Irenine deti

Recenzia z blogu

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila 2 500 detí z varšavského geta

Ak už neexistuje nádej, nastáva peklo. Zdalo sa, že dráma druhej svetovej vojny viedla k tejto skutočnosti. Našiel sa človek, resp. ľudia, ktorí to zmenili. Irena Sendlerová – hrdinka, ktorá je považovaná za ženskú verziu Oscara Schindlera alebo pre mňa tiež Nicolasa Wintona, dávala rodinám nádej. Spoločne so svojimi kolegami a známymi zachránila z nacistami okupovaného Varšavského geta 2500 detí. Tento príbeh zachytáva skutočné udalosti reálnych ľudí, ktorí riskovali všetko, aby ochránili židovské deti pred transportom smrti.

Autorka knihy Tilar J. Mazzeo pôsobí ako kultúrna historička na univerzite Colby College v štáte Maine. Je autorkou niekoľkých najpredávanejších diel naratívnej literatúry (literatúry príbehov). Napísala aj knihu California wine country. Tilar robí výskum historických udalostí, priemyslu, technológií a vedy určitej doby a premieňa tieto skutočnosti na príbehy. Jej elegantný štýl písania pomáha čitateľovi oživiť charaktery postáv a vyvolať opravdivý pocit času a miesta v príbehu. Autorke sa na základe bohatého výskumu podarilo zachytiť príbeh statočnej ženy, ktorá riskovala svoj život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.

Na prvý pohľad život obyčajnej študentky, ktorú čakala kariéra sociálnej pracovníčky. To ako sa odhodlane zhostila ochrany slabších počas nacistických náletov na Varšavu je dôkazom nielen jej horlivosti, ale aj toho, že si vybrala správne povolanie. Nie každý, kto sa ocitne v správnom čase na správnom mieste, veci aj reálne zmení, no Irene sa to podarilo. Od začiatku ju hnala túžba urobiť a pomôcť čo najviac. Zachrániť deti židovských rodičoch. Ako dieťa mala k Židom veľmi blízko. Vyrastala medzi nimi, jej otec – lekár im vždy ochotne pomáhal. Milovala Adama – človeka, ktorý bol tiež Žid a musel sa neustále skrývať. Hoci Irena nemohla tušiť, že z pôvodnej populácie v gete prežije len 10%, nikdy neprestala dúfať v lepšiu budúcnosť a to ani počas vlastného uväznenia a mučenia.

Už na prvý pohľad obálka knihy naznačuje, že ide o historický príbeh, ktorý oddeľuje dva svety: v gete a mimo neho. Svety, ktoré nemal nikto právo takto vytvoriť, no ľudská chamtivosť a pýcha doviedla vojnou dlho skúšané Poľsko až na hranu.

Kniha v 17 kapitolách vykresľuje skutočný príbeh osoby a celej siete ľudí, ktorí zachraňovali ľudské životy a riskovali všetko. Na pozadí sú zachytené historické súvislosti druhej svetovej vojny v rokoch 1942 – 1947, počas toho ako sa nacisti rozhodli podmaniť si Varšavu a Poľsko.

Silný príbeh tohto silného charakteru ženy si ma získal od samého začiatku. Hoci autorka popisuje naozaj ťažké udalosti doby, jej naratívny štýl si dokáže čitateľa veľmi rýchlo získať. Kniha je doplnená o autorkine materiály, a rozhovory s osobami, ktoré jej pomohli udalosti doby zrekonštruovať. Je to výborné dielo, ba až vedecká práca založená na mnohých zistených faktoch.

Výnimočný príbeh tejto ženy by sa mal stať povinným čítaním všetkých školákov a študentov. Irena sa nikdy nepovažovala za hrdinku, práve naopak, tvrdila, že je to úplne normálna vec – pomáhať druhým. Nesmieme zabúdať na neľudské zaobchádzanie a krutosť vojny. Vojna nikdy nič nevyriešila a plodí len ďalšie násilie. Nech sú udalosti tejto doby varovaním pred ťažkými náladami medzi krajinami, a zároveň aj povzbudením, aby sme robili aj malé dobré skutky svojim blížnym a nemusíme pritom riskovať životy.

Autor recenzie: Marcel Rypák

Vydavateľská anotácia

Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej - hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oscara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.

V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do Varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky, sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.

Autorke Tilar Mazzeo sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred Holokaustom.