Životopisy

Žofia vošla do povedomia slovenského národa ako čnostná a svätá žena. Svojou vierou, dôverou v Boha, manželskou vernosťou, láskou k núdznym je vzorom pre naše ženy. V roku 1997 sa začal na diecéznej úrovni proces jej blahorečenia. Žilinský biskup Tomáš Galis v júni tohto roku vyhlásil Rok Žofie Bošňákovej. Prispieť k poznaniu života a šíreniu úcty Žofie Bošňákovej môže aj táto knižka. Dožičme si na jej stránkach stretnutie s hrdinskou a obdivuhodnou ženou. Dajme sa ňou inšpirovať a povzbudiť. „Osobnosť Žofie Bošňákovej, jej zachované telo, ako aj úcta k nej vzbudzovali pozornosť návštevníkov Tepličky i rozličných odborníkov. Zachovalo sa o tom viacero svedectiev. Gróf Alexander Károlyi vo svojom denníku z 2. apríla 1727 zanechal zmienku, že sa v Modre od Petra Gellényiho dozvedel o neporušenom tele Žofie Bošňákovej v Tepličke a že údaje o jej svätom živote sú v archíve Strečnianskeho hradu. Taktiež spomína jej obraz, ktorý o dva roky neskôr dal zavesiť nad jej hrobku Ján Jakub Lôwenburg.Historik a spisovateľ Alojz Medňanský roku 1826 v cestopise Malebná cesta dolu Váhom píše o hrade Strečno, že bol dejiskom lásky, lebo v ňom prebývalo ušľachtilé stvorenie, ktoré uctievajú ako sväticu. Zastavuje sa aj v starodávnom teplickom kostole pri neporušenom tele Vešeléniho manželky, aby si uctil pamiatku tejto čnostnej ženy. Kostolník na požiadanie otvorí rakvu s celkom zachovaným, zoschnutým telom zbožnej a ako svätice uctievanej ženy v čiernych taftových…"

Život neobyčajnej ženy. Edita Steinová (1891–1942) je jedna z najvýznamnejších osobností 20. storočia. Jej život ako aj jej myslenie nám v knihe predstavili poprední znalci jej osobnosti: sr. Mária Amata Neyerová, emeritná priorka Karmelu v Kolíne a dlhoročná správkyňa archívu Edity Steinovej a Andreas Uwe Müller, kňaz, filozof, ktorý sa už desaťročia venuje teologickému výskumu.Životopis je napísaný na základe aktuálnych poznatkov výskumu jej života a diela. Je obohatený citátmi z jej filozoficko – teologických prác. Editu Steinovú tak podrobne spoznáme ako Židovku, Nemku, dieťa, študentku, konvertitku, asistentku, ošetrovateľku, pedagogičku, filozofku, prekladateľku, karmelitánku a mystičku. Jej životným princípom bola jednota myslenia, viery a konania; ostala mu verná ako židovská kresťanka až po násilnú smrť v koncentračnom tábore v Auschwitzi. Dajme sa aj my osloviť jej svedectvom života i hĺbkou myšlienok; posilnime sa na našej ceste k opravdivej ľudskosti, múdrosti i svätosti!Prečítajte si krátku recenziu knihy Edita Steinová, ktorá vyšla v Katolíckych novinách v rubrike Tip na obohatenie.

Život starce Isidora. Kniha Sůl země je poutavým životopisným portrétem ruského mnicha, otce Isidora, jemuž byl autor duchovním synem a jenž svými skutky a životem poněkud připomíná sv. Františka z Assisi. Kniha umožní hlouběji nahlédnout do duchovnosti křesťanského Východu.

23 kněžských let v sovětských vězeních a sibiřských pracovních táborech. Walter Ciszek se narodil v rodině polských emigrantů. Po vstupu k jezuitům se přihlásil k misijní práci v Rusku a přijal východní obřad. Když vypukla II. světová válka, byl právě v polské oblasti obsazené Rudou armádou.V roce 1940 byl zatčen a dalších 23 let vězněn sovětským režimem, z toho 15 let na Sibiři. Teprve v roce 1963 se mohl vrátit do Spojených států, výměnou za dva sovětské agenty. O své životní zkušenosti napsal dvě knihy. Tato je jedna z nich.Kniha vyšla aj v slovenskom jazyku: S Bohom v Rusku (2015).

pomôcka nielen pre tých, ktorí sa pripravujú na vstup do OFS. Pomôcka nielen pre tých, ktorí sa pripravujú na vstup do OFS.

Príbeh vlka z Gubbia. Jeden zlý vlk naháňa strach obyvateľom mestečka Gubbio. Svätý František sa s ním stretne, aby ho presvedčil stať sa dobrým. Podarí sa mu to?Vnútri nájdeš aj hádanku a námet na spoločnú hru s kamarátmi.

