Beletria

Najnovší román Petra Holku Ohyb rieky zachytáva osudy troch generácií otcov a ich synov pochádzajúcich od Nitry od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Prvú časť tvorí rozprávanie starého otca. Napriek tomu, že spomína najmä na pobyt v nacistickom Nemecku, kam ho zavliekli v roku 1944 na nútené práce, príbeh hýri vtipom a presvedčením, že aj v najťažších pomeroch môže vzklíčiť láska. Možno iba pudová, s potrebou zanechať na zemi svoje gény, ale vždy taká, čo pomáha prežiť aj tým najslabším. Starý otec rozpráva svoj príbeh už mŕtvy doma z rakvy, keď čaká na svoj pohreb. Druhú časť tvorí rozprávanie jeho syna, ktorý bilancuje svoj život s dôrazom na rodinné vzťahy a väzby i pracovné pôsobenie v minulom režime. Tretiu časť rozpráva na dovolenke pri mori starnúci spisovateľ, vnuk starého otca, ktorý žije s mladučkou Zuzanou. Jednotlivé časti sú predelené tromi intermezzami, spomienkami žien, ich životných družiek. Hriechy mladosti postupne dobiehajú starého otca, otca i syna, a keďže sú zatajované, ležia na rodine ako prekliatie... Román Petra Holku je síce napísaný s humorom, často s iróniou, ale autor s nesmiernou ľahkosťou píše aj o vážnych dejinných udalostiach. Nenudí, nemoralizuje, dáva čitateľovi možnosť samému posúdiť, čomu by ho história mala naučiť. Ohyb rieky je kniha, na ktorú sa po prečítaní nezabúda...

Prvá časť zbierky s názvom Agatón a posledná časť s názvom Trinásta komnata boli napísané v rokoch 2015 - 2016 a cítiť v nich posun v poetike. Zbierka obsahuje zväčša reflexívnu lyriku a existencionálnu poéziu. Pýta sa dôsledky činov, hľadá pravdu a dôvod jestvovania sveta či človeka, zápolí s citmi a pocitmi, ukotvenie nachádza v neustálom úsilí o návrat k pôvodnej harmónii, v úsilí o odpustenie a sebaprijatie. Využíva voľný verš, no i viazanú formu verša a vyššie strofické útvary. Nebojí sa siahať po tradičných formách poézie, no nebráni sa ani experimentu a symbolizmu.

Víťaz dvanástej literárnej ceny Anasoft litera 2017! Som Paula je román zo súčasnosti, aký by sme v dnešnej literatúre ťažko hľadali. Popisuje rozklad nášho sveta, jeho prirodzených a životne dôležitých štruktúr, sebazáchovných mechanizmov, vzťahov a identifikácií, ľudského poriadku a zmysluplného bytia vo svete. Robí to prostredníctvom nenútených obrazov každodennosti. Je to aj rodinná dráma, neviditeľnými vláknami poprepájaná s celou spoločnosťou a samotným človekom. Chorobné symptómy doby popisuje Štefánik nemilosrdne presne. Ukazuje nám, kým sme, kým sme sa stali, kým sme sa nechceli stať, kým by sme sa mohli stať, kým sme boli a už nikdy nebudeme. Ukazuje nám, čo všetko sme stratili, o čo sme prišli a čo sa nám už nikdy nepodarí vrátiť späť. Štefánikov román je aj diagnózou, aj varovaním. Už samotná téma rodiny, ako sa jej Štefánik chopil, je netradičná. Nie sú tu nijaké klišé a staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. Štefánikove postrehy a pozorovania sú objavné a prekvapujúce, prináša román, na ktorý sa nezabúda a nezabudne, pretože sa v ňom snúbi talent s neobyčajnou invenciou a originalitou.

Diktátor. Cicero odchádza do vyhnanstva v Thessalonikách, kde ho neskôr navštívi mladý tribún Milo a sľúbi mu pomoc pod jednou podmienkou, a to že Cicero sa zmieri s Pompeiom. Cicero ho napokon poslúchne, pomerí sa s Pompeiom aj s Caesarom a tí mu dovolia vrátiť sa do Ríma. Stane sa miláčikom davov, vyhľadávaným advokátom a rešpektovaným rečníkom v senáte. V Ríme v tom čase vládne triumvirát troch najvplyvnejších mužov: Pompeia, Ceasara a Crassa, no táto krehká politická rovnováha nebude trvať dlho. Crassus zahynie v boji, Caesar prekročí Rubikon a začne sa vojna, v ktorej zahynie Pompeius. Moci sa chopí Ceasar a na istý čas sa zdá, že Cicero pokojne dožije v ústraní. No blíži sa dátum marcových íd a sprisahanci chcú pripraviť Caesara o život.

