Slovenská literatúra

„Nateraz bližšie chceme sa zaoberať pamiatkou dňa 4. mája 1919. roku tragickou smrťou predčasne a neočakávane usmrteného generála Štefánika, aby nám stále bol pred očami ako muž veľkej viery, smelých činov; ako vedátor svetového mena a večne sa skvúci národný hrdina.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Romantická báseň, ktorá bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Sama Chalupku, ale aj neskorších generácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Kde Slovenka, tam spev.“ Vyše 200 slovenských národných piesní literárneho historika a bibliografa Michala Chrásteka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Chalupkova druhá hra s témou Kocúrkova. Zo všetkých kocúrkovských hier najužšie nadväzuje na „prvé“ Kocúrkovo najmä preto, že sa v nej jednak opäť dostávajú na scénu štyri známe postavy (Tesnošil s Tesnošilkou a ich deťmi Anička a Honzík), jednak autor pokračuje v pranierovaní pokrivených charakterov , tzv. „tesnošilstva“, základnej črty charakteristickej pre Kocúrkovčanov. Divadelná hra zo Zlatého fondu SME.

Príbeh Jozefa Gabčíka, Anny Malinovej a jej dcéry Alenky (1939) sa týka nás všetkých. Aj vďaka ich odhodlaniu a odvahe sa mohlo po druhej svetovej vojne Československo obnoviť v pôvodných hraniciach. O Jozefovi Gabčíkovi sa píše aj v učebniciach pre špeciálne jednotky. O Anne Malinovej nie. A pritom bola pre Gabčíka pred atentátom na Heydricha, ale aj po ňom, veľmi dôležitá. Neprávom sa na ňu zabudlo, lebo sa nezachoval výsluchový protokol z gestapa. Veronika Homolová Tóthová sa rozhodla pripomenúť tento príbeh aj kvôli Anninej dcére – Alene Voštovej. Prišla o mamu, keď mala tri roky, a dlho netušila, kto sú jej skutoční rodičia. Anna sa zapojila do odboja, čím vystavila svoju dcéru mnohým útrapám. Pani Alena sa však na ňu nehnevá: „Som na mamičku hrdá, bola to veľmi statočná žena.“

Samuel Beckett patrí k newyorskej smotánke. Úspešný mladý muž dobre vyzerá, je nadštadardne zabezpečený a chodí s krásnou ženou. Život na vysokej nohe má však aj temné stránky. Sam sa brodí bahnom výčitiek, obáv a neistôt. Každý nový deň a každá ďalšia spoločenská interakcia – či už s pacientmi, priateľkou, alebo známymi – sú preňho neznesiteľným utrpením. Okrem odvážnych dávok alkoholu si s experimentátorským nadšením mieša kokteily zo psychofarmák, ku ktorým má vzhľadom na svoju profesiu neobmedzený prístup. Slová ako láska či vernosť pozná iba z počutia. Čo ak je on, psychiater, najšialenejší zo všetkých? Zlom nastáva, keď sa zamiluje do manželky svojho klienta. Je to jeho prvá a možno aj posledná nádej na zmysluplný život... Príbeh svojského psychiatra prekypuje čiernym humorom, sarkazmom a výstižnými prirovnaniami. Neprikrášlený pohľad na našu modernú spoločnosť čitateľa nepochybne pobaví, no zároveň znepokojí.

Občas sa cítim ako starnúci Batman, ktorý už má najlepšie roky za sebou. Tohto Batmana trápi, ako vyzerá dnešné Slovensko, je naštvaný, ako upadlo milované Gotham City, ale už pre to nedokáže veľa urobiť. Šplhať sa po budovách a skákať zo strechy na strechu už preňho nie je, lebo prestal cvičiť a seklo ho v krížoch. Batmobil už dávno stojí v garáži s defektom a superzbrane... škoda hovoriť.Zhrdzaveli. A tak ten naštvaný Batman sedí doma a aby sa nezbláznil, aspoň píše.

