Beletria

Je to obraz radostný a veľkolepý tam, kde je centrom slovenská príroda a „duch Slovenska“ odrážajúci sa na tejto prírode i v ľudových piesňach. Je to i obraz smutný tam, kde sa hovorí o biede ľudu, o namáhavom a predsa bezvýslednom a zlom hospodárení, o alkoholizme a podobne. Reálnosť týchto obrazov je nad všetky pochyby… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Drobné chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá, vyrozprávané tak, že navodzujú neopakovateľnú atmosféru slovenských škôl, fár, i celej dedinskej pospolitosti 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Pane, povedzme si pravdu, že mravnosť sama osebe nás nemusí v každých podmienkach viesť k blahu. Zabudli sme, že k tomu treba vždy i rozum. Nezabúdajte: rozum!“ Poviedka popredného slovenského prozaika. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nieto spevnejšieho národa na svete od Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi, čokoľvek sa nad obyčajnú obecnosť v živote povznesie, všetko prechádza u Slovanov do piesne a v speve sa ozýva…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Beh žitia treba ponímať tak, ako nás minulosť učí. Musíme byť stále pripravení na rozmary osudu, aby nás svojmi údermi neprekvapili.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt.“ Tretia časť cestopisu zo Zlatého fondu SME.

Dvadsaťpäť známych i menej známych povestí zozbieraných spisovateľom a priekopníkom slovanskej vzájomnosti Stanislavom Klímom. Povesti zo Zlatého fondu SME.

„Keď som si starú mater bral…“ — týmito slovami začínal starý otec rozprávať vnukovi príbehy zo svojho života. Neboli to však len príbehy, ale i spoločná práca, čítanie, zážitky so starým otcom, na ktoré Tajovský v poviedke spomína. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí. Povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.

„Prudká až do zbláznenia bola láska, akou zahorel Chruňo k urodzenej panne Mandragore. Ale čože? Bol mamľas. Miloval len zďaleka, tak, že vyvolená jeho srdca nič o tom nevedela…“ Paródia na romantické ľúbostné príbehy s prvkami politickej satiry. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Už mnoho, mnoho prešlo dní / od tých čias, ako mladú Táňu / a Eugena s ňou videl som, / trápený roztúženým snom, / dať všetko toto do románu / cez kryštál magický som chcel, / no ešte jasne nevidel.“ Veršovaný román A. S. Puškina v preklade Janka Jesenského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V predslove k svojmu jedinému románu Portrét Doriana Graya Oscar Wilde napísal: „Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.“ A o pár riadkov nižšie: „Myšlienka a jazyk sú umeleckými nástrojmi umelca. Neresť a cnosť sú umeleckou látkou umelca.“ Román vznikol v roku 1891 po úspechu jeho poviedkových kníh. Kritici ho označovali za explóziu estetizmu a dekadencie s naznačenou témou homosexuality. To v prudérnej viktoriánskej spoločnosti stačilo na zavrhnutie diela a riadny škandál. Slovenský prekladateľ Ján Vilikovský však upozornil, že „Portrét Doriana Graya je svojím námetom vlastne klasickou moralitou a napriek všetkým ohňostrojom amoralizmu sa končí potrestaním previnilca“. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Dorian podľahne lordovmu vplyvu a zostane večne mladý a krásny, kým čas a Dorianove výčiny sa odrážajú na obraze. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou... Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!

