Cestopisy

V roku 1913 M. R. Štefánik odcestoval do Ekvádora. Svoje vedecké i diplomatické poslanie, ale i svoj spoločenský život a svoje starosti, intímne záležitosti i zdravotné problémy podrobne opisuje vo svojom denníku. Aj v ďalekej cudzine bol verný Slovensku, myslel naň a usiloval sa byť mu užitočným.

„V dnešnej dobe je nemysliteľné byť múdrym a sedieť za pecou,“ píše Ladislav Ťažký, nepochybne jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov, ktorý sa po svojej románovo známej vojnovej anabáze predstavuje čitateľom ako pútnik. Ako všímavý, citlivý pozorovateľ i pokorný kresťan putuje po Svätej zemi, navštevuje starozákonné pamiatky a všetky tie večne živé žriedla kresťanskej viery od Betlehema po Golgotu. Jeho skúsenosťami vycibrený zrak odhalí aj ďalšie pútnické miesta nielen na Blízkom východe, ale aj na bližšom európskom teritóriu, kde ho upútali nádherné katedrály v Ríme, Barcelone, Turíne, Paríži, ako aj slovenská kalvária v portugalskej Fatime či barcelonské kvetinárky alebo robotníčky mora – rybárky z Nazaré. Predmetom spisovateľových úvah sú majestátne pamätihodnosti i prostí ľudia, ktorých stretáva na svojej púti. Slovo púť vystihuje tieto cesty presnejšie, pretože jeho kniha Očami pútnika nie je iba cestopisom, je zbierkou esejí a duchovných zážitkov z putovania spisovateľa, ktorého náboženský, ale i vlastenecký cit dýcha na čitateľa z každej stránky.

Máš veľkú chuť spoznať svet, ale málo skúseností? Hľadáš rady a tipy pred cestou do zahraničia? Chcel by si vedieť šikovne zjednávať? Ako hľadať počas cestovania ubytovanie, letenky, ako sa orientovať, riešiť dopravu, víza a ako sa dorozumieť v exotickej krajine, aj keď nepoznáš jazyk? Vieš, ako si rýchlo a jednoducho naplánovať cestu? Na 52 stranách sa dozvieš podrobné pravidlá a zvyky, sprevádzané krátkymi príhodami z našich kratších aj dlhších – niekoľkomesačných ciest po svete, ktorými sa počas cestovania riadi Travelistan. Sú to naše dlhoročné skúsenosti, cestovateľské know-how a návod, ktorý funguje. Nech ti náš spôsob cestovania dodá odvahu, inšpiráciu a užitočný návod pre tvoje vlastné dobrodružstvá.Travelistan to je zohraté cestovateľské duo – Martin Navrátil a Marta Rajková. Spolu sme navštívili už vyše 160 krajín sveta na 5 kontinentoch.

Učebný text je určený najmä pre študentov hotelových akadémií, stredných odborných škôl obchodu a služieb, a pre potreby akreditovaného kurzu ďalšieho vzdelávania Delegát cestovnej kancelárie – miestny zástupca. Publikácia obsahuje teoretické informácie o pracovnej činnosti delegáta cestovnej kancelárie, ale predovšetkým riešené a neriešené príklady z odbornej praxe. Učebný text vám pomôže zorientovať sa vo svete cestovného ruchu a naštartovať vlastnú kariéru v tejto oblasti.

Tato kniha je odpovědí. Odpovědí na otázku, kterou mi lidé kladou velmi často.„Takže vy kopete v Sýrii, viďte? Povězte mi o tom všechno! Jak tam žijete? Ve stanech?“Myslíte, že znáte Agathu Christie? Opravdu? Pro svět byla legendární autorkou nejprodávanějších knih. Ve 30. letech 20. století však cestovala se svým manželem, známým archeologem Maxem Mallowanem, který zkoumal ruiny a starověké divy Sýrie a Iráku. Když se jí přátelé zeptali, jaký je ten podivný ,jiný život', rozhodla se odpovědět na jejich otázky tím, že si zapíše svá dobrodružství do této knihy.Autorka tento život popsala jako meandrující kroniku života během archeologických vykopávek. Pověz mi, jak žijete, jsou velmi osobní vzpomínky Agathy Christie na její čas strávený v tomto úchvatném koutě zeměkoule, žijící mezi pracujícími muži ve stanech v poušti, kde začala lidská historie. Je to naprosto pozoruhodné vyprávění, fascinující živý portrét každodenního života ve světě, který už dávno zmizel.

Paríž – pre každého predstavuje niečo iné. Niekto v ňom bude obdivovať historické pamiatky a múzeá, iný podľahne kúzlu jeho kaviarní a malebných zákutí a ďalší sa v ňom bude chcieť nadšene vrhnúť do víru nakupovania. Nech vás na Paríži láka čokoľvek, v našom sprievodcovi nájdete trasy, z ktorých si vyberiete práve tie, ktoré budú ideálne pre vás. Rozdelené do tematických víkendov ponúkajú rozmanité možnosti, ako v Paríži stráviť čas. A nezabúda sa ani tipy pre rodiny s deťmi!

Každý obraz, krajina, život jednotlivca alebo dejiny národa pozostávajú z čiastkových obrázkov, ktoré však možno poskladať do relatívne komplexného obrazu. Pre spisovateľa to znamená skladať akúsi puzzle skladačku. Moja dcérka Anna mala päť rokov, keď bola majsterka v tejto hre. Ja sa to stále učím.