V roku 1984 získal Peruánec Carlos štipendium na štúdium v ČSSR. Jeho mama s tým nesúhlasila, bála sa, čo sa mu v takej exotickej krajine môže stať, ale pustila ho. Carlos prišiel do Bratislavy a v jazykovej škole stretol celý svet. Na začiatku najmä pozoroval a písal domov o všetkom novom. V tejto knihe rozpráva, čo videl, čo cítil a ako žil, najprv v spoločnosti zahraničných študentov, neskôr na univerzite. Je to história Carlosovho dospievania, ale aj história premeny Slovenska v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch.

Úspešný autobiografický román po nemecky píšucej autorky slovenského pôvodu Ireny Brežnej - v nemeckom origináli vyšla táto próza až po slovenskom vydaní a získala veľký ohlas v priestore nemeckého jazyka, ktorý sprevádzal aj záujem o jej preklad do viacerých jazykov. Prostredníctvom detskej hrdinky Jany, ktorej mama „zmizla" vo väzení, oživuje spoločenskú atmosféru rokov päťdesiatych, ale i fantazijný čas detstva plný veľkých pocitov a činov. Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“ Vydanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

„Mladá kukučka obrátila hlavu. Zazrela starú. Niečo sa v nej ozvalo. Rada mala svojich pestúnov, ale čo ako pekne okolo nej spievali, ona im nerozumela. A teraz tu počuje hlas, ktorému tak jasne a dobre rozumie! Tak jasne! Veď je to sladký zvuk matkin…“ Rozprávka zo života vtákov.

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“

Jedna z najvýraznejších slovenských próz 60-tych rokov. Na pozadí rušného života súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, doteraz vo vzťahu k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje. Novela začína smrťou, symbolickým koncom čohosi starého a začiatkom niečoho úplne nového. Tradičné sa stretáva s moderným, emocionálne s racionálnym. Autorka ako jedna z prvých namiešala do príbehu tému ženskej emancipácie a nadčasovú túžbu po slobodnej ľudskej existencii s takou dokonalou uveriteľnosťou, že sa celkom oprávnene jej text stal nielen predlohou k rovnomennému filmu Eduarda Grečnera, ale stále priťahuje nových milovníkov kvalitnej literatúry svojou neutíchajúcou životnou energiou. „Román Jarmily Blažkovej Nylonový mesiac bola kultová kniha ženskej časti mojej generácie. Mnohé sme sa s Vandou identifikovali.“ - Božidara Turzonovová

Kniha má podtitul: „Obrázok z posledných dňov pred svetovou válkou.“ Bola preložená do češtiny, nemčiny, poľštiny. Prvé vydanie má autorkino venovanie: „Československým ženám vo vlasti i za oceánom, zvlášte svojej drahej sestre Ľudmile, venuje z rodnej lásky Kristína Royová.“

Keď 15. apríla 1942 zomrel v Ženeve Robert Musil, len malý okruh jeho priateľov a súčasníkov vedel, koho stráca rakúska a nemecká literatúra. Patril medzi nich Thomas Mann, ktorý už dávnejšie predpovedal jeho dielu veľkú budúcnosť (bola to predpoveď mannovsky veľkorysá, pretože Musil nemal veľa pochopenia pre úsilia úspešnejšieho spisovateľa), Hermann Broch, ktorý autora monumentálneho románu Muž bez vlastností považoval za „absolútneho epika" aj Arnold Zweig, ktorý v ňom videl „kvintesenciu toho najlepšieho, čo rakúska literatúra má". Dnes jeho dielo vydávajú na celom svete a právom zaujal miesto medzi modernými klasikmi rakúskej, ale aj svetovej literatúry.Kniha Tri ženy je zbierka noviel, v ktorých sa autor sústreďuje na zobrazenie vzťahu muža a ženy, na ich vzájomný citový život i na individuálny prístup každého z partnerov. Hoci milenci prežívajú spoločné chvíle, sú si neprekonateľne cudzí a práve toto napätie využíva autor na psychologické priblíženie ich konania. Hrdinovia príbehov Roberta Musila podstupujú morálnu skúšku, ktorá hlboko zasiahne do ich životov.

