Životopisy

Román o svätom Antonovi Paduánskom. „O tomto svätom už bolo povedané všetko, hoci dobre ho pozná len málokto. Preto som sa rozhodol napísať „autobiografiu“, v ktorej som svätca nechal hovoriť v prvej osobe. Vyzdvihol som to, o čom nikto nevie – napríklad jeho boj s diablom. Ľudia svätého Antona spravidla považujú za užitočného pomocníka pri hľadaní stratených vecí. Nehovorí sa však o tom, prečo je po Panne Márii človekom, podľa ktorého je nazvaných najviac miest. Azda nejestvuje kostol, v ktorom by nebol jeho obraz. Nikto nevie o tom, ako bojoval proti katarským kacírom, a ani to, že práve on presvedčil svätého Františka, aby súhlasil so vzdelávaním františkánov. Vedeli ste, že je učiteľom Cirkvi? Neznáma je jeho osobná križiacka výprava proti islamu… Výsledkom je kniha, ktorá sa číta ako fikcia, lebo v nej nechýbajú dramatické zvraty. Všetko je však pravda.“ Rino Cammilleri

21 foto-príbehov politických väzňov, ktorí aj v neslobode dokázali nájsť pokoj a vnútornú slobodu. Timotej Križka niekoľko rokov navštevoval ženy aj mužov, väzňov svedomia, ktorí na sklonku svojho života hovorili o rokoch strávených vo väzení počas komunizmu. Za to, že sa stretávali, študovali alebo len jednoducho žili podľa svojho presvedčenia. Ich tváre a príbehy nám ukazujú, že medzi vonkajšou neslobodou a vnútorným postojom existuje priestor úplnej slobody duše. Svedčia o tom, že vnútro človeka tvaruje jeho zovňajšok a že aj v nepokoji možno nájsť hlboký pokoj. Dizajn knižky vytvorila Slávka Pauliková.

Brilantně a přitom vroucně napsaný životopis Terezie z Avily z pera Edity Steinové ukazuje niternou spřízněnost obou velkých žen církve. Edita Steinová se cítila být učednicí velké španělské světice. Jak říká v úvodu ke svému spisku: „rádi bychom si do dnešní doby odnesli něco z ducha této velké ženy, která ve století bitev a zmatků projevila neuvěřitelné zakladatelské úsilí. Ať nám ona sama dá požehnání, aby na tento malý portrét jejího života a působení dopadl alespoň některý z paprsků jejího ducha, jenž by se dotkl srdcí čtenářů“.

August Hermann Francké (1663 - 1727) bol zanieteným evanjelickým farárom. Narodil sa v Nemecku. Jeho otec, ktorý bol právnikom, viedol deti k veľkej zbožnosti, v roku 1670 však zomrel a ostalo šesť súrodencov, ktorých rovnakým spôsobom vychovávala naďalej aj sama matka. August bol mimoriadne nadaným chlapcom a predčasne mu dovolili študovať na univerzite a veľmi skoro sa rozhodol aj pre štúdium teológie. No študoval aj filozofiu, fyziku, prírodné vedy, latinčinu, rečníctvo, angličtinu, gréčtinu a aj hebrejčinu a vo svojich štúdiách pokračoval aj v iných oboroch.Napriek svojmu úprimnému štúdiu, bol si vedomý toho, že jeho viera nie je skutočná a túžil po živej viere. Veľmi sa tým trápil až nakoniec pocítil Božiu milosť a zažil skutočné obrátenie. Od tejto chvíle bolo pre neho kresťanstvo vážnou vecou a jeho životným cieľom sa stala úcta k Bohu a rozširovanie Jeho Kráľovstva. Stal sa obľúbeným kazateľom, ktorý nebol každému po vôli. Na jeho kázne prichádzali davy ľudí. Zakladal skupiny štúdia Biblie, tzv. pietistov. Najviac ho preslávila jeho služba chudobným a sirotám. Jeho život je aj v dnešnej dobe príkladom viery a modlitby.