Literárny debut rodeného Bratislavčana, lekára Rudolfa Hrčku (1950). V živote každého človeka sa všetko stane prvý raz. Prvý strach, prvá radosť, prvý smútok, prvá láska... Málokto si to však vie zapamätať a najmä napísať tak zaujímavo a plasticky, aby zaujal aj nestranného čitateľa. Rudolfovi Hrčkovi sa to dokonale podarilo. Toto nie je len kniha rodinných spomienok. Ovanie vás z nej duch povojnovej Petržalky, tvrdosť bratislavských štricákov, bitky chlapčenských partií na Patrónke či sloboda rockovej Bratislavy. Zaspomínajte si spolu s autorom na osemnásť rokov slovenského života, ktorý ste možno rovnako alebo veľmi podobne prežili aj vy.

Prvý diel trilógie o Mediciovcoch, mecenášoch kultúry a umenia, najmocnejšej rodine vo Florencii v období renesancie. Po smrti patriarchu Giovanniho de' Medici sa jeho synovia Cosimo a Lorenzo ocitnú na čele obrovského finančného impéria, uprostred zaprisahaných nepriateľov, príslušníkov najmocnejších rodov Florencie v 15. storočí. Bratia sa chopia moci inteligentným, odvážnym spôsobom – zmysel pre obchod a financie vyvažujú láskou k umeniu a ku kultúre. Kým práce na výstavbe kupoly Chrámu Santa Maria del Fiore pokračujú, ich protivníci neprestávajú proti nim splietať intrigy. Medzi nimi je i neskutočne krásna žena, ktorej zlovestná príťažlivosť poľahky zničí srdce muža, ktorého si vyhliadne.

Čo sa stane, keď v ťažkej chvíli stretnete nesprávneho človeka? Nie zlého, neprávneho...Martinovi Mayerovi sa to prihodilo a na takéto stretnutie doplatil životom. Koho však za zbytočnú smrť potrestať, keď o osude nedospelého mladíka rozhodla guľôčka na rulete? Z Martinovho najlepšieho kamaráta sa stáva bezdomovec. Túla sa bezcieľne životom a stará sa o starca, ktorý nesie v sebe vinu za smrť žiaka. Jedného dňa sa však Petrov život zázračne zmení. Začína žiť dvojakým životom plným klamstiev a falošných ilúzií. Zapletie sa s čudáckym falšovateľom dokladov a odrazu sa ocitne v centre záujmu médií. Kto je záhadný hrdina v maske klauna a ako súvisí so samovraždou obľúbenej popovej hviezdy? Prípad dostáva na starosť detektív Vlčák a Peter zisťuje, že sprvu nevinná hra sa mení na jeho nočnú moru...

Marec 2005. Počas nočnej služby privolajú vyšetrovateľa Lea Legena k novému prípadu. Na prvý pohľad to vyzerá ako neškodný požiar chaty v lesoch nad Nitrou. V pivnici však policajti objavia uhorené telo a tajomný odkaz. Mŕtvym mužom je univerzitný profesor, a keď začnú miznúť aj iní jeho kolegovia, nastáva v celom meste panika a strach. Kto bude ďalší na rade? Leo sa pri vyšetrovaní prípadu ocitá v slepej uličke. Chýbajú stopy, podozrivých je veľa a dôkazy žiadne. Zato však pribúdajú obete. Leo stojí pred najťažším prípadom svojej kariéry. Podarí sa mu rozlúsknuť záhadné posolstvá, ktoré po sebe vrah zanecháva? Odhalí skutočný motív brutálnych vrážd? Alebo zlyhá a bude zodpovedný za besnenie sériového vraha?

Ževraj Trasoritka! „Nuž a potom?“ — To je urážlivé meno. — „A vrana, kukučka, vrabec, atď. nie?“ — To je všetko inšie. — „A predsa jedno, lebo sú to tak vtáci, ako tá urážlivá Trasoritka. A či si sa Beloritku tiež hanbil vysloviť? — Čože ale povieš, keď sa bude Svrboritka spomínať? — Či vieš, čo je to? Šíp tak je ker ako tŕň a iná krovina. Šípky sú jeho ovocie, a to voláme svrboritky. Prečo sa tak volajú, to si, tuším, skúsil ako chlapec…

„Viem dobre, že ťa ľúbim márne, že ty mne nie si určená, a predsa jak kvet slnko jarné, ťa stejne ľúbim. Milená…“ Básne prevažne s ľúbostnou tématikou.

Rozsiahly výber básní ľúbostných, náladových i príležitostných.

Továreň na nového človeka možno čítať ako román dokumentujúci jedno obdobie ruských dejín alebo sociológiu sovietskeho Ruska, či celkom jednoducho ako príbeh o základnej ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. A aké boli následky tohto experimentu? Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko z bezútešnej životnej situácie v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska nielen zbytočné, ale aj na príťaž. Životné osudy žien, mužov a detí, ktoré nám Rachmanovová ponúka, sa odvíjajú na pozadí industrializácie, kolektivizácie a čistiek. Na troskách starého režimu vzniká nový človek.