Kapitoly zo slovenskej literatúry od klasika literárnej histórie, literárneho kritika a editora Jaroslava Vlčka.

Novela, ktorá prináša obraz ideálneho osvetového pracovníka, ktorý zanedbanú, alkoholizmom zamorenú dedinu prevychoval na šťastnú a kvitnúcu obec.

Pani Helène je mladá poľská maliarka, okolo ktorej sa zoskupujú slovenskí a nemeckí umelci vo Florencii. Po uvedení niekoľkých milých obrázkov zo života bohémskej spoločnosti sa autor zaoberá problémom samostatného postavenia ženy v umeleckých, ale vôbec i v spoločenských kruhoch. Mitrovský je spisovateľ a maliar, často nazývaný „posledným z rodu romantikov“, jeho knižná predloha sa dočkala aj filmového spracovania.

Víťaz dvanástej literárnej ceny Anasoft litera 2017! Som Paula je román zo súčasnosti, aký by sme v dnešnej literatúre ťažko hľadali. Popisuje rozklad nášho sveta, jeho prirodzených a životne dôležitých štruktúr, sebazáchovných mechanizmov, vzťahov a identifikácií, ľudského poriadku a zmysluplného bytia vo svete. Robí to prostredníctvom nenútených obrazov každodennosti. Je to aj rodinná dráma, neviditeľnými vláknami poprepájaná s celou spoločnosťou a samotným človekom. Chorobné symptómy doby popisuje Štefánik nemilosrdne presne. Ukazuje nám, kým sme, kým sme sa stali, kým sme sa nechceli stať, kým by sme sa mohli stať, kým sme boli a už nikdy nebudeme. Ukazuje nám, čo všetko sme stratili, o čo sme prišli a čo sa nám už nikdy nepodarí vrátiť späť. Štefánikov román je aj diagnózou, aj varovaním. Už samotná téma rodiny, ako sa jej Štefánik chopil, je netradičná. Nie sú tu nijaké klišé a staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. Štefánikove postrehy a pozorovania sú objavné a prekvapujúce, prináša román, na ktorý sa nezabúda a nezabudne, pretože sa v ňom snúbi talent s neobyčajnou invenciou a originalitou.

Literárny debut rodeného Bratislavčana, lekára Rudolfa Hrčku (1950). V živote každého človeka sa všetko stane prvý raz. Prvý strach, prvá radosť, prvý smútok, prvá láska... Málokto si to však vie zapamätať a najmä napísať tak zaujímavo a plasticky, aby zaujal aj nestranného čitateľa. Rudolfovi Hrčkovi sa to dokonale podarilo. Toto nie je len kniha rodinných spomienok. Ovanie vás z nej duch povojnovej Petržalky, tvrdosť bratislavských štricákov, bitky chlapčenských partií na Patrónke či sloboda rockovej Bratislavy. Zaspomínajte si spolu s autorom na osemnásť rokov slovenského života, ktorý ste možno rovnako alebo veľmi podobne prežili aj vy.

Rebelka Klára túži po jedinom: navždy odísť z nenávideného statku a od despotického otca, ktorý riadi životy iných tvrdou a nekompromisnou rukou. Klárin otec vyhral celý majetok v pokri a teraz sa tvári ako veľký statkár. A práve to Kláru najviac škrie! Preto proti nemu dennodenne bojuje vlastnými zbraňami: rebeluje, stavia sa mu na odpor a s radosťou necháva po dedine šíriť klebety o svojej ochote pustiť si pod sukňu nejedného z miestnych mládencov. Keby neboli na statku matka, ktorú Klára tak veľmi miluje, a jej láska, koniar Viktor, dávno je preč. Lenže osud je nevyspytateľný a cesta k slobode pre Kláru znova zahataná. Brat totiž nečakane ujde do Ameriky, matka príde o svoje nenarodené dieťa, čo ju psychicky zničí, a otec z celého nešťastia viní práve Kláru. Rozhodne jej nedovolí statok opustiť a ešte viac potupiť rodinu. Otcova zlosť, matkino šialenstvo, milencova zrada, prekliaty statok a napokon aj jej vlastné sladké tajomstvo, ktoré ju takmer pripraví o život... Čo všetko si pre Kláru osud ešte pripraví? Podarí sa jej napokon nájsť miesto, kde môže byť skutočne šťastná?

