Beletria

Psychologická dráma izraelskej autorky citlivo vykresľuje strasti materinskej lásky. Ukazuje dilemy materstva, každodennosti, ale aj omylov a klamstiev rodinného života. Zdanlivo nevysvetliteľné odcudzenie medzi matkou a dcérou otvára znepokojivé otázky a kladie tenkú hranicu medzi ochranárstvom a vlastníctvom vo vzťahoch. Rozpletanie spomienok vyvoláva potlačené emócie a autorka s ľahkosťou vytvára napätie, pri ktorom sa čitateľ snaží zistiť, čo sa pokazilo.Izraelská autorka Hila Blum (1969) je dlhoročnou redaktorkou spisovateľov ako Etgar Keret, Amir Gutfreund, Eškol Nevo či Jigal Schwartz. Za román Ako milovať svoju dcéru získala v roku 2021 prestížnu izraelskú národnú literárnu cenu Sapir.

Becky a Matt rozvířili svým vztahem vody jak na Venkově, tak ve městě, než našli cestu k tomu, jak společně šťastně žít. Jejich láska za sebou bohužel nechala dvě zlomená srdce – Beckyina nejlepšího přítele Adama a Blakeovu sestru Miu. Adam musí každý den sledovat, jak je láska jeho života šťastná s někým jiným. Mia naopak netuší, jak mohl její vysněný muž bez rozloučení zmizet. Dokáže Adam přát Becky štěstí, ačkoliv její vztah neschvaluje? Zvládne Mia odpustit Mattovi, že beze slova opustil město i ji? A co je nejdůležitější – čeká někde i na Adama s Miou jejich spřízněná duše? Vítejte zpátky na Venkově – a tentokrát i ve městě.

Strážcovia Varadína: Epos o protitureckých vojnách v Uhorsku, Sedmohradsku, Chorvátsku a Stredomorí v druhej polovici 17. storočia. Kapitán Kornélius Báthory, šermiar, rytier a básnik, už mnohokrát preukázal svoje vojenské kvality. Ako človek však zlyhal, keď po smrti manželky zanevrel na svojho syna a radšej dal prednosť...Brána Irkally: Píše sa rok 1662. Po dvoch rokoch na tureckých galejach je z Kornela Báthoryho sotva tieň muža, ktorým kedysi bol. Zdá sa, že bezmenného otroka čaká už len smrť. Počas obliehania Kréty osmanskou flotilou sa však Báthory opäť stretáva s tureckým vzdelancom a cestovateľom Evliyom Čelebim...Diablova pevnosť: Po dramatickom úteku z benátskeho zajatia kapitán Kornélius Báthory a jeho druh v zbrani, kozák Stepan Voronin, smerujú do chorvátskeho Medzimuria, krvou zmáčanej pohraničnej oblasti medzi kresťanským a mohamedánskym svetom. Tu si oceľou i olovom vydobyjú priazeň chorvátskeho bána Nikolu Zrínskeho, neľútostného turkobijcu. Súhlasia s tým, že po jeho boku podniknú trestnú výpravu na nepriateľské územie, no ešte...Železný polmesiac: Leto 1663. Osmanská ríša siaha až po Dunaj. Mierové rokovania zlyhali a k pohraničnému Ostrihomu prichádza obrovské turecké vojsko pod velením samotného veľkovezíra. Plánuje sa znovu oboriť na Viedeň, ale v ceste mu stojí moderná, dokonale vyzbrojená hornouhorská pevnosť Újvár – Nové......Hradba západu: Uhorské vojsko utrpelo drvivú porážku pri Parkáne. Hordy osmanských bojovníkov pod vedením samotného veľkovezíra prekročili Dunaj a obkľúčili pevnosť Újvár - Nové Zámky. Tú v kresťanskom svete nazývajú Hradba západu a vedia, že...

5. diel série. Uhorské vojsko utrpelo drvivú porážku pri Parkáne. Hordy osmanských bojovníkov pod vedením samotného veľkovezíra prekročili Dunaj a obkľúčili pevnosť Újvár - Nové Zámky. Tú v kresťanskom svete nazývajú Hradba západu a vedia, že ak padne, bude ohrozená celá ríša. Obrancovia sú odhodlaní bojovať do posledného dychu, no čelia mnohonásobnej presile. Na múroch otriasajúcich sa pod tureckou delostreľbou stojí aj kapitán Kornel Báthory. Viac než o pevnosť sa však obáva o osud svojho syna Michala, priateľa Voronina a milovanej Juliany. Tí sa stratili kdesi v kraji zachvátenom nepriateľským drancovaním. Navyše ich stopu zachytila obávaná barónka Rónayová prezývaná Vlčica. Skúsený autor Juraj Červenák v spletitom románe o najkrvavejšej vojne, aká sa kedy odohrala na území dnešného Slovenska, uzatvára príbeh viacerých postáv z epickej ságy o dobrodružstvách kapitána Báthoryho. Alebo aj nie?