Zelené pahorky africké sú záznamom z loveckej výpravy vo východnej Afrike, ktorú Ernest Hemingway podnikol od 8. decembra 1933 do 17. februára 1934. Popri manželke Pauline Marie Pfeifferovej ho sprevádzali Charles Thompson, priateľ z floridského Key Westu (v knihe Karl Kabor), a profesionálny lovec a sprievodca Philip Percival (v knihe Jackson Phillips). V rozprávaní sa objaví aj náhodný hosť, Rakúšan Kandisky, ktorý autorovi poskytne príležitosť nadviazať rozhovor o živote a literatúre. Do sprievodu, pochopiteľne, patril aj neodmysliteľný rad domorodcov. Cesta zaviedla autora z pláne Serengeti v Tanganike na úpätí Kilimandžára do Kene. Ak by sa niekto nazdával, že ide o viac-menej vzrušujúcu loveckú historku s levmi a tigrami, asi by sa rýchlo dočkal sklamania. Autor dospieval a vyzrieval – prekonal búrlivácke očarenia mladosti, vyrovnal sa s vojnovými zážitkami a teraz, uprostred krízy osobnej i hospodárskej, hľadal novú orientáciu pre vlastného ducha i literárnu tvorbu. Ako píše v úvodnom slove: Autor sa pokúsil napísať absolútne pravdivú knihu, aby zistil, či podoba krajiny ľudského konania v priebehu jedného mesiaca, ak sa podá pravdivo, môže súťažiť s dielom fantázie.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rajská záhrada ako mnohé iné Hemingwayove diela nesie silnú autobiografickú pečať. Hrdinom je mladý spisovateľ David Bourne a rajskou záhradu sú medové týždne, ktoré trávi so svojou mladučkou manželkou Catherine na juhofrancúzskom pobreží a v Španielsku. Milujú sa, relaxujú, popíjajú, David chytá ryby... Aký by to však bol raj bez diabla? V tomto prípade je ním Catherinino pokušenie a príchod zvodnej sokyne Marity. Toto dielo vyšlo v origináli roku 1986, teda až po spisovateľovej smrti, a v slovenskom preklade prvý raz roku 1991. Vydavateľstvo Ikar ho ponúka čitateľom v prepracovanej jazykovej úprave.

V románe Rudin nastolil problematiku ruskej inteligencie. Hlavný hrdina Rudin je výrazným predsatviteľom takzvaných zbytočných ľudí. Sú to ľudia, ktorých schopnosti sa nemohli uplatniť pre nepriaznivé spoločenské pomery. Hoci mali veľké plány, nemali dosť energie a odvahy, a preto rezignovali.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povídkový výbor, který ze zralých próz Boženy Němcové sestavila, uspořádala a doslovem opatřila literární historička Jaroslava Janáčková. Ideu dívky-ženy na útěku kongeniálně propojila s útěky spisovatelčinými. Nejintenzivněji se motiv útěku, vzdoru a potřeby svobodné volby životní cesty promítl do hádankami obestřené lyrické prózy Čtyry doby. Ještě donedávna ji mnozí chápali jako pouhou autorčinu autobiografickou zpověď, připomínající svým určením soukromý dopis. Teprve na prahu 21. století však byla Čtyrem dobám plně přiznána jejich nesporná myšlenková a umělecká exkluzivita. B. Němcová se v této nebývale odvážné a otevřené próze (snad prý vůbec poprvé) rozhodla vyslovit revoltu moderní ženy proti slepým společenským konvencím, vůči nimž se sama po celý život vytrvale a statečně vyhraňovala. Originálním způsobem do ní vtiskla svou vlastní potřebu svobody, nezávislosti a seberealizace. Motiv svérázného osvobodivého „útěku" spojuje i její další ženské povídkové postavy našeho výboru - Báru (Divá Bára), Madlu (Dobrý člověk), Katušku (Chyže pod horami) a Verunku (Cesta z pouti).

Román založený na charakterových, dejových a ďalších kontrastoch dvoch miest, ktorými sú Londýn a Paríž. Odohráva sa počas veľkej francúzskej revolúcie (1789) a spoznáme v ňom osudy ľudí, ktorí sa „revolúcii priplietli do cesty“… Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Na Novú točňu neprichodí nikto, iba keď má tam robotu, a jediní, ktorí mávajú tam riadne čo hľadať, sú tuleni. V letných mesiacoch prichodí ich ta z chladného šedého mora na stá a stá tisíc, lebo pobrežie Novej točne núka najprimeranejšie útulky pre tuleňov; lepšieho miesta niet na celom svete… “ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Slávny román francúzskeho spisovateľa, autora vyše 60 dobrodružných a sci-fi kníh, Julesa Verna. Literatúra pre mládež zo Zlatého fondu SME.

Soubor povídek s detektivní zápletkou, obsahující témata z černé kroniky. Zdánlivě neřešitelné záhady jsou tu často logicky vysvětleny, ale nenaznačeno, na čí straně je zlo, což je výsledek autorova vyznávání filozofie relativismu. Povídkám je vlastní živý hovorový styl, srozumitelnost, zaměření na detail. Příběhy propojuje postava komisaře Mejzlíka či vypravěče. Kniha je doporučenou školní četbou.

