Návrat

Titul Návrat je tentokrát čisto zameraný len na boj temnoty a svetla, zla a dobra. Spisovateľka skúma vnútorný svet postáv a ich démonov, ktorí ich sužujú a nedovoľujú im slobodne sa nadýchnuť. Zároveň sa im snaží pomôcť rozpamätať sa na to, kým sú, kým by boli, ak by ich dokázali zo svojho života vyhnať a veriť tomu, že Boh má moc uzdraviť a zmeniť ich v skutočne slobodných ľudí. Všetko krásne zámery, ktoré dokážu nadchnúť, ale práve v tomto poslednom diele ohľadom viery, ľudovo povedané, spisovateľka priveľmi tlačila na pílu a z toho hluku mi spôsobila nové vrásky na čele. Irónia, všakže? Kresťanskú fikciu vyhľadávam najmä kvôli posilneniu vlastnej viery a uvedomení si, aký vzácny je Boh a ako dokáže v mojom srdci i živote pôsobiť uzdravujúcim spôsobom. Tak prečo ma autorka v tomto smere tak sklamala? Vykreslenie Nebeského Otca bolo často podané až fanatickým spôsobom, kvôli ktorému som mala pocit, akoby sme sa opäť ocitli v náboženskej sekte, a to sme sa v prvom diele z jednej vyslobodili. Najhoršie však pre mňa bolo vykreslenie tej podivnej moci, ktorá sa spomína v anotácií a ktorá vo mne len vzbudzovala pocit, že sme skutočne v akejsi radikálnej sekte. Ale, aby sa nepovedalo, rozumiem, prečo sa v knihe objavila. Malo to zmysel i význam, no mne to prišlo také...silené? Bolo toho na mňa skrátka priveľa a k tomu všetkému sa v knihe dialo dookola stále to isté. Život je o zabúdaní a rozpomínaní sa, spomína sa v knihe niekoľkokrát. Áno, úchvatná a výstižná myšlienka, s ktorou sa dokážem stotožniť, no autorka sa jej držala zubami nechtami a na 288 stranách neponúkla nič nové – len sme zabúdali, že Boh má moc uzdraviť a zbaviť nás temnoty, a zároveň sa rozpamätávali, že s ním sme skutočne silní a slobodní + ten závan fanatizmu - to veru nebola dobrá kombinácia. Viete, kresťanská fikcia väčšinou ponúka obraz Boha nenútene, preto nemáte pocit, že vás autor silou-mocou do niečoho tlačí. No v tomto prípade som nadobudla úplne iný dojem, ktorý sa mi vôbec nepozdával. Séria Prorok mala vďaka dvom prvým častiam aj navzdory tomu, že patria do kategórie kresťanská fikcia, moc zaujať široké publikum, nie len veriacich. Niesli sa v akomsi univerzálnom duchu, čo sa však o treťom diele nedá povedať. Preto si osobne myslím, že posledná časť je skutočne len pre kresťanov (a možno niektorých nemilo šokuje rovnako ako i mňa, ktovie...), iných, aj napriek nádherným a povzbudivým myšlienkam, ktorými kniha priam prekypuje, nezaujme. Bolo to skrátka extrémne. Ale aj navzdory prevažujúcim záporom nemôžem tvrdiť, že je kniha zlá. Je to kvalitne napísané a precítené dielo, s ktorým sa autorka vyhrala a celkovo je celá séria výborne premyslená, pútavá, hodnotná a miestami šokujúca. V každej časti sa objaví mnoho postáv, mien, s ktorými sa autorka dokázala vysporiadať s najväčšou eleganciou a všetky, staré, či nové, priblížila nenúteným a šikovným spôsobom. Okrem toho musím vyzdvihnúť jej zámer ukotviť v nás pocit, že sme skutočne výnimoční aj navzdory tomu, čo si myslia iní, čo si myslí svet. Osobne ma jej prvé dva diely (najmä prvý) obohatili na srdci a na duši. Síce posledný diel vo mne nevyvolal ohlušujúce nadšenie v aké som dúfala a skôr mi spôsoboval sklamanie, i tak sa k tejto sérií rada vrátim...