Dramatický príbeh chlapca, ktorý všetko opustil a dojímavý príbeh muža, ktorý našiel nový život. Československo, rok 1988. Na jednej strane obmedzenosť, útlak, zložitá doba, ale aj veľká láska. Na druhej veľké neznámo, neistota, samota, ale aj vytúžená sloboda. Ako sa rozhodne Tomáš, mladý človek, ktorý má všetko ešte len pred sebou? USA, o 13 rokov neskôr. Fascinujúce mesto a úžasný život v „najlepšej“ krajine na svete. Na druhej strane udalosti, ktoré všetko narušia. Ako sa rozhodne Sam, 30-ročný Newyorčan, manžel a otec, ktorý môže všetko stratiť behom jediného dňa? A majú títo dvaja niečo spoločné? Napätie, slzy, strach, boj o život, adrenalín, sklamania, smútok, ale i odvaha, nezlomnosť, priateľstvo, láska aj erotika – všetko, čo patrí k životu, nájdete aj v neobyčajnom, čiastočne autobiografickom románe Moja studená vojna. Strhujúci príbeh človeka, ktorý prežil to, o čom iní len počúvajú, či čítajú, je plný skutočných emócií, ktoré vás vtiahnu, a neuveriteľných zážitkov.

Ak chce mať šťastnú budúcnosť, musí nabrať odvahu a nahliadnuť do temnej minulosti.Záhreb 1991. Ana Jurić je bezstarostné desaťročné dievča, ktoré žije so svojou rodinou v malom byte v hlavnom meste Chorvátska. Keď však vypukne v Juhoslávii občianska vojna, nabúra to Anino idylické detstvo. Futbalové zápasy aj školské vyučovanie vystrieda nácvik únikov pred ostreľovaním a leteckými útokmi. Ako sa vojna blíži až predo dvere ich malého bytu, Ana sa čoraz viac prestáva cítiť bezpečne. Stráca sa vo svete genocídy a detských vojakov počas brutálneho bosniansko-chorvátskeho konfliktu. Odvážny únikový plán do Ameriky pre ňu znamená jedinú šancu na prežitie. Prenasledovaná udalosťami, ktoré navždy zmenili osud jej rodiny, sa Ana po desiatich rokoch vracia do Chorvátska už ako mladá žena a zvádza vnútorný boj o to, kam vlastne patrí. Čelí traumám z minulosti a znovu nachádza miesto, ktoré bolo kedysi jej domovom.Dievča vo vojne je úprimne napísaný príbeh o tom, ako história tvaruje jednotlivca. Autorka Sara Nović v románe plnom spomienok a skutočných ľudských emócií nebojácne poukazuje na to, aký môže mať vojna vplyv na jedno mladé dievča.

Metafyzický príbeh inšpirovaný slávnym obrazom Edvarda Muncha.Maliar Gaštovt, prekliaty umelec osamotený uprostred davu ulice, začuje výkrik samovrahyne, ktorá skočila z mosta. Ten krik mu zjaví tajomstvo ulice. Posadnutý túžbou namaľovať krik, blúdi labyrintom halucinačného nočného mesta, aby rovnaký krik začul ešte raz. Cíti pritom, že ho niekto (alebo niečo?) prenasleduje. Záhadný neznámy, ktorý sa nečakane objavuje a mizne, monštruózna stonožka vyliezajúca zo škáry medzi stenami, drožka čakajúca pri rieke, labyrint bočných uličiek, malé pódium s predstavením zo snov pred ešte desivejším obecenstvom, pripomínajúcim voskové figuríny... Tváre postáv, ktoré sa vynárajú z davu, sa prelievajú a zamieňajú... Román Krik (1917) autor napísal na sklonku svojej umeleckej dráhy a razí už cestu vtedajšiemu novému umeleckému smeru – expresionizmu. Knižka je románovým dvojníkom slávneho obrazu Edvarda Muncha, dôverného priateľa Przybyszewského.

Nórsky autor si na cestách uvedomil dôležitosť samoty a ticha, ktorým venoval svoju najnovšiu knihu. Hovorí o tichu okolo nás, ale aj o tichu, ktoré nosíme v sebe. Čo je ticho? Kde je? Prečo je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým?Na svete nie je veľa polárnych bádateľov, s ktorými by ste sa mohli rozprávať o Immanuelovi Kantovi, rovnako medzi filozofmi nenájdete veľa ľudí, ktorí by na snežniciach prešli najodľahlejšie kúty sveta. Výnimkou je Erling Kagge, nórsky cestovateľ, spisovateľ, vydavateľ a otec troch dospievajúcich dcér. Ako prvý na svete dorazil sám na južný pól, pričom nemal päťdesiat dní žiadne spojenie so zvyškom sveta. Ako prvý zdolal aj všetky tri „póly”, severný, južný a vrchol Everestu. V jednom rozhovore označil za štvrtý „pól” výchovu svojich detí – dosiahnete ho ľahko, ale to čo nasleduje je najväčšou výzvou vášho života.