Strhujúci politicko-špionážny triler odohrávajúci sa na Slovensku. V malej krajine v strede Európy na seba narazia záujmy tajných služieb dvoch svetových veľmocí, tradičných rivalov: USA a Ruska.Súboju asistujú príslušníci slovenskej spravodajskej služby, politická elita, médiá aj obchodníci so zbraňami. Svoju rolu odohrá aj prezident.Čitateľ sa dočká napínavých scén, prekvapivých zvratov a zažije riadnu dávku dobrodružstva. Nazrie aj do najtajnejších salónov, kde sa rozhoduje o budúcnosti krajiny. A pod povrchom zatiaľ prebieha utajený boj na život a na smrť. Kde skončia citlivé materiály a kto si zachráni zdravú kožu? Dramatické udalosti štyroch dní, v ktorých sa príbeh odohráva, prinesú šokujúce odhalenia, vraždy, únosy, násilie, zdemolované výklady i autá, nepokoje v uliciach, politické vzostupy i pády. Autor, bývalý príslušník bezpečnostných zložiek, je vo svojom románe možno bližšie k skutočnosti, ako si ktokoľvek z nás dokáže predstaviť.

Nové vydanie legendárneho slovenského románu.Román Ako chutí moc je nielen brilantná analýza mravného rozkladu straníckeho a štátneho funkcionára v ťaživých päťdesiatych rokoch, môže slúžiť aj ako obraz neostalinského temna normalizácie, ale súčasný čitateľ v ňom zrejme nájde aj mnoho paralel so súčasnosťou.„Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný – všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému – zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne." Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie dnes už legendárneho diela Ako chutí moc.

Prvé slovenské vydanie klasického diela velikána svetovej literatúry.Stefan Zweig (1881 – 1942) – rakúsky spisovateľ, esejista, prekladateľ, pacifista, humanista bol vášnivý zástanca zjednotenej duchovnej Európy a spolunažívania národov i kultúr. Jeho život výrazne ovplyvnili obe svetové vojny. Proti prvej sa, napriek svojmu odporu k politike, verejne postavil. Tá druhá ho zlomila a stratiac svoje ideály si vzal život. Vo svojej tvorbe neúnavne zdôrazňoval právo človeka na uznanie jeho prirodzenosti, odmietal pokrytectvo a každý neprirodzený tlak. Silne ovplyvnený psychoanalýzou Sigmunda Freuda vykresľoval postavy zmietané vášňami a citmi, či to boli veľké osobnosti dejín alebo iba obyčajní, takmer bezvýznamní ľudia. V roku 1938 emigroval do Spojeného kráľovstva a v roku 1941 do brazílskeho Petrópolisu, kde spolu s manželkou spáchal samovraždu, keď sa k nemu dostali správy o ničení kultúrnych hodnôt nacistami.Jeho skvostný román Opojenie z premeny je príbehom dievčiny, ktorá sa z jednotvárneho života v malej obci dostáva na krátky čas do prostredia veľkomestskej spoločenskej smotánky, kde sa z tejto nenápadnej poštovej úradníčky stáva krásavica obletovaná vrstovníkmi z majetných rodín. Jej „opojenie z premeny" však netrvá dlho.Kniha je plná neuveriteľných kontrastov, pominuteľných stereotypov, vzrušujúcich nevšedností, či premien i neustáleho boja o priazeň a priateľstvo. Zároveň však dokonale vystihuje pocit vnútorného prázdna, ktorý sa po vojne usídlil v mysliach premýšľavých ľudí a zanechal v ich srdciach nezmazateľnú pachuť a trpkosť.Dielo vznikalo začiatkom v začiatkom tridsiatych rokov, no autora od práce na ňom odvádzala ekonomická a politická situácia v Európe. Napokon vyšlo až posmrtne v roku 1982.

Už pred viac ako polstoročím, keď Mechanický pomaranč vyšiel prvý raz, sa stal „klasikou“ a zaradil sa medzi to najlepšie, čo priniesla moderná literatúra. Rovnomenný film, ktorý podľa knihy nakrútil Stanley Kubrick, sa rýchlo stal kultovým a dodnes má svojich verných fanúšikov.Príbeh sa odohráva v Londýne. Hlavná postava Alex, je vodcom štvorčlennej skupiny tínedžerov, ktorá pácha rozličné násilnosti. Medzi sebou sa rozprávajú bizarným slangom s implantovanými rusizmami. Alexa po čase chytia a dostane sa do väzenia, kde ho čaká hrozivý trest s nepredstaviteľnými následkami. Experimentálna liečba ho zmení na krotkého baránka, ktorý sa už nikdy nedopustí násilia, ale zároveň ho tak zbaví aj možnosti voľby medzi dobrom a zlom, jeho ľudskej podstaty.Kniha je fascinujúcim jazykovým koncertom, brilantnou štúdiou zla v človeku aj drsnou antiutópiou v orwellovskom duchu. K slovenskému čitateľovi sa dostáva v druhom vydaní, doplnenom o detaily z originálneho textu, ktorý sa považuje za jediný autorizovaný rukopis, a slovník slangových výrazov.