Na jar to bude 10 rokov, čo mi priatelia darovali knižku. Celkom presne si na to pamätám, lebo som mala okrúhle narodeniny, malé dieťa, menej vrások a trochu chudší bankový účet ako dnes. Pútnika - Mágov denník od Coelha. Nemala som potuchy ako, kedy a za čo, ale vedela som, že túto Cestu si prejdem raz aj ja.Medzitým mám pomaly o krížik a pár vrások viac, dieťa akosi vyrástlo a študuje v zahraničí a aj peňaženka pustí trochu viac ako pár rokov dozadu. Takže teraz, alebo potom ktoviekedy! Takto sa to celé začalo…Nebudem vám vysvetlovať, čo je Camino. Kto sem zablúdil a číta tieto riadky, ostal preto, lebo vie. Nemám rada úvody, predpokladám, že rovnako ako ja, ani vy ich nečítate. Chcela som len objasniť okolnosti, ako nasledujúce riadky vznikli: jeden pekný deň, som sa na väčšie-menšie pobúrenie - prekvapenie - nespokojnosť - obdiv - obavy mojej rodiny, priateľov a kolegýň vybrala sama samučičká s jedným batohom na chrbte na Svätojakubskú cestu. A keďže je tých ciet vedúcich do Compostely viac a ja sa len tak neuspokojím s hocičím, vybrala som si to najnáročnejšie sústo: Camino del Norte. Severnú, po pobreží Atlantiku. Nikdy som nemala v pláne odstrihnúť sa od sveta a nekomunikovať, ako to robia mnohí iní pútnici. Chcela som byť so svojimi najbližšími v kontakte. Čiže na rovnaké a opakujúce sa otázky zo všetkých strán bolo najjednoduchšie odpovedať denne jedným mailom: zdieľala som svoje zápisky, ktoré som si beztak denne viedla. Oni boli spokojní, že som v poriadku a ja som bola spokojná, že sú spokojní. Ako som sa neskôr dozvedela, pre moju rodinu a priateľov sa z toho stal rituál čítania pri rannej káve a niektorí nie menej ako ja ľutovali, že sa Camino, a s tým aj moje pravidelné príbehy, skončilo.Nech sa páči. Moje Camino deň po dni.

Pavel Dvořák berie poslucháča naspäť do Číny, tentokrát však v období, kedy cudzinci neboli v krajine vítaní. Druhá autorova audiokniha je o hľadaní domova, o ceste za poznaním komplikovanej krajiny, ako aj o pochopení sveta v čase krízy. Hoci autor na svoju prvotinu nadväzuje vážnejšími témami, ponechal si ľahkosť pera, ktorú jeho čitatelia už poznajú, a opäť nešetril cestovateľskými fotografiami, ani doplňujúcimi videami, ktoré poslucháč nájde v prílohe k tejto audioknihe. Ťažké časy v Číne je audiokniha skutočná, ľudská, plná kontrastov a zaujímavých ľudí. Nevyhýba sa ťažkým či kontroverzným témam, traumatickým zážitkom, ani komediálnej absurdite, či trápnym udalostiam, ktoré by mmnohí autori na papier nedali. Niektoré kapitoly šokujú, iné poučia a pri niektorých sa nebudete vedieť prestať smiať. Je to skrátka príbeh, ako ho napísal sám život. A život píše tie najlepšie príbehy.Prílohu s fotkami a odkazmi na doplňujúce videá nájdete tu.Číta: Mário ZeumerDĺžka: 6:34 h

Kniha nahliada do vnútra americkej spoločnosti tridsiatych rokov 20. storočia, do jej systémov a princípov fungovania. Vznikla na základe cesty autorskej dvojice do USA, takže je autentickou výpoveďou prežitého. V knihe ide o pravdivé sprostredkovanie obrazu Spojených štátov s ich kontrastmi. Otvorene pomenovávajú prednosti a dosiahnuté úspechy americkej spoločnosti, ale aj jej neduhy a nedostatky. Tento preklad prináša na slovenský knižný trh nový rozmer tvorby Iľfa a Petrova, ktorý bol doposiaľ slovenskému čitateľovi neznámy. Autori sa zhostili témy s majstrovstvom im vlastným, používajúc pritom prístupný jazyk obohatený ich typickým humoristicko-satirickým štýlom. Vo svojom cestopise venujú pozornosť nielen obyčajným ľuďom, spôsobu ich života a každodenným problémom, výrazným prínosom diela je aj zachytenie stretnutí autorov s významnými americkými osobnosťami.