Kniha ocenená Rivertonovou cenou za najlepšiu nórsku detektívku roku. V roku 1942 niekto zradí kuriérku Ester a jej sa len tak-tak podarí ujsť pred Gestapom. Život si zachráni útekom do Švédska, no jej rodinu, ktorá ostane v Osle, deportujú do Auschwitzu. V Štokholme sa stretne s odbojárom Gerhardom Falkumom, ktorý zanechal v Nórsku svoju malú dcérku. Falkumovu ženu niekto zavraždil a z jej smrti upodozrievajú práve jeho. Ich klíčiaci vzťah sa rýchlo končí, keď Falkum zdanlivo hynie pri požiari. V roku 1967 sa Falkum objavuje opäť v Osle. Rád by nadviazal kontakt so svojou dcérou. Ale prečo ju vyhľadal až teraz? A čo je skutočný dôvod jeho návratu? Ester začína opäť premýšľať nad tým, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. Do Nórska sa vrátila potom, ako istý čas pracovala pre izraelskú spravodajskú službu. Do rúk sa jej dostávajú nové informácie o Falkumovi a ona je nútená opäť zabojovať – a pátrať po pravde.

Fulmaya je nepálsky kvet lásky. Je to aj meno, ktoré dostala Dorota Nvotová na treku okolo Annapurny, i názov jej cestopisnej audioknihy. Nie celkom tradičnej cestopisnej audioknihy. Je to príbeh mladej herečky a speváčky, ktorá sa vydáva na cesty, aby spoznala a zmenila seba a tak trochu i svet. Audiokniha sa začína autorkiným rozpadajúcim sa manželstvom a jej rozhodnutím vydať sa úplne sama na trek do Himalájí. Napokon odcestuje s manželom na Srí Lanku a spolu precestujú aj Maurícius, Južnú Ameriku a Indiu. No a potom sa zamiluje do iného muža a do Nepálu už odchádza sama. Natrafí na inzerát, ktorý ju zavedie do sirotinca, kde začne pomáhať. Založí nepálsku cestovnú kanceláriu a svoj život delí medzi Slovensko a Nepál. „Zdá sa, že život – pol roka tam a pol roka tam – mi vyšiel. Že to predsa len môže takto fungovať. Umelkyňa v Európe a manažérka sirotinca a organizátorka zájazdov v Nepále...Zdá sa, že to funguje...“ hovorí Dorota.„Dorota Nvotová zaujala tvrdou úprimnosťou a svojským jazykom.“ – hnonline.sk

Mysteriózny triler plný hrôzy a strachu...Jozef Karika, autor mysterióznej Trhliny alebo mafiánskej trilógie Čierna hra: Vláda mafie, Čierny rok: Vojna mafie a Čierny kruh: Koniec mafie v hrôzostrašnom príbehu s nadprirodzenými prvkami prináša aj citlivé rozprávanie o tom, ako naše životy ovplyvňuje detstvo a všetko, čo sme ako deti zažili. Vyhorený tridsiatnik sa po rokoch vracia do prímestskej štvrte na úpätí hory ukrývajúcej mrazivé tajomstvo – vo výnimočne studených zimách sa tam strácajú deti. Spolu s bývalou láskou a kamarátmi musí čeliť nielen zlomyseľnej sile, ale aj tieňom vlastnej minulosti. Všetky pády a sklamania, ktoré dovtedy zažil, sú ničím oproti peklu striehnucemu na miestach, kde vyrastal. „Pri písaní mi nešlo iba o dynamický príbeh – chcel som čitateľom naservírovať aj poriadnu dávku strachu. Pokiaľ som po dopísaní kapitoly sám nespal pri zapnutom svetle, nebol som spokojný. Naopak, keď sa mi podarilo samého seba poriadne vydesiť, bral som to ako známku úspechu...“- Jozef Karika

Väčšina mladých aristokratiek sníva o vydaji, no lady Pandora Ravenelová má iné plány. Ambiciózna krásavica radšej tvorí spoločenské hry na predaj, než aby vychutnávala londýnsku plesovú sezónu a lovila ženícha. Na jednom veľkolepom večierku sa však nechtiac ocitne v kompromitujúcej situácii s neodolateľným mladým mužom. Gabriel, lord St. Vincent, roky úspešne vedie staromládenecký život, až kým sa za nešťastných okolností nechytí do osídel najväčšej čudáčky na svete. Pandora svojou výnimočnosťou Gabriela úplne poblázni, ale nemieni sa vzdať nezávislosti. Gabriel ju vytrvalo pokúša a Pandora nakoniec ustúpi. Ich zväzok je prijateľný iba zo spoločenskej stránky, pre nich je to väčšmi zmluva s diablom. Pandora sa pre svoje obchodné ambície krátko po svadbe nevedomky zapletie do nebezpečnej konšpirácie. Jedine jej manžel ju môže ochrániť pred zákerným nepriateľom. Žeby zmluva s diablom bola v skutočnosti darom z nebies?