Povídka z pera klasické autorky o statečné dívce Báře, která je ideálem průbojné ženy a která svým životem a konáním popírá dobovou konvenční představu o pasivní úloze ženy ve společnosti, je trvale hodnotnou četbou určenou nejen těm, co jsou momentálně ve školních lavicích.

Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život – ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vladislava Gálisa.

Soubor povídek s detektivní zápletkou, obsahující témata z černé kroniky. Zdánlivě neřešitelné záhady jsou tu často logicky vysvětleny, ale nenaznačeno, na čí straně je zlo, což je výsledek autorova vyznávání filozofie relativismu. Povídkám je vlastní živý hovorový styl, srozumitelnost, zaměření na detail. Příběhy propojuje postava komisaře Mejzlíka či vypravěče. Kniha je doporučenou školní četbou.

Divadelná hra Williama Shakespearea v preklade slovenského básnika Vladimíra Roya. Dvojičky sú často príčinou úsmevných situácií — a keď je dvojičiek hneď dvoje, o zábavu čitateľa je postarané. A nielen čitateľa, komédiu malo možnosť zhliadnuť množstvo divákov na javiskách viacerých slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu SME.

S láskavým humorom napísaná kniha o radostiach i strastiach záhradníka v priebehu celého roka. Skvost českej klasickej literatúry na Zlatom fonde SME.

Netočka žije spolu s matkou a s nevlastným otcom v jednoizbovom podkrovnom byte v Petrohrade. Jej otčim je nadaný huslista, no chýba mu vôľa cvičiť, vystupuje čoraz menej, až napokon prepadne alkoholu a vedie rodinu do záhuby. Po smrti rodičov sa Netočky ujme bohatá kniežacia rodina. Kňažná však neskôr pošle Netočku k svojej dospelej dcére, pretože si myslí, že dievča má zlý vplyv na jej mladšiu dcéru Kaťu. A hoci dievčina v novej rodine nakoniec nájde aký-taký pokoj, do bohatej spoločnosti nikdy nezapadne a v trblietavom svete navždy ostane iba divákom. Netočka Nezvanovová vyšla v roku 1849, krátko predtým ako Dostojevského uväznili na Sibíri. A hoci novelu nedokončil, rovnako ako vo svojich neskorších románoch, aj v nej majstrovsky opisuje utrpenie, osamelosť, šialenstvo i skazenosť ľudského ducha.

Záhadný obraz vdýchne nádej a krásu do najtemnejších kútov Osvienčimu a do jedného z najosamelejších sŕdc na Manhattane.Súčasnosť: Obchodníčke s umením Sere Jamesovej sa pred dvomi rokmi pred oltárom zrútil svet. Túžba po rozptýlení v nej nanovo rozdúcha záujem o záhadný portrét, ktorý videla v detstve – obraz mladej huslistky s prenikavo modrými očami. Počas pátrania po ňom sa spoznáva s Williamom Hanoverom, vnukom bohatého kalifornského magnáta, ktorý môže byť kľúčom k nájdeniu strateného diela. Sera a William spoločne odkrývajú príbeh maľby: dramatické osudy rakúskej huslistky Adele von Bronovej.Viedeň, 1942: Keď obľúbenkyňa rakúskej aristokracie, talentovaná huslistka a dcéra vysokopostaveného predstaviteľa Tretej ríše Adele začne s pašovaním Židov z Viedne, riskuje všetko. Jej život oplývajúci bohatstvom a privilégiami sa v zlomku sekundy mení na realitu, kde vládne hlad a ostnatý drôt.Sera postupne odhaľuje históriu obrazu a zároveň nachádza krásu na tých najnečakanejších miestach: v pochmúrnom osvienčimskom tábore a v hlbokých zákutiach svojho utrápeného srdca.

Paměť rodu je především pamětí jazyka. Autorka zaznamenala „dědova vyprávění“. Paměť rodu je především pamětí jazyka. Jazyk předků autorka v dalších textech proměňuje ve vlastní výpověď.