Blahoslavená Alžběta od Trojice (1880–1906) jakoby se nacházela neprávem ve stínu jiné velké karmelitky své doby, svaté Terezie z Lisieux. Přitom už velký myslitel minulého století H. U. von Balthasar vyzdvihl jejich nápadnou duchovní spřízněnost i podobné vnější okolnosti jejich života. Obě karmelitky ztratily v dětství někoho z rodičů; od dětství byly přesvědčeny o svém řeholním povolání; obě byly Pánem obdařeny mnoha milostmi, vlitou moudrostí, ale i četným utrpením; vedly plodnou duchovní korespondenci s lidmi mimo klášter; obě zemřely velmi mladé v pověsti svatosti.Alžbětin životopis není bohatý na vnější události, ale spíše tím, jak světice prožívá svůj vztah k Pánu a k jeho církvi.Její básně, dopisy a další texty zachycují duši, která je doslova zamilovaná do svého nebeského Snoubence a oplývá radostí z tohoto jedinečného vztahu. Pán se jí dal poznat zvláštním způsobem ve svém trojičním tajemství: Bůh, žijící v Trojici vztahem čisté lásky a toužící tuto lásku sdílet se svým stvořením. Alžběta je věrná svému jménu a chce být především „příbytkem Trojice“, touží po tom, aby její život i život každého člověka vyzařoval lásku Trojice.Kniha A. M. Sicariho nabízí jak duchovní životopis světice, tak i fundovaný komentář její duchovní nauky. Bude nedocenitelným pramenem pro všechny zájemce o spiritualitu Karmelu i pro každého, kdo touží po skutečném duchovním životě, po oživení a prohloubení svého vztahu lásky s Bohem.

na některá slova Šalamounovy Písně písní. Originál se nezachoval. Španělská inkvizice přísně stíhala komentáře Písně písní a když Terezie předložila spisek svému zpovědníkovi, poručil jí ho ihned spálit. Světice neváhala ani okamžik a hodila rukopis do ohně.Badatelé byli po léta přesvědčeni, že se zachoval pouhý zlomek celého díla, který některá z řeholnic vytáhla neohroženě z ohně. Nyní se však ukazuje, že jde o ucelenou práci, jak ji napsala Terezie, a o jejíž záchranu se zasloužily spolusestry: ty totiž text, ještě před incidentem a bez vědomí světice, několikrát opsaly.

Ctnosti svatého Makaria. Ctnosti svatého Makaria jsou sebrané výroky a podobenství, připisované zejména Makariovi Egyptskému, řečenému Veliký, jedné z nejznámějších postav egyptské pouště. Podle koptské tradice žil ve 4. století v Horním Egyptě na poušti zvané Skétis. Byl to poustevník se širokým srdcem, obdařený vekou moudrostí a velkým milosrdenstvím.Pro všechny, kdo ho přišli požádat o duchovní radu, měl vždy slova naděje a povzbuzení. Své žáky vybízel, aby se horlivě věnovali modlitbě a usilovali zvláště o ctnost pokory, milosrdenství a vytrvalosti, a tak se jejich srdce mohlo stále více otevírat lásce. Jeho duchovní ponaučení nejsou rozhodně ani dnes zastaralá.

Kniha Zázraky Jana Pavla II. vyšla v Polsku v roce 2006 a 2009 a stala se bestselerem. Obsahuje řadu svědectví o zázracích, které se staly na papežovu přímluvu už za jeho života i podrobný popis zázraků oficiálně uznaných a doložených k procesům jeho blahořečení a svatořečení.

Životopis prvej blahoslavenej rómskej mučeníčky. Emília – kvet z Božej záhrady je životopisným príbehom prvej blahoslavenej rómskej mučeníčky. Okrem životopisného príbehu mladej Emílie sa v tejto útlej knižke dočítame o ťažkom historickom období v dejinách Rómov a o ich životnom štýle. Emília, 24-ročná matka, je vzorom mladej ženy, ktorá nechce zradiť priateľstvo so svojou spoluväzenkyňou z majority. Podstúpi samotku, terorizovanie a navyše jej odoprú zdravotnú starostlivosť vo vysokom štádiu tehotenstva. Zlé zaobchádzanie ju oberie o sily, a tak Emília krátko po pôrode zomiera. Ostáva však pre nás vzácnym príkladom, ako možno napriek všetkým nepriazňam v živote pomocou svojej viery zvíťaziť. Nech nám jej príhovor pomôže v pokoji spolunažívať so všetkými napriek našim vzájomným odlišnostiam.