Pavel Dvořák nikdy netúžil precestovať svet. Túžil spoznať Čínu. Ale tak, ako ju pozná málokto! Po štúdiách na čínskej univerzite sa mal vrátiť domov, ale namiesto toho zavolal rodičom, že sa už nevráti. Z malej slovenskej dediny sa presťahoval do dvadsaťsedemmiliónového Šanghaja. Začiatky bez zázemia, peňazí a známostí boli ťažké, ale otvorili Pavlovi dvere do života v Číne. Spoznal tu svoju čínsku manželku, uchytil sa ako tlmočník, sprievodca a napokon aj majiteľ cestovnej kancelárie. Vďaka svojej pestrej práci precestoval Čínu od severu na juh a od západu na východ. Nazbieral bizarné a vtipné zážitky z ciest, čínskych tovární, medzinárodných korporácií, politických rokovaní, ale aj čínsko-slovenského manželstva a rodinného života, o ktoré sa v tejto audioknihe s čitateľmi otvorene podelí. Vo viac ako tridsiatich kapitolách sa rozpísal o tých najlepších zážitkoch, čo ho v Ríši stredu za tie roky stretli. Napríklad: ako vyzerá život čínskych študentov a svet mládeže, ktorá v obrovskej konkurencii bojuje o miesto, aké to bolo spontánne sa presťahovať do takmer tridsaťmiliónového mesta, aké je to byť súčasťou čínskej rodiny, s čínskou manželkou a čínskou svokrou, o bizarných zážitkoch z tlmočení pre malé firmy, či obrovské korporácie, ako sa stretol s čínskym prezidentom a slávnym hercom Jackie Chanom. Audiokniha Moja čínska dekáda je osobná a úprimne napísaná. Čitateľ s autorom prežije najkrajšie, najvtipnejšie a najšokujúcejšie momenty jeho života v Číne, ako aj najťažšie a najsmutnejšie. Pavel nakoniec Čínu naozaj spoznal tak, ako ju pozná iba málokto. A vďaka tejto audioknihe ju spoznáte aj vy.Dĺžka: 5:14 h Číta: Mário Zeumer

Umelecké vyvrcholenie tvorby Daniela Krmana (1663 - 1740) sa viaže na obdobie jeho cesty k švédskemu kráľovi Karolovi XII. a čas vyhnanstva, kde podstatne prispel k vytváraniu exulantskej literatúry. Denné záznamy zo spomínanej cesty ucelene spracoval spočiatku len pre najbližších, no neskôr sa stali známe pod názvom Itinerarium, Cestovný denník, a sú veľmi cenným dokumentom očitého svedka v severnej vojne a jej kľúčovej situácie - o poltavskej bitke. Členom misie sa Krman stal z rozhodnutia ružomberskej synody a švédskemu kráľovi mal predložiť žiadosti evanjelických uhorských stavov. V cudzích krajoch si zapisoval všetko; okrem osobných zážitkov, rozličných príbehov a významnejších udalostí si zaznamenával aj tamojšie zemepisné, hospodárske, politické, spoločenské a sociálne pomery. Najzaujímavejšie a najcennejšie časti denníka sú poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva. Cestovný denník je nielen vrcholným Krmanovým dielom, ale pre osobité obsahové i umelecké vlastnosti, poznávacie i literárne ambície aj jednou z najlepších memoárových próz cestopisného rázu v našej staršej literatúre.

Text knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a u čitateľov vzbudila veľkú pozornosť, preto sme sa rozhodli vydať ju aj knižne. Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť. Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé.“ Zablúdenie je rovnako ako putovanie jedna z najstarších ľudských skúseností. Dnes väčšinou blúdime vo svojich dušiach, stratení v hodnotovom chaose, ale úzkosť je rovnaká, ako keď sa stratíte v lese. V jednom okamihu prídete o základnú istotu o tom, kto a kde práve ste. Zablúdenie má svoje fázy a ja som sa ocitol v tej, keď si zblúdilec odmietne pripustiť, že sa ním práve stal.”Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 1:37 h

Príhody dvoch priateľov, ktorí sa vybrali na vlastnú päsť poznávať Taliansko. Knižka nás zavedie do oblasti Neapola, na Vezuv a do Pompejí. Nechýba trpasličie San Marino, Rimini či vychytené letoviská ako Amalfi, Positano a ostrov Capri s chýrnou Modrou jaskyňou. Ich putovanie bez vopred stanovených trás a termínov má príchuť zvláštneho čara, slobody a prekvapení z neznámeho.

Charles Robert Darwin (1809 - 1882) bol významný anglický prírodovedec. Cestu prírodovedca publikoval po prvý raz sám Darwin v roku 1839 ako správu kapitánov Filipa Kinga a Róberta Fitzroya o plavbách lodí Adventure a Beagle.

Chceš sa dozvedieť viac o iných kultúrach, zvykoch, prírode či zvieratách?A čo tak sa zasmiať, ale zároveň aj poučiť na trapasoch druhých?Toto všetko, ale aj oveľa viac ťa čaká v 20-tich bláznivých príbehoch z mojich ciest po 9-tich exotických štátoch (Argentína, Čile, Bolívia, Aruba, Panama, Kostarika, Mexiko, Thajsko a India.)Na 119-tich stranách sa dozvieš moje najvtipnejšie dobrodružstvá z 5-tich rokov cestovania, napríklad, ako som v Amazonskom pralese hľadala anakondu s húfom komárov za zadkom, ktorý sa hneď dvojnásobne zväčšil plávala s krokodílmi šnorchlovala s 10-metrovými žralokmi obrovskými chytala pirane, ktoré sme mali potom na večeru liezla na ľadovce v najjužnejšom meste na svete prežila thajský box v ringu s top víťazmi navštívila polonahých domorodcovučila sa silu exotických rastlín 6 týždňov žila bosá medzi zverou v džungli skoro zmrzla na tropickom Karibskom ostrove učila sa jogu kade-tade po svete zjedla snáď všetku domácu čokoládu Strednej Ameriky prežila 2 týždne v posvätnom ašráme v Indii plávala v podzemných jaskyniach starých tisícky rokov škrabala sa na pyramídy sa natierala bielym bahnom plným minerálov a sem tam sa zoznámila s nejakým sexi cudzincom …Tak čo … pridáš sa ku mne na ceste za dobrodružstvom? :)