Uplynulé 20. storočie má množstvo prívlastkov a označení. Môžeme však povedať, že 20. storočie bolo aj storočím mučeníkov, ale aj storočím Božích víťazstiev. V týchto súvislostiach sa 7. mája 2000 v Koloseu v Ríme uskutočnila ekumenická spomienka na mučeníkov 20. storočia, kde pápež Ján Pavol II. okrem iného povedal: „Tam, kde sa zdalo, že nenávisť pokorí celý život a nebude nijaká možnosť jej uniknúť, svedkovia viery ukázali, že láska je silnejšia ako smrť. Uprostred strašných systémov útlaku, ktoré zneucťovali človeka, na miestach bolesti, o hlade a trápeniach najrozličnejšieho spôsobu ukázali, že patria Kristovi, ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi... Nech v storočí a tisícročí, do ktorých vstupujeme, ostáva pamiatka na našich bratov a sestiy mučeníkov stále živá. Nech sa odovzdáva z generácie na generáciu, aby z nej prúdila hlboká kresťanská obnova. Strážme si pamiatku mučeníkov ako poklad obrovskej hodnoty pre kresťanov nového tisícročia! “lTieto slová sa plne vzťahujú aj na Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ktorá prešla vo svojich dejinách, ale aj v tomto spomínanom storočí ťažkými skúškami, ale vytrvala vo viere a vernosti Bohu. Gréckokatolícka cirkev utrpela tlakom totalitnej moci najviac, ba priniesla aj svojich mučeníkov. Kým ostatné cirkvi boli rozrušené a oslabené, gréckokatolícka cirkev bola administratívnou cestou priamo likvidovaná. Obidvaja biskupi Pavol Peter Gojdič OSBM a pomocný biskup ThDr. Vasiľ Hopko boli odsúdení za protištátnu činnosť na dlhodobý žalár, kde prvý z nich za vernosť Bohu, cirkvi a Svätému Otcovi aj zomrel a druhý takisto zomrel na následky väzenia na slobode. Kňazi boli vystavení alternatíve buď prestup na pravoslávie alebo opustiť svoju duchovenská činnosť a odísť do civilného zamestnania, poväčšine do vyhnanstva na české pohraničie. Veriaci ostali bez svojich pastierov...

Ján Pavol II. vstúpil do dejín Katolíckej cirkvi a zaujal tam výsostné miesto. Vstúpil však aj do všeobecných dejín celého ľudstva a do dejín našich dvoch storočí, 20. aj 21., ktoré sme práve začali. Svojou aktivitou, ktorá trvá už 25 rokov, zapôsobil na medzinárodných fórach nielen pred veriacimi, ale aj pred ľuďmi iných náboženstiev a presvedčení. Možno povedať, že jeho vážnosť vystúpila tak vysoko, že sa stal najvyššou morálnou autoritou na svete. Keď sa vo svete niečo deje, tak vždy sa objaví otázka: "Čo na to hovorí Ján Pavol II.? A túto vážnosť vidieť všade. Aj v Ázii, kde je katolíkov iba 2,7 %, teda veľmi málo a aj tí sú sústredení zväčša na Filípínach. Inde tvoria ani nie pol percenta obyvateľstva. V Ázii pritom žijú dve tretiny celého ľudstva a tam vidíme, s akou úctou sa títo jednoduchí ľudia dívajú na Jána Pavla II.

prorok nádeje. Kniha prináša životopis salvádorského arcibiskupa Oscara Romera (1917 – 1980), zavraždeného eskadrónou smrti počas slávenia svätej omše, ktorý sa stal symbolom pravdy a života bez kompromisov. Po osobnej vnútornej konverzii sa z konzervatívneho, pravoverného a apolitického vidieckeho biskupa stal najpočúvanejší hlas Latinskej Ameriky.Nekompromisný hlásateľ pravdy svojimi postojmi a rozhodnutiami jedných uvádzal do zúrivosti a pre druhých bol balzamom na dušu. Úcta k jeho osobnosti a charakteru ho zaradila medzi desať významných mučeníkov 20. storočia, ktorých sochy sa nachádzajú v nikách anglikánskeho Westminsterského opátstva. Pápež František, vynikajúci znalec politických a cirkevných pomerov Latinskej Ameriky, ho v máji 2015 vyhlásil za blahoslaveného. Roberto Morozzo della Rocca (* 1955) je taliansky historik. Vyučuje súčasné dejiny na Univerzite Roma Tre v Ríme a je odborníkom na vzťah medzi národmi a náboženstvami, ako aj na vzťahy medzi posvätnom a modernitou. Od deväťdesiatych rokov 20. storočia vedie výskum politických a náboženských dejín Latinskej Ameriky a osobitne sa venuje osobnosti Oscara Romera. Jeho ovocím je bádateľskej práce zbierka Oscar Romero. Un vescovo centroamericano tra guerra fredda e rivoluzione (Cinisello Balsamo 2002) a prvá vedecká živopisná práca s názvom Primero Dios. Vita di Oscar Romero (Milano 2005), po ktorej bol pozvaný spolupracovať ako odborník pri procese kanonizácie biskupa mučeníka. Romerov životopis, ktorý vychádza v slovenčine, je zrelým výsledkom dlhého štúdia.Ukážka z knihyNa vážne problémy Salvádora sa pozeral tradičným kresťanským pohľadom. Vyjadroval klasické kresťanské myšlienky o bohatstve, o spravodlivosti, o chudobných. Vo svojom poslednom pastierskom liste napísal: Absolutizovanie bohatstva vkladá ideál človeka do toho, aby „mal viac“, a preto umenšuje jeho záujem o to, aby „bol viac“, čo má byť pravým ideálom pokroku človeka a národa. Absolútna túžba „mať viac“ podnecuje egoizmus, ktorý ničí bratské spolužitie Božích detí, pretože modlárstvo bohatstva bráni väčšine v tom, aby používala dobrá, ktoré Stvoriteľ dal všetkým, a vedie menšinu, ktorá všetko vlastní, k prehnanému užívaniu týchto dobier. Romero nezmenil svoje hlboké presvedčenie, keď prevzal úlohu arcibiskupa San Salvadora. Stál pevne na duchovnom základe, založenom na tradícii, magistériu a evanjeliu. Musel sa vyrovnať s tragickou situáciou, v ktorej sa prejavili jeho schopnosti kazateľa a osobnosti, ktorá má schopnosť osloviť verejnosť. Bez svedomitého kňaza Romera, muža modlitby, oddaného Rímu a Druhému vatikánskemu koncilu, by pravdepodobne nebolo vášnivého a charizmatického arcibiskupa Romera. Kardinál Etchegaray si položil otázku: Keby si (Romero) nebudoval vnútorný život už dlhší čas, bol by schopný obetovať svoj život? Vytrval by na svojom mieste až do konca bez meditovania o Kristovom umučení, bez intenzívnej modlitby pred Ukrižovaným? V roku 1956 Romero vykonal púť do Svätej zeme. Každý večer, priamo uprostred noci, sa v Jeruzaleme chodil modliť do Olivovej záhrady. Odolal by takým častým vyhrážkam v poslednom období svojho života bez viery vo vzkriesenie?

