E-knihy, audioknihy

Číta: Pišta Vandal Celkový čas: 2 hodiny 35 minút V Modrej izbičke rozpráva zábavný a poučný príbeh o škriatkovi a jeho priateľoch z Modrej izbičky. Tam, kde je na prvom mieste priateľstvo, odvaha a láska, sa dá prekonať každý problém. A jedným z nich môže byť aj strach, ktorý vie občas narobiť nemalé problémy. Škriatok Zvitko to veru nemá ľahké.Najprv ho drevorubači pripravia o príbytok v starom dube a v zničenom lese sa po jeho kamarátoch akoby zľahla zem. Čo len bude malý škriatok robiť? Našťastie sa celý jeho príbeh odohráva v tajomnej knižke, ktorú práve číta malá Sofinka na návšteve u svojej pratety. Okolo nej ticho a poslušne sedia staré hračky. Namosúrená Opica, múdry a rozvážny plyšový Macík, krásna a milá Bábika, roztržitý Psík a ľútostivý a kamarátsky Drevený chlapček. V Modrej izbičke, kde žijú, zakrátko nič nebude také ako predtým. K starým hračkám totiž pribudne nový spoločník. Škriatok Zvitko. Ako sa z rozčítanej knižky na nočnom stolíku dostane do Modrej izbičky a aké dobrodružstvá tam naňho čakajú? Ako si poradia hračky, keď sa za dverami Modrej izbičky zrazu začnú ozývať hrozivé zvuky? Pomôže im Zvitko, dokáže prekonať svoj strach, ktorý si priniesol zo severských lesov, ukáže sa ako odvážny ochranca? Dozviete sa v rozprávke, kde nad zlom vyhráva statočnosť, dobré srdce, priateľstvo a láska k literatúre.

Číta: Dano Heriban Celkový čas: 41 minút S obrovskou a nefalšovanou radosťou vám predstavujeme nový hudobný album Dana Heribana Čosi úsmevné. Pripravovali sme ho viac ako rok, obsahuje 12 pesničiek a je plný dobrodružstiev a krásnych príbehov. Album je venovaný najväčším pokladom na svete, našim deťom. Na svoje si však prídu aj všetci rodičia, ktorí majú radi dobrú muziku a nechcú sa pri počúvaní detskej hudby nudiť. Pesničky zložil Dano a okrem hudby sa autorsky podieľal aj na textoch. Nájdete tu aj texty Jakuba Nvotu, Tomáša Janovica, Róberta Mankoveckého či Miroslava Nemanna. Spolu s Danom si na albume zaspievali Jana Kirschner, Zuzana Mikulcová, Henrieta Jančišinová-Kolláriková a decká zo ZUŠ v Rači. Nech žijú deti a ich rodičia! Nahrávané v januári 2017 až februári 2018 v Štúdiu Pod Povrchom, Základnej umeleckej škole v Rači (detské zbory) a Lvgnc Studios (spev Jany Kirschner).Booklet si môžete stiahnuť TU

Číta: František Kovár Celkový čas: 1 hodina 20 minút Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neďalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku – a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička! Za každé huncútstvo ho ťahali za uši, až z nich mal veľké ušiská. Aby sa ich zbavil, musel vyrásť, dorásť svoje uši, zažiť veselé aj trochu strelené a pojašené príhody, až sa z neho stal František s normálnymi ušami. A kto mu pri tom najviac pomohol? Predsa babka, ktorá namiesto figy borovej mala a má svoju rodinu.

Číta: Jana Lieskovská Celkový čas: 37 minút Audiokniha Nové rána obsahuje 36 básní z knihy Nové rána, ktoré narozprávala vynikajúca herečka Jana Lieskovská s hudbou Mareka Masarika.Kniha básní Nové rána od mladej matky 3och detí je príbehom o živote, ktorý odhaľuje jej najtajnejšie túžby, detské fantázie, občas krutú realitu, s ktorou sa vyrovnavá po svojom. Začrela do najtajnejších vôd a tém, ktoré sú súčasťou života každého z nás. Kniha núti k zamysleniu, bádaniu, prežívaniu milostných scén a vytváraniu vlastných predstáv. Predstavte si ako pri krbe s pohárom vína počúvate príbeh ženy, ktorá pláva životom občas zasnená, občas nadšená, smutná i filozofujúca o čase, hodnotách a svete. Príbeh, ktorý tancuje vo veršoch spolu s kolážami vás vezme do obyčajne neobyčajného života. Sadnite si, nechajte sa unášať a objavte aj vy svoje Nové ráno.

Číta: Zuzana Kronerová Celkový čas: 1 hodina 20 minút Bola raz jedna poslušná prváčka Barborka, ktorá túžila mať červené tenisky, aké nosí pani riaditeľka tanečnej školy. Čo myslíte, dostane ich? Ej veru áno! Lenže keď ich dostane, začnú sa diať naozaj veľmi zvláštne veci! Poslušná Barborka sa zrazu zmení na neposlušnú a aby toho nebolo málo, dostane sa až na planétu Topánkovo, kde sa zoznámi s kráľom a dokonca skončí vo väzení! Ak neveríte, vypočujte si tento bláznivý príbeh plný veselých topánok!

Číta: Peter Sklár Celkový čas: 25 hodín 23 minút Voľné pokračovanie bestselleru Čierna hra: Vláda mafie.Rozpolteného mafiánskeho bossa Petra Štarcha čaká najhorší rok v živote. Cesta za mocou a vysnívaným rajom sa mení na strmý pád do pekla.Štarch pomáha najlepšiemu kamarátovi sprivatizovať veľkú fabriku. Lenže o miliardový majetok má záujem aj mocný a nemilosrdný oligarcha, ktorý ide cez mŕtvoly.Plachý drogový priekupník Zolo Čonka rozširuje svoje impérium a sníva o medzinárodnom biznise. Naráža na prekážky, z ktorých najväčšou môžu byť jeho vlastní bratia.Skorumpovaný úradník Alexander Vokoš rozohráva čoraz nebezpečnejšiu hru a preniká až k všemocnému premiérovi, ktorý stráca pôdu pod nohami.Pešiaci Bobo a Laba sa usilujú prežiť vo vrcholiacom šialenstve deväťdesiatych rokov, keď sú výbuchy a streľba doslova na dennom poriadku.Všetci zažívajú čierny rok, ktorý sa pre nich ľahko môže stať posledným. Túžili po lepšom živote, vplyve a bohatstve, ale dostanú iba násilie, smrť a temnotu.Veľkolepá kriminálna dráma s prvkami trileru od majstra napätia Jozefa Kariku.