Smutno-úsmevné poviedky zo života východoeurópskej židovskej komunity.Až do vypuknutia 2. svetovej vojny pulzoval vo východnej Európe židovský život intenzívne rovnako v kvantitatívnom, ako aj v kvalitatívnom zmysle. Nebol to však ani idylický ani harmonický život. Najneskôr z tých čias pochádza zrejme aj starý vtip o tom, že na otázku, čo by urobil, keby sa ocitol na opustenom ostrove, odpovie Žid, že by ako prvé postavil dve synagógy, a na prekvapenú následnú otázku, načo dve, by jeho odpoveď znela: „Do jednej by som sa každý deň chodil modliť, a do tej druhej by som v živote nevkročil!" Na prelome 19. a 20. storočia – to je obdobie, kedy vznikali Chasidské príbehy Jicchoka Lejbuša Pereca (1852 – 1915) – tvorilo židovské obyvateľstvo v nespočetných mestečkách a mestách dnešného Poľska, Bieloruska, Ukrajiny, pobaltských krajín a časti dnešného Rumunska síce väčšinu, napriek tomu bolo zákonom a úradmi utláčané a ubiedené. A predsa medzi ním panovala nesvornosť, nenávisť a večný spor. V 18. storočí sa rozšírilo mystické chasidské hnutie s desiatkami rôznych frakcií. Jeho vášnivými odporcami boli tradicionalistickí tzv. misnogdi, šíril sa aj osvietenecký moderný racionalizmus, asimilanstvo, ďalej socialistická organizácia Bund, a napokon nacionalistické sionistické hnutie so svojimi rôznymi frakciami. Potierali sa navzájom ako sa len dalo. Perec nepatril ani k jednému z týchto hnutí. Riešenie, ktoré ponúkal svojim čitateľom, bolo národné, a predsa nie nacionalistické. Staval do stredu individuálneho i spoločenského života ako jednotiace národné pojítko tradíciu nie v náboženskom, ale v kultúrnom zmysle a jazyk jidiš ako podhubie tejto kultúry. „Chasidské príbehy" nastavujú krivé zrkadlo spoločenským pomerom vo východoeurópskej židovskej populácii a vrhajú kritický, a predsa láskyplný pohľad na túto dnes takmer vykynoženú komunitu.

Slávny román o hrôzach fašizmu.„V apríli roku 1965 som bol v Drážďanoch. Celú noc som prechodil po meste, ktoré sa dodnes nespamätalo zo strašných následkov vojny. Keď som sa vrátil domov, začal som písať túto knihu. Nie je to autobiografia, ale môže si niekto vymyslieť niečo, čo sa nikdy nestalo?" Ladislav MňačkoLegendárny slovenský prozaik Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch. Po rozbití Československej republiky sa roku 1939 snažil ujsť do Sovietskeho zväzu a o rok sa pokúsil prekročiť nemecko-holandské hranice. Pri tomto druhom pokuse ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora Hunswikl. Z nútených prác v „ríši" utiekol, vrátil sa na Moravu a zapojil sa do partizánskych akcií proti okupantom. V rokoch 1945 – 1953 bol redaktorom komunistických denníkov Rudé právo a Pravda. Je autorom legendárnych románov Smrť sa volá Engelchen (1959), Ako chutí moc (1968) a knihy Oneskorené reportáže (1963). V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády emigroval do Izraela a bol zbavený československého občianstva. Po „oteplení" politických pomerov v roku 1968 sa vrátil domov, no po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel do Rakúska. Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989. Do vlasti sa vrátil roku 1990, no po rozpade Československa sa rozhodol žiť v Prahe. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.Novela Nočný rozhovor (1966) je majstrovskou analýzou hrôz druhej svetovej vojny. Prostredníctvom dialógu s obsluhujúcou dievčinou v drážďanskej kaviarni sa autor s až cynickou otvorenosťou pokúsil rozobrať otázku viny za krvavý konflikt. Obaja rozprávajú ako prežili nacizmus a ako sa s tým po určitom čase vyrovnávajú. Z dialógu bývalého väzňa koncentračného tábora a dcéry nacistu vzniklo pozoruhodné prozaické dielo, ktoré je dodnes bolestne aktuálne.

Preben Pramm ležal týždeň zviazaný a mŕtvy vo svojej obývačke, kým ho našli. Všetko naznačuje tomu, že ho vrah pred smrťou brutálne mučil. Dom je prevrátený hore nohami, vrahovia však zrejme nenašli, čo hľadali. Aké tajomstvo strážil nenápadný starec, ktorý nemal rodinu ani priateľov? Kľúčový svedok je debutom jedného z najúspešnejších škandinávskych autorov detektívok. Román, ktorý sa zakladá na skutočnom kriminálnom prípade, je zároveň prvou knihou série o hlavnom inšpektorovi Williamovi Wistingovi.

Ernesta Lasha, mladého psychoanalytika zo San Francisca, etická komisia jedného dňa poverí, aby vyšetril terapeutický postup slávneho staršieho kolegu. Ide o veľmi citlivý prípad: Seymoura Trottera obvinili zo sexuálneho pomeru s pacientkou, ktorá je od neho o štyridsať rokov mladšia. Trotter trvá na tom, že šlo o jediný spôsob, ako zabrániť žene v sebazničujúcom konaní. Lashova viera v tradičnú terapiu je otrasená. Čím viac prípad skúma, tým silnejšie je jeho presvedčenie, že každý pacient potrebuje celkom individuálnu liečbu.Lži na pohovke sú fascinujúci a inteligentný román, ktorý dojme prekvapujúcou ľudskosťou a vierou vo vykúpenie.