Spomienky ministra hospodárstva Slovenskej republiky 1939 - 1945. Výber memoárových a polemických textov z pozostalosti Dr. Gejzu Medrického (1901 - 1989) ponúka pomerne komplexný „autoportrét" jednej z neprehliadnuteľných osobností slovenského verejného života prvej polovice 20. storočia a zároveň aj jeden z možných náčrtov obrazu obdobia, v ktorom pôsobil. Nájdeme v nich aj viaceré detaily umožňujúce pochopiť širšie súvislosti v pôsobení jedného politika, ktorý zanietene presadzoval slovenskú svojbytnosť a neváhal zobrať na svoje plecia bremeno zodpovednosti v čase, keď vývoj dospel k získaniu štátnej samostatnosti, no zároveň bolo potrebné čeliť nepriaznivej geopolitickej realite, pohybovať sa neustále v hraničných situáciách a vzdorovať vplyvu vtedajšej absolútne dominujúcej mocnosti, nacistického Nemecka.Dlhoročnú novinársku prax G. Medrický zúročil o desaťročia neskôr, keď ako dôchodca vytrvalo zaznamenával rozličné udalosti svojho činorodého života s úmyslom zachovať pre potomkov svedectvo o vlastných snaženiach i snaženiach svojej generácie. Čitateľ sa tak môže stať svedkom jeho mladosti v rodnej Radvani, gymnaziálnych čias v Banskej Bystrici na sklonku Uhorska alebo napríklad angažovania sa v riešení sociálnych otázok študentstva. Jeho pôsobenia ako ministra sa dotýka rozsiahly elaborát komentujúci rozličné aspekty ním vedenej hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Záverečnú časť knihy tvoria texty, v ktorých Medrický reagoval na podnety spravidla poskytnuté mu súvekou (komunistickou, československou) publicistikou.Na vloženom CD je kniha G. Medrického Minister spomína z roku 1993.

Čtyřicet krátkých meditací nad myšlenkami z díla Tomáše Akvinského.Kniha ukazuje, jak je možné porozumět i nesnadným autorům a pochopit, proč jsou tak známí…