Príbeh o ukrytom pirátskom poklade, neviditeľnom písme a šifrovanom odkaze sa stal hneď po napísaní hitom. Aj napriek svojmu veku, stále navodí u čitateľa atmosféru tajomna a záhady, čo je iba dôkazom majstrovstva autora.Text bol digitalizovaný z prekladu z roku 1946.

Minulosť neodpúšťa. Kostrový nález na odľahlom mieste rozbehne vyšetrovanie, ktoré zavedie skupinu detektívov okolo čerstvo povýšeného komisára Petra Ledeckého ďaleko do minulosti. Iné storočie, iný režim aj iná polícia? Mohol niekto zavraždiť vraha, ktorý navyše mal byť v emigrácii? Proti prúdu času sa snažia hľadať odpovede na otázky, ktoré sa im postupne vynárajú na stole. Problémom je, že pamätníkov z čias Verejnej bezpečnosti je žalostne málo a potrebné spisy je ťažké nájsť. Ale je vôbec potrebné vyšetrovať už premlčanú vraždu? Prednosť má a musí mať aktuálny prípad beštiálne ubodanej mladej dievčiny. Až po jeho expresnom vyriešení sa môžu detektívi znova ponoriť do minulosti. Musia sa spoliehať na kusé informácie, ale našťastie môžu využiť modernú vedu. Okrem ľudí vedia prehovoriť aj veci - starý ohmataný zápisník dávno mŕtvej ženy, zažltnuté čiernobiele fotografie a nakoniec aj historická vražedná zbraň. Tiene minulosti sa dotknú aj živých, čo z premlčaného pomníka spraví aktuálny prípad. Lenže tým sa prekvapenia nekončia, svoje tajomstvo vydajú aj archívne dokumenty. Stará pravda o božích mlynoch dostane nový rozmer a z lovca sa stáva štvaná zver.

Vrchného inšpektora Ledeckého z oddelenia vrážd Bratislavského riaditeľstva policajného zboru prenasledujú zlé sny a neusporiadaný súkromný život. K tomu má preveriť podozrenie z vraždy, ktoré na základe spravodajských informácií priniesol kolega z ekonomickej kriminálky. Pozná identitu možnej obete, ale nemá mŕtvolu. Ako objasniť vraždu, keď nemá telo? Navyše, ide vôbec o vraždu? Nejde predsa len o preventívne zmiznutie príležitostného autičkára, ktorý má horúcu pôdu pod nohami, do teplejších krajov? Takmer súbežne s prvým prípadom preruší nádejne rozbehnutú poľovačku na srnca výbuch a požiar terénneho auta. V zhorenom vraku nájdu hasiči telo, ku ktorému policajti zatiaľ nepoznajú identitu... Rozbieha sa pátranie s cieľom priradiť meno k telu obete alebo nájsť telo k známemu menu. Tento prvý krok je nevyhnutným predpokladom na odhalenie vraha či vrahov. Ide o jeden prípad alebo len o zhodu náhod? Sú skutky prepojené alebo nesúvisia? Odpovede na tieto a ďalšie otázky, ktoré sa v príbehu reťazia, hľadá vrchný inšpektor Ledecký so svojím tímom posilneným o mladého nádejného kriminalistu Jakuba Koreisa. Obetavý a profesionálny prístup, ako aj neprofesionálne zlyhanie donútia kriminalistov využiť všetky dostupné formy operatívnej práce, až po nasadenie policajného agenta do takého nepriateľského prostredia, akým je ústav na výkon väzby.Vražda s pridanou hodnotou je kriminálny príbeh zo súčasnosti a voľne nadväzuje na autorovu prvotinu Krkavčí súd. Václav Neuer aj v tejto knihe zúročuje svoje skúsenosti z každodennej práce policajtov pri objasňovaní najzávažnejších zločinov a z fungovania podsvetia.

Dedičstvo vzniká smrťou poručiteľa a môže mať najrôznejšie podoby. Môže priniesť nečakané zlepšenie finančnej situácie, ale aj ďalšiu smrť a nešťastie. Smrť svojmu novému majiteľovi, nešťastie jeho blízkym či jeho vrahovi. Dedičstvo môže tvoriť napríklad zbierka historických bankoviek. Ale sú naozaj také cenné, aby sa pre ne vraždilo? V starom byte hneď vedľa železničnej trate, kde sa život a čas meria prejazdmi vlakov, zahajujú kriminalisti pod vedením vrchného inšpektora Petra Ledeckého vyšetrovanie vraždy. Ako už veľakrát aj teraz hľadajú stopy, zisťujú fakty, odhadujú motívy, formulujú vyšetrovacie verzie. Ich rady v predvianočnom čase decimuje epidémia chrípky, ktorá pripúta vrchného komisára Ledeckého pevne na stoličku, a tak sa popri zastupovaní svojho chorého šéfa nevie plne venovať pátraniu. Na prvý pohľad to neprekáža, veď všímaví susedia poskytnú dostatok dôveryhodných svedectiev a dôkazov. Ohraničený svet zberateľov bankoviek vydá svojho podozrivého a poskytnuté dôkazy ho presvedčivo usvedčujú. Navyše o jeho vine svedčí aj detektor lži! Je to však naozaj tak? Sedí vrah za mrežami leopoldovskej väznice alebo behá na slobode? A kde je stratená časť historických bankoviek? Ledeckého šiesty zmysel pochybuje a núti ho hľadať nové odpovede. Detektívi sú presvedčení, že ich už nič nemôže prekvapiť, ale tragikomický záver pátrania ich presvedčí o opaku.Piata kniha Václava Neuera voľne nadväzuje na jeho predchádzajúce tituly Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl a Tiene minulosti. Na pozadí fiktívneho príbehu predkladá autor čitateľovi reálne kriminalistické postupy, ako aj osudy hrdinov, ktorí sa napriek ohrozeniu vlastného života pokúsia zachrániť život zločincov, a nielen ich.