Prozaik, básnik a novinár Peter Kompiš zasadil román do českého prostredia. Hlavný hrdina Milo Rojko žije alebo skôr živorí v Prahe zamestnaný ako bankový úradník. Hrozí mu strata práce, prichádza depresia, v hlave sa mu začína motať… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zechenter-Laskomerský vo svojich cestopisoch pútavou formou podáva informácie o geografických, prírodopisných, národopisných i dejepisných zujímavostiach, ale dáva i rady týkajúce sa cestovania, napríklad: „Peniaz je všade potrebný, nadovšetko na ceste, na nepredvídané výdavky: diškrécie atď., a tak by človek bez peňazí vyšiel na posmech. Ale opakujem, že pri skromnosti sú výdavky nepatrné; no kto vládze plnou kasou, príležitosť vydávať peniaze nájde sa všade, nadovšetko pri kupovaní rozličných pamätností.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Rázus bol skromným a otvoreným človekom, ľudomilom. Nesmierne rád navštevoval príbytky svojich spoluobčanov, zaujímal sa o ich život, nešetril radami či útechou, keď bolo treba. Život v moravskolieskovskom kraji v období mnohých spoločenských i politických zmien opísal v tomto rozsiahlom štvorzväzkovom románe. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Hladaj a nájdeš! Čas sa kráti. Tieto slová znejú v hlave známemu harvardskému vedcovi ikonografovi Robertovi Langdonovi, keď sa zranený prebudí na nemočničnej posteli. Netuší, kde je a ako sa tam dostal. Nevie vysvetliť ani to, odkiaľ sa v jeho veciach vzal podivný predmet. Čo má hľadať? Komu alebo čomu sa kráti čas? V ohrození života spolu s mladou lekárkou Siennou Brooksovou unikajú po uliciach Florencie, nádherného starobylého mesta, rodiska vynikajúceho básnika Danteho Alighieriho. Langhdonovi sa postupne vracia pamäť: pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musia dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie - v sochách, v obrazoch, budovách. Chcú tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu. O výsledku pátrania sa však zaujímajú aj iní a tí sa nezastavia pred ničím... Inferno - Peklo, inšpirované slávnym apokalyptickým dielom literárnej klasiky, je dosiaľ určite najnapínavejším románom Dana Browna.

List napísaný bledomodrým ženským písmom postaví svojho adresáta pred ťažkú životnú dilemu. Minulosť a prítomnosť sa pretnú v jednom dni, počas ktorého sa odohráva Werfelova majstrovská novela, vychádzajúca po prvýkrát v slovenčine. Je to dráma muža, ktorému frak po mŕtvom spolužiakovi navždy zmení život. Hoci pochádza z chudobných pomerov, svadba so zámožnou Améliou ho dostane medzi viedenskú elitu. V honbe za majetkom sa dopustí zrady, no život bez osudovej lásky ho dovedie k samote a večnému smútku. V psychologickom príbehu z predvojnového Rakúska už prebleskujú prvé náznaky katastrofy, ktorá má čoskoro pohltiť celú Európu.

Doppler je späť. Po rokoch strávených v lese sa teší, že znovu uvidí manželku a deti. Ich dom však vyzerá akosi inak a v manželskej posteli ho nahradil iný muž – vyšportovaný, starostlivý a obľúbený. Doppler má pocit, že to je to najhoršie, čo ho stretlo, ale udalosti naberú rýchly spád a o ďalšie prekvapenia nie je núdza.

Táto kniha nie je román, ktorý Jevgenij Petrov nestihol napísať o svojom spoluautorovi Iľjovi Iľfovi. Jej zostavovateľke Alexandre Iľfovej, dcére Iľju Iľfa, sa však kombináciou poznámok a náčrtov Jevgenija Petrova, spomienok súčasníkov Iľju Iľfa, literárnych kritík, fragmentov ohlasov z dobovej tlače a dokumentov zo štátnych archívov i z osobného archívu zostavovateľky podarilo splniť sen Jevgenija Petrova o knihe, ktorá by zachytávala desať rokov jeho jedinečnej spolupráce s Iľfom, "o Iľfovi, jeho živote a smrti". Táto kniha predstavuje výber z ruského originálu - je to výber toho najpodstatnejšieho, čo charakterizuje spoluprácu dvoch výnimočných autorov a dobu, v ktorej žili. Valerij Kupka

Slávny britský humorista Saki, vlastným menom Hector Hugh Munro, sa narodil 18. decembra roku 1870 v meste Akyab v Barme. K výberu pseudonymu Saki ho inšpirovala zbierka epigramov perzského polyhistora a básnika Omara Chajjáma s názvom Rubáiyát. Práve v týchto veršoch vystupuje postava sluhu, ktorý podáva víno. Volal sa Sákí. Vo svojej tvorbe vtipne glosuje predvojnové obdobie a pomery v Anglicku, kritizuje snobstvo a pokrytectvo vyššej vrstvy, rebeluje proti tvrdohlavým a úzkoprsým autoritám, a to najmä prostredníctvom postáv, akými sú mladíci Reginald alebo Clovis. Jeho poviedky majú neraz autobiografický charakter. Anglický spisovateľ Graham Greene podotkol, že „najlepšie Munroove poviedky sú poviedky detstva, detského humoru a anarchie, ako aj krutosti a biedy života“. Saki zomrel predčasne, v zákopoch prvej svetovej vojny v novembri 1916. Zbierka Krvilačné tety a iné zvery predstavuje úplne prvý slovenský knižný preklad Sakiho. Ide o výber toho najlepšieho – poviedky pochádzajú zo zbierky The Best of Saki. K nej pridávame šesť menej známych poviedok, ktoré Sakiho životopisec A. J. Langguth objavil v archívoch Britskej knižnice a vydal až v roku 1982 ako prílohu k Sakiho životopisu.