Spišský biskup Ján Vojtaššák patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Svedčí o tom aj pomerne rozsiahla odborná i populárna historická spisba. Výsledky najnovšieho vedeckého výskumu prináša tento zborník z konferencie, ktorá sa uskutočnila 14. a 15. novembra 2017 v Spišskej Kapitule.Súbor 19 štúdií sa zameriava na doteraz menej známe aspekty života J. Vojtaššáka, prípadne sa usiluje o spresnenie už známych stránok jeho pôsobenia. Príspevky v tomto zborníku možno rozdeliť do niekoľkých tematických okruhov, ktoré si všímajú Vojtaššákove rodinné zázemie, príchod do biskupskej služby, jeho pastoračné aktivity i zástoj pri budovaní školstva a cirkevných inštitúcií, poľskú problematiku, jeho vzťah k židovskému obyvateľstvu, vzťahy so Svätou stolicou a so slovenským exilom, jeho postoje k totalitným ideológiám a režimom, ale aj ich postoj k nemu. Osobitný prínos majú príspevky dokumentujúce jeho perzekúciu v povojnovom Československu, predovšetkým politický proces a dlhoročné väznenie komunistickým režimom.Jednotlivé texty vychádzajú z primárneho archívneho výskumu a prinášajú veľa nových, doteraz neznámych poznatkov. Zborník obsahuje aj úplné znenie závažného dokumentu - dôvernej správy o posledných dňoch života J. Vojtaššáka v internácii v Senohraboch pri Prahe, ktorej autorom je autentický svedok, český kňaz František Ludvík. Do rozsiahlej prílohy zaradili zostavovatelia ďalšie kľúčové dokumenty a bohatý fotografický materiál.Zámerom všetkých zainteresovaných bolo dosiahnuť, aby sa postava biskupa J. Vojtaššáka vnímala vo väčšej komplexnosti a v reálnom svetle. Popri novootvorených témach práve realizmus pohľadu na túto osobnosť je vkladom, ktorým účastníci konferencie prispievajú do celkového diskurzu o J. Vojtaššákovi v nádeji, že skutočný dialóg je možný aj pri rozličných interpretačných východiskách.

Dokumenty o zavraždení gen. M. R. Štefánika. Jedným z hlavných "kameňov úrazu" v tejto téme bol a zostáva problém nezvyčajnej, absurdnej, podozrivej a nikdy nevyjasnenej smrti tohto slovenského hrdinu. Preto pokladáme za užitočné oboznámiť verejnosť s výsledkami bádania, ktoré pred polstoročím podnikol vtedy významný slovenský publicista Konštantín Čulen. Nemal síce prístup k najtajnejším a možno zničeným úradným dokumentom, ale na základe toho, čo sa mu dostalo do rúk, napísal tento zaujímavý a dôležitý referát.

Gróf Nicolaus von Zinzendorf našiel Spasiteľa v mladom veku a nevydal sa smerom, ktorý mu určoval jeho šľachtický pôvod. Ako si ho Boh mocne použil v budovaní cirkvi a svetovej misie, nájdete v tejto knihe. Vychádza v edícii Kresťanskí hrdinovia - kedysi a dnes ktorá prináša silné príbehy ľudí pevne zakorenených v Bohu. Ľudí, ktorí zmenili svet.

Plne farebná ilustrovaná brožúra s myšlienkami Pátra Pia.

Okrajové veľkonočné postavy. Kniha približuje na prvý pohľad bezvýznamné postavy, ktoré sa istým jedinečným spôsobom objavujú v blízkosti trpiaceho, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Ježiša. Niektoré z nich nám Biblia predstavuje po mene, iné zostávajú v anonymite.Čitateľ tak spoznáva príbeh slepého žobráka Bartimeja, ktorý stojí na začiatku Ježišovho utrpenia; nenápadného muža so džbánom vody, ktorý Ježišovi pripravuje cestu; slúžku na veľkňazovom dvore, ktorá nastavila zrkadlo Petrovmu – i nášmu – charakteru a odkrýva identitu záhadného mladého muža, ktorý po Ježišovom zajatí odišiel nahý. Nechýba ani pohľad na zástupcu zvieracej ríše somára, či na známejšie postavy akými boli Pilát, kajúci lotor alebo Jozef z Arimatey. Publikácia nitrianskeho biskupa neponúkne čitateľovi iba duchovno-náboženský zážitok, ale aj hodnotné historické a biblické informácie zasadené do pútavých príbehov.