Tento všeobecný cestovateľský návod Ti pomôže prekonať všeky prekážky! Zistíš, že cestovanie nemusí byť len pre bohatých. Je preto skvelou investíciou pre každého, kto si chce splniť svoje cestovateľské sny. Cestovateľ, ktorý len stopom prešiel viac ako trojnásobok obvodu Zeme vo viac ako 50-tich krajinách, sa odhodlal podeliť o svoje rokmi nadobudnuté skúsenosti a ty ich teraz nájdeš pekne pokope v knihe Okolo sveta s palcom hore.Kniha je rozdelená do dvoch hlavných častí - pred cestou a počas cesty. V prvej sa autor zameriava na to, čo je vhodné urobiť, kým sme doma a na cestu sa len chystáme. Dozviete sa, čo treba vybaviť, čo si zo sebou nabaliť, ako si na cestu našetriť, s kým a prečo sa vlastne na cestu vybrať, aké očkovania a poistenia zvoliť, ako vybaviť víza a mnoho ďalších užitočných informácií. V druhej časti sú už praktické rady, ako sa lacno a efektívne prepravovať, kde sa ubytovať a stravovať, ako riešiť hygienu, internet, telefón, financie, interakcie s ľuďmi, bezpečnosť a tiež návod, ako zarábať počas cestovania.Jednotlivé témy sú rozobrané do dostatočnej hĺbky, aby boli jednoducho pochopiteľné. Doplnené sú o množstvo užitočných webových odkazov a konkrétne skúsenosti. Kniha je napísaná bez zbytočných omáčok, ktoré by mohli nudiť. Autor do knihy zakomponoval aj časť svojej pozitívnej filozofie, čo tomuto návodu dáva ďalší rozmer.Dielo je určené nie len pre dobrodruhov, chystajúcich sa obísť zem, ale aj ako inšpirácia pre bežných turistov, ktorí v ňom zistia, ako je možné minimalizovať náklady a zvýšiť úroveň zážitkov a poznania z navštívených krajín. Kniha bola preložená do šiestich jazykov a získala medzinárodné uznanie.

Cestopis vzniklý na základě vlastních autorových zkušeností popisuje skutečnou Kubu se všemi jejími klady a zápory. Velmi čtivou a přístupnou formou je načrtnut možný plán cesty po ostrově. Čtenář se dovídá, na co si během cesty dát pozor, co navštívit, jaké jsou běžné ceny atd. V textu je také mnoho užitečných rad, tipů a doporučení. Cestopis by tak měl být užitečnou pomůckou budoucích návštěvníků tohoto magického ostrova.

Naše mená sú Adam a Dano. Mali sme možnosť žiť, pracovať a cestovať v úžasnej a pre Slováka v nie príliš poznanej krajine – Nový Zéland. V 560 stranovej knihe nájdete opísaných a fotografiami doplnených 10 mesiacov života na Novom Zélande. Príbeh o vzniku myšlienky odísť, o pocitoch, dojmoch, zážitkoch, vďačnosti, viere v samých seba, ale taktiež aj neistote, sklamaniach a sebapremene - jednoducho povedané o živote v zahraničí. V knihe sa nedočítate a nezískate priame rady, ako si nájsť prácu na Novom Zélande, ani návod ako tam byť šťastný, úspešný a spokojný. Táto kniha Vám ponúka niečo cennejšie – príbeh a motiváciu k činom.

Chytáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia.Tvrdenie, že v Chorvátsku máme svoj kúsok slovenského mora už takmer zľudovelo. Čo však v skutočnosti vieme o krajine, ktorá sa z komunistického impéria vykúpila krvou? Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny.Aleksandra Wojtaszek sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany. Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej „slovenskej“ dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac. A začať môžeme hoci názvom – viete, čo to znamená „fjaka“? Je to stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu. Kniha Aleksandry Wojtaszek Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna vychádza v preklade Karola Chmela.

Voziť Nórov v MHD nie je len tak! Jednak je tam oveľa väčšia zima ako na Slovensku a podľa Ondrejovho písania aj oveľa väčšia sranda. Ale to môže byť aj jeho štýlom. Možno keby opisoval vyšívanie v Zimbabwe, tiež by vám to prišlo ako závideniahodná činnosť.Prvý záblesk lúčov slávy Ondreja zasiahol, keď na portáli Dailymale.sk vyšiel jeho debutový článok a internet vybuchol. Okamžite sa katapultoval medzi najobľúbenejších autorov a s každým ďalším príspevkom narastal tlak, aby texty vydal knižne. Tak sa aj stalo.Ak očakávate, že sa dozviete pikošky z geografických a demografických rozdielov a nórskych zvyklostí, máte čiastočne pravdu. Akurát, že ich nemusíte postrehnúť, pretože sa budete práve smiať na jeho neopakovateľných, trefných prirovnaniach alebo na jeho skvostnom majstrovstve špičkovania pointy.Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v katastri malebného mesta Trenčín. Mal snahu vyštudovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen a začal jazdiť pre Dopravný podnik Bratislava. Odtiaľ to už nabralo rýchly spád - po štyroch mesiacoch odišiel do Nórska a dobre mu tak. Je to práca vonku, posediačky, s pekným výhľadom a, ako sám vraví, rozmanitá, každý deň ho nasrdí niečo nové. Zároveň dúfa, že reputácia vydaného autora bude mať pozitívny vplyv na jeho sexuálny život. Započúvajte sa do jeho nórskych patálií a pripravte sa na všetko - bude veľa snehu, srandy aj vyberaných slov. A vy nebudete ľutovať.