2. diel. Aké nástrahy ešte pripraví nemeckým osadníkom ich vysnívaná krajina?Nový Zéland mal byť pre nemeckých osadníkov z Meckleburska vysnívanou krajinou. Realita je však na míle vzdialená od naivných predstáv. Namiesto hospodárenia na prisľúbených pozemkoch bojujú o holé životy. Záplavy v osade im vzali aj tú biednu strechu nad hlavou, ktorú horko-ťažko nadobudli. Ida naďalej trpí v dohodnutom manželstve. Puritánska výchova jej nedovolí opustiť tyrana Ottfrieda. Hoci zákony a zvyky, ktoré platili v Nemecku, sú v tamojších pomeroch cudzie, Ida sa len veľmi ťažko vymaňuje z bigotného staroluteránskeho zmýšľania. Výchova a viera ju natoľko poznačili, že sa neodváži na rozumný krok. Jej manžel Ottfried v opitosti znásilní mladú Cat a tá otehotnie. Tehotenstvo však tají. Ida, ktorá takisto nosí pod srdcom nechcené dieťa, sa preto odhodlá na milosrdný čin.Jej milovaný Karl žije na Severnom ostrove v presvedčení, že Idu už navždy stratil. Darí sa mu a snaží sa na bývalú lásku zabudnúť. Napokon zasiahne osud a Karl sa s Idou opäť stretne. Medzi nimi však stojí neprekonateľný múr v podobe Ottfrieda a vštepených mravných zásad. Cesta za šťastím je druhý, záverečný diel napínavého románu Vysnívaná krajina inšpirovaného zachovanými historickými záznamami z osídľovania Nového Zélandu v polovici devätnásteho storočia.

1. diel. V polovici devätnásteho storočia, len krátko po zrušení nevoľníctva v biednom Mecklenbursku, sa tamojším obyvateľom naskytne príležitosť odísť na Nový Zéland. Opačný koniec sveta dáva nádej na lepší život, za pár libier si každý môže kúpiť pôdu, kam len oko dovidí. Nadšenie postupne vystriedajú obavy. Nik netuší, čo ich vo vysnívanej krajine čaká. Medzi ľuďmi kolujú všelijaké chýry o tamojších domorodcoch.Na neistú cestu za šťastím sa vydá aj rodina Idy Langeovej. Nemeckých vysťahovalcov čaká trojmesačná plavba loďou v nedôstojných podmienkach naprieč búrlivým Atlantikom. Na čosi také neboli ani zďaleka pripravení. Na loď sa vďaka vlastnej šikovnosti dostane aj mladý nádenník Karl. To všetko len kvôli Ide, dievčine, ktorá mu nie je ľahostajná.Exotická krajina nevíta prisťahovalcov s otvorenou náručou. Ľudská zloba a prírodné živly spôsobia, že Ida a Karl musia bojovať nielen o svoju lásku, ale aj o holý život. Čas ohnivých kvetov je prvá časť dvojdielneho románu Vysnívaná krajina od medzinárodne uznávanej autorky bestsellerov Sarah Larkovej.

Historický román Tieňohra odhalí tajomstvá ukryté pod ruinami kniežacieho hradiska na Zobore.Môžeme sa iba domnievať, čo sa naozaj odohralo v roku 833 na území dovtedy pokojného Nitrianskeho kniežatstva. Jeho obyvatelia si vychutnávali pokoj a mier a netušili, že panovník susedného kniežatstva sa rozhodne všetko zmeniť. Nečakali útok, nevedeli, že príde smrť. Ani to, že vycvičené moravské vojská plienením a vraždením zničia všetko, čo poznali. Ich domovy, rodiny, zvyky dávnych predkov aj úctu k starým bohom.Ani taktika a múdrosť kniežaťa Pribinu, či veľká láska jeho milovanej kňažnej nedokázali zastaviť tých, čo bažili po moci. Mier, pokoj aj samotná láska sú odrazu iba slová. Sloboda skončila v troskách horiacich osád a hradísk. Zostal smútok, sklamanie, iba iskrička nádeje. A nutnosť žiť ďalej... Knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou približuje doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov. Po románe Milica a knieža o tajomnom franskom kupcovi Samovi sa autorka venuje ďalšiemu veľkému mužovi z našich dejín.

The time is out of joint. O cursed spite, That ever I was born to set it right!Čas vykĺbil sa. Mám ho vrátiť naspäť. Dočerta, na toto som prišiel na svet?Takto premýšľa sám nad sebou dánsky princ Hamlet v hre, ktorá je aktuálna vždy, keď je čas vykĺbený – a kedy vykĺbený nebol? Básnickú „hru hier", kladúcu večnú otázku, či má pri náprave sveta šancu jednotlivec, si prečítate na dúšok ako tú najnapínavejšiu detektívku.