Svätý Izák Jogues. Izák, chlapec z francúzskeho mesta Orleáns, odmalička túžil byť kňazom. Keď vstpil do rehole, k jezuitom, začal navyše snívať o živote misionára. Sen sa mu splnil. Poslali ho medzi Indiánov do Ameriky. V tejto knižočke sa dočítate o tom, ako veľmi túžil hovoriť Hurónom a Irokézom o Ježišovi. Život misionára medzi Indiánmi bol veľmi ťažký, plný dobrodružstiev a nebezpečenstiev. Páter Izák Jogues – misionár s horiacim srdcom – dosvedčil svoje rozprávanie o Ježišovi mučeníckou smrťou.

Psychologická štúdia. Klára rada a často priznáva, že ju František povolal na cestu nového života, aby šla po nej podľa jeho rád. Je presvedčená, že mu je v mnohom zaviazaná. Dosah jeho myšlienok o nasledovaní Krista na jej život len potvrdzuje jej vernosť Františkovi. Avšak je namieste spýtať sa: je Klára len jednoduchou napodobeninou svätého Františka, alebo v nej nachádzame aj vlastné a originálne črty?

Človek - kresťan. Táto knižka nechce byť štúdiou historického obdobia, časovej postupnosti alebo biografických prameňov, ktoré sa týkajú Františka z Assisi. To nové, o čo sa pokúša, je interpretácia zmyslu jeho duchovného dobrodružstva.

Kniha Ján Pavol II. Veľký od Jana-Jerzeho Górneho stručne a zároveň výstižne predstavuje pontifikát Jána Pavla II. Autor opisuje stopy svätosti, ktoré zanechali myšlienky, skutky aj výzvy veľkého pápeža v dejinách a predovšetkým v ľudských srdciach.Dielo je bohato doplnené nádhernými fotografiami Artura Mariho a iných fotografov, ktorí zachytávali putovanie a pôsobenie Svätého Otca, ako aj citátmi z encyklík a iných dokumentov. Kniha – album môže byť darom, ktorý čas neznehodnotí. Kniha obsahuje cca 450 ks fotografií, ktoré doposiaľ neboli publikované. Sú z rôznych kútov sveta a aj zo Slovenska.

Patróni Európy. V tejto útlej brožúrke si priblížime, prečo už teraz blahoslavený pápež Ján Pavol II., keď hovoril o duchovných a kultúrnych pľúcach Európy, myslel práve na Cyrila a Metoda a prečo ich v roku 1980 vymenoval za patrónov Európy. Priblížime si význam ich misie a životopisné zmienky o nich. Môžeme sa tak pripraviť na Jubilejný rok svätých Cyrila a Metoda, ktorým oslávime v roku 2013 1150. výročie ich príchodu na Slovensko.

V septembri 2009 dôsledkom náhleho zastavenia srdcovej činnosti 24-ročná dcéra známeho talianskeho novinára, autora svetového bestselleru Tajomstvá Jána Pavla II., upadá do kómy. Táto tragédia sa však stáva začiatkom neskutočne pozitívnych udalostí.Vďaka nič netušiacej a na nemocničné lôžko pripútanej dievčiny sa začínajú odohrávať malé i veľké zázraky. Nezvyčajná dôvera Caterininých rodičov v Božiu pomoc a ochranu Panny Márie, ktorú napriek svojmu utrpeniu verejne deklarujú, pohýna ľady v srdciach tisícov ľudí. Začína sa utvárať veľká reťaz solidarity a modlitby, impozantné predstavenie viery a lásky, ku ktorému sa pripájajú aj agnostici a ateisti. Mnohí začínajú nanovo veriť a odkrývať hodnotu modlitby. V istý januárový večer 2010 Caterinini blízki dostávajú mimoriadny záblesk nádeje. Caterinin príbeh sa ešte neskončil. Každý deň sa odohráva pred našimi očami. Budí však presvedčenie, že modlitba a ľudská solidarita sú neoceniteľnou hodnotou pri prekonávaní aj tých najdramatickejších životných skúšok. Kniha Caterina je dojímavým denníkom otca, ktorý je skúšaný tragédiou svojej dcéry. Otca, ktorý dôveruje, miluje a nestráca nádej.

Životopis zakladateľa Kongregácie bratov III. Rádu svätého Františka slúžiacich chudobným, svätorečeného v roku 1989.

Modlitba za druhé a za svět: srovnávací studie. Kniha je mírně upraveným překladem doktorské práce autorky, v níž pojednává o tématu modlitby za druhé a za svět, nebo přesněji, o skrytém, a přece nesmírně účinném „bytí pro druhé“ v životě a díle dvou novodobých duchovních velikánů, svaté Terezie z Lisieux a starce Silvána z Hory Athosu.Každý patří k jiné duchovní tradici (v době jejich života byly navíc církev římskokatolická a pravoslavná ještě ve vzájemné exkomunikaci), a přece lze najít několik nepřehlédnutelných pilířů jejich spirituality, které jsou navzdory jinému vyjadřování nápadně shodné.Vypovídají tak o jediném Pánu a jediném Duchu, jenž byl v obou světcích u díla a v němž má svůj počátek i cíl jakékoli křesťanské putování; z tohoto pohledu studie ukazuje, že duchovní ekumenismus už vydává své plody a dialog mezi východní a západní církví může být velice obohacující.