Ak čítate tieto riadky, možno tiež patríte k tým, ktorých uchvátili príbehy Ondreja Sokola, a ste jedným z tých, ktorí nástojili na vydaní ďalšej knihy príhod písaných s nadhľadom šoféra autobusu. Po tom, aké je to voziť Nórov, prichádza Ondrej s historkami o vození Kórejcov. Obmena cestujúcich prináša nové spôsoby, akými sa dá šoférovi autobusu skomplikovať život, pričom autor sa vám ich nebojí dopodrobna opísať. Zmena nastáva aj v prostredí – tentoraz sa nebudeme premávať len po Nórsku, ale rovno krížom cez celú Európu. Z Nemecka cez Rakúsko s móresmi z čias monarchie, urobíme si zastávku v čiernej diere strednej Európy a cez našich južných susedov sa pretrmácame na divoký Balkán okolo roku 2014, aby sme sa šťastlivo presunuli vpred v čase aj v priestore za severný polárny kruh... Čo sa nemení, je Ondrejov typický humor a rozprávačský talent a interpretačné majstrovsto Juraja Kemku. Automaticky vás vtiahne na sedadlo vodiča medzi fotomaniackeho mnícha a sprievodkyňu. Napínavou jazdou zahraničím zistíte, že nezáleží na tom, či ste v Nemecku, u susedov alebo na Balkáne. Všade sa nájde nejaký dôležitý colník, šéf parkoviska, dôchodca alebo čajka, ktorí vám chcú pokaziť deň. Audiokniha obsahuje tradične veľa zábavy, dve záhadné kórejské tabletky a dokonca aj romantickú linku, v ktorej budete fandiť autorovmu kukovi. Nasadať, vyrážame!

Svérázný a vtipný cestopis autorky, populární advokátky JUDr. Kláry A. Samkové, Ph.D., jejíž matka, historička a pedagožka Eva Samková, kdysi rozhodla: "Když nemůžeme cestovat na Západ, milá dcero, tak budeme cestovat na Východ." Popisuje eskapády cestování zejména po dalekých končinách někdejšího Sovětského svazu a na ně navazují příběhy z cest Kláry A. Samkové s její dcerou Dariou s mnoha zajímavými postřehy, komentáři a srovnáními. Projezdily s batůžky celou Evropu, jejich prioritou byly památky a především zážitky. Vyprávění o cestování se mísí s mnoha pozoruhodnými úvahami.

Ďalší v rade Hiraxových cestopisov, tentoraz z Latinskej Ameriky.„Bol to nielen môj najkrajší cestovateľský trip, ale aj cesta do môjho vnútra, kedy som sa o ďalší kúsok priblížil láske. A to len vďaka ekvádorským vrchom, pralesu, oceánu, zvieratám a v neposlednom rade úžasným ľudským bytostiam, ktoré v tejto očarujúcej a pokojnej krajine žijú. Ďakujem.“Knihu dotvárajú stovky autorových fotiek a nechýbajú ani básne a pocity v priamom prenose.

Návod pre ľudí, ktorí chcú cestovať po svete, ale nevedia kde začať. Z knihy sa dozvieš, ako sa dá cestovať po svete alternatívne, lacno a užiť si to. Jedným ťahom získaš plno informácií o alternatívnom cestovaní, ako sa pripraviť, ako plánovať, ako ušetriť a zarobiť si na cestách. Táto kniha ti pomôže zrealizovať svoj sen a zároveň ušetrí čas a peniaze.

Po dvoch úspešných dieloch o tom, aké je to voziť Nórov, prichádza Ondrej Sokol s historkami o vození Kórejcov. Obmena cestujúcich prináša nové spôsoby, akými sa dá šoférovi autobusu skomplikovať život, pričom autor sa vám ich nebojí dopodrobna opísať. Zmena nastáva aj v prostredí – tentoraz sa nebudeme premávať len po Nórsku, ale rovno krížom cez celú Európu. Z Nemecka cez Rakúsko s móresmi z čias monarchie, urobíme si zastávku v čiernej diere strednej Európy a cez našich južných susedov sa pretrmácame na divoký Balkán okolo roku 2014, aby sme sa šťastlivo presunuli vpred v čase aj v priestore za severný polárny kruh...Čo sa nemení, je Ondrejov typický humor a rozprávačský talent. Automaticky vás vtiahne na sedadlo vodiča medzi fotomaniackeho mnícha a sprievodkyňu. Napínavou jazdou zahraničím zistíte, že nezáleží na tom, či ste v Nemecku, u susedov alebo na Balkáne. Všade sa nájde nejaký dôležitý colník, šéf parkoviska, dôchodca alebo čajka, ktorí vám chcú pokaziť deň. Kniha obsahuje tradične veľa zábavy, dve záhadné kórejské tabletky a dokonca aj romantickú linku, v ktorej budete fandiť autorovmu kukovi. Nasadať, vyrážame!

Výhodný balíček obidvoch častí Ako som vozil Nórov!

