Tajný denník Alžbety Leseurovej

Recenzia z blogu

Kniha Tajný denník Alžbety Leseurovej je skutočným prienikom najhlbších zákutí duše tejto vzácnej ženy. Aj keď sa životný príbeh tejto Božej služobnice odohráva v 20. storočí, jej myšlienky sú nadčasové a oslovia aj ľudí dnešnej doby.

Vzdelaná, jemná, inteligentná žena, zodpovedne si plniaca svoje rodinné i spoločenské povinnosti, zasiahnutá ťažkými duševnými i telesnými bolesťami, nám odhľuje vo svojom denníku dôverný vzťah s Bohom. Akou úžasnou inšpiráciou nám môže byť táto žena, keď nám odkrýva svoju najväčšiu túžbu, a to byť pravou kresťankou a apoštolkou. To, ako zanietene študuje Sväté písmo a knihy svätcov, s akou horlivosťou pristupuje ku sviatostiam a s akým hlbokým zápalom túži po kontemplácii, môže byť pre každú veriacu ženu – ale aj muža dnešnej doby – veľkou motiváciou ako skvalitniť a prehĺbiť svoj duchovný život.

Celým denníkom sa prelína veľká túžba Alžbety po spáse duší, najmä svojich milovaných. Koľko obety, utrpení, zanietenej práce, modlitby vložila táto výnimočná žena k Spasiteľovým nohám za milované duše! Veľmi citlivo vnímala Pánovo pozvanie do služby. Ako mocne a pritom navonok takmer nepozorovane bojovala za Božie kráľovstvo! Najmocnejšou zbraňou v tomto zápase o spásu duší bola pre Alžbetu láska. Aj Alžbetine krédo: Modliť sa – Trpieť – Konať, ktoré tak často spomína vo svojom denníku a mnohokrát sa opakuje, zdôrazňovalo, že každá obeta, práca i modlitba má byť preniknutá láskou. Veľmi sa mi páčil a zaujal ma prístup Alžbety k neveriacim. S akou ohromnou láskavosťou a trpezlivosťou vnímala každú ľudskú bytosť! A ako veľmi túžila poodhaliť ten závoj, ktorý delil neveriacich od Najvyššieho Svetla!

Alžbeta žila vo vyššej spoločnosti vo Francúzku ako manželka známeho lekára a politika, ktorý tvrdil, že Boha nenávidí. Obklopená vtedajšou vzdelanosťou, ktorá tak málo túžila a vedela o Bohu, bola vystavená veľmi náročnej úlohe. Získavať tieto duše pre Božie kráľovstvo. Aké to musí byť ťažké, keď človek, ktorého milujeme zo všetkých ľudí najviac, Boha netúži poznať a vieru pokladá za blud? Nesmierne obdivuhodný je postoj Alžbety ako manželky a zároveň vernej Kristovej nasledovníčky. Jej životný príbeh a následne aj konverzia jej manžela sa až nápadne ponáša na zázrak.

Pre mňa osobne boli mnohé myšlienky tejto vzácnej ženy tak duchovne hlboké, niekedy až náročné na pochopenie. Priznám sa, niektoré časti tohto denníka som si čítala viackrát, pomaly a k niektorým som sa aj po istom čase znova vrátila. Tieto vzácne myšlienky som často prepájala s osobnou modlitbou a rozjímaním.

Taký bohatý vnútorný život v tak nehostinnom spoločenskom prostredí – čo sa týka otázok viery, aký viedla Alžbeta, bol naozaj kontrastom toho, akú prežívala osamelosť, ľahostajnosť, často aj urážky a krivdy. Znova a znova ma prekvapovali najmä reakcie samotnej Alžbety na takéto skúšky. Mlčať o svojom vnútornom živote a bolestiach. Konať dielo, ktoré jej uložil Pán. Oplývať veselosťou a láskavosťou voči druhým a byť prísnou voči sebe.

„Myslím, že je to mojou povinnosťou aj utrpením: pokiaľ nepríde Božia hodina, nesmiem kázať Ježiša Krista inak než svojimi modlitbami, utrpením a vlastným príkladom.“ (str. 78)

„Zachovávať neustále veselosť bez toho, aby čosi prezrádzalo moje telesné utrpenie, úzkosť či smútok.“ (str. 83)

Aká vznešená a obdivuhodná žena bola Alžbeta Leseurová, ktorá sa oprávnene nazýva Božou služobnicou! Môže nám byť jasným vzorom svätosti aj dnes. Aj keď nás a Alžbetu delí mnoho rokov, jej myšlienky a životný príbeh, popretkávaný úžasnou láskou aj počas ťažkých životných okolností a skúšok, nám jasne ukazuje aj náš životný cieľ. Túto knihu som čítala v čase, keď som sama prechádzala náročným životným obdobím. Mnohé z Alžbetiných myšlienok ma veľmi posilnili a priviedli k hlbšej dôvere v Božiu Prozreteľnosť.

Na príhovor Božej služobnice Alžbety Leseurovej nás obdar svojou milosťou, Pane, aby sme aj my boli tvojimi vernými svedkami tak ako ona.

Autor: Adela Cingeľová