Starostlivo naplánovaná vražda ukončí život úspešného bratislavského podnikateľa. Obeťou trestného činu sa stane aj jeho manželka. Vrchný komisár Ledecký so svojím tímom preberá pátranie. Možných motívov je však zrazu akosi priveľa. Novodobý finančný žralok si v podnikaní rozhodne nedával servítky pred ústa a tých, ktorým zničil život alebo zásadným spôsobom skrížil plány, je neúrekom. Nevyžiadanú posilu dostanú bratislavskí policajti z oddelenia vrážd od Úradu pre boj s organizovanou kriminalitou. Na začiatku sa dokážu zhodnúť iba na jednom: priveľa podozrivých – kriminalistova smrť.Ledecký tápe v tme, ale postupne sa prepracúva k nádejnej stope. Dvojica detektívov zo špecializovaného prezidiálneho útvaru má však o vyšetrovaní svoje predstavy. Kto z nich má pravdu a kto sa tentoraz mýli? Vedú stopy do podsvetia, k organizovanému zločinu alebo pôjde tak ako vo väčšine Ledeckého prípadov o niečo čisto osobné?Nová kniha Václava Neuera Priveľa podozrivých prináša ďalší príbeh vrchného inšpektora Ledeckého a jeho kolegov. Autor voľne nadväzuje na svoje predchádzajúce romány (Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tiene minulosti, Prekliate dedičstvo a Uplakaná jeseň), ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej „mordparty“. Vychádza zo svojich skúseností elitného policajta a z detailnej znalosti práce polície a jednotlivých jej útvarov.

Václav Neuer je pseudonym bývalého dôstojníka kriminálnej polície, ktorý pôsobil dlhé roky pri objasňovaní závažných násilných trestných činov. Vo svojom debute „Krkavčí súd“ vám ponúka dva pôvodné slovenské zločiny, ktoré sa stali každý na inom okraji spoločnosti. Prostredie Metropolnej mafie sa prelína s prostredím Metropolných bezdomovcov. Oba prípady vyšetruje jeden tím pod velením inšpektora Ledeckého. Parta detektívov hľadá v špine veľkomesta páchateľov dvoch vrážd. Odpovede na otázky kto a prečo zabíjal sa rodia ťažko a sú výsledkom množstva času a úsilia. Odpovede, ktoré prekvapia? Dlhoročné skúsenosti autora sa prejavujú v profesionálnej prezentácii policajnej práce rôznych policajných pracovísk, ale aj v znalosti prostredia zločinu a Metropolnej galérky. Okrem pracovného života dáva autor nahliadnuť aj do súkromia kriminalistov a snaží sa ukázať, ako sa obe hlavné zložky ich života ovplyvňujú. Kniha „Krkavčí súd“ je prostý príbeh o zločine, ľuďoch okolo neho a našej dnešnej spoločnosti. Kniha nehľadá odpovede, ukazuje len prastarú hru na zločincov a žandárov možno v novšom šate. Podobnosť Metropoly s niektorým zo Slovenských miest je isto celkom náhodná.

Vrahov omyl rozbieha rutinné vyšetrovanie vraždy na jednom bratislavskom gymnáziu. Detektívi z oddelenia vrážd pod vedením vrchného inšpektora Ledeckého preverujú podľa zabehnutého vzorca všetky možnosti. Zrazu príde impulz zo strany, odkiaľ ho nik nečakal. Modus operandi a štatistika hovoria svoje: Takých prípadov je na Slovensku viac! Majú detektívi veriť človeku, ktorí ich už raz sklamal? Ide o samostatné prípady alebo o vyčíňanie monštra v ľudskej koži? Všetko ukazuje na to, že obeť nie je jediná. Postupujúce pátranie odhaľuje krutú pravdu, ale ako blízko je vrah svojim prenasledovateľom a ich blízkym, zatiaľ nik netuší. Vzťahy sú krehké a čaká ich zaťažkávacia skúška. Popri svojej hlavnej činnosti obhajuje mladý inšpektor Jakub Koreis so skúsenejším kolegom Machrákom vlastnú policajnú česť. Na vyžiadanie kolegov majú zaistiť recidivistu a odovzdať ho spravodlivosti. Nedarí sa im a ich snaha je prerušovaná dôležitejšími povinnosťami. Ledeckého skupina sa krok za krokom blíži k ľudskej beštii, ktorá má na svedomí už niekoľko ženských životov. Jediné, čo do poslednej chvíle nevedia, je, kto bude ďalšia obeť a ako chce vrah napraviť svoj omyl. Lenže práve v tom mu potrebujú zabrániť. Netušia, aká osobná záležitosť to bude. Tretia kniha Václava Neuera prichádza v čase, keď sám autor prežíva ťažké obdobie. Minulosť je nemilosrdná a po rokoch môže byť ťažké obhájiť si čistý štít. Hľadanie pravdy je preto dnes pre autora rovnako dôležité a osobné, ako pre jeho románových hrdinov. Detektívny román je voľným pokračovaním kníh Krkavčí súd a Vražda s pridanou hodnotou. Aj keď je autor v ťažkej životnej situácii, predkladá čitateľovi príbeh na hranici pravdy a fikcie, kde pútavým spôsobom približuje prácu kriminalistov, ktorí chránia životy iných.