Ondrej Sokol omnoho radšej počúva, než rozpráva. Vypočul teda modlitby i zbožné priania svojich fanúšikov a napísal pokračovanie svojho úspešného debutu o patáliách s vozením Nórov v autobusoch. Tentokrát sa dozvieme, aké je to šoférovať ekologické hybridy v extrémnych severských podmienkach, aké sú výhody vozenia turistov na Nordkapp a prečo jazdiť MHD, hoci aj v Nórsku, nemusí byť až taká výhra.Táto kniha má naozaj všetko: politicky nekorektný humor, intermezzo s ňuňu mačiatkom a dokonca virtuálnu prehliadku najsevernejšieho WC Európy. Viacerých čitateľov určite prekvapí tiež fakt, že nielen u nás sa zadávajú a vyhrávajú tendre s absolútne nezmyselnými podmienkami.V knihe Ako som vozil Nórov 2 je študovaný prekladateľ a vášnivý šofér autobusu Ondrej opäť v plnej sile - dočkáme sa trefných prirovnaní a zábavných historiek, cez ktoré nakukneme oknom autobusu do prostredia príťažlivej škandinávskej krajiny. Je to jednoducho Sokol taký, akého ho máme radi - otrlý, nad vecou a s chuťou voziaci rôzne národnosti po napínavých trasách. Nech mu to vydrží.

Voziť Nórov v MHD nie je len tak! Jednak je tam oveľa väčšia zima ako na Slovensku a podľa Ondrejovho písania aj oveľa väčšia sranda. Ale to môže byť aj jeho štýlom. Možno keby opisoval vyšívanie v Zimbabwe, tiež by vám to prišlo ako závideniahodná činnosť. Prvý záblesk lúčov slávy Ondreja zasiahol, keď na portáli Dailymale.sk vyšiel jeho debutový článok a internet vybuchol. Okamžite sa katapultoval medzi najobľúbenejších autorov a s každým ďalším príspevkom narastal tlak, aby texty vydal knižne. Tak sa aj stalo. Ak očakávate, že sa dozviete pikošky z geografických a demografických rozdielov a nórskych zvyklostí, máte čiastočne pravdu. Akurát, že ich nemusíte postrehnúť, pretože sa budete práve smiať na jeho neopakovateľných, trefných prirovnaniach alebo na jeho skvostnom majstrovstve špičkovania pointy. Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v katastri malebného mesta Trenčín. Mal snahu vyštudovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen a začal jazdiť pre Dopravný podnik Bratislava. Odtiaľ to už nabralo rýchly spád - po štyroch mesiacoch odišiel do Nórska a dobre mu tak. Je to práca vonku, posediačky, s pekným výhľadom a, ako sám vraví, rozmanitá, každý deň ho nasrdí niečo nové. Zároveň dúfa, že reputácia vydaného autora bude mať pozitívny vplyv na jeho sexuálny život.

Hirax zobral batoh, vyrazil do Afriky a nezabudol si pribaliť ani fotoaparát a zápisník. Ak sa vám páčil jeho panamsko-kostarický cestopis "Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života", či jeho poeto-fotocestopis z Nového Zélandu, budete touto knihou ešte viac šokovaní. Etiópia je totiž ako India – kto v tejto krajine nebol, nikdy necestoval. Publikácia obsahuje viac ako 230 farebných fotografií a autor dúfa, že sa budete nielen smiať, ale sa občas pozastavíte aj nad tým, že sme skutočne bohatí...

Hiraxov cestopis z jeho putovania po Paname a Kostarike. Väčšia časť knihy je venovaná pobytu v pralese Darién u Indiánov z kmeňa Emberá. Publikácia obsahuje približne 130 plnofarebných fotografií a okrem autorovho autentického popisu zážitkov a vnemov písaného priamo zo srdca, kniha obsahuje aj opis života a zvykov spomínaných Indiánov (mýty, legendy, pytačky, svadba, pôrod, pohreb atď), ako aj faktografické informácie o obidvoch štátoch. Po ročnom meškaní je tu teda dlhoavizovaný cestopis, ktorý na autorovom blogu zaznamenal veľkú čítanosť a zožal nesmierny úspech. Zabudnite na všedné dni plné zhonu a odleťte na chvíľku do džungle... Uvidíte, oplatí sa.