Paradoxy, aforismy a postřehy. Gilbert Keith Chesterton se proslavil mnoha literárními žánry, ale hlavní důvod, proč stále patří k nejcitovanějším autorům světa, naleznete v této útlé knížce. Chesterton byl totiž mistrem paradoxu. Povýšil společenský bonmot na životní filosofii zdravého rozumu, na obranu občanské liberální politiky a tradičních hodnot evropské kultury.A ještě něco navíc: Chesterton je úvodem do světa tisíce malých překvapení a radostí ze života, proto byl tolik milován i těmi, kteří ne scela sdíleli jeho životní filosofii. U nás to byli především Ferdinand Peroutka, Karel Čapek, Jiří Voskovec, Jan Werich, Ivan Vyskočil a Jiří Suchý.Vybral a preložil Alexander Tomský.

„Bůh je nekonečná radost.“ (Terezie z Los Andes)Terezie od Ježíše z Los Andes (1900–1920) je vůbec první chilská kanonizovaná světice. Může nás něčím oslovit mladičká karmelitka ze vzdálené země a zcela jiné doby, která zemřela v necelých dvaceti letech a navenek nic podstatného nevykonala? Její životopis je v lecčems nezvyklý až provokující, ale možná zjistíme, že k nám promlouvá překvapivě silně.Terezie z Los Andes nežila s Bohem až na Karmelu, ale žila své povolání již ve světě. Milovala nejen chvíle soustředěné modlitby, ale i jízdu na koni, cesty k moři a do hor, měla ráda plavání, hudbu a zpěv. To vše dělala v Bohu s Bohem, takže lidé v její blízkosti mívali zvláštní pocit Boží přítomnosti.„Proč pochybuješ o Bohu? Copak ho nevnímáš, když jsi se mnou?“ ptala se jednou svého bratra Lucha. Sama na sobě prožila, že karmelitánská spiritualita je vhodná pro každý životní stav, protože učí člověka žít s živým Bohem, žít ve víře neustále před jeho tváří, jak říkal prorok Eliáš. Terezie se tak stala inspirující postavou pro řadu mladých lidí: mnohé přitáhla k hlubšímu životu s Bohem, pomohla jim lépe žít jejich vlastní povolání. Zvlášť její dopisy jsou hlubokou duchovní četbou s důrazem na spiritualitu „bytí“, na rozdíl od spirituality „výkonu“.S jejím osobním povoláním je neoddělitelně spjato i tajemství smíru a oběti. Pán jí dal vnitřně zakusit něco z toho, co prožíval v posledních hodinách svého života zde na zemi. Terezie trpěla vnitřními zkouškami, temnotami, opuštěností, ale i nemocemi a předčasnou bolestivou smrtí. Všechny tyto zkoušky nevnímala jako příkoří, ale jen jako příležitost, jak více projevit svou lásku k Bohu a lidem: „Karmelitka, jak ji chápu já, není ničím jiným než adorující obětí.“

Súborné dielo, 3. zväzok. Súborné dielo sv. Terézie z Lisieux, 3. zväzokTeréziin život je spevom lásky. Už na prvej strane Autobiografických zápiskov hovorí: „Napokon, budem robiť iba jedno: začnem ospevovať to, čo musím opakovať naveky - Pánovo milosrdenstvo" Jej spev je vyslovene kresťanský: keď spieva, robí to pre niekoho, v mene niekoho a niekomu. Jej spev nie je nikdy egoistický; obracia sa na rodinu, na svoje sestry, na bratov misionárov, na svätých v nebi, na Pannu Máriu, na Boha. Je to predovšetkým duchovný alebo mystický dialóg s Ježišom.Terézia neprestajne vedie rozhovor medzi zemou a nebom. Jej poézia je v zásade „spevom z vyhnanstva" v cudzej zemi, na brehu, je spevom, ktorým sa obracia k nebu (Vlasti), alebo rozpráva o nebi. Tento Jakubov rebrík, tento vzdušný most, ktorý buduje medzi zemou a nebom, oslavuje Pánove milosrdenstva. Teréziina poézia vyjadruje neutíchajúci úžas, vzdáva vďaky Všemohúcemu, ktorý sa stal človekom a vzal na seba ľudskú poníženosť.