Kto potreboval zabiť invalida na vozíčku? To je jedna z prvých otázok, ktorá preletí hlavou komisárovi Ledeckému po tom, čo ho privolajú k novému prípadu.Znamená odrezaný prst odkaz? Ak áno, pre koho? Patrí policajtom alebo okoliu zavraždeného? Vyšetrovanie sa rozbieha. Minimum stôp, zbraň malého kalibru a silný motív brata obete. To je všetko, s čím si v prvých dňoch musia detektívi z oddelenia vrážd vystačiť. Čerstvá stopa je síce horúca, ale – ako už veľakrát – končí sa v slepej uličke nespochybniteľného alibi.Sled udalostí však pokračuje. Bývalého gangstra nájdu mŕtveho pod jedným z bratislavských panelákov. Ďalšia mŕtvola, ďalší odrezaný prst. Majú obe vraždy niečo spoločné? Aký motív má páchateľ? Indície ukazujú na dávno nečinnú mafiánsku skupinu. Mnoho jej bývalých členov je už mŕtvych alebo mimo diania, no niekto sa aj tak snaží ich rady preriediť. Situácia je natoľko kritická, že policajti jednému zo svojich niekdajších úhlavných nepriateľov ponúknu ochranu. Ten však odmieta. Neprežije ani dvadsaťštyri hodín. Všetko nasvedčuje, že vrahov je viac a sú to profesionáli. Lenže kto ich najal a prečo? Nik zatiaľ netuší, že všetko sa začalo pred mnohými rokmi v jednej z bratislavských ulíc...Nová kniha Václava Neuera Dávid a Goliáš prináša čitateľom ďalší príbeh vrchného inšpektora Ledeckého a jeho kolegov. Autor voľne nadväzuje na svoje predchádzajúce tituly (Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tiene minulosti, Prekliate dedičstvo, Uplakaná jeseň, Priveľa podozrivých a Medzi nebom a zemou), ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej mordparty. Vychádza zo svojich skúseností elitného policajta a z detailnej znalosti práce polície a vyšetrovacích postupov.

Každému sa môže stať, že sa stretne s niečím, čomu nechce uveriť alebo čo zo zásady odmieta pochopiť. Podobnou situáciou sa spúšťa sled udalostí, ktorý vedie k ďalšiemu vyšetrovaniu vrchného komisára Ledeckého a jeho kolegov z bratislavského oddelenia vrážd. Mladá žena využije deň otvorených dverí na Krajskom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave a oznámi vraždu. Dávne tajomstvo a mŕtvola ukrytá v cudzom hrobe by mali byť dostatočným dôvodom na zahájenie vyšetrovania. Problém je, že informáciu získala oznamovateľka od poškodenej až po jej smrti a komunikácia so záhrobím nie je práve šálkou kávy žiadneho z detektívov. Ako sa však ukáže, nie je také dôležité, čomu veria policajti, ale čomu je ochotný uveriť vrah. Ťažkým zranením na to doplatí jediná žena Ledeckého tímu Jana Novotná. Vražda oznamovateľky a ťažké zranenie policajtky sú už viac než reálny dôvod na rozbehnutie pátrania. Ledeckému sa tak predčasne končí dovolenka a musí sa ujať prípadu plného mystických odkazov a šifier. Objasniť prípad je o to ťažšie, o čo hlbšie siahajú jeho korene do minulosti. Presvedčí nadriadených, že práve jeho vyšetrovacia verzia je tá správna?Nová kniha Václava Neuera Medzi nebom a zemou prináša čitateľom ďalší príbeh vrchného inšpektora Ledeckého a jeho kolegov. Autor voľne nadväzuje na svoje predchádzajúce romány Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tiene minulosti, Prekliate dedičstvo, Uplakaná jeseň a Priveľa podozrivých, ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej mordpaty. Vychádza zo svojich skúseností elitného policajta a z detailnej znalosti policajnej práce a vyšetrovacích postupov.

Predlžujúce sa tiene a zlatisté lístie ohlasujú jeseň. K nej patria aj prehánky a dážď. Niektorí toto obdobie roka milujú, iní ho pre jeho melanchóliu nemajú radi. V partii okolo vrchného inšpektora Ledeckého sú väčšinou pragmatici. Dve vraždy nahlásené v priebehu niekoľkých hodín však nimi môžu poriadne zamávať.V starom vojenskom bunkri pri rieke Morave objavia mŕtvolu dobitého mladíka. V parku, takmer v strede mesta, zasa mŕtvu školáčku. Jedna vražda surová a brutálne sfušovaná, druhá chladnokrvná a na prvý pohľad až povážlivo profesionálne dotiahnutá do konca. Korejs tak „nafasuje“ svoj prvý samostatný prípad. Ledecký sa so zvyškom tímu rozbehne po horúcej stope. Násilná smrť dieťaťa pobúri celé mesto a ponorí ho do strachu. Vraždári chcú jediné – nájsť vrahov. Minimálne jeden z nich však svoje dielo ešte nedokončil. Dni plynú a v nemocničnom výťahu na Kramároch sa nájde ďalšie telo. Smrteľne nebezpečné sa ukáže aj cestovanie autobusom. Okrem spôsobu zabitia obete nič nespája. Unavení kriminalisti dostanú neželanú posilu. V priebehu pátrania po ľudskej beštii tak musia riešiť aj napätie vnútri partie. Cez všetky slepé uličky sa nakoniec predsa len dostanú k vrahovi. Ale vedieť neznamená dokázať. Musia sa spoľahnúť na dôvtip. Vrah ukázal, že zabíjať vie. Kto podstúpi riziko, aby získal potrebné dôkazy?Václav Neuer v novej knihe Uplakaná jeseň voľne nadväzuje na predchádzajúce detektívne romány (Krkavčí súd, Vražda s pridanou hodnotou, Nenapravený omyl, Tiene minulosti, Prekliate dedičstvo), ktorých hlavnými hrdinami sú členovia bratislavskej mordparty. Vychádza pritom z osobných skúseností elitného policajta, ktorý si preskákal nielen príjemné, ale aj tienisté stránky slávy. Nič nie je čisto čierne ani biele. Podstatné však ostáva. Na konci dňa sa chlap musí vedieť pozrieť do zrkadla.