Tyto stránky poskytnou čtenáři závěť sv. Terezie od Dítěte Ježíše. Jsou svědectvím o tom, jak světice trpí, miluje, umírá. Je plná citu, nebojí se milovat svou rodinu a své sestry, ve chvílích nejtěžších a nejbolestnějších dovede žertovat a neztrácí humor, a to i tehdy, když trpí svou lidskou slabostí a bezmocností. Je hrdinská v takových životních okolnostech, které ve skutečnosti ve všech bodech nebyly okolnostmi pro hrdinství: málo bytostí a zvláště málo karmelitek umírá obklopeno takovou péčí a citem, jako umírala Terezie od Ježíška roku 1897 v klášterní nemocnici v Lisieux. Je údělem všech lidí procházet zkouškami života a víry v průběhu každodenní existence. Údělem světců je prožívat tytéž zkoušky, bez pochyby hrdinsky, ale především s velkou a něžnou láskou. V tom se patrně od nás odlišují. Ale tím se také stávají světlem v našich životech. Necelé století po své smrti zůstává pro nás Terezie od Dítěte Ježíše a od Svaté Tváře podle slov Pia XI. jedním ze „Slov Božích". Fr. Bernard Delalande, provinciál O. C. D. "Tato shoda dokazuje autenticitu života té, která prohlásila: „Nemohu se živit ničím než pravdou. „ Pročte-li člověk najednou Poslední rozhovory, zakouší dojem, že spolu se svatou Terezií prožívá dlouhou kalvárii její nemoci: jeví se úžasně živá a blízká. Není to posledním důkazem pravdivosti poznámek matky Anežky?7 Což není překvapující, že několik krátkých slov, která spolu zdánlivě nesouvisejí, může způsobit, že se vynoří tajemství osoby, jejíž nedefinovatelné kouzlo vyzařuje z těchto stránek? Z tohoto obyčejného, monotónního kontextu, kde nás může podráždit několik tahů zbožné sentimentality anebo vyuměl-kovanosti, odvíjí se pozvolna živý portrét Terezie z Lisieux, která sama přiznala: „Jaké to kontrasty jsou v mé povaze!“ Záliba v maličkostech, spojená se smyslem pro velikost, prostota dítěte současně se zkušeností zralé ženy, láska k přírodě současně s touhou po nebi, „andělský" zjev, neoddělitelný od solidního smyslu pro skutečnost, zakořeněného v normandské zemi, odvážná naděje a velmi lidské úzkosti, hrdinství v každodenním životě – všechny tyto kontrasty se v Terezii spojují. Tváří v tvář smrti se tyto základní rysy její bytosti rozvíjejí se spontaneitou, proniknutou milostí. „Sladké dětství vystupuje jako první z hlubin každé agónie" (Bernanos)."

Prečo je muž v bielom na čiernom zozname?. Od začiatku tzv. pedofilného škandálu je Cirkev každý deň na muške ohovárania a tvrdého kritizovania, často prostredníctvom rekonštrukcie neúplných a zavádzajúcich faktov. Medzinárodná tlač dala na tento príbeh mimoriadny dôraz a obvinila celú katolícku Cirkev, jej organizácie, vodcu aj pravidlá. Tento útok má jasný cieľ: Benedikt XVI. bol predmetom ohováračskej kampane – jeho učenie o ľudskom rozume, jeho kritika ekonomiky, jeho odvaha odsudzovať zlo samotnej Cirkvi – to všetko z neho bude automaticky robiť nepriateľa v očiach mnohých ľudí, a to nie len mimo Katolíckej cirkvi. Kniha Pápež na muške je hlbokou rekonštrukciou a odpoveďou na mnoho pálčivých otázok tejto témy: Aké sú dôvody pre toto nepriateľstvo? Je celý tento škandál len manévrom proti pápežovi? A predovšetkým, kto to má celé na svedomí? Bez skrývania závažných trestných činov spáchaných niektorými členmi Cirkvi, musíme obnoviť pravdu. Recenzia: Pápež na muške na stránke blog.zachej.sk

Sny Jána Bosca neboli len obyčajnými snami. Neraz v nich veľmi zreteľne videl neznáme alebo budúce skutočnosti, tajomstvá svedomia svojich chlapcov, či prostredníctvom sna predpovedal úmrtie. Keď večer po modlitbách v rámci slovka na dobrú noc rozprával niektorý zo svojich snov, bolo v oratóriu také ticho, že by bolo počuť aj špendlík spadnúť. Dojem z týchto príbehov trval niekoľko týždňov, ba mesiacov a neraz došlo k skutočnému obráteniu aj najhorších chlapcov. Rovnako silný dojem vyvolajú v čitateľovi sny zozbierané v tejto knižke.

Tajemství jedné revoluce. Rozbil obraz Cirkvi ako macochy, odmietol okázalosť, medzi neveriacimi a veriacimi nerobí nijaké rozdiely. Pápež František, ktorí žil na okraji spoločnosti s tými najbiednejšími aj v blízkosti ľudí iných vierovyznaní.Prináša moderné učenie, ktoré je však absolútne zhodné s učením Cirkvi, nehu a súcit. Chce zapojiť ženy do rozhodovania na vysokých pozíciách a chce zmeniť prístup k rozvedeným a homosexuálom. Vyčistiť IOR a dať do poriadku financie Vatikánu stojí veľa úsilia.Revolúcia je začiatok, výsledok je neistý, ale to stačí. Kniha František medzi vlkmi je príbeh, ktorý odhalí to, čo nikdy predtým povedané nebolo. Skryté výzvy pápeža Bergoglia aj nové detaily o jeho zvolení.