Mysleli by ste si, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy dlho o veciach nemudroval. Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sörmländskom Malmköpingu a vykročil rovno do záhonu. Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatní starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice. Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať.Tak sa začala jeho mesačná púť po celom Švédsku – s novými priateľmi a s kufríkom, ktorý mu nepatrí, ale o ktorý sa kadekto vrátane polície veľmi zaujíma...Bezstarostný starček má dosť času spomínať na svoj neskutočne dlhý a pozoruhodne prežitý život. Veď kto sa môže pochváliť tým, že večeral s budúcim prezidentom Trumanom, zviezol sa autom s bývalým ministerským predsedom Churchillom, plavil sa na riečnej lodi s mladou manželkou predsedu Maa či niekoľko mesiacov zdolával Himaláje? Napriek tomu, že Allana vôbec nezaujíma politika ani náboženstvo, zdá sa, že počas minulého storočia ovplyvnil väčšinu veľkých udalostí vo svete... Sto rokov Allan zneisťoval svet iba tým, že bol. A teraz je konečne voľný.

Neobyčajná kniha od autora, o ktorom aj John Green vraví, že píše šialene krásne.Čo ak nepatríš medzi vyvolených? Čo ak nemáš za úlohu bojovať s nemŕtvymi, alebo s duchmi požierajúcimi duše, alebo s čímkoľvek, čo má na svedomí neznáme modré svetlo a všetkých mŕtvych nezávislákov? Možno si aj ty presne ako Mikey, ktorý chce len zmaturovať, ísť na maturitný ples a konečne nabrať odvahu a pozvať dievča na rande, skôr ako niekomu zasa napadne vyhodiť ich školu do vzduchu. Pretože niekedy sú proste aj dôležitejšie problémy ako tohtotýždňový koniec sveta. Dokonca aj vtedy, ak Mikeyho najlepšieho kamoša pokladajú všetky mačky z okolia za svojho boha.Patrick Ness nám vo svojom novom románe pripomína, že na svete existuje mnoho druhov výnimočnosti, a v každom z nás sa skrýva niečo mimoriadne.

Nombeko Mayeki sa narodila v roku 1961 v chudobnom johannesburskom predmestí Soweto, najväčšom meste chatrčí a latrín v Juhoafrickej republike. Ako päťročná začala pracovať, desaťročná osirela a štrnásťročná sa stala šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Životaschopná černoška zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov. Osud ju zavial ďaleko od Soweta, najprv k neznesiteľnému, večne opitému inžinierovi, potom k dvom navlas rovnakým, a predsa úplne rozdielnym bratom, k trom Číňankám s pochybným úsudkom aj k stretnutiu s tajnými agentmi, významnými politikmi a prezidentmi. A ešte k jednému ťažkému trojmegatonovému výbušnému problému. Veď na koho sa obrátiť, keď Juhoafričania koketujú s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore? A keď je na predaj bomba, ktorá v skutočnosti neexistuje?V knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si Jonas Jonasson posvietil na rasizmus, diktátorstvo, fundamentalizmus, nekompromisnosť aj úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. Robí to s láskavým humorom, ktorý čitatelia poznajú z jeho prvej celosvetovo úspešnej knihy Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. A na večné veky rúca mýtus o tom, že králi nepodrezávajú sliepky.

R. Wayne Gilpin, ktorý zostavil túto knihu, je otcom Alexa, šestnásťročného autistického mladého muža. Wayne je bývalým prezidentom a tajomníkom Americkej autistickej spoločnosti. Ako autor sa profesionálne venuje vzdelávaniu a publicistike.

Úspešná slovenská herečka, moderátorka a kreatívna autorka vtipných prúžkovaných tričiek Kristína Farkašová je šťastnou mamou dvojičiek. O svojich skúsenostiach s tehotenstvom a materstvom začala písať blog a ten oslovil množstvo mamičiek. Pre všetkých, ktorým je jej humor blízky a téma sa im zdá viac než príťažlivá, vydáva audioknihu, v ktorej sa hrdo hlási k tomu, čo jej robí najväčšiu radosť: Som mama!

Satiricko-humoristické krátke prózy spisovateľa a publicistu Václava Chlumeckého prvýkrát uzreli svetlo sveta v novinách pred sto rokmi. Autor je považovaný za jedného z prvých tvorcov sci-fi v slovenskej literatúre. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Vynikajúci slovenský herec Jozef Kroner bol aj skvelým spoločníkom s obdivuhodným darom pútavo rozprávať príbehy zo svojho života, ktoré vedel iskrivo precifrovať s dostatočnou mierou dôveryhodnosti. Jeho knižka poviedok, fejtónov, causerií a impresií je predovšetkým knihou úsmevov, dobromyseľnosti a bezprostrednej zábavy. Raz zavedie čitateľov do zákulisia divadle, či k fígľovaniu hercov na scéne, raz do ich súkromných „vylomenín“, inokedy sa zabáva so svojou súkromnou vášňou – rybárčením – a v poslednej časti knihy sa stretávame zväčša s jeho príbuznými a príbehmi, ktoré sa odohrali v rodine Krónerovcov. Skvelá kniha je nielen úžasnou spomienkou na famózneho umelca, ale je aj skutočne vynikajúcim čítaním. Vydanie knihy Jozefa Kronera sprevádzajú majstrove väčšinou ešte nepublikované a nesmierne pôvabné ilustrácie.Písanie je pre mňa príjemným osviežením, milou zábavou. Nehrám sa na spisovateľa, som herec, alebo presnejšie povedané robotník herectva. Keď som knihy písal, nemyslel som na žiaden literárny ani novinársky útvar. Písal som, čo som cítil, a bolo mi úplne jedno, kto a ako moje výplody nazve a aký žáner im prisúdi. Podľa mňa sú moje písačky iba čriepkami zo života, nič viac, nič menej.Keďže sa cítim byť väčšmi rozprávačom ako pisateľom, väčšinu príbehov som si najprv narozprával na magnetofón a potom prepisoval. Svojho poslucháča som mal neustále pred očami, isto i vďaka tomu je jazyk čistejší, bez literárneho balastu, a scény plastickejšie. To si však uvedomujem až teraz, po niekoľkých rokoch, keď sa do svojich kníh začítam.