„Vlk je absolutně svobodné zvíře, které se na nikoho neváže. Vidím se v něm, protože nesnáším příkazy. Navíc, vlk je přítelem svatého Františka z Assisi, světce, kterého mám rád, protože se podle mě nejvíce podobá Kristu. …Jsem vlk, co se nechal pohladit Boží láskou. To je prostě fakt a je mi jedno, pokud mě má někdo za blázna.“ (autor)Herec a režisér Robert Hossein je u nás známý především rolí lamače ženských srdcí – hraběte Joffreye de Peyrac z filmů o krásné Angelice. V bilančním rozhovoru vypráví barvitým stylem o své rodině, o herectví, režírování a o tom, jak vidí životní hodnoty dnes, léta po své konverzi. Přes vysoký věk se pustil do režírování velkých představení s křesťanskou tematikou, které se hrají na stadionech. Zkrátka snaží se všemi prostředky „vyvést Pána Boha ze sakristií, kam ho odpůrci církve dvě stě let zavírali.“

Priťahuje nás nádej, ktorou nás ženy z Nového zákona inšpirujú. Dnes sa čoraz viac ozývajú hlasy o potrebe vzorov, o potrebe ľudí, s ktorými sa môžeme stotožniť a ktorých život svedčí o pravde, kráse, dobre, láske. Nie sme schopní skutočne „porozumieť", kým nám to niekto neukáže.Novozákonné ženy viery, odvahy a vernosti, ako napríklad Mária, Alžbeta, Jana, Lýdia, Féba a iné, nám to ukázali. Nech nám ich príklad dá silu stať sa ľuďmi Písma. Bez nášho ocenenia, pochopenia a napodobňovania ostávajú rozprávania o novozákonných ženách ponorené v hlbinách času. A nám hrozí, že budeme podobní iným kresťanom, ktorí ich slovo považujú za nezmysel a neveria alebo nekonajú podľa ich príkladu.Ale ak veríme, že ich život je prisľúbením pre nás, oživíme ich príbehy a budeme v ich príbehu pokračovať svojím vlastným príbehom. Potom si uvedomíme prisľúbenie slov, ktoré sú adresované komunite vo Filipách, ktorá sa zhromažďovala v Lýdiinom dome: „Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami. " (Flp 4,9)„Vo všeobecnosti sa ženy v evanjeliách zobrazujú v pozitívnom svetle. Na postavy, o ktorých budeme počuť, si spomína ústna tradícia Cirkvi. Nemôžeme s istotou tvrdiť, že táto spomienka na istých ľudí znamenala, že sa stali učeníkmi a ostali členmi Cirkvi. No je viac než zaujímavé všimnúť si, že nijaká žena v evanjeliách nepristupuje k Ježišovi bez viery a ani jedna z nich neodchádza od Ježiša bezo zmeny.Táto zmena je často zaznamenaná na chválu ich viery. Zmena znamená, že človek opustí istú situáciu alebo stav a nahradí ho iným. Ženy, s ktorými sa Ježiš stretáva, vystúpia z tieňa svojho prostredia a vojdú do pamäte Cirkvi. Uvidíme, že evanjeliové rozprávania, ktoré hovoria o ženách, mnoho ráz vôbec nie sú o ženách. Príbehy, ktoré zaznamenali evanjelisti, sú skôr o Ježišovi a o tom, ako Božie kráľovstvo, ktoré hlása, ovplyvňuje ľudí. Ženy, podobne ako muži, sa menia v dôsledku stretnutia s Ježišom.Rozprávania o zázrakoch sú jedným z prostriedkov, ktorými raná Cirkev vyjadrila zmenu, akou človek prešiel, keď sa ho dotkol Ježiš. A hoci príbehy týchto žien nie sú v centre pozornosti evanjelistu, to, čo povie, nám dáva nazrieť do situácie žien v spoločnosti Ježišovej doby. Mnohé ženy, ktoré sa spomínajú v evanjeliách, sa najprv predstavujú z hľadiska nedostatkov: jedna má dvanásť rokov krvotok, iná je osemnásť rokov skrivená, zmrzačená. Ak sa ženy opisujú ďalej, je to najčastejšie vo vzťahu k mužovi: napríklad Jairova dcéra, Ježišova matka alebo matka Zebedejových synov. Niekedy sa hovorí, že ženy pochádzajú z istého miesta, napríklad vdova z Naimu, alebo jednoducho Sýrofeničanka."