Lillian Lindenová je klamárka. Navonok pôsobí ako hrdinka, odvážna žena, ktorá prežila pád lietadla. Lenže odkedy ju spolu s ďalšími zachránili z opusteného ostrova, klame svojej rodine, priateľom aj celému svetu. Spolu s Daveom Hallom, ktorý bol tiež zachránený, sú celoštátnou senzáciou – obľúbencami médií, ktoré neľútostne pátrajú po všetkých detailoch dvojročného pekla, ktoré prežili napriek tomu, že boli odsúdení na milosť a nemilosť prírody. Povedať pravdu však nemôžu, a tak klamú. Verejnosť túto novú senzáciu miluje a je fascinovaná celou stroskotaneckou ságou, no Lillian a David sa musia vrátiť k svojim životom a rodinám. Dotieravá novinárka Genevieve Randallová má však podozrenie, že s ich príbehom nie je úplne všetko v poriadku. Neverí, že ich pobyt na opustenom ostrove s ostatnými stroskotanými bol taký, aký ho prezentujú verejnosti. Je odhodlaná zistiť pravdu a nemieni brať ohľad na životy, ktoré odhalením tajomstva môže zničiť.V tomto napínavom príbehu o prežití, tajomstvách a vykúpení musia dvaja obyčajní ľudia spojení tragédiou čeliť pravde... aj za cenu, že ich to navždy rozdelí.

Nadčasové zápisy výraznej osobnosti nášho hlavného mesta, bratislavského mestského archivára, Ovidia Fausta, prerozprával a doplnil Ivan Szabó. Kniha prináša ďalší kúsok histórie Bratislavy minulého storočia. Zábavné príhody, ale aj vážne epizódy zo života aj javy dnes už ťažko predstaviteľné, či rôzne kuriozity, ktoré sa dostali do mestských zápisníc čitateľa pobavia i poučia. Čítanie o tom, prečo sa nesmelo chodiť chytať ryby na Štedrý deň a počas vianočných sviatkov so sieťami, čo sa stalo s rybármi, ktorí zákon nedodržali, k čomu všetkému sa priznala žena z Biskupíc, ktorá bola obvinená z bosoráctva, či o prvom zázname zemetrasenia v Prešporku je plné dobových udalostí. Kniha ponúka podobu starej Bratislavy, známu už iba z archívnych záberov. Fotografie vdychujú nostalgiu a zachytávajú jedinečný okamih, za ktorým stojí príbeh, osud, dejinná udalosť. Publikácia voľne nadväzuje na predchádzajú dve diela autora, a to Prešporsko-bratislavské historky a Prešporsko-bratislavské strašidlá.

Humor, smútok a neobyčajnosť všedných dní. Nový román od finalistky ceny Anasoft litera. „Všetko je na mne,“ hovorí chlapec. Je viac ako chlapec, má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca, ktorý odkrýva táto útla knižka, je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný, štvrťstoročný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou – najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni. Za svoju knihu Slobodu bažantom bola Vanda Rozenbergová nominovaná na cenu Anasoft litera.

Ak sa v telefóne ozve detský hlas odriekavajúci básničku o králikoch, začnite sa báť o život!Nekompromisný komisár Joona Linna si vo väzení odpykáva trest za svojvoľný postup pri riešení predošlého prípadu. Jeho kolegyňa Saga Bauerová, komisárka švédskej bezpečnostnej služby na boj proti terorizmu, spolupracuje na vyšetrovaní vraždy švédskeho ministra zahraničia, ktorá sa udiala v Štokholme za mimoriadne kompromitujúcich okolností. Najväčším problémom polície však nie je iba hroziaci škandál, ale zistenie, že kriminalisti majú do činenia so zvláštnym typom sériového vraha. Saga Bauerová je presvedčená, že pri pátraní po ňom sa nezaobídu bez Linnových skúseností. Stredobodom strhujúceho deja sa nechtiac stáva televízna kuchárska hviezda Rex Müller, a to v čase, keď sa konečne chystá na dovolenku so synom Sammym. Pokojné týždne sa zmenia na boj o holý život.Joona Linna so Sagou Bauerovou musia spolupracovať tajne. Vedia, že vraha treba zastaviť čo najskôr, lebo hoci obetí pribúda, ešte ani zďaleka nepovedal posledné slovo. Surovo, krvavo, bez najmenších zábran, pomstychtivo a neústupne Lovec králikov kráča za svojím zvráteným cieľom.