S podtitulom utopistický román. Rozpráva o civilizácii návštevníkov z vesmíru, pritom ale karikuje dobové pomery nášho sveta. "V Radvani bolo všetko na nohách, všetko utekalo za balónom k Banskej Bystrici. Balón klesal a klesal, bol vždy väčší a väčší, až mal také rozmery, že vznášajúc sa nad mestom, zakryl ho bezmála úplne, takže nastala tma. Nikto si nevedel vysvetliť, čo to má znamenať; ani banskobystrická inteligencia nemohla rozčúlenému ľudu poslúžiť svojimi vedomosťami. Poverčiví ľudia sa nazdali, že to znamená koniec sveta. Nastal krik a plač — všeobecný zmätok. Staré baby padli na kolená a prosili za odpustenie svojich hriechov…“

Vo svojej novej próze nás Pavel Vilikovský zasväcuje do ľúbostného príbehu mladého pracovníka reklamnej agentúry Ivana, až kým odrazu s prekvapením nezistíme, že je to vlastne postava z románu bezmenného slovenského spisovateľa. Ivan sa svojmu tvorcovi vymkne z rúk a proti jeho vôli začne viesť nezávislý život. Vilikovský ukazuje spisovateľa ako bežného občana, ktorý sa pohybuje vo svete všedných starostí, no zároveň ako autor žije vo vymyslenom svete a čoraz ťažšie sa mu darí tieto dva svety rozlíšiť. V oboch sa musí vyrovnávať s dotieravými pochybnosťami i trpkým poznaním. Pavel Vilikovský odhaľuje zákulisie tvorivého procesu a stavia pred seba i čitateľa otázky o rozličných polohách a podobách skutočnosti, ktoré si v zhone súčasného života na vlastnú škodu zabúdame položiť.

Kedysi aktívna Pavla sa pre zdravotné ťažkosti ocitla v spoločenskej izolácii. Aby si vyplnila čas a zmiernila svoju osamelosť, pozoruje z balkóna susedov. Z výrazov ich tvárí, útržkov rozhovorov a iných postrehov si vytvára predstavu o ich živote. So Slávkou a Vierou ju okrem spoločnej adresy nespája vôbec nič. Rovnako ako ona žijú v anonymite malej mestskej bytovky a za zamknutými dverami úzkostlivo skrývajú svoje trápenia a zlyhania, uväznené v bludných kruhoch trpkých spomienok. Túžia po obyčajnom ľudskom šťastí, no to sa ich príbytkom vytrvalo vyhýba. Keď sa už zdá, že pochovali aj nádej, ktorá vraj zomiera posledná, nastane nečakaný zvrat. Pavla sa zvláštnou zhodou okolností stane priamym svedkom rozuzlenia ľudských drám a odhalenia starých krívd a aj jej život nečakane naberie nový smer...

Súbor poviedok zo súčasného života detí, ktoré reflektujú ich bežné starosti, pocity a životné situácie v modernom svete. Každá poviedka sa venuje inej téme, ktorá môže detskú citlivosť veľmi zasiahnuť, napr. náznaky rasizmu, sociálne problémy, šikanovanie, spolužitie s deťmi mentálne postihnutými alebo chorými blízkymi ľuďmi, outsiderstvo... Riešením problémov sa stáva poukázanie na vzťah k prírode, zvieratám, ľuďom vôbec. Ide o citovú kultiváciu dieťaťa, o pevné budovanie jeho vnútorného sveta a charakteru.

„Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi. A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor, keď v zdanlivo prostom príbehu situovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej zachytil najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii. Robí to však s takou ľahkosťou, že čitateľ ponorený do priam detektívneho príbehu troch kamarátov ani nevníma, o akých vážnych veciach Háber píše. A v tom je jeho majstrovstvo. Strhnúť čitateľa napínavým, miestami aj humorným dejom, a zároveň ho donútiť premýšľať. Kričiace kamene možno prečítať na jeden dych, ale k takejto knihe sa čitateľ rád vráti aj po rokoch.

Môžeš vystúpiť z vlastného života? Zanechať rodinu, syna, manželku? Vymazať svoju existenciu? Náš hrdina emigroval v nesprávnom čase, asi rok pred politickou cunami, pred pádom komunizmu. Zutekal pred všetkým, hlavne pred sebou. Nemohol tušiť, aké zmeny nastanú, že možno odchádza zbytočne. V nesprávnom čase, na nesprávne miesto. Ocitne sa takmer na dne, okúsi život v nočnom klube medzi podozrivými figúrami, stratenými existenciami. Obklopujú ho životní stroskotanci, závistlivci, striptízové tanečnice a dievčatá z ulice. A predsa si uchováva nádej, že sa z toho dostane. Vykročí z tieňa? Nájde cestu domov? Alebo ho prehltne amsterdamská noc?

Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda.Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ.Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.

Peter Luha, člen prvej československej himalájskej expedície, sa po páde do trhliny stane nezvestným, ale nie mŕtvym. Zabudne, kým bol, v novom živote sa však nestratí. Následky úrazu spôsobia, že jeho myseľ nadobudne nezvyčajnú schopnosť. Zároveň záhadne dokáže pomáhať zvieratám, čo ho neraz vytrhne z najhoršieho. Na svojej púti na spôsob Forresta Gumpa zasahuje do dejín. Pomôže dolapiť palestínskych únoscov na olympiáde v Mníchove, Indiu zbaví epidémie cholery a Rubikovi naznačí, že by mal radšej myslieť na kocku ako brigádovať na letisku. V tomto príbehu sa neuveriteľné stáva skutkom. Neznámy Slovák hýbe svetom.

Prejdime sa spolu s Ferdinandom Dúbravským Skalicou, Stupavou a ďalšími mestečkami a dedinami západného Slovenska a zoznámme sa s povesťami a povedačkami, ktoré o nich kolujú od dávnych čias.

Jána Francisciho tentokrát predstavujeme ako prekladateľa. Poslovenčil veselohru H. Börnsteina Oklamaní klamári. „Budeže to kapitálny žart!“

„Už ako malý chlapec mal som akési vrodené vlohy sporiť s rozumom. Nerád som sa primnoho učil. Načo prepínať svoj mozog hneď v prvých triedach, keď nám profesori v tej najvyššej aj tak všetku múdrosť rozložia? Že je napínanie mozgu škodlivé, presvedčil som sa zavčasu sám na sebe. Keď som sa bifľoval školskú úlohu, rozbolela ma od toho neraz hlava. Učiteľ si myslel, že som lenivý a hlúpy. Ten zabednený hlupák nemal ani tušenia o tom, že ja to robím dľa vyšších zásad. Chcel som zašanovať svoju hlavu, aby som mohol vykonať ľudstvu svojím čarom veľké služby…"

So žabami stretávame sa veľmi často v prísloviach, podobenstvách, bájkach, povestiach a poverách ľudu slovenského, práve tak, ako aj u iných národov. Počujeme o nich riekanky, básničky i vtipy, nachádzame ich v zemepisných názvoch, niektorí k nim cítime odpor. O tom všetkom píše J. Ľ. Holuby v tomto zábavnom i poučnom dielku.