Nebyť prírody a básní, mal by som v duši chliev.V kostole sa rozpráva, v prírode nie. Aj malé dieťa vycíti, kde je Bohu lepšie.Všetci si vlastne iba navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme a ani táto kniha nemá za cieľ nič iné.Autor o knihe:Táto kniha farebných fotografií so slovenskými ako aj anglickými popismi by pokojne mohla niesť názov Nový Zéland objektívom Hiraxa. Ale bolo by to klamstvo. Táto krajina sa mi ukázala taká, aká sa mi ukázať chcela. Videl som presne to, čo som mal vidieť, a v tejto knihe sú presne tie fotky, ktoré som mal odfotiť. Nový Zéland je totiž nádherný kus zeme s tisíckami podôb. Každý turistický chodník, les, hora, atmosféra miest, mestečiek a dedín, boli iné. Vonkajšia prírodná scenéria sa menila v priebehu chvíľky, až by ste povedali, že sa až by ste povedali, že ste sa zrazu ocitli na inom kontinente. Nie, to sa len krajina oblakov, ako sa tomuto územiu niekedy hovorí, šikovne prezliekala do nového šatu.Ľudia, ktorí ma poznajú, občas tvrdia, že som blázon. Smejem sa tomu, ale počas potuliek touto úžasnou časťou sveta som sa k tomuto prirovnaniu veľakrát v duchu sám vrátil a potichu s ním súhlasil. Pamätám si to presne – šliapal som do chladného vetriska pod kopcami najvyššieho novozélandského vrchu Mount Cook a okolo mňa bol len sneh. Farby zmizli, do fotoaparátu som zbieral snímky akoby vystrihnuté z dokumentárneho filmu zaoberajúcom sa vývojom čiernobielej fotografie a vo vnútri som si spomenul na otázku jedného človeka, s ktorým som sa zoznámil asi mesiac pred odchodom na Nový Zéland. „Čo vlastne robíš?“ spýtal sa ma. Zostal som v pomykove. Nikdy neviem na to adekvátne odpovedať, a tak som napochytro zliepal: „Som muzikant, píšem romány, básne, veľa cestujem, vydal som knižný cestopis z putovania Panamou a Kostarikou, rád fotím, mám internetový obchod s oblečením a muzikou... Robím to, po čom túži moje srdce.“ A potom to prišlo: „Aha, takže dobrodruh,“ odvetil mi trefne neznámy človek. Už ho pravdepodobne nikdy nestretnem, takže sa ani nedozvie, ako často som si jeho odpoveď počas cesty pripomínal.„Ako, pán sused?“ budievala ma ráno Viki v Suzi, ako sme nazvali požičanú zelenú dodávku. Zoškrabal som námrazu z vnútornej strany auta a ticho si pošepol: „Som blázon a dobrodruh. Ale toto všetko, táto nádhera, tok energie, zážitky, šialenosť, dobrovoľné dočasné bezdomovectvo stojí za to. Cestovanie robí totiž človeka pokornejším. Pochopil som, že človek je boháč, keď má strechu nad hlavou. Stačí mu jedno auto, obyčajná ojazdená dodávka, do ktorej nefúka a neprší, a môžete si v nej natiahnuť kosti. Spíte spravodlivým spánkom chudobných, no radostných bytostí, ktoré sú vďačné za každé nové ráno, každý jeden záblesk novonarodeného slnečného lúča. Ľudské bohatstvo si totiž nosí každý sám v sebe. Neviem, z akých príčin sme toto prvotné zlato začali vymieňať za trblietavé zlaté teľa, ale radil by som každému človeku, aby si raz aspoň na týždeň vyskúšal byť nemajetným. Tak ako ja s Viki na Novom Zélande. V jednom aute a len so štyrmi batohmi. A to sme boli vlastne oproti niektorým ľuďom ešte neskutoční boháči.A že nerozprávam o Novom Zélande? O rozprávkovej krajine plnej božských pohorí, vrchov, jazier, potokov, vodopádov a lúk posiatych ovcami, kravami, srnami s oblohou vyšperkovanom nespočetným množstvom vtákov? O úžasnom kraji voňajúcom syrom, medom a vlnou v ktorom žijú nesmierne milí ľudia ochotní kedykoľvek pomôcť, pyšní na miesto, kde žijú i na symbol krajiny – ohrozeného vtáka Kiwi, podľa ktorého nazývajú nielen ovocie, ale aj mnohé iné veci? O tomto nebi na Zemi nech rozprávajú moje fotky, pretože ak má naša planéta raj, tu od neho nebudete ďaleko. Vitajte teda doma, vitajte v sebe, vitajte v Bohu, vitajte v raji... Veď my všetci si vlastne iba navzájom pripomíname, kto v skutočnosti sme a ani táto kniha nemá za cieľ nič iné. Buďte šťastní, Hirax (24. 10. 2010, Turčiansky Svätý Martin, Slovensko)

Južná Amerika je pre našinca väčšinou neprebádaná a nie detailne poznaná časť sveta – pre väčšinu snáď futbal, pralesy, drogy a karneval. Mišo sa tam vybral na nejaký čas (nakoniec 15 mesiacov) a pochodil ju krížom krážom. Prešiel ju nie podľa bedekra, alebo akoby presne podľa Melvilla, ale išiel po tých skutočných miestach a spoznal skutočných ľudí a zvyky. A to všetko si zapísal do svojho denníka... Rastislav Mikuláš (spolu s autorom preroadtripoval Európu).Kniha obsahuje 372 fotografii (296 čiernobielych a 76 farebných).

Stačilo necelých sedem rokov islamského fundamentalizmu hnutia Taliban, aby Afganistan stratil tvár, charakter, aby sa zabudlo na jeho dušu... A pritom všetci chceli iba mier. Podrobili sa a vrátili sa do minulosti. Vlastne niekam, kde začínal ich prorok Mohamed. Niekto by povedal: „Dnes sú predsa iní. Taliban skončil na smetisku dejín.“ Ibaže džínsy a západné tričká, ktoré vidíme na mladých ľuďoch v uliciach, nezmenia zo dňa na deň nevyliečenú dušu. Autor Peter Kijaba zaujme už svojím životným príbehom. Prešiel päťročnou službou vo Francúzskej cudzineckej légii, posledných desať rokov pracoval ako kontraktor vo vysoko rizikových oblastiach na Haiti a v Afganistane a dnes pôsobí v Iraku. Po prvej knihe Kontraktor, ktorá sa stala slovenským bestsellerom, sa vo svojich spomienkach vracia do Afganistanu. Pre slovenského čitateľa vzdialená, exotická krajina, v ktorej sa bojuje, dokonca sme tam vyslali vojenský kontingent. A v skutočnosti? Dva osudy – Kalaša Timuka a britskej agentky Šahily – sa v Afganistane neustále pretínajú a zrážajú, okolie, v ktorom žijú, predstavujú dva svety, dva strety civilizácií, tej západnej a východnej. Popritom vnímame udalosti, ktoré v súčasnosti formujú Afganistan, úlohu EÚ a rôznych sprostredkovateľov mieru, ktorí majú na mysli len svoje vlastné ciele. Zlo si nevyberá sa dostane čitateľovi hlboko pod kožu reálnym zobrazením skutočnosti plnej teroru a beznádejou, ktorá sa rozprestrela nad touto bohatou krajinou, z ktorej by si každý chcel uchmatnúť svoj šťavnatý kus. A pritom všetci chceli iba mier!