5. diel. Notár Barbarič rieši prvýkrát prípad na vlastnú päsť. Notár Barbarič rieši záhadný zločin na hrade lúpežných rytierov. Hrad na hore Sitno oddávna stráži cestu k bohatým banským mestám. Na jeseň roku 1599 je kvôli tureckej hrozbe dobre vyzbrojený, s početnou posádkou. Napriek tomu sa z neho stratí kastelánova dcéra. Zmizne uprostred noci, bez jedinej stopy. Zúfalý hradný správca prosí o pomoc notára Barbariča z neďalekej Štiavnice. Barbarič tentoraz na vlastnú päsť čelí záhade, ktorá zdanlivo nemá riešenie. Šlo o útek, o únos či dokonca vraždu? Situáciu komplikuje fakt, že na Sitne našla útočisko manželka veľmoža Illésházyho, vraj najbohatšia a najmocnejšia žena v kráľovstve. Navyše Barbarič netuší, že hrad má ešte jedného, tajného obyvateľa, o ktorom nikto nesmie vedieť. Do zložitého prípadu sa postupne vplieta krvavá minulosť hradu a sitnianske povesti o zakliatom podzemnom vojsku, o krutých lúpežných rytieroch, o duchoch a zbojníckych pokladoch. Poradí si Barbarič aj bez pomoci Steina a Jaroša?

Nový triler Roberta Harrissa o voľbe pápeža, od ktorého sa neodtrhnete!Pápež zomrel. Za zamknutými dverami Sixtínskej kaplnky stoosemnásť kardinálov z celého sveta hlasuje v najprísnejšie strážených voľbách. Stoosemnásť svätých mužov, ktorí majú nielen svoje vlastné ambície, ale aj rivalov. O sedemdesiatdva hodín sa jeden z nich stane hlavou katolíckej cirkvi a jednou z najvplyvnejším a najmocnejších osobností na svete. Robert Harris napísal svetové bestsellery Dôstojník a špión, Enigma, Duch alebo Index strachu. Na motívy niektorých jeho románov boli nakrútené úspešné filmy a jeho diela boli preložené do vyše tridsiatich jazykov.

Keď Mevlut ešte ako chlapec príde do Istanbulu, starobylé mesto sa rýchlo stráca a nahrádza ho nové mesto, ktoré ho uchváti. Tak ako jeho otec, aj on sa stane pouličným predavačom bozy a dúfa, že jedného dňa zbohatne. No zdá sa, že šťastie nie je na jeho strane. Tri roky píše ľúbostné listy dievčaťu, ktoré videl iba raz. Dievčina napokon súhlasí, že s ním utečie, a milenci sa stretnú v noci. No keď sa rozbehnú na vlak, Mevlut si uvedomí, že ho oklamali a že uteká s niekým celkom iným. Orhan Pamuk je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, a podľa britského denníka The Independent je jedným z najlepších súčasných autorov.

Agáta nie je obyčajná mladá žena. Je výnimočná. Vidí a počuje veci, ktoré ľudia okolo nej nevnímajú. Cíti ľudský strach a bolesť, aj radosť a šťastie. Dar alebo prekliatie? „Niekto to volá jasnovidectvo. Pre iných sme vizionári. Ja nie som ani jedno, ani druhé. Ja mávam sny,“ hovorí o sebe Agáta. Niekoľko rokov spolupracovala s políciou. Potom, pre jednu chybu vo výklade snov, bola z policajného kolektívu vylúčená. Rozhodla sa svoje schopnosti stlmiť, emócie potlačiť, sny ignorovať. Nejaký čas to fungovalo, až kým... Zrazu sa jej v snoch začne zjavovať plavovlasé dievčatko s modrými očami. Prečo ju vyhľadalo? Čo jej chce povedať? Kto to je? Kde je? Agáta nedokáže ignorovať jeho volanie o pomoc. Púšťa sa do neľahkej úlohy. Spočiatku sama. Keď sa veci začnú komplikovať, je nútená obrátiť sa na kapitána Reissa, skeptického policajta, ktorý ju, aj napriek niekoľkoročnej spolupráci, stále považuje za podvodníčku.

Sľubnú mladú speváčku nájdu v lese brutálne zavraždenú s vyrezaným hrtanom. Vrah položil na jej telo starožitnú hraciu skrinku. Vyšetrovateľom sa vidí záhadná uspávanka, ktorú prehráva povedomá, nik ju však nevie zaradiť. Hlavný inšpektor trondheimskej polície Odd Singsaker, ktorý sa ešte stále zotavuje z operácie mozgu, začína vyšetrovať vraždu. Singsaker sa prednedávnom oženil s Feliciou Stoneovou, americkou detektívkou, ktorú stretol pri vyšetrovaní prípadu sériového vraha. Obáva sa najhoršieho, keď náhle nahlásia ako nezvestné ďalšie mladé dievča s pekným hlasom. Trondheimská polícia je na stope zločinov, ktoré zrejme spája stará uspávanka. V osemnástom storočí ju napísal záhadný skladateľ Jon Blund. Táto uspávanka sľubuje poslucháčom najpokojnejší najsladší spánok. Čas plynie a zdá sa, že unikajúceho vraha nič nezastaví. Jørgen Brekke aj v tomto príbehu naprieč priestorom a časom dokázal, že ako spisovateľ je vo vynikajúcej forme.