Učebnice poskytuje čtenáři základní přehled o současné české morfologii a zároveň mu prostřednictvím osmnácti sad cvičení nabízí možnost soustavnějšího procvičení osvojených znalostí. Umožňuje čtenáři pochopit šíři morfologické problematiky, získat povědomí o důležitých vývojových tendencích ve spisovném českém tvarosloví a uvědomit si provázanost morfologie s dalšími oblastmi jazykového systému, jakož i s grafickou stránkou jazyka. Ve cvičeních se pak čtenář může přesvědčit, do jaké míry je schopen morfologicky analyzovat konkrétní text a do jaké míry je schopen zasadit morfologickou problematiku do širších souvislostí. K rozvíjení těchto schopností by mu kromě úvodního teoretického výkladu měl pomoci i komentovaný klíč, v němž nalezne nejen odpovědi na položené otázky, ale často i odkazy na další bohemistickou literaturu. Učebnice je tedy vhodná i pro samostudium a zároveň by měla u čtenářů podporovat zájem o četbu dalších odborných textů.

Publikace se zaměřuje na nejproblematičtější otázky ruského pravopisu a interpunkce a je určena jak pokročilým studentům ruštiny, tak i učitelům ruštiny jako cizího jazyka. Tematicky zaměřené kapitoly obsahují teoretickou část, prezentovanou ve formě tabulek, i praktická cvičení s řešeními. Autorka na základě srovnávacího přístupu názorně demonstruje podobnosti a rozdíly v pravopisu a interpunkci ruštiny a češtiny, a pomáhá tak studentům pochopit příslušná pravidla a aplikovat je v praxi.

5. diel série. Niekto ukradol ohňový kameň. Sopka na ostrove Lávochrlič už dlhšie duní a teraz sa schyľuje k naozaj poriadnemu výbuchu. Keď sa tak stane, zo všetkých vajíčok sa vyďobú ničivce. Podarí sa Štikútovi vrátiť ohňový kameň späť do sopky a zabrániť jej vybuchnúť? Zachráni vikinské kmene pred hrozivými mečovitými pazúrmi ničivcov?

8. diel série. Štikúta Strašného Šťukovca III. očakávajú ďalšie nové dobrodružstvá, musí ochrániť Rybonohovu lásku k Rozmarnici O'Ošklici.Štikút má pred sebou nesplniteľnú úlohu, musí poraziť zúrivých Amokov, zachrániť Rybonoha pred Beštiou a odhaliť tajomstvo strateného trónu Západodivočiny. Aby prežil všetky nástrahy, musí konať ako skutočný HRDINA!

7. diel série. Štikút má tri mesiace, päť dní a šesť hodín na to, aby objavil Ameriku, vrátil sa späť na Berk, zachránil svojho otca, porazil polárne hady a vyhral medzikmeňové plavecké preteky. Zvládne to?

V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží Pawła Smoleńského o jednom konflikte a dvoch krajinách. Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu?Paweł Smoleński sa opäť vydáva na tie najcitlivejšie miesta, pozerá na neustále sa predlžujúci múr, číta o ďalších samovražedných útokoch, počúva o nenávisti. Snaží sa pochopiť, i keď si je vedomý, že čokoľvek pochopiť bude nekonečne zložité. “Ja som to nerozmotal. Podľa mňa sa to nedá rozmotať z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že ako v každom konflikte je situácia šialene dynamická, človek „antihrdina“ sa môže v priebehu dňa, týždňa zmeniť na hrdinu. Mne sa zdá, že trochu už rozumiem, možno aj viac než len trochu, ale zdá sa mi to každý druhý pondelok, každý tretí štvrtok, ale už v utorok alebo v stredu vôbec ničomu nerozumiem. V nedeľu sa snažím nerozmýšľať.”“Počas dlhých rozhovorov s Pawłom Smoleńským som sa musel neustále pasovať s najzaujímavejšími otázkami o Blízkom východe, aké som kedykoľvek dostal. Mohlo by sa zdať, že aby niekto tak hlboko pochopil tento divný a paradoxný región, nemôže byť z Poľska, alebo prinajmenšom by mal byť viac opálený než on. Ale nie, jeho otázky, priamočiarosť a dôvtip sú dôkazom, že reportér, ktorý sa zaoberá politickými otázkami, jednoducho musí byť zvedavý, poctivý a dostatočne tvrdohlavý, aby sa nedal zmiasť frázami, ktoré počuje, keď hľadá zložitejšie a nejednoznačné odpovede.”

2. diel série. Strážca Dalius po nezabudnuteľnom zážitku v Infernii žije striedavo doma na rodnom námestí a v Centúre, kam musí čoraz častejšie chodievať na misie a pomáhať Zemi. S božskými kameňmi, s prírodou i počasím sa niečo deje.Pociťujú to na vlastnej koži strážcovia aj ľudia z povrchu. Keď sa však stane niečo, čo opäť ohrozí Centúrum, musia sa strážcovia znova spojiť a nájsť riešenie. Daliho prítomnosť je nevyhnutná. Dozrel čas na rozhodnutie. Kde bude jeho domov? Môže viesť dvojitý život? Musí opustiť mamu, Patrika a Damiánu? Svoje váhanie sa snaží pred všetkými zatajiť, hoci ho trápi. Zároveň hľadá indície, ktoré by strážcom pomohli. Ich zistenia napokon vedú k prekvapujúcemu záveru: nepriateľ im je bližšie, ako sú si ochotní pripustiť. Prečo im oná bytosť skrížila cestu, musia zistiť sami aj za cenu ohrozenia vlastného života. Nepriateľ je aj inde. V Infernii kroky jej budúceho vládcu mieria k moci, ktorá prevyšuje silu kameňov Vita. Avšak všetko neprebehne tak, ako predpokladajú hrdinovia románu Strážca kameňa II. Rozhodnutia už dávno nie sú v rukách smrteľníkov...

