Tajomstvo domu na Foster Hille

Od mysteriózneho trileru, ktorý dokonca vyhral prvé miesto v kresťanskej literárnej súťaži The Christy Award práve v kategórií Mystery/Napätie/Thriller, som čakala omnoho viac. Najmä premyslený príbeh, v ktorom by nechýbalo napätie, tajomno, atmosféra naháňajúca hrôzu, nečakané zvraty a šokujúce odhalenia. Takto na mňa pôsobil ako priemerný román obohatený o detektívne prvky, ktorý síce nie je výslovne zlý, no ani prevratný a dychberúci. Najväčším kameňom úrazu sa pre mňa stala chýbajúca logika v deji. Ide o zložitý príbeh, teda príbehy, ktoré majú výborný základ, skvelý nápad a zaujímavú zápletku. Lenže, podľa mňa, aj keď Jaime rozhodne písať vie, táto stránka knihy bola akoby nad jej sily. Chcela toho skĺbiť priveľa. Túžila sa hrať s mysľou čitateľa. Oklamať ju, zavádzať, desiť, no jej pokusy pôsobili veľmi chabo, priehľadne a dokonca, v mnohých prípadoch násilne. Príbeh sa zmenil v predvídateľný, občas otravný a od poklesu nálady ho nezachránili ani miestami celkom vydarené situácie, ktoré vám, v dobrom, zdvihli krvný tlak. Po dočítaní som videla v knihe mnoho nedostatkov a najmä, ako som už spomínala, chyby, ktoré mali za následok chýbajúcu logiku v diele. Okrem iného namiesto hlbšieho priblíženia tajomstiev, záhadnej vraždy, pokroku v prípade sa jednotlivé pasáže na úkor napredovania deju venovali len minulosti hrdinov, aby si tak vydiskutovali to, čo bolo zle pochopené. A určite viete, ako to chodí – kým si všetko rozpovedajú a uveria jeden druhému prejde veľa zbytočne premárnených strán. Preto dej začínal strácať na zaujímavosti a pútavosti. Avšak, jedno sa autorke musí uznať – má nepopierateľný spisovateľský talent. Dej knihy plynie v dvoch časových líniách - minulosti a prítomnosti – ktoré sa, aj navzdory tomu, že je medzi nimi celé storočie, krásne dopĺňajú. Autorka vie, kedy ukončiť jedno rozprávanie a vzápätí začať nové tak, aby nepôsobilo rušivo a istým spôsobom tak zaujať čitateľovu pozornosť. Významnú rolu v tomto smere nepochybne hrá autorkin obrovský cit pre písanie, ktorý aj vďaka nádhernému slovenskému prekladu vyzdvihuje krásu písaného slova. V tomto smere musím vzdať autorke veľkú poklonu, pretože takéto skvelo napísané a precítene dielo od debutujúceho autora som ešte nečítala. Keď si to zhrnieme, tak som z knihy na jednej strane očarená, no na druhej zas sklamaná. Autorku by som mohla ospevovať za jej spisovateľský talent, nádherné myšlienky, ktorými obohatila svoje dielo a emóciami, ktoré zachytila do slov, no zároveň aj smutne dumať nad tým, prečo deju nevenovala väčšiu pozornosť, nepremyslela všetky detaily, čím ukrátila príbeh o pútavosť, hodnovernosť, no najmä kvalitu. Škoda, v tomto ohľade som skutočne čakala niečo fenomenálne, keďže si vyslúžila autorka toľko chvály, no vždy je to o pocitoch jednotlivca. Každý má svoj vkus a mne kniha po príbehovej stránke jednoducho nesadla, no vynahradila mi to zas z iného hľadiska. Takže, ako znie konečný verdikt? Čítať, či nečítať? Hm, podľa mňa si autorka zaslúži pozornosť, no ak ste milovníkom tohto žánru, tak knihu musíte čítať s rezervou, pretože podľa môjho skromného úsudku potenciál v sebe má, no nebol využitý naplno.