Od spisovateľa mám ďaleko, i keď mnohí hovoria, že okrem rozprávačského talentu mám dar príbeh originálne vypointovať písomne. Herci väčšinou píšu svoje memoáre, pričom im často ktosi pomáha alebo všetko píše za nich. Moje knihy sú len moje. Ani v jednej z nich som sa nechcel štylizovať ani mudrovať, písal som tak, ako som cítil, a do ničoho som sa nenútil. S každou knihou som predstupoval pred čitateľa s úctou a prvé ohlasy som očakával s takým vzrušením ako na premiére reakcie prvých divákov.Na javisku i pri písaní treba vychádzať z poznania a z poznávania človeka. Väčšinou ide o veci veľmi intuitívne a vy musíte nájsť tú najvhodnejšiu formu obnažovania sa. Písanie ani hranie nie sú ľahké, jedno i druhé je dráždivé až do špiku kostí. A to sa mi páči. Ak by som nebol hercom, časom by som sa určite prepracoval k literárnej tvorbe.Jozef Kroner

Súčasťou knihy je prvý slovenský preklad novely Tri roky.Anton Pavlovič Čechov aj dnes zostáva nie celkom prečítaným, nie celkom pochopeným autorom. Tajomnosť jeho tvorby, jej nejednoznačnosť a interpretačná mnohovýznamovosť možno spočíva aj v tom, že Čechov vnímal tvorivý proces ako hlboko intímnu záležitosť a nikomu nedovolil nazrieť do jeho zákutí. Aspoň čiastočne preniknúť do tajov jeho práce s textom, tvorby obrazov, formovania jednotlivých postáv jeho drám a próz umožňujú jeho zápisníky, nepočetné zápisky na listoch papiera či veľmi skúpe a sporadické záznamy v jeho denníku, ku ktorým sa čitateľ mohol dostať až po spisovateľovej smrti. Tieto Čechovove poznámky môžu byť jedným z dôležitých kľúčov k jeho tvorbe.

Ivan Sergejevič Turgenev (1818 – 1883) začínal ako básnik a ako básnik sa prejavuje aj v umeleckej próze. Realista v ňom nepotlačil poetu. Veď poézia, ako to skvelo vystihol André Maurois, je „umenie znovu vytvoriť, pretvoriť svet pre človeka, totiž vnútiť mu tvar a hlavne rytmus. Vybudovať znovu tú tajomnú jednotu, spojiť prírodu so záchvevmi ľudskej duše, umiestniť opäť ľudské príbehy do tých obrovských rytmických záchvevov oblakov a slnka, jari a zimy, mladosti a staroby, to znamená byť básnikom a zároveň románopiscom.“ Tento básnik a realista dlho ostával nepochopeným prorokom vo svojej krajine. Kedysi povedal istému svojmu priateľovi: „Len trpezlivosť! Až zomrieme, uvidíš, ako s nami budú pekne zaobchádzať!“ Nemýlil sa. Jeho smrť a pohreb v Petrohrade sprevádzali prejavy veľkej úcty práve tej mládeže, ktorej nedôveru vo svojom živote tak trpko pociťoval. Politickí väzni zo všetkých ruských väzení dali mu na hrob položiť veniec s nápisom: „Mŕtvi Nesmrteľnému“. Dozaista medzi nimi bolo aj množstvo ľudí, ktorých osudy skoncentroval do hlavnej postavy svojho generačného románu Otcovia a deti a dokázal tak pretvoriť realitu na poéziu.

Veľkosť a mnohotvárnosť tvorby, hýrivosť talentu veľkého klasika ruskej literatúry 19. storočia F. M. Dostojevského, autora slávnych románov Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot, Biele noci, Hráč a mnohých iných, netreba slovenskému čitateľovi nijako osobitne zdôrazňovať. O týchto dielach sa zvyčajne hovorí ako o jedinečných eposoch hľadania podstatných právd o človeku. Literárny kritik Alexander Matuška o ňom povedal, že ide o zosobnenú „očistu“. Myslel tým celú tvorbu F. M. Dostojevského, zo všetkých podzemí i výšav, lebo každá, aj tá najnepatrnejšia jeho postava „v citovom a myšlienkovom tranze búcha na brány večnosti“.Dostojevského kratšie prozaické útvary ostávajú neprávom tak trochu v tieni Dostojevského veľkých románov. Týka sa to najmä novely Zápisky z podzemia z roku 1864, ktorú mnohí považujú za azda najproblematickejší spisovateľov výtvor. No práve táto myšlienkovo trýznivá próza patrí medzi významovo najsilnejšie diela ruského klasika a čitateľovi poskytuje jeden z možných kľúčov do zložitostí Dostojevského génia. Poviedka Zlý žart (1862) nie je veľmi epická, lenže koľko nemilosrdných zostupov do „podzemia v duši“ sa v nej odohrá! Nakoniec obe diela, publikované v tejto knihe, jednotnou umeleckou kadenciou sprítomňujú platnosť princípu: že niet závažných drobností v architektonicky skĺbenom diele a že každý jeho epický nerv charakterizuje a zastupuje celok veľkosti.