V napínavom politickom thrilleri sa predstavuje nový výrazný hlas severskej literatúry. Román zachytáva takmer storočie trvajúci zápas o Arktídu, ktorej význam v novom storočí dramaticky rastie. V roku 1924 Sovieti prinútia predstaviteľov nórskej vlády, aby podpísali tajnú dohodu. Podľa nej má Nórske kráľovstvo v roku 2020 odstúpiť správu Špicbergov Sovietskemu zväzu. Tento dokument sa však čoskoro za nejasných okolností stráca a na dohodu sa zabudne. Vynorí sa o deväťdesiat rokov neskôr – v čase, keď Európa čelí agresívnemu Rusku, ktoré bojuje o nadvládu na ďalekom severe. Ruský prezident spustí komplexnú operáciu. Jej cieľom je zvrátenie nórskej suverenity na Špicbergoch. Boj o Arktídu nadobúda nové dimenzie a v Longyerbyene sa rozpúta politická i ľudská dráma.Per Arne Totland napísal thriller vychádzajúci z reálneho politického konfliktu, o ktorého vznik sa pričinila Špicberská dohoda z roku 1920. V jeho knihe vzplanie nanovo – a oči celého sveta sa upriamia k Arktíde.

„Chceme podať svetu a sebe nový dôkaz toho, že národ slovenský vie i poznať i uznať i vyznať spevotvorstvo svoje. Radostne prijme Slovenstvo rozkošnú túto kyticu predivných kvetov hôlnych, o tom sme úplne presvedčení.“ Zdigitalizované vydanie z roku 1868.

Známy pesničkár a publicista prichádza s novou zbierkou poviedok. To, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako priamočiary čierny humor či ironická paródia, v sebe skrýva prvky napätia, tajomna, mystiky a absurdity. Miloš Janoušek sa vo svojich poviedkach netají ani úprimným vzťahom k modernej fantastike.

1. diel série. Najnovší fenomén nórskej detektívnej školy prichádza!Zmasakrované telá členov sekty na predmestí Osla vyvolávajú podozrenie, že ide o nábožensky motivovaný čin. Obete masovej vraždy patria k sekte Svetlo Božie, ktorá očakáva koniec sveta. Táto malá komunita žije v izolácii podľa vlastných pravidiel a nedáva si pozor na to, koho si znepriatelí. Fredrika Beiera a jeho novú kolegyňu Kafu Iqbalovú však prvotné hypotézy nepresvedčia a púšťajú sa do pátrania, ktoré môže viesť až do obdobia druhej svetovej vojny k obludným experimentom s rasovou čistotou. Ocitnú sa uprostred prípadu, kde pátrajú nielen po beztvarom vrahovi, ale aj po tajomnej minulosti vodcov tejto sekty. Ingar Johnsrud sa predstavuje ako sebavedomý a nápaditý rozprávač, ktorého debut vychádza v dvadsiatich krajinách, Viedenské bratstvo je úvod pripravovanej trilógie.

Prípady slepého detektíva, ktorý vďaka svojim geniálnym dedukčným schopnostiam rozlúšti akúkoľvek záhadu a vyrieši každý zločin!Výberom poviedok Oči Maxa Carradosa sa čitateľovi po prvý raz predstavuje jeden z klasických veľkých detektívov, ktorí hojne zaľudňujú príbehy detektívneho žánru – nevidiaci detektív Max Carrados anglického autora Ernesta Bramaha (1869? – 1942).„Prečo nemať slepého detektíva? Naozaj slepého...“ napadlo Ernestovi Bramahovi, keď v divadle sledoval jednu mizernú detektívnu hru, v ktorej sa vyšetrovateľ správal ako hlupák. Jeho slepý detektív Max Carrados vidí najviac, pretože vidí inak: očami svojho rozumu a ostatných nadmieru vyvinutých zmyslov. Môže robiť obhliadku miesta činu aj za absolútnej tmy. Vidiace oči možno zaslepiť ilúziou alebo oklamať – no nie Carradosov sluch, čuch či hmat. Max Carrados vyrieši prípad zdanlivo nemožnej krádeže vzácnej knihy na aukcii, logickým postupom uvažovania odhalí ducha v Massinghamskom činžiaku či bude pátrať po zmiznutom dievčatku. Jeho triezvo racionálnym prístupom neotrasie ani kaluž krvi, tajomne postupujúca po schodoch k obeti, na ktorú má dopadnúť kliatba v Dunstanovej veži, ani druidský oltár. A je oprávnené presvedčenie pána Enniscorthyho, že na divadelných doskách nevystupuje slečna Roscastleová, hoci zamestnanci divadla tvrdia opak? V Prípade nezvestnej herečky rozlúskne Max Carrados aj túto bizarnú záhadu, ktorej začiatok nám pripomenie neuchopiteľne snovú atmosféru hitchcockovských filmov. Carradosove riešenia záhad bývajú vskutku nečakané...Max Carrados, podobne ako Sherlock Holmes, vyšetruje skôr bizarné, čudesné záhady než vraždy, i keď nejaká mŕtvola na čitateľa číha aj v tejto knižke...

Michail Afanasievič Bulgakov (1891 Kyjev – 1940 Moskva) patrí medzi najznámejších a najvydávanejších ruských prozaikov 20. storočia. Trochu v tieni jeho slávneho románu Majster a Margaréta ostáva fascinujúca románová freska Biela garda. Toto veľkolepé dielo písal Bulgakov v čase, keď ľudský život nemal veľkú cenu – v čase občianskej vojny v Rusku po boľševickej revolúcii. V období, keď to zdanlivo nové a dobré vznikalo v močiaroch presýtených krvou tisícov nevinných obetí. Spisovateľova umelecká pamäť hľadala obrazy a postavy, ktoré by sa stali opornými bodmi vo všadeprítomnom chaose a smrti. Našiel ich v trochu nostalgických spomienkach na otcovu zelenú lampu v pracovni a kachlicovú pec – symboloch rodinného kozuba Turbinovcov. No spisovateľ postupne opúšťa múry domu, jeho pohľad sa stáva panoramatickým, výpoveď drsnejšou, ale o to úprimnejšou. Vtedy ešte mladý prozaik majstrovsky zachytil revolučné vrenie na Ukrajine a podal jeho neobyčajne plastický a autentický obraz. Vznikla tak veľkolepá freska, ktorá je porovnateľná azda iba so slávnym románom Borisa Pasternaka Doktor Živago. Udalosti vníma očitý svedok, kronikár a analyzátor, ale najmä citlivý umelec, ktorý cíti zodpovednosť za každé svoje slovo i svoju myšlienku.