Fantóm Opery – inšpirácia umelcov, povera riaditeľov, výplod fantázie baletiek, ich matiek, uvádzačiek, šatniarok a vrátničiek? Autora pri pátraní v archívoch Národnej hudobnej akadémie ohromila prekvapujúca spätosť javov súvisiacich s fantómom a tragédiou rodiny grófa de Chagny, ktorá rozvírila pokojnú hladinu Paríža: unesená speváčka Kristina Daaé, zmiznutie vikomta de Chagnyho a smrť jeho staršieho brata grófa Filipa, ktorého telo našli na brehu jazera, rozprestierajúceho sa v podzemí Opery. Príbeh Fantóma stvoril francúzsky spisovateľ Gaston Leroux, ktorý ho v rokoch 1909 až 1910 vydával na pokračovanie. Román sa preslávil aj vďaka početným filmovým spracovaniam.

Dokonale zohratí manželia neváhajú v túžbe po moci páchať krvavé zločiny, lady Macbethová ako ich režisérka a Macbeth ako ich vykonávateľ. Najkratšiu a zároveň najnapínavejšiu Shakespearovu tragédiu si každý prečíta so zatajeným dychom!

O learn to read what silent love hath writ: To hear with eyes belongs to love´s fine wit.Nauč sa čítať mlčanlivé hlásky! Očami počuť – to je múdrosť lásky.Takto nás oslovuje sonet 23, jeden zo 154, ktoré tvoria azda najslávnejšiu zbierku sonetov všetkých čias, vydanú v Londýne roku 1609 bez autorovho vedomia pod názvom Shake-speares Sonnets. Určite by aj čitateľa hociktorej modernej básne nadchlo to dvojveršie o láske, ktorá počúva očami – a očiam ani ušiam sa nechce veriť, že tie verše majú už štyristo rokov.Kniha Sonety vychádza vo vydarenom preklade Ľubomíra Feldeka.

My, tône z bájneho lesa, ak niekoho dotkneme sa, nuž si pomyslite len, že sme boli iba sen. Takto sa lúči škriatok Puk s divákmi v závere čarovnej Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci, ktorá dokázala aj v knižnej podobe očariť milióny čitateľov. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

Neobyčajný príbeh, v ktorom hudba znamená prežitie .Jeden z najznámejších príbehov prežitia počas druhej svetovej vojny zachytáva osudy hudobníka v okupovanej Varšave, rovnomenný film nakrútený podľa knihy získal troch Oscarov.Władysłavovi Szpilmanovi zachránila život hudba, a nie raz. A nielen v časoch, keď vojna odkryla v ľuďoch to najhoršie i najlepšie: brutalitu i veľkodušnosť, odvahu i zbabelosť. Spomienky mladého poľského hudobníka opisujú vojnové roky v okupovanej Varšave, od septembra 1939 až do konca vojny. Prišiel počas nich nielen o prácu, ale aj o celú rodinu a rodné mesto, ktoré nacisti zrovnali so zemou. Autor v knihe presvedčivo líči „relatívne normálne“ prvé mesiace vojny, narastajúci teror, hlad a strach. Odchyľuje sa od stereotypov: bez toho, že by sa čokoľvek pokúšal relativizovať, je jedna z postáv, ktorá mu zachránila život Nemec, podľa jeho spomienok však mnoho neprávostí a zverstiev páchali nielen nacisti. Kniha vyšla prvý raz v roku 1946, v tom čase ešte pod názvom Smrť mesta a v nízkom náklade. Prvé vydanie bolo cenzurované, lebo príbeh nezapadal do oficiálnej verzie dejín, neskôr ho poľskí stalinisti úplne stiahli z predaja. Nebolo mysliteľné, aby „dobrí“ patrili k nepriateľskej armáde a rovnako sa nepatrilo spomínať podiel ukrajinských a litovských jednotiek na masakroch vo varšavskom gete. Až po päťdesiatich rokoch vyšiel v nemeckom vydavateľstve Ullstein Pianista v neupravenej podobe, v akej ho poznáme aj my.

​Autentický príbeh z nedávnych slovenských dejín. Autentický príbeh z nedávnych slovenských dejín. Miriam Grossmanová nemala ľahký život. Počas Slovenského štátu prišla o svojich najbližších, ktorým sa už nepodarilo odísť do Palestíny. Jej spomienky sa spájajú s rodným domom a so susedmi, ktorí jej zachránili život. Spomienky si nechávala pre seba, nechcela nimi priťažiť synovi. Až na sklonku života sa rozhodla svoj príbeh nahovoriť do diktafónu a zanechať ich synovi, ktorého pre emigráciu vyše dvadsať rokov nevidela.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.