"Možno slnečný lúč, čo náhle vykukol spoza oblaku, znova sa schoval za dažďový mrak a všetko v mojich očiach znova otmavelo; alebo sa možno predo mnou mihla tak nevľúdne a smutne celá perspektíva mojej budúcnosti a ja som sa videl v tej istej situácii o pätnásť rokov, ostarený, v tej istej izbe, rovnako opustený, s tou istou Matrionou, ktorá vôbec nezmúdrela za všetky tie roky. Ale že by som si pamätal svoju krivdu, Nastenka? Že by som privolal temnú chmáru na tvoje jasné, ničím nerušené šťastie, že by som trpkou výčitkou privial smútok na tvoje srdce, zranil ho tajnými výčitkami a prinútil clivo tĺcť vo chvíli blaženosti, že by som skrkval čo len jediný z tých nežných kvietkov, ktoré si si vplietla do čiernych kučier, keď si spolu s ním vykročila k oltáru... Ó, nikdy, nikdy! Nech je vždy jasné tvoje nebo, nech je vždy radostný a ničím neskalený tvoj milý úsmev, buď požehnaná za tú minútu blaženosti a šťastia, ktoré si dala inému, opustenému, vďačnému srdcu! Bože môj! Celá minúta blaženosti! Vari je to málo, hoc aj na celý ľudský život?..."

Lenin a Stalin by boli šokovaní, aký akčný a humorom nabitý príbeh sa môže odohrávať v boľševickej realite vytvorenej ich zločineckými mozgami. Brilianty nesmiernej hodnoty sú ukryté v jednej z dvanástich čalúnených stoličiek madam Petuchovovej. Divoký západ nebol nikdy tak nebezpečný ako boľševické Rusko v časoch, keď Ostap Bender so svojim kumpánom putoval za týmto pokladom. Pripravte svojich susedov na salvy smiechu, ktoré sa budú ozývať z vášho príbytku pri čítaní tejto obrovskej srandy. Chrumkavý text nenechá vašu bránicu ani na chvíľu v kľude. Akčný a nesmierne vtipný príbeh Dvanásť stoličiek sa zaradí medzi klenoty vašej knižnice. O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že poslúžil ako námet k ôsmym filmovým prepisom a viacerým divadelným dramatizáciám. Najznámejším je rovnomenný americký film držiteľa Oscara Mela Brooksa z roku 1970.

Kráľ v žltom je nepochybne dielom skutočného majstra a právom sa považuje za jeden z medzníkov v dejinách weird literature. Autor zavrhol tradičné monštrá, ktoré tomuto žánru verne slúžili po celé roky – upírov, vlkolakov, duchov, alebo pekelné légie – dedičstvo tradičnej kresťanskej démonológie, a hľadá nové, originálne zdroje hrôzy – rozsiahlejšie, neľudské, jedným slovom, kozmické. Medzi ne patrí aj monštruózna zakázaná kniha, ktorej čítanie prináša strach, šialenstvo a skazu, a ktorá na pozadí voľne spája poviedky v zbierke. Azda najsilnejším príbehom je Žlté znamenie, v ktorom stretávame tichého a hrozivého strážcu cintorína s tvárou tučného bieleho červa z hrobu. Mladíka, popisujúceho bitku s týmto netvorom, striasa a napína, keď si spomenie na istý detail: „Dobre, pane, ako že je Boh nado mnou, keď som mu vrazil, zdrapil ma za zápästie, pane, a keď som mu vykrúcal ten jeho hubovitý pazúr, jeden z jeho prstov mi ostal v ruke.“ Umelec, ktorý strážnika pozoruje z okna svojho bytu, z hrôzou zisťuje, že on i jeho modelka videli rovnakého muža vo sne. Až napokon počas vychádzky strážnik na umelca prehovorí a huhňavým hlasom, ktorý pripomína hustý mastný dym zo suda škvariaceho sa mäsa alebo ako zápach nechutného rozkladu, mu kladie otázku: „Našiel si Žlté znamenie?“Robert William Chambers (1865 – 1933) – americký spisovateľ z Brooklynu, ktorý po skončení štúdií v Paríži pracoval ako ilustrátor v New Yorku. Jeho prvá kniha In the Quarter (1894) bola zbierkou spomienok na Paríž. V roku 1895 vychádza Kráľ v žltom. Kniha okamžite získava obrovský ohlas a Chambers sa zaradil medzi úspešných autorov. Vo svojich ďalších dielach The Maker of Moons (1896) a The Slayer of Souls (1920) sa snaží pokračovať v podobnom fantastickom tóne. Postupne prechádza viacerými žánrami, napríklad science-fiction (In Search of the Unknown (1904) a Police!!! (1915)), aby nakoniec zamieril k historickým a sentimentálnym príbehom o newyorskej strednej vrstve. Celkovo napísal asi 70 poviedok, ale ani jedna z nich nikdy nedosiahla úspech Kráľa v žltom.