Zápisky na manžetách Michaila Bulgakova sú autobiografickou novelou, ktorá má formu denníkových zápiskov a zachytáva prvé dva roky (1920 – 1921) jeho formovania ako spisovateľa. Zápisky, ktoré pôvodne pozostávali z troch častí, ale zachovali sa iba prvé dve, zaznamenávajú dôležité momenty z Bulgakovovho života vo Vladikavkaze, kde sa ocitol počas občianskej vojny ako vojenský lekár bielogvardejcov, jeho prvé novinárske kroky, prvé dramatické a prozaické pokusy, hľadanie vlastného rukopisu, svojho osobitého pohľadu na novú realitu a jej literárne stvárnenie. Chýbajúcu tretiu časť Zápiskov v tejto knihe nahrádzajú poviedky z rokov 1921 – 1924, predstavujúce Bulgakovov satirický pohľad na obdobie začiatkov boľševického štátu, obdobie novej reality, s ktorou akoby sa spisovateľ nikdy nezmieril.

Cyklus poviedok Michaila Bulgakova Zápisky mladého lekára je retrospektívnym pohľadom začínajúceho spisovateľa na svoje lekárske začiatky. Autor, niekedy sebaironicky, avšak vždy s pocitom veľkej zodpovednosti za ľudský život, rozpráva o svojich prvých, často závažných, ale väčšinou do úspešného konca dovedených lekárskych prípadoch. Vďaka milosrdnosti ľudskej pamäti spomienky mladého lekára – človeka z veľkomesta, ktorého osud zavial do hlbokej ruskej provincie – nadobúdajú jemne groteskný charakter. Všetky poviedky cyklu sú vystavané na autobiografickom materiáli, podobne ako tragická novela o narkotickej závislosti Morfium, ktorá pôvodne nebola súčasťou cyklu.

Spomienky psychológa. Anton Jurovský – duchovný otec slovenskej psychológie, autor prvej slovenskej vysokoškolskej učebnice psychológie, zakladateľ prvého vysokoškolského štúdia psychológie na Univerzite Komenského, rozvíjateľ praktickej psychologickej činnosti, organizátor odborného života, šíriteľ psychologických poznatkov a prístupov k životu jednotlivcov a spoločenstiev. Okrem základného diela strategického dosahu Psychológia, vytvoril množstvo knižných publikácií, napísal dve desiatky štúdií a vyše tristo odborných a informačných článkov. Psychológiu, najmä edukačnú, pracovno-organizačnú a sociálnu, všestranne popularizoval živými vystúpeniami a príspevkami v tlači. Jeho profesionálnu kariéru, žiaľ, poznačili represie socialistického totalitarizmu nielen koncom 50. rokov, ale najmä v období „normalizácie“. Spomienky tejto jedinečnej osobnosti slovenskej vedy ponúkajú čitateľovi pozoruhodnú výpoveď o búrlivom vývoji našej spoločnosti v 20. storočí. Je to neobyčajne plastický pohľad na všetky politicko-spoločenské zvraty, ktorými Slovensko prešlo za uplynulých sto rokov. Nejde však o vedecko-historický spis. Nie je to ani typický výtvor memoárového charakteru. Je to najmä životopis zrodu a inkulturizácie psychológie ako modernej vedy a odborno-praktickej činnosti na Slovensku v kontexte spoločenského vývoja a prevratných zmien z pozície jej prvého budovateľa.

Prípady detektíva Carnackiho – najslávnejšieho vyšetrovateľa paranormálnych záhad.

Kniha Moje univerzity je knihou mučivých otázok o láske, milosrdenstve, pokore, násilí človeka na človeku, zmysle života a hľadaní odpovedí na nich. Gorkij ukazuje, že život sám ponúka konfrontáciu názorov a viac ako knihy reálne dokazuje pravdivosť niektorých a idealistickosť iných. Mrazivo výstižne znie názor jedného z múdrych ľudí, s ktorými život Gorkého na chvíľu spojil: „Škoda, že tento ľud zabíja svojich najlepších! Človek má pocit, že sa ich bojí. Nepasujú mu, ako tu vravia.“ Toto je jedna zo strašných právd, ktoré Gorkému odhalila jeho živá univerzita, možno jedna z tých, čo ho viedli k výberu pseudonymu Gorkij – Trpký. Je to pravda, ktorou sa vlastne končí novela Moje univerzity a ktorá vyháňa mladého Alexeja Peškova na putovanie po Rusku, keď sa začína najšťastnejšie obdobie jeho života.

Maxim Gorkij (1868 – 1936) bol romantik a idealista. Možno to bolo zapríčinené tým, že od malička vyrastal v prostredí hodnom jeho pseudonymu – v prostredí s maximálne horkou príchuťou.„V detstve,“ píše Gorkij, „si sám seba predstavujem ako úľ, do ktorého rozliční jednoduchí, všední ľudia ako včely znášali med svojich vedomostí a myšlienok o živote a obohacovali moju dušu – kto čím mohol. Ten med bol často špinavý a trpký, ale každé poznanie je predsa len med.“ Áno, dôležité však je, čo z tohto poznania si človek vie vybrať, spracovať, urobiť z toho správne závery, k čomu sa prikloniť. Na prvý pohľad to, čo sa Gorkému vybavuje v pamäti, je peklo. Život dieťaťa vo svete násilia, despotizmu, primitivizmu, tmárstva, nenávisti, krutosti sa ani inak ako peklom nazvať nedá.Gorkého Detstvo (1913) poukazuje ešte na jeden dôležitý fakt zo spisovateľovho života. Napriek pekelnej atmosfére v dedovom dome mal Gorkij jedno veľké šťastie: šťastie na talentovaných rozprávačov. Zrejme tu sú korene jeho rozprávačského majstrovstva. Možno aj vďaka tomu kniha, v ktorej je tam veľa násilia, krutosti, ponižovania a nenávisti, v konečnom dôsledku zanecháva v čitateľovi radostný pocit.