Život Vladimíra Krivoša pripomína dobrodružný román. Spolupracoval s tajnými službami za cárskeho aj boľševického režimu, miloval slávu a peniaze, no zároveň rád fabuloval, prikrášľoval či úplne klamal vo viacerých faktoch zo svojho života. Ruskí autori jeho životopisu sa v tejto knihe svedomito usilujú oddeliť mystifikácie od podložených faktov a ukázať Krivošov fascinujúci život v reálnom svetle. Tento polyglot so širokým spektrom záujmov bol z matkinej strany bratrancom slovenského tolstojovca Dušana Makovického. Od mladosti bol otcom vedený k obdivu k Rusku a jeho kultúre a stal sa nadšeným rusofilom a spočiatku aj stúpencom myšlienok L. N. Tolstého. Aj z tohto dôvodu – a údajne aj na radu Svetozára Hurbana-Vajanského odišiel v roku 1886 študovať orientálne jazyky na petrohradskú univerzitu. Ako dvadsaťtriročný prijal ruské poddanstvo a natrvalo sa tam usadil. O návrate domov uvažoval len raz, keď sa moci ujali boľševici, tí však mali s jeho vedomosťami iné plány. Od roku 1893 slúžil v oddelení pre cenzúru zahraničných novín a časopisov, v „čiernom kabinete“, kde otvárali a čítali súkromnú aj diplomatickú korešpondenciu a využívali Krivošove jazykové znalosti – ovládal všetky slovanské, väčšinu európskych a viaceré iné jazyky vrátane sanskritu a čínštiny, ako aj umelé esperanto či volapük. Krivoš súčasne pracoval v tajnom oddelení Policajného departmentu ako prekladateľ a dešifrovateľ, viedol stenografickú službu v Štátnej rade a Štátnej dume, slúžil v „Tajnej kancelárii“ pri Generálnom štábe námorníctva a na celom rade iných miest. Bol viackrát zatknutý a obvinený zo špionáže, niekoľko rokov strávil vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch.

Inšpiratívne dielo veľmajstra hororu a napínavých príbehov.Dobrodružné príbehy Arthura Gordona Pyma z Nantucketu sú jedinečným dôkazom literárneho majstrovstva slávneho amerického básnika a prozaika. Svoj jediný román publikoval roku 1837 v mesačníku "Southern Literary Messenger" v Richmonde a už o rok vyšiel knižne v New Yorku a Londýne. Neobyčajne dômyselný námornícky román, prešpikovaný prvkami exotiky, hororu a tajomna sa okamžite stretol s obrovským čitateľským záujmom na oboch stranách Atlantiku, pretože v ničom nezaostáva za autorovými famóznymi poviedkami.Edgar Allan Poe svojím dielom inšpiroval Fiodora Michailoviča Dostojevského, Howarda Phillipsa Lovecrafta i Arthura Conana Doyla a jeho veľký obdivovateľ Jules Verne vydal roku 1897 román Ľadová sfinga, ktorý je priamym pokračovaním Pymových príhod.

Jedno z najvýznamnejších diel česko-slovenskej literatúry. Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život.Kniha Oneskorené reportáže pôvodne vyšla takmer zároveň s celosvetovým publikovaním slávnej novely Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča a dodnes ostáva jedným zo svetlých kamienkov hľadania pravdy v našej literatúre. Nové vydanie Mňačkovej zásadnej knihy je nielen pripomenutím skvelého autora, ale aj snahou o oživenie našej pamäte.

V Zlatom fonde prinášame jeden z prvých prekladov Sherlocka Holmesa. V zbierke Námorná zmluva okrem titulnej poviedky nájdete aj ďalšie dobrodružstvá slávneho detektíva. Asi najviac vás prekvapí úžasný Modropáskový automobil.

Žarty, anekdoty, kocúrkoviny a rôzne hlúpe kúsky zozbierané slavistom, folkloristom a etnografom J. Polívkom.

„Ach, aké utešené, božsky utešené to môže byť, keď je dievča takto v milého náručí a on ju bozkáva na ústa, bozkáva…“

Rebelka Klára túži po jedinom: navždy odísť z nenávideného statku a od despotického otca, ktorý riadi životy iných tvrdou a nekompromisnou rukou. Klárin otec vyhral celý majetok v pokri a teraz sa tvári ako veľký statkár. A práve to Kláru najviac škrie! Preto proti nemu dennodenne bojuje vlastnými zbraňami: rebeluje, stavia sa mu na odpor a s radosťou necháva po dedine šíriť klebety o svojej ochote pustiť si pod sukňu nejedného z miestnych mládencov. Keby neboli na statku matka, ktorú Klára tak veľmi miluje, a jej láska, koniar Viktor, dávno je preč. Lenže osud je nevyspytateľný a cesta k slobode pre Kláru znova zahataná. Brat totiž nečakane ujde do Ameriky, matka príde o svoje nenarodené dieťa, čo ju psychicky zničí, a otec z celého nešťastia viní práve Kláru. Rozhodne jej nedovolí statok opustiť a ešte viac potupiť rodinu. Otcova zlosť, matkino šialenstvo, milencova zrada, prekliaty statok a napokon aj jej vlastné sladké tajomstvo, ktoré ju takmer pripraví o život... Čo všetko si pre Kláru osud ešte pripraví? Podarí sa jej napokon nájsť miesto, kde môže byť skutočne šťastná?