peter Zagar, Peter Zajíček, Pavol Krška, Štefan Sedlický, Osobnosť: Marian Lapšanský, Jubileum: Lýdia Urbančíková, 100 rokov Speváckeho zboru slovenských učiteľov, V novej krajine: Natália Lugovkina, Hudba dnes: Festival Next, Inštitút elektroakustickej hudby a akustiky, História: Korešpondencia Márie Potemrovej s Aleksandrom Kulisiewiczom, Analýza: F. Liszt - oratórium Kristus, Poviedka: V. Rozenbergová - Kalimba, Glossy: Monika Melcová, Jakub Filip, Jana Dekánková, Recenzie koncertov: Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester, Ensemble Ricercata, JAZZ: Peter Adamov, Traditional Club Bratislava, Basový archív J. Kalásza, Recenzie CD albumov a publikácií

V našom DECEMBROVOM čísle nájdete aj: ROZHOVOR s Jánom Prievozníkom o Bassfeste+ 2021 NA CHATE s Janou „Shinou“ Lokšenincovou PRÍBEH HUDBY - projekt Bratislavského chlapčenského zboru a jeho dirigenta Gabriela Rovňáka ml.ANALÝZA: Gustav Mahler - Symfónia č. 9 MUZIKOLÓGIA: Nové cesty hudobnej semiotiky a estetiky - belehradská konferencia Music-Musicology-Interpretation HISTÓRIA: Zakaria Paliašvili - príbeh gruzínskej národnej opery HUDOBNÉ LOKALITY: Nová synagóga, Žilina JAZZ: Priekopníci jazzového kontrabasu: Jimmie Blanton a Slam Stewart HUDOBNÁ DIELŇA Juraja Kalásza RECENZIE KONCERTOV: Nová slovenská hudba a Katarína Turnerová v Slovenskej filharmónii, Jakub Čižmarovič v Štátnej filharmónii Košice, Pandemic Mass/Requiem v Slovenskom rozhlase, Jan Gunnar Sørbø a Kinan Azmeh v ŠKO Žilina, Bratislava Mozart Festival, festival zborového spevu Voce Magna 2021 HUDOBNÉ DIVADLO: Traviata plná otáznikov (SND), Massenetov Werther (Štátne divadlo Košice), Prokofievova Popoluška (Balet SND) ZAHRANIČIE: Viedeň (P. Kopatchinskaja a S. Gabetta), Praha (Česká filharmónia - Koncert pro svobodu a demokracii, Klavírny festival Rudolfa Firkušného), Porto (WOMEX 2021) POVIEDKA: V. Rozenbergová: 1918

Mesačník o klasickej hudbe a jazze. GENERÁCIA XXI: Súčasná hudba s perzskou príchuťou MIESTO PRE DVOCH: Ako sa žije... výrobcom raritných hudobných nástrojov SVEDECTVÁ DOBY: Neznášal som preplnenú scénu a prázdne hľadisko (Július Gyermek) HUDBA DEŤOM: Objavovanie tradičnej hudby s BANDOU MINIPROFIL: Peter Korman *1988 jazzový kontrabasista HUDOBNÉ SPRAVODAJSTVO: Slovenská filharmónia HISTÓRIA: Vladimír Blahovec (1920–1944) JAZZ: Jazzové orchestre východného bloku.