Svätá Hildegarda z Bingenu ako výnimočný zjav v dejinách kresťanstva si zaslúži pozornosť aj po stáročiach a v zmenených podmienkach, lebo jej odkaz sa naliehavo ozýva ďalej. Mala zvláštne leičiteľské či lekárske vedomosti a schopnosti, ktoré pravdepodobne sprevádzala aj nadprirodzená charizma uzdravovania. Už od malička mala rôzne videnia, a tak sa stala Rýnskou Sibylou. Svoje poslanie si plnila s nevšednou dôkladnosťou. Napriek chatrnému zdraviu dokázala nesmierne veľa. V tejto knižke sa dozviete nie len o živote Sv. Hildegardy, ale históriu kaplnky v Sliači. Knižka obsahuje aj fotografie.

1864 - 1938. Andrej Hlinka pochádzal z chudobnej rodiny. Poznal ťažkú sociálnu a kultúrnu situáciu nášho ľudu, a preto sa venoval jeho povzneseniu. To mu vynieslo najprv nepochopenie, neskôr aj prenasledovanie zo strany jeho neslovenského biskupa. Mal však odvahu dovolať sa svojho práva až v Ríme, kde pápež sv. Pius X. uznal jeho nevinnosť a oslobodil ho od cirkevného trestu. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského boja za uznanie osobitnosti Slovákov ako plnoprávneho národa. Predkladané dielo je iniciatívou, na ktorej už desiatky rokov pracoval vynikajúci slovenský historik Doc. Ing. František Vnuk. Chcel tak sprístupniť záujemcom jediný primerane obsiahly životopis Andreja Hlinku z pera a umu jeho súčasníka a jedného z jeho najbližších spolupracovníkov, redaktora, poslanca, podpredsedu česko-slovenskej vlády, krátkodobého predsedu vlády a prvého vyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Karola Sidora, ktorý pokrýval jeho životné obdobie od roku 1864 až po rok 1926 a vyšiel v roku 1934. Nie je to teda nová životopisná štúdia. Editor rozhodol publikovať túto knihu ako historický dokument v nezmenenej jazykovej i obsahovej forme ako faksimile pôvodného vydania. Ale aby čitateľ dostal ucelený životopisný profil Andreja Hlinku, František Vnuk doplnil Sidorov text svojím spracovaním chýbajúceho obdobia 1926 – 1938. Podarilo sa mu celkom úspešne napodobniť spisovateľský štýl Karola Sidora, takže doplnené dielo z literárneho hľadiska si zachováva takmer nenarušenú kontinuitu.

Malá brožúrka s modlitbami a obrázkami svätcov.

Výklad Atanášova vyznání víry a výbor z liturgických zpěvů. Předkládaná kniha obsahuje překlad a komentář souboru Hildegardiných spisů, které se dochovaly pod názvem Výklad Atanášova vyznání víry. Druhou část knihy pak tvoří výbor z Hildegardiny sbírky liturgických zpěvů Harmonická symfonie nebeských zjevení."Duše vzešla z nebeské harmonie a cosi z té hudby má v sobě skryto."

Vrátnik Božej prozreteľnosti. Svätý Konrád z Parzahmu (1818 - 1894) bol kapucínom známym svojou nezištnou a vytrvalou láskou. Bol obyčajným vrátnikom v kapucínskom kláštore pri kostole Panny Márie v Altöttingu v Bavorsku. Svoju dobrotu preukazoval nespočetnému zástupu pútnikov prichádzajúcich na toto miesto. Na dvere kláštora klopali všetky typy ľudí: deti, chudobní, robotníci, mladí ľudia, nezamestnaní, matky, chorí, hladní, zúfalí... Keď sa ozval zvon, brat Konrád otvoril dvere, usmial sa a otvoril svoje súcitné srdce. Dával bez obmedzenia a bez toho, aby niekoho súdil. O zákonoch ekonomiky nevedel nič a dával, pretože ľudia boli chudobní a naťahovali k nemu ruky.Viac ako 100 000 pútnikov, ktorí ročne prichádzali do Altöttingu dávalo bratovi Konrádovi veľkú príležitosť k tomu, aby mohol prejaviť svoje dary. Slová, ktorými pri procese blahorečenia ľudia často charakterizovali jeho svätosť boli jednoduché: Bol to taký obyčajný kapucín, nič zvláštneho.Bol dobrý, vľúdny, láskavý, zbožný a pôsobil dobrým dojmom.Bratia z komunity ho nikdy nevideli namrzeného alebo rozčúleného. "Nepotrebujem nič," hovorieval. "Mám len chudobu." A práve skrze svoju chudobu sa veľmi obohatil. Stal sa vrátnikom Božej prozreteľnosti. Brat Konrád bol blahorečený v roku 1934 a svätorečený o rok neskôr - v roku 1935.