Najväčší ruský romantický básnik a prozaik Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837) priviedol ruskú literatúru k „dospelosti“ a svojou tvorbou vydláždil cestu pre budúcu generáciu veľkých realistov. Ľahkosť s akou písal a tvoril príbehy je dokonalou ukážkou literárnej geniality. Majstrovská psychologická novela o hráčskej vášni a túžbe po bohatstve Piková dáma napísaná roku 1833 je skutočným skvostom svetovej prózy a poslúžila ako libreto pre rovnomennú operu P. I. Čajkovského.Poviedky nebohého Ivana Petroviča Belkina z roku 1830 sú Puškinovým najvydarenejším prozaickým experimentom. Ucelený cyklus „tvorby“ nahlúpleho vidieckeho grafomana Belkina je svojráznou paródiou sentimentálnych príbehov, literárnou hrou, ktorou autor inicioval štýl umeleckej skratky a inšpiroval tvorbu A. P. Čechova. A. S. Puškin zomrel síce mladý, no zanechal po sebe dielo, vďaka ktorému ruská literatúra vkročila do kontextu svetového umenia.

Dielo F.M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Svoj Denník spisovateľa začal publikovať v januári 1873. Chcel ho vydávať ako vlastné, nezávislé periodikum, ktoré by mu umožňovalo slobodne sa vyjadrovať k najaktuálnejším otázkam doby. Svojím horúčkovitým rozprávačským štýlom Denník akoby kopíroval horúčkovitosť, rozporuplnosť čias, ktoré túžil pochopiť. "Ja som predsa začal vydávať noviny ani nie tak pre iných, ako skôr pre seba, mal som neudržateľnú potrebu vyjadriť sa k našej zaujímavej a takej svojráznej dobe. Ešte nikdy predtým, v žiadnom svojom diele som si nedovolil doviesť niektoré svoje názory do konca, povedať to úplne posledné slovo…A tu som odrazu vypovedal posledné slovo svojich názorov a túžob na úlohu a poslanie Ruska v dejinách ľudstva."Poviedka Krokodíl nie je súčasťou Denníka spisovateľa. Vyšla v roku 1865 a predstavuje spisovateľa ako majstra irónie a literárnej karikatúry.

Fantastické poviedky. Antoni Lange (1861-1929) – poľský modernistický lyrický básnik, dramatik, prozaik fantastickej literatúry, člen krakovskej bohémy, ľavicový publicista. Medzi jeho najznámejšie fantastické prózy patrí okultistický román Miranda (1924) a predovšetkým zbierka poviedok Vládca času z roku 1911. Táto zbierka sa ocitá na rozhraní medzi tajomnou metafyzicko-okultistickou fantastikou a zárodkami science fiction, keďže Lange invenčne tematicky využíva a domýšľa aj súveké vedecké objavy, ako napr. problém omladzovania, teóriu relativity, či najrôznejšie technické vynálezy. Na kompozičnej i tematicko-dejovej úrovni textu Lange často využíva postupy pozastavenia uplývajúceho času, cyklickosti, cesty v čase, obrátenie behu času a jeho relativitu. Zaujímajú ho tiež psychologické i parapsychologické fenomény – napr. motívy dvojníctva, hypnózy, telepatie, splynutia dvoch duší, a naopak aj psychopatologického rozštiepenia osobnosti, reinkarnácie: vďaka využívaniu týchto „nevšedných“ motívov je nezriedka dej v jeho prózach opradený tajomstvom. Osudy postáv často ovládajú tajomné sily, o ktorých ani netušia.

Prízrak tajomnej ženy v pohrebnom rubáši unášaný vlnami Jadranského mora v plavidle podobnom truhle... Takýmto lákavým obrázkom nás privíta Bram Stoker, autor nesmrteľného Draculu, vo svojom predposlednom románe z roku 1909. Na čitateľa prvého slovenského prekladu tohto diela však čakajú aj iné prekvapenia a napokon zistí, že legendárny autor sa na staré kolená rozhodol namiešať koktejl z viacerých žánrov. Dáma v rubáši totiž kombinuje prvky hororu, romanticko-dobrodružného príbehu, verneovsky ladenej sci-fi aj politickej utópie. Vydajme sa teda na tajomný hrad Vissarion v Modrých horách a do jeho okolia, kde na hrdinu príbehu, Ruperta Sent Legera, čakajú mnohé nástrahy, pozemné, vzdušné i morské súboje so ľstivými nepriateľmi, ale najmä osudové stretnutie. Stretnutie s uhrančivou dámou v rubáši, ktoré navždy zmení nielen jeho život, ale aj život obyvateľov Modrých hôr a celého Balkánu.

Vo svojich poznámkach k všeobecnému zrušeniu politických strán francúzska filozofka skúma ich poslanie a legitimitu. Malo by im ísť o spoločné dobro, rozumom uchopiteľnú pravdu a spravodlivosť, ako zhrnutie množstva autonómnych rozhodnutí jednotlivcov. Dochádza však k záveru, že primárnym dôvodom existencie strán, týchto „strojov na výrobu kolektívnej vášne“ nie je dobro, ale zlo – a to v podobe útlaku ľudských bytostí, ktorým sa v mene kolektívneho besnenia odníma to najzákladnejšie právo: byť sebou.