Svätá Rita - dych odpustenia

Recenzia z blogu

V pomerne krátkom čase ide už o druhú publikáciu vydavateľstva Zachej.sk, venovanú „Malej – Veľkej žene“ svätej Rite z Cascie.

Kým prvá publikácia, 3 novény k svätej Rite, bola venovaná modlitbám k tejto nebeskej patrónke, po druhej ponúkanej publikácii Zachej.sk znova siahol šťastnou rukou ako po mimoriadne vydarenom diele dvoch zrelých autorov Rema Piccolominiho a Natalina Monopoliho. Tí priblížili životopis, históriu, fakty a legendy o svätej Rite v tej najkoncentrovanejšej podobe, aká bude vyhovovať aj menej trpezlivým či zaneprázdneným čitateľom.

Knižka Svätá Rita – dych odpustenia púta už svojím praktickým formátom, peknou väzbou, typom písma vhodným aj pre starších ľudí aj tlačou na papieri bez nežiaduceho odlesku svetla pri čítaní.

Poďme však k tomu dôležitému, k obsahu: publikácia má 164 strán a okrem erudovaného Predhovoru Omera Sabatiniho a navigujúceho Úvodu autorov je rozčlenená do ôsmich kapitol.

Prvá kapitola je venovaná mestu Cascia s priblížením historických, sociálnych a politických reálií, v ktorých sa nachádzala spoločnosť, Ritina rodina aj ona sama počas svojho 76-ročného života.

V druhej kapitole autori nadväzujú na prítomnosť augustiniánov v Cascii, na ich charizmu a obohacovanie duchovného, ale aj praktického života v tejto oblasti Talianska. Prítomnosť troch augustiniánskych komunít, z toho dvoch ženských, dávala predpoklad a poskytovala možnosť formovať ženy aj mužov k mníšskemu spôsobu života, čo sa v XV. storočí Reholi augustiniánov aj úspešne darilo. Rehoľné centrum bolo prestížne z kultúrnej aj politickej stránky a prispelo k nebývalému rozvoju mesta a okolia.

Nasleduje vlastný životopis sv. Rity od detstva a mladosti, život v rodine, kultivácia osobnosti, ktorú rodičia nezanedbávali, ale naopak – formovala sa prácou, poslušnosťou, vierou, ale aj vzdelaním (vedela písať). Už v mladosti Rita žila svoju vieru v plnom vedomí a dôsledne. Podľa kresťanského povolania milovala Boha a milovala svojich blížnych. Veľmi zaujímavo spracovali autori časti života Rity v manželstve, ako matky a potom vdovy, ktorá stratila obidve deti. Nesústreďujú sa na opis tvrdosti a brutality manžela, o ktorých obšírne píšu iní spisovatelia , ale na úlohu Rity v manželstve, jej vieru, trpezlivosť a lásku, ktorými pomáhala manželovi žiť plnším kresťanským životom. Po jeho smrti sa Rita modlila za svoje dve deti, aby sa nepoškvrnili pomstou za násilnú smrť otca. Jej modlitby k Bohu, za to, aby sa chlapci nepošpinili krutosťami a nestrhla ich špirála nenávisti, boli vyslyšané. Po krátkom čase od otcovej smrti zomreli jeden za druhým na záhadnú chorobu. Rita zostala sama, ale nie osamotená na svete. Jej viera vyzrievala v kontakte s augustiniánmi až po rozhodnutie svoj život úplne odovzdať Bohu v kláštornom prostredí.

Ďalšie osudy svätice, ktorá si počas bežného života vytrpela viac ako ktokoľvek iný, by sme si chceli predstavovať optimistickejšie. Z pohľadu bežného človeka však bol pravdou opak. Najskôr neprijatie do kláštora, potom pochybnosti o jej osobe v kláštore, priebeh postulátu, noviciátu, slávnostné sľuby, bolestný tŕň a telesný zápach, útočiaca staroba so svojimi obmedzeniami a bolesťami sú dramaticky, ale vecne opísané v tejto kapitole až po okamih, keď s telom i dušou poznačenými utrpením odišla Rita k úsvitu nebeského stretnutia v noci z 21. na 22. mája 1447.

Aj vyzdvihnutie na oltár 24. mája 1900 Levom XIII. trvalo v jej kauze nečakane dlho a uskutočnilo sa až po 274 rokoch od začatia procesu blahorečenia.

V ďalších nadväzujúcich piatich kapitolách autori diela síce neopúšťajú vedecký a faktografický prístup k údajom, faktom, dátam a postavám, ale elegantným a jednoduchým štýlom podávajú aj legendy ľudovej zbožnosti (kvietky – fioretti), vytvorené láskou veriacich, vďaka ktorým sa svätica dostala a dostáva s ľahkosťou do povedomia ďalších a ďalších ľudí.

Posolstvo svätej Rity, úcta k svätici a ukážky miest spojených so životom a svätosťou sv. Rity, ktoré obohacujú dielo, sú spracované v záverečných kapitolách. Nemožno opomenúť ani vedecky dôkladnú bibliografiu, farebnú obrazovú prílohu a napokon, ale vôbec nie na poslednom mieste, oceniť prácu prekladateľa pátra Miroslava Zárika OSA.

Pre čitateľa 21. storočia môže byť podtitul knihy „Dych odpustenia“ oživujúci. Ako vysvetľuje O. Sabatini, odpustenie a zmierenie, ktorými žila sv. Rita vo všetkých etapách svojho života a vo všetkých jeho rolách, sú pre svet ako dýchanie pre život, a preto môžu oživovať aj ten náš.

Svätá Rita, svätá nemožných vecí, dostala v tejto milej a vecnej knižke novo vyjadrený životopis, podporený vernými historickými faktami, v ktorých sa však nevylúčilo niečo, čo dlhé roky podáva tradícia. Jednoznačne ho odporúčam každému, no najmä tým, ktorí by síce chceli, ale ešte nevedia či nie sú schopní odpúšťať a/alebo bezvýhradne milovať.

Autorka recenzie: Katarína Adamicová