Nové vydanie slávneho románu klasika česko-slovenskej literatúry. Román Ladislava Mňačka (1919 – 1994) Smrť sa volá Engelchen je jedna z najsilnejších a najvydarenejších próz o druhej svetovej vojne v slovenskej literatúre. Sugestívny príbeh partizánov v beskydských horách je zároveň dramatickým opisom zániku kopaničiarskej dedinky Ploština na sklonku najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Dej sa odvíja ako sled spomienok raneného partizána, ktorý sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že činnosť jeho jednotky zavinila smrť dedinčanov. Problém, s ktorým zvádza vnútorný boj, sa postupne rozrastá do ťaživej otázky viny za prostriedky použité na dosiahnutie cieľa.Kniha vychádza z osobnej autorovej skúsenosti a je predchnutá úprimnou snahou o čo najpravdivejšie zobrazenie partizánskych bojov na pomedzí okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a fašistickej Slovenskej republiky.Hneď po svojom vyjdení v roku 1959 zaznamenala neobyčajný čitateľský, ale aj odborný ohlas.

V dedinke na juhu Slovenska sa tlačil celý svet. Spomienky na predkov, čarodejnice a čudákov prichádzali aj z okolitých dedín, lebo vedeli, že v Jablonej Panici si ich niekto zapamätá. Lenže na to, aby niekto napísal knihu o láske a smrti, generáciách silných žien, o Maďaroch na Slovensku, o rodine, v ktorej predčasne zomierajú muži, musí spolovice dozrieť a spolovice ostať dieťa. Beate Balogovej to chvíľu trvalo. Jej kniha vám možno pomôže objaviť príbeh, ktorý rastie vo vašej rodine. Lebo bez príbehu sa rodina rozpráši vo vetre ako popol z cigariet jej mamy, Kornélie.

Kniha o láske, strate, východiskách a odvahe veriť. Dag preberie zodpovednosť za otca a netuší, že práve týmto krokom sa spustí jeho najkrajšia životná etapa. Prevezme otcovu trafiku, kde málokedy vidí tváre ľudí, ale pozná ich ruky. Akí sú? Nadobudnúť empatiu týmto spôsobom je také vzácne, aká vzácna je viera Dagovho otca, ktorý smúti inak ako ostatní ľudia, a práve preto nachádza iné východiská. Dve generácie a jedna túžba. Mať rád. Aké je to, keď človek pociťuje zodpovednosť za niečo, čo nespôsobil?

Dve dávne priateľky sa po rokoch stretnú a vydajú na dobrodružnú cestu karavanom po Slovensku. Len tak, bez plánu a rovno za nosom. Každá z nich si okrem batožiny vezie aj tajné túžby a želania: aspoň na niekoľko dní zhodiť manželské putá a slobodne si vydýchnuť, konečne stretnúť pravú lásku, zažiť nefalšovanú, živočíšnu vášeň, nájsť stratené sebavedomie, zázračný liek na zlomené srdce či aspoň samu seba. Gabika, ktorá sa už takmer vzdala nádeje na partnera a založenie rodiny, každé ráno začína citátom od známeho filozofa. Rituál jej pomáha prežiť ďalší nudný, neužitočný deň. Silvia zasa pevnou vôľou a krycím krémom skrýva boľavé tajomstvo. Nájdu títo dvaja anjeli s polámanými krídlami silu letieť (hoci aj na metle) ďalej? Podarí sa im vzoprieť osudu a vybojovať si, čo každej žene právom patrí? Začítajte sa do emotívneho príbehu o sile ženského priateľstva, domácom násilí, materinskej láske a malých zázrakoch všedného dňa. A keď dočítate, možno bude stáť za to podarovať túto knihu najlepšej priateľke.

Varovanie: Ak otvárate túto knihu s vedomím, že vám Jozef Banáš osočovaním konkrétnych ľudí zvýši ego, radšej ju hneď zatvorte. Jozef Banáš podáva dementi o stave Slovenskej republiky. Pod svoj nekompromisný skalpel si zobral všetky oblasti nášho verejného života. Svojským štýlom a ostrým vtipom rozpitváva typické vlastnosti Slovákov, ich problémy, komplexy, každodenný život aj politické kauzy v našej malebnej krajine. Text dopĺňajú nemenej vtipné a trefné fotografie.Dementi je určené všetkým ľuďom, ktorí sa dokážu na seba a svoje okolie pozrieť kriticky, ale zároveň s nadhľadom, pretože je viac než pravdepodobné, že sa v knihe nájdu tiež. Ak ste si obľúbili knihu Idioti v politike, zapáči(a) sa vám aj Dementi.