Životopis duchovního obránce Středoevropanů před islamizací. Tato skromná práce o životě a díle Karla Domenica Cristoforiho zvaného Marek z Aviana byla napsána k příležitosti oslav výročí bitvy u Vídně. Autorem je katolický kněz František Janovský. Marek z Aviana, Evropan, křesťan, v katolické církvi blahoslavený mnich řádu kapucínů. S respektem označován za strážného ducha Rakouska.Marek díky své duchovní a morální autoritě dokázal přesvědčit Němce a Slovany, aby zapomněli na vzájemné rozpory a odlišnosti a sjednotili se proti tureckému obléhání Vídně roku 1683. Také se zasloužil o udržení morálky mnohdy početně slabších křesťanských armád v bitvách s osmanskou armádou u Budapešti (1684–86), u Neuhäuselu (1685), u Moháče (1687) a u Bělehradu (1688).Čeští kapucíni na svých webových stránkách kapucini.cz o Marku z Aviana píší, že „po porážce islámu bojoval za jednotu mezi národy Evropy a za křesťanskou identitu evropského kontinentu“. Vojtěch Merunka, předseda Slovanská unie z. s. řekl: Tento prostý mnich se tak stal symbolem jednoty Evropy a úsilí za její duchovní záchranu. Činy Marka z Aviana nám všem připomínají, že někdy nestačí pouze výzvy k odsouzení toho či onoho, modlitby, slovní diplomacie a pokojné občanské protesty, ale že někdy je třeba jednat a sáhnout ke zbraním. Tohle je třeba jasně říkat našim politikům, kteří rozhodují o našem osudu.

Otec a učiteľ mladých. Život svätého Jána Bosca, priateľa mladých, je taký pestrý a bohatý, že jedna kniha zďaleka nestačí. Počas svojho života mal vždy vhodné slovo povzbudenia, príklad i priateľské srdce tak pre svojich chlapcov v Turíne, ako aj pre rodičov, učiteľov, kňazov, úradníkov… V tejto knihe sa môžeme dotknúť nielen už známych, ale aj doteraz nepoznaných epizód, príbehov a myšlienok z jeho strhujúceho života.

Čitatelia, ktorí poznajú príbeh Ernesta Macáka z jeho kníh Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách a Diagnóza: Bláznom pre Krista, budú prekvapení, akú úlohu zohral pri organizovaní týchto útekov. Táto kniha je rozprávaním viacerých saleziánov o ich skúsenostiach s totalitným režimom a o ich skúsenosti života s Bohom počas jeho trvania.Prvé príbehy zachytávajú kruté päťdesiate roky stalinizmu, ďalšie sú z obdobia normalizácie a napokon sú z osemdesiatych rokov, ktoré boli stále ešte stresujúce, no skôr už dobrodružné. Táto kniha nie je popisom histórie saleziánov na Slovensku počas totalitného režimu. Čitateľom však prináša predstavu o ich vtedajšom živote u nás.

Svätý Andrej-Svorad a svätý Beňadik. Veľmi plastický životopis sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika. Autor knihu nazval: „…oslavou našich svätých pustovníkov. “ Vzkriesil a priblížil v nej dávne slovenské storočia, v ktorých sa tvorilo kresťanské srdce Slovenska, keď Nitra so Zoborom boli strediskom kresťanského života nielen Slovenska, ale aj celej strednej Európy. Hodnotu knihy zvyšuje i štúdia literárneho vedca prof. Júliusa Pašteku o autorovi a jeho diele, ako aj uvedenie stredovekého textu Maurovej legendy, ktorá tvorila podklad pre napísanie umeleckého životopisu. Nevšednosť a sila životnej cesty pustovníkov prinesie aj vám novú vzpruhu pre váš duchovný rast.

Spis svätého Patrika (385 – 461), misionára a patróna Írska, ktorý napísal okolo r. 450, patrí medzi najpôsobivejšie autobiografie v dejinách svetovej literatúry. Je priam neuveriteľné, že text Patrikovho Vyznania (Confessio) sa zachoval až do dnešných dní.

Narodil sa v júli 1934 a napriek svojim 80-tim rokom otec Raniero Cantalamessa pokračuje v cestovaní po celom svete, aby kázal Božie slovo na všetkých kontinentoch. V knihe Můj život ve službě slova kapucín Cantalamessa rozvíja príbeh svojho života a opisuje svoje poslanie byť ,,nositeľom živej vody,“ teda zvestovateľom Krista tým, ktorí ho ešte nepoznajú.Jeho celý doterajší život bol naplnený učením svätého Františka z Assisi, službou Slova a mnohými rokmi prítomnosti na televíznej obrazovke ako komentátora nedeľného čítania.Titul vyšiel aj v slovenčine: Chlapec, ktorý nosil vodu (2017).

Román o Janu od Kříže. Narodený do rodiny z vyššej vrstvy v Kastílsku, Španielsku, mal Gonzalo de Yepes do svojho budúceho života dobré vyhliadky, kým nezomrel jeho otec. Gonzalo sa potom uchýlil do domu svojho bohatého strýka, ktorý ho plánoval oženiť s jednou zo svojich dcér. Mladý muž bol zmierený so svojim osudom až do chvíle, kým sa nezaľúbil do Cataliny Alvarez, zverenkyne chudobného tkáča, a trval na to, že si ju zoberie, aj napriek vyhrážkam jeho strýka, že nedostane nijaký majetok. Tak sa Gonzalo a Catalina vzali a žili v jednoduchosti a ich láska zrodila troch synov, z ktorých najmladší je známy ako svätý Ján z Kríža.Väčšina príbehov o svätých nezačína zoznámením ich rodičov. Ale v historickom románe Oheň lásky je láska stredobodom príbehu sv. Jána z Kríža. Jeho mystické básne o Božej láske sú považované za najlepšie verše, ktoré boli kedy napísané v španielskom jazyku.Príbeh je vypracovaný na pozadí španielskeho zlatého veku a sleduje radosti aj útrapy, s ktorými sa stretáva mladý Juan de Yepes Alvarez. Jeho túžba robiť dobro pre druhých, povolanie ku kňazstvu a vstup do karmelitánskeho kláštora, toto všetko sa odvíja podmanivým spôsobom. Napriek tomu, že býval často nepochopený, priam odsudzovaný tento horlivý a fascinujúci človek napísal: „Tam kde nie je láska, daj lásku a získaš lásku.“

Zakladateľ Taizé, brat Roger pred atentátom, ktorý bol naňho spáchaný 16. augusta 2005 písal knihu Vyvolit si lásku. Tieto stránky sú svedectvom jeho života v Komunite, obsahujú úryvky z jeho nedokončenej knihy, jeho listy a rozhovor s ním z roku 1992, ktorý doteraz nebol zverejnený.Kniha Vyvolit si lásku je poctou a vďakou bratovi Rogerovi. Jednoduchá, krásna publikácia je dotvorená radom fotografií a obsahuje aj ukážky rukopisov br. Rogera.

Lidé zachránění papežem Františkem za diktatury v Argentině. Titul vyšiel aj v slovenčine: Bergogliov zoznam (2016).Kniha obsahuje dosud nezveřejnený výslech kardinála Jorgeho Maria Bergoglia v rámci "procesu ESMA" v roce 2010. Víc než rok po zvolení papeže Františka – Jorgeho Maria Bergoglia – se českému čtenáři dostává do rukou kniha italského investigativního novináře Nella Scava, známého mimo jiné svým nesmlouvavým postojem proti sicilské mafii.Za svůj zrod vděčí tato kniha „novinářské zvědavosti“, díky níž se Scavo pustil do mravenčí práce zkoumání okolností Bergogliova působení v čele jezuitského řádu v Argentině v období vlády vojenské junty (1976-1983).Kniha Bergogliův seznam je svědectvím Bergogliova „odboje“ proti režimu diktátora Jorge Videla, který potíral jakoukoli svobodu, je svědectvím toho, že má smysl stavět se na odpor aroganci moci a projevům hrubé síly, že i jeden člověk může přispět k záchraně mnohých. Vždyť „život spočívá v detailu“...V knize jsou vylíčeny osudy lidí, kterým Bergoglio pomohl a kterým zachránil život, ať již to byli členové jeho řádu, kněží, laici či studenti a jiní pronásledovaní političtí aktivisté. Kniha je doplněna přepisem soudního líčení v rámci procesu ESMA v roce 2010, v němž byl Bergoglio předvolán k výslechu a v rámci něhož nejenže argentinský soud neshledal žádnou jeho odpovědnost za jakoukoliv spolupráci s režimem, ale vyšlo také najevo, že se Bergoglio zasazoval o záchranu těch, k nimž si režim zapsal krvavým inkoustem poznámku „k likvidaci“.V úvodu knihy se k tehdejším událostem vyjadřuje rovněž držitel Nobelovy ceny za mír, argentinský bojovník za lidská práva Adolfo Pérez Esquivel.

Neobyčajné príbehy. Kniha vyšla v novom vydaní: Matka Terézia: Neobyčajné príbehy (2017).Príbehy sú naplnené kúzlom, plné menších i väčších zázrakov. Hovoria o bezhraničnej dôvere v Božiu lásku, o viere, ktorá hory prenáša a o nádeji, ktorá nezomiera. Leo Maasgurg bol jediný nemecký hovoriaci kňaz a sprievodca na cestách po boku Matky Terézie. Príbehy, ktoré zažil s touto najväčšou ženou svojej doby, sú naplnené kúzlom, plné menších i väčších zázrakov. Hovoria o bezhraničnej dôvere v Božiu lásku, o viere, ktorá hory prenáša a o nádeji, ktorá nezomiera.

Príbehy zo života svätých spracované pre mládež. Znova začínam...Len pred pár hodinami si vítal Nový rok. Každý rok ho možno začínaš s predsavzatím byť lepší, než si bol v minulom roku. Azda v poslušnosti, v ochote pomôcť iným, v rannom vstávaní, v učení či v ovládaní sa v reči.Obsahuje životopisy svätých za obdobie január - apríl.

Od maminky Emilie po Matku Terezu. Čo hovoria ženy o ženách?Aký druh vzťahov je medzi nimi?Kniha Ženy a Karol Wojtyla je dielom, ktoré napísala žena. Zosnulý pápež Ján Pavol II. po prvýkrát v histórii Cirkvi napísal encykliku o dôstojnosti ženy (Muglieris dignitatem) a hovorí o ženách génioch. Hovorí o ženách, ktoré poznačili jeho život a pomáhali tvarovať jeho osobnosť. Kniha hovorí o ženskom svete Karola Wojtylu, odhaľuje tvár človeka, ktorý v sebe vždy nechával rásť silné a jasné zameranie nielen na stranu sveta, ale i na stranu nebies.

Rozhovor o prvních mniších na egyptské poušti. Knižní rozhovor s renomovanou polskou archeoložkou, která dobře poznala lokality, v kterých žili aktéři apofthegmat a další staré mnišské literatury v Egyptě, a je schopna přiblížit jejich svět, nejen nauku a výroky, ale i životní osudy a reálie, jako je způsob bydlení, oblékání apod.; kniha bude doprovozena poučnými dokumentárními fotografiemi a nákresy.

Matka Tereza z Kalkaty. Svou pozornost jsme v tomto díle zaměřili na práci Matky Terezy a Misionářek lásky - řádu, který založila, tak že budeme psát o jejich práci, o životě, který žijí společně ve službě Kristu v Kalkatě a jinde. Jejich činnost má zvláštní charakter tím, že se věnují službě mezi nejchudšími z chudých, a to představuje skutečně široké pole působnosti.

Dne 26. června 1975 zemřel v Římě mons. Josemaría Escrivá de Balaguer, zakladatel Opus Dei, známý jako průkopník apoštolátu laiků a jako neúnavný hlasatel posvěcování každodenního života uprostřed světa.Svatý otec Jan Pavel II. nejprve 17. května 1992 kněze Josemaríu blahořečil a o deset let později, 6. října 2002 jej připsal do seznamu svatých.Kdo to vlastně byl?Proč se chtěl stát knězem?Jak se zrodilo Dílo, jehož šířeni Božím krokem prosazoval s veškerou svou energií?Jaká protivenství a jaké radosti potkával na své cestě?Kniha, jež se vám dostává do rukou, nabízí na tyto otázky odpověď a zároveň přispívá k pochopení pravé podstaty této církevní instituce a důvodů jejího rozšíření.

Autobiografie. Ve vzpomínkách a reflexích autor popisuje své dětství a mládí ve Vídni a svou činnost jako mladý lékař nervové kliniky mezi oběma světovými válkami. Zvlášť aktuální je popis jeho pobytu ve čtyřech různých koncentračních táborech, zejména v Osvětimi.

Uprostred miesta, ktoré sa navždy zapísalo do temnej knihy dejín veľkým písmom, si Boh povolal svätého muža, aby ukázal svoju lásku ku každému človeku. Maximilián Kolbe, jednoduchý poľský mních, bol uväznený v koncentračnom tábore v Osvienčime ako mnoho iných. Stal sa však symbolom nádeje a ľudskosti uprostred utrpenia a smrti.Tak kde ľudia neboli považovaní za nič viac ako za číslo. Po tom, ako sa podarilo uniknúť jednému väzňovi, sa nacisti rozhodli, že na výstrahu ostatným popravia náhodne vybraných ľudí. Maximilián Kolbe mohol prežiť, ale ponúkol svoj život za otca rodiny Františka Gajowniczka. Dlhé dni strávil v hladomorni a napokon ho nacisti usmrtili fenolovou injekciou do srdca.Kniha Maximilián Kolbe - Světec z Osvětimi je životopisný príbeh určený nielen pre nadšencov histórie, ale pre každého jednotlivca, ktorý hľadá povzbudenie do života.

Príbeh o Jánovi Boscovi. Celý jeho život sprevádzali sny. A nebol to rojko. Urobil veľa zázrakov. A nebol to kúzelník. Staval veľké stavby. A nebol to architekt. Vedel, o čo mu v živote pôjde. A nebol to veštec. Sníval, robil zázraky, staval chrámy, šiel svojou cestou… za svojimi chlapcami s prozreteľným Bohom a múdrou Učiteľkou. Takto dosiahol svätosť don Bosco a táto knižka je o jeho vysnívanom živote.

Hugo Rahner SJ se zamýšlí, způsobem volně pojatých esejů, nad charizmatem zakladatele řádu. Vysvětluje, jaký je rozdíl mezi mnichem a jezuitou, anebo proč jsou jezuité vždy obtížně začlenitelní do struktur svých diecézí. Zajímavé pasáže porovnávající Origena s Ignácem, nebo Ignáce s Františkem z Assisi, se staly již klasickými texty v učebnicích dějin spirituality.Jezuita není éterický spiritualista nebo klášterem vázaný mnich, ani nevyhledává církevní úřad. Bojuje podle svých sil za toho, jenž se skutečně narodil, skutečně jedl a pil, skutečně byl pronásledován za Piláta Pontského, skutečně byl ukřižován a skutečně vstal z mrtvých.To, že jezuita do „pomoci duším“ vřadí sobě vlastní způsob duchovního zápasu, a to až po zřeknutí se vnější přísnosti, řádového oděvu a vnějších skutků pokání, aby se v „obyčejném životě“ nelišil od „ctihodného kněze“, jej nejen činí způsobilým ke stálému pokání a naprostému sebezapomínání v boji ve viditelné a „obyčejné“ církvi, ale přivádí jej ke svobodě považovat vše za relativní kromě živého Pána.

Nový pohľad na Františka z Assisi. S Františkom z Assisi nikdy nie sme hotoví. Keď je všetko povedané, čo by sme radi o ňom povedali, položí spätnú otázku:A ako ty žiješ to, o čom si písal?...

Myšlienky, život a dielo sv. Arnolda Janssena. Sv. Arnold Janssen v roku 1888 v prílohe časopisu Malý Posol Božského Srdca pútavo nabáda čitateľov, aby tak, ako on sám zasvätili sa spolu so svojimi rodinami Duchu Svätému...

Kardinál Charles Journet (1891–1975) působil téměř po celý svůj život jako profesor ve velkém semináři ve švýcarském Fribourgu, kde přednášel dogmatickou teologii. Jeho přednášky bývaly často nahlas proslovovanou meditací. Studenty velice oblíbený a vážený, rád na něj vděčně vzpomínal např. pozdější papežský teolog Georges Cottier.

Toto je príbeh dvoch duší. Dňa 13. Júla 1858 si povedali svoje áno pred Božou tvárou Louis Martin a Zélie Guérin. Poznali sa len tri mesiace, ale obaja cítili, že toto manželstvo bude požehnané, že je to Božia vôľa. Boh si týchto ľudí vyvolil pre svätosť. Zažili lásku bez tieňov a narodilo sa im deväť detí. Medzi ne patrila aj sv. Terézia z Lisieux, ktorú pápež Pius X. označil za „Najväčšiu sväticu modernej doby.“ Ako vnímali rodičia svoju dcéru, ktorá bola „viac hodná neba ako zeme?“Autorka Hélene Mongin sa v knihe Rodiče Terezie z Lisieux venuje stretnutiu dvoch výnimočných duší. Boli to bežní ľudia uprostred obmedzení, prekážok a radostí každodenného života. Mali však aj niečo navyše, niečo úžasné. Dôverné priateľstvo s Bohom a vieru v Jeho prozreteľnosť.

Život a regula. Život a regula Benedikt z Nursie (približne 480 – 547) prostredníctvom založenia svojho rádu na vrchu Mote Cassino ovplyvnil ako málokto kultúru Európy.Benediktova spiritualita nepôsobila iba v kláštoroch, ale rozšírila sa aj ďaleko za ich múry. Jeho populárne heslo Ora et labora inšpiruje spiritualitu i každodenný život. V Benediktovej regule sú veľmi jasnozrivo formulované životné pravidlá, ktoré doposiaľ mnohých fascinujú: miera vo využívaní materiálnych hodnôt života, poriadok všedného dňa, prednosti vnútorného života a bohoslužba ako prameň sily každého konania.

Život Karla Boromejského. Karel Boromejský (Carlo Borromeo), potomek nepříliš starého hraběcího rodu, byl obdařen vlastnostmi, jimiž se vyznačují velikáni historie: pevným charakterem i pevnou vůlí, jasným pohledem na realitu, nezkaleným iluzemi, neúprosnou odhodlaností k uskutečnění věcí, které považoval za správné – tedy dary, které v oněch dobách mocenskopolitické zvůle a politováníhodného úpadku víry a mravů slibovaly mladému muži snadný přístup k významné světské kariéře.K nim se však jako povinnost, jejíž splnění nebylo právě příznivě ovlivněno Karlovou povahou, družila ona vlastnost, kterou si vