Pýtame sa exorcistu

Recenzia z blogu

Už po tisícročia sa snaží kaziť to najúžasnejšie a najvzácnejšie Božie dielo. Človeka. Klame, opantáva, zastiera, hádže polená pod nohy. Prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Diabol.

Bytosť, ktorá vzbudzuje v mnohých veriacich strach a zároveň akúsi nám ľuďom prirodzenú zvedavosť. Veď zakázané ovocie (vraj) chutí najlepšie. Eva s Adamom by vedeli rozprávať… Faktom ale je, že mnohí ľudia, veriaci aj neveriaci, padajú do osídel nášho odvekého protivníka a nepriateľa.

Prečo? Dôvodov je rozhodne viac. Možno preto, lebo v mnohých chrámoch sa o ňom od ambony veľa nerozpráva. Nepočujeme pravdu o ňom ani v kresťanských televíziách či rádiu. Stal sa akýmsi tabu. Akoby ani neexistoval a nemali sme si na neho dávať pozor. Pričom dobre vieme, že obchádza okolo nás ako revúci lev a hľadá, koho by zožral (por. 1Pt 5,8).

Mnohokrát je to naša nevedomosť, ktorá nám „dopomôže“ k tomu, aby sme mu sadli na lep. Dennodenne to na nás skúša. Pokiaľ si neuvedomíme, že „nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6,12), v boji neobstojíme.

Za naším hnevom, neodpustením, v tých horších prípadoch preklínaním či nepokojom budeme vidieť tých druhých. Svokru, kolegu, učiteľa, šéfa, kňaza, susedu… Kniha Pýtame sa exorcistu je plná takýchto príbehov a otázok ľudí, ktorí súperia s problémami v podobe prekliatí, rodových zaťažení, zapleteniu sa do okultizmu či mnohých ďalších nepríjemností.

Na 128 otázok týkajúcich sa duchovnej sféry odpovedá jeden z najpovolanejších. Exorcista košickej arcidiecézy Imrich Degro. Fundovane poskytuje odpovede aj na to či je tetovanie zlé alebo či môže mať diabol/prekliatie dosah na neplodnosť.

Na knihe ma najviac dostáva jednoduchosť a priam až ľahkosť odpovedí skúseného kňaza, ktorý vníma duchovnú realitu ako prirodzenú súčasť našich životov. V odpovediach ponúka veľmi ľudský, jednoduchý, praxou overený prístup k danej problematike a triezvy pohľad. Za veľké pozitívum pokladám aj vkusný, jemný humor, ktorý sprevádza viaceré odpovede.

Vysvetľovanie zložitejších pojmov či otázok je zrozumiteľné a čo pokladám za najväčší prínos knihy je, že dodáva odvahu a posmeľuje. Na animátorskej škole nám rehoľná sestra Timotea v jednej prednáške prízvukovala, aby sme nežili tak, že za každým rohom budeme hľadať a očakávať diabla.

No zároveň dodala, že to neznamená, že za tým najbližším rohom na nás nečíha. Kniha toto vyjadrenie rehoľnej sestričky trefne dopĺňa a povzbudzuje k tomu, aby sme sa však diabla nebáli. Nie je na to dôvod. Áno, viaceré svedectvá či knihy o exorcizmoch sú zaujímavé a niekedy až dych berúce, no spôsobuje to v nás nesprávne zameranie. Diabol má rád divadlo, keď je na pódiu a my so zatajeným dychom sledujeme jeho predstavenie.

O to viac ma teší, že v knihe o. Degra som nenašiel „temné“ príbehy a naháňanie strachu. Práve naopak. Z pôsobenia diabla v našich životoch nevytvára kvetnaté príbehy, ktoré nám neskôr nedajú spávať. Je mi veľkým povzbudením jeho viera a dôvera Bohu. Zvlášť odpovede typu „Ak ste sa za to modlili a nič sa neudialo, nejde o duchovný problém“ nanovo pripomínajú obrovskú moc modlitby a Božiu ochranu. Táto viera v silu Ježiša Krista, ku ktorému sa modlíme ma nanovo podnietila uvedomiť si obrovskú zbraň, ktorú v modlitbe a v zakorenenom, pevnom vzťahu s Bohom mám(e).

Ak sa na diabla pozeráme z diaľky, môže nám to spôsobovať obavy a zahnať nás do kúta. No toto nie je správny prístup. Ak by sme podišli bližšie a pozreli sa diablovi priamo do očí, videli by sme tam obrovský strach a triašku pred naším Bohom:

„A nezabúdajte, že my sa nemáme a ani nemusíme báť zlých duchov. Oni sa musia báť nás, ak žijeme s Ježišom, modlíme sa a prijímame sviatosti. Boh je silnejší ako diabol; diabol je len Božím stvorením a môže len toľko, koľko mu Boh dovolí.“ (str. 44)

Vďaka, otec Degro, za túto knihu. Učí bojovať proti úkladom nepriateľa, pomáha s prevenciou proti prekliatiu a vďaka viacerým modlitbám, ktoré obsahuje, výrazne pomáha v duchovnom boji, v ktorých sa tak často ocitáme.

Autor recenzie: Dávid Lech