Román My – pochmúrna vízia totalitného systému založeného na obludnom etatizme, krajnom racionalizme a mechanizovanom, totálnom kolektivizme – je doslova epochálnym literárnym dielom. Ovplyvnené fantastikou H. G. Wellsa, neorealistickým videním skutočnosti a intuitívne pochmúrnou predtuchou negatívneho vývoja civilizácie vyústilo do varovnej satiry, ktorá aj po rozpade Sovietskeho zväzu a odhalení zverstiev totalitných režimov, ktoré Európu ovládali v 20. storočí, nestráca svoju aktuálnosť.Dielo varuje pred odľudštením, mravným vákuom, umŕtvením myslenia a spoločenským úpadkom, ktorý musí zákonite viesť ku koncu modernej civilizácie. Zamiatin svojím románom výrazne ovplyvnil evolúciu žánru science-fiction a inšpiroval preslávené antiutópie Aldousa Huxleyho a Georga Orwella.

4. diel. Pre tých, ktorí radi siahnu po dobrom historickom románe a chcú sa prostredníctvom originálnych dokumentov vrátiť o niekoľko storočí späť do našej dramatickej minulosti sme pripravili nový historický projekt z pera Andreja Štiavnického. Otvára v ňom pred nami panorámu pohnutého obdobia od r. 1615 do 1637. Na pozadí obdobia tridsaťročnej vojny približuje vzrušujúce osudy „šintavskej bosorky Anny Rosiny Listiusovej, sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena, vojvodu Albrechta z Valdštejna i cisára Ferdinanda II.

8. diel. Andrej Štiavnický pútavo odhŕňa ťažkú, zaprášenú oponu dramatickej histórie Uhorska. Čitateľ s napätím a úžasom sleduje spletitosť zákulisných, zákerných zámerov zblúdilej rehoľníčky sestry Rosetty. Práve ona je pokračovateľkou a nasledovníčkou ukrutnej Alžbety Bátoriovej. Prostredníctvom svojho verného pobočníka dona Alfonza uršulínka udržiava pri živote a pokúša sa zveľadiť temné dedičstvo donebavolajúcich zločinov Bátoričky, smutne preslávenej čachtickej panej. Pri svojich démonických zámeroch sa neštíti ani tajného sprisahania proti panovníkovi Ferdinandovi III., palatínovi Pavlovi Pálfimu, kráľovskému radcovi Františkovi Nádašdymu II., hlavnému veliteľovi cisárskych vojsk Františkovi Vešelénimu a najmä voči úhlavnému nepriateľovi Alžbety Bátoriovej – grófovi Petrovi Fábrymu. Vzdelanie sestry Rosetty, jej nezlomná vôľa, charizma a diabolská opovážlivosť sa napokon stávajú príčinou závažných okolností smrti mladého následníka trónu, Ferdinanda IV. či odvážnych ochrancov nitrianskeho biskupa Juraja Selepčéniho. Autor okrem zvyčajných prozaických postupov dokonale využíva aj tajomné, mysteriózne okolnosti, ktoré sa zakladajú na skutočných historických udalostiach, aby voviedol čitateľa do ozajstného bludiska zabudnutých dejinných súvislostí a originálnym spôsobom odhalil fatálne dôsledky temného dedičstva Alžbety Bátoriovej.

6. diel. Dej najnovšieho románu Andreja Štiavnického sa sústreďuje na Alžbetino prisluhovanie satanovi. Jedného dňa zmizne z ruky nebohej čachtickej panej náramok, v ktorom sa ukrýva tajomná, nečistá sila...

5. diel. V najnovšom historickom románe sleduje spisovateľ Andrej Štiavnický osudy dvoch žien – zbožnej, čistej Žofie Bošňákovej a spupnej, vášnivej Anny Rosiny Listiusovej. Z úzadia, z temných tiesňav zasahuje do ich rozdielnych, protikladných životov duch krutej Alžbety Bátoriovej. Kým Anna Rosina, nenávidená šintavská bosorka, pokračuje v stopách poslednej vládkyne Čachtického hradu, Žofia Bošňáková sa usiluje obetavou pomocou aspoň trochu zmierniť utrpenie chudobných. Autor v románe vykresľuje málo známe obdobie života Žofie Bošňákovej, keď sa ako 17-ročná vydala za Michala Šeréniho na Svetlovský hrad, kde žila do manželovej predčasnej smrti. Nasleduje opis niekoľkých rokov života tejto nezvyčajnej ženy v Šuranoch a až v tretej časti sa autor venuje udalostiam po svadbe s Františkom Vešelénim. Pri opise osudu poživačnej Anny Rosiny Listiusovej sa v tomto románe autor sústreďuje na okolnosti jej úniku z dosahu spravodlivosti vďaka jej vplyvu na mocných milencov.

1. diel. Román, časovo nadväzujúci na romány o Alžbete Báthoryovej, čachtickej panej, ktorá dlhé roky páchala ohavné zločiny...