Ako povedal kardinál Poupard, táto kniha Dialógov s Pavlom VI. je vysoko nadčasová. Autor Jean Guitton píše tak, že sa tieto rozhovory zdajú skutočnejšie než priamy dialóg. Odhaľujú a približujú nám citlivosť tohto až prekvapivo moderného pápeža a poukazujú na jeho oddanosť svojej službe.Ukazujú nám, že blahoslavený Pavol VI. bol duchovným pastierom a otcom celého ľudstva. Táto kniha nám môže pomôcť porozumieť ako veľmi si tento pápež vážil všetkých ľudí aj ich náboženstvá a že za ľuďmi dokázal cestovať až za moria do ďalekých krajín.Recenzia Dialógy s Pavlom VI. na stránke blog.zachej.sk.

Královná mezi úzkostí a něhou. Když se k franskému králi Chlodvíkovi donesla zvěst o proslulé kráse Klotyldy a o její moudrosti se sám přesvědčil, požádal ji o ruku. Klotylda se poté vytrvale modlila, aby manžel přijal křesťanství. Nepolevovala ani tehdy, když byla víra obou vystavena zkoušce při náhlém úmrtí pokřtěného potomka, kdy nahněvaný Chlodvík považoval křest za příčinu neštěstí.Ač populistická beletrie chtěla z královny vykřesat neovladatelnou choleričku, historická svědectví hovoří o vyhraněné osobnosti. Účinně pomáhá těm, kdo se modlí za změnu života nejbližší rodiny. Je patronkou nervózních lidí a nemocných dětí. Svátek má 3. června.

Rozsahem krátká etická úvaha je založená především na evangeliu a na ignaciánské spiritualitě. Bergoglio poukazuje na rozdíl mezi hříchem či hříšností a zkažeností.

Staršia než všetci ostatní svätci Nového Zákona, možno menej historicky známa, avšak o nič menej dôležitá pri diele spásy. Sv. Anna je všade uctievaná, lebo i ona bola ústrednou osobou vykúpenia ľudstva. Jej život súvisí s Nepoškvrneným počatím Panny Márie. Označenie „dobrá matka“ si právom zasluhuje, lebo vychovala Bohorodičku.Kniha Svätá Anna je vyrozprávaním životného príbehu ženy, ktorá je pre mnohých možno ešte stále veľkou neznámou. Vhodné pre deti od 10 rokov.Odporúčame knihu Skrytý život svätej Anny (2024).

Neznáte mě takovou, jaká jsem ve skutečnosti, napsala sestra Terezie od Dítěte Ježíše mladému seminaristovi několik měsíců předtím, než zemřela. Kompletní dílo této karmelitky, včetně textů dvou kanonizačních procesů, bylo uveřejněno až po osmdesáti letech.Na základě těchto dokumentů napsal Guy Gaucher životopis určený zástupům těch, kdo chtějí poznat skutečný život Terezie do všech podrobností. Odmítl něco si vymýšlet či komentovat, aby zůstal věrný té, který prohlásila: Mohu se živit jenom pravdou.

Svatá Kateřina Sienská. Dvaadvacátý svazek edice Thesaurus přináší výbor z korespondence učitelky církve svaté Kateřiny Sienské. Z dochovaného souboru 381 listů pocházejících z let cca 1368–1380 vybírá 73 dopisů s cílem představit čtenáři bohatý vzorek adresátů i témat Kateřininých listů. První část knihy obsahuje všechny dochované listy adresované papežům Řehořovi XI. a Urbanovi VI. a doprovází je výběr dopisů dalším církevním a světským představitelům. V této části je možné sledovat mimo jiné vývoj Kateřininých politických výzev a jejích požadavků na nápravu církve. Druhou část knihy otevírá soubor všech dochovaných listů Kateřininu zpovědníkovi Rajmundovi z Kapuy, za nímž následují vybrané dopisy jí blízkým osobám. Z těchto textů více vystupují Kateřininy osobní vazby s její duchovní rodinou, společné ideje a duchovní souznění. Ať ve svých listech promlouvá k lidem vzdělaným či nevzdělaným, církevním či světským, obrací se na všechny podobným jazykem, plným abstrakce, jímž sděluje své mystické zkušenosti. Dává tak čtenářům okusit svou výjimečnou zkušenost Boha i své výjimečně získané poznání, které činí její jazyk tak osobitým.Svatá Kateřina Sienská (1347 – 1380), vlastním jménem Caterina Benincasa, byla italská řeholnice, panna a mystička, 4. října 1970 papežem Pavlem VI. jmenována učitelkou církve. Je považována za jednu z nejvýznamnějších žen církevních dějin. Usilovala o znovupřesídlení papežů do Říma a později o odstranění papežského schismatu. Je autorkou 381 dopisů a náboženských spisů.