Elo Šándor o neradostnej situácii počas II. svetovej vojny v úvode knihy hovorí: „Rozprávky z priečinka“ rodili sa od roku 1937 až do roku 1944. Niektoré z nich, najmä do roku 1938, ešte uzreli svetlo sveta v tlači, väčšina z nich potom zostávala už len v stolovom priečinku ležať, čakajúc na prípadný policajný záber, alebo dakedy - v oslobodenej vlasti aj na vydanie v knižnej zbierke. Našinec po mnohých skúsenostiach musí vždy rátať s tým, že si ho zbalí UŠB alebo Gestapo…” Napriek tomu vznikla výnimočná zbierka, ktorá horko-smiešnym spôsobom priblížila situáciu na Slovensku počas týchto pohnutých časov. Kniha bola digitalizovaná z pôvodného vydania z roku 1946 a boli v nej vykonané iba minimálne úpravy.

O príbehoch, ako je tento, sa nerozpráva. Ani sa o nich nepíše. Je to preto, lebo hrdinovia netušia, že k sebe patria, sú súčasťou jedného životného celku a tvoria jeden príbeh. Žijú oddelené životy a často sa vôbec nepoznajú. Nevedia, že niektorí z nich sú ako dážď, vytrvalí a zdolávajúci každú prekážku, iní sú pevní ako skala, ďalší sa ťahajú za slnkom ako konáre a tí, čo tvoria doma zázemie, sú ich korene. Niektorí sa zo života tešia a tancujú ako mihotajúce sa listy vo vánku, druhí o život bojujú, potom ho chránia, vyživujú, a keď sa priblíži jeho koniec, otvoria náruč a mŕtvy život s pokorou znova prijmú do svojho srdca ako pôda. Sú takí rozdielni, a napriek tomu tvoria jeden celok – strom.Piatok dvanásteho je príbeh plný života a humoru s prekvapivým koncom. Odohráva sa na súčasnom Slovensku, kde žijú rôzne, navzájom cudzie dvojice a každá rieši svoj problém týkajúci sa lásky, manželstva, detí, kariéry, neistej budúcnosti. Ich životné cesty sa pretnú, keď ich zasiahne nečakaná udalosť. Posilní iba toho, kto koná úprimne a vie, že k šťastiu patrí aj odpúšťanie.Príbeh o ľuďoch potrestaných vlastnou povahou, ktorá im bráni rozvinúť talent pre život, a o ľuďoch, ktorí sa rozhodnú žiť napriek tomu, aké im život rozdal karty.

Hanka Brečtanská pracuje ako účtovníčka v súkromnej firme. S manželom Denisom a dcérkou Deniskou ešte donedávna viedli bežný život, ktorý narúšali len nezhody so svokrou. Po piatich rokoch manželstva sa však Denisovo správanie mení a Hanka si kladie otázku, čo sa to stalo s ich životom. Denis je od istého času posadnutý myšlienkou žiť v Južnej Afrike. Vzdá sa dobre plateného miesta a chce sa presťahovať za vidinou raja. Hanka však váha, prestáva veriť vlastnému mužovi a bojí sa vytrhnúť dcéru zo známeho prostredia. Stačí však zopár nestrážených sekúnd, drobná séria zhôd a náhod a do ich života kruto zasiahne nehoda.K napísaniu tejto knižky ma podnietila skutočná udalosť. Je to príbeh matky a jej nezlomnej vôli popasovať sa s nepriazňou osudu. Príbeh o tom, ako si všedný život s človekom rozohrá hru s vlastnými pravidlami.