Ako vyhrať kultúrnu vojnu

Nemáme radi slovo vojna. Vyvoláva v nás hrôzu, obavy, strach. A oprávnene. No nič to nemení na skutočnosti, že celý život prežívame na bojovom poli. Ak o tom nevieme, veľmi ľahko sa môžeme stať korisťou Zlého. Práve preto nám Peter Kreeft pripomína, že sme vo vojne, v ktorej ide o našu večnosť. Odhaľuje bojový plán a zbrane nášho nepriateľa, pripomína nám, aké sú naše zbrane a naša stratégia. Často žijeme v Cirkvi tak, akoby sme sa prechádzali po krásnej záhrade. No náš život prebieha na mínovom poli. Keď si to uvedomíme, narastie naša ostražitosť, mnohé „hlúposti“ prestanú byť dôležité a zameriame sa na podstatné – zvíťaziť. Bojové línie sú určené. A my v tejto vojne vyhráme, pretože vôbec nezáleží na tom, koľkokrát padneme, koľkokrát neuspejeme v úsilí stať sa svätými, koľkokrát zlyháme v láske. My sa totiž nikdy, nikdy, nikdy nevzdáme. Zvíťazíme, pretože my sme Kristovým telom a Kristus je Boh a Boh je láska a láska sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdá.

Už mnoho rokov robievame niekoľko veľmi stupídnych chýb pri odpovediach na otázku: „Kto je naším nepriateľom?" Takmer pol tisícročia sa na seba protestanti a katolíci pozerali ako na nepriateľov, vzájomne riešili tieto problémy posielaním tiel do hrobov na bojových poliach a duší do pekla. Postupne sa však rozbrieždilo: protestanti a katolíci nie sú nepriatelia, ale oddelení bratia, bojujúci spolu proti spoločnému nepriateľovi. Kto je teda nepriateľom (protivníkom)? Takmer dve tisícročia si mnohí kresťania mysleli, že sú to Židia, a robili sme svojim otcom vo viere také nekresťanské veci, že sme im takmer znemožnili uzrieť v nás ich Boha – pravého Boha. Dnes si mnoho kresťanov myslí, že sú to moslimovia. Ibaže moslimovia sú často vernejší svojmu iba ľudskému Kristovi než my svojmu božskému Kristovi, a často žijú zbožnejšie pri nasledovaní svojho omylného písma a omylného proroka, než my pri nasledovaní nášho neomylného Písma a neomylného Proroka.