Tretia publikácia Laca Gulíka, ktorý sa prebíjal pralesom a hľadal nové, ešte neobjavené kmene v krajine ľudožrútov.

Josef Polák sa venoval dejinám umenia, pamiatkovej starostlivosti, bol propagátorom divadiel a knižníc. V jeho Sprievodcovi sa dozvedáme o dejinách Krásnej Hôrky od čias prvej zmienky o hrade až do autorovej súčasnosti. Prenesme sa do roku 1930 a prejdime sa s Josefom Polákom hradom a jeho okolím. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kniha je súčasťou trilógie Stratené Slovensko (Zabudnuté hrady, Kostoly a ich pohnuté osudy a Zaniknuté kúpele) Na území Slovenska sa v minulosti nachádzalo vyše 120 kúpeľných miest. Boli samozrejme rôzneho významu, veľkosti a zamerania, ale takmer všetky disponovali vhodným prírodným liečivým zdrojom a plnili svoj liečebný účel. Mnohé z nich mali iba lokálny význam a ich klientelu tvorili najmä obyvatelia blízkeho okolia. Líšili sa tiež vybavenosťou kúpeľných zariadení, kvalitou poskytovaných služieb a možnosťami rozptýlenia hostí po absolvovaní príslušných procedúr.

Ústrednou témou knihy nórskeho geológa je, ako nás hory formujú a ako sa sformovali. Hory oddávna v ľuďoch vyvolávali strach a bázeň, zároveň ich ale aj priťahovali. Kniha sa venuje ich prírodnej a kultúrnej histórii, rozpráva o tom, čo o horách vieme a čo by sme sa ešte len chceli dozvedieť. Procesy, ktoré v reálnom čase trvali milióny rokov, predstavuje ako pôsobivé drámy, pri ktorých zabúdame, že opisované zrážky kontinentálnych platní a iné geologické procesy prebiehali rýchlosťou, ktorú by ľudské oko nedokázalo zachytiť. Venuje sa rozmanitým vysvetleniam pôvodu pohorí po celom svete, ako aj tomu, ako si ľudia ich vznik predstavovali v minulosti – neraz veľmi zábavne. Autor nezostáva iba pri geológii, rozpráva aj o dobývaní hôr horolezcami (a nórskej národnej traume, keď ich najvyšší vrch prvýkrát zdolal Angličan) či o posvätnej úcte k horám vo viacerých svetových náboženstvách. V mnohých kultúrach sú dodnes uctievané a plnia symbolickú úlohu. Celé storočia sa im venovali aj básnici a filozofi a ako ukazuje autor, rovnako pútavý a miestami až poetický môže byť aj pohľad geológa. Henrik Svensen (1970) je nórsky geológ, pôsobí na univerzite v Oslo, zaoberá sa výskumom dramatických udalostí v histórii Zeme. Práve im venoval svoju prvú knihu o dejinách prírodných katastrof v priebehu viac než dvoch tisícov rokov. Jeho druhá kniha Na vrcholoch získala nórsku cenu pre najlepšiu knihu o horách.

Martina Kukučína poznáme predovšetkým ako autora románov a poviedok. Menej známe sú cestopisy a cestopisné črty inšpirované jeho pobytom v Južnej Amerike, vo Francúzsku a na ostrove Brač. Nuž, vystúpme dnes z parníka a vitaj, Rijeka!

Fotograf a cestovateľ Aleš Tvrdý vyrazil do sveta vo svojich dvadsiatich troch rokoch, kedy sa písal rok 2008. Odvtedy prešiel vyše 60 krajín a spravil viac ako 300-tisíc fotografií. Od svojej prvej cesty až dodnes si pripísal množstvo úspechov. Dvakrát sa mu podarilo vyhrať v súťaži Bloger roka v kategórii Najlepší travel blog.Mnohé z jeho záberov sa stali víťaznými snímkami v medzinárodných, ale aj domácich súťažiach, pričom niektoré z fotografií publikoval aj National Geographic. Aleš sa stal dvojnásobným finalistom svetovej súťaže Enviromental Photographer of the Year, na platforme OneEyeLand sa v roku 2021 stal 25. najlepším fotografom sveta spomedzi viac ako 130-tisíc fotografov.Aleš do svojej knihy vybral najzaujímavejšie, najbizarnejšie a najvtipnejšie príbehy zo štrnástich rokov, ktoré prežil na cestách. Zážitky sú sprevádzané nádhernými fotografiami, ktoré plnohodnotne dopĺňajú jeho príbehy a vďaka nim sa budete môcť vžiť do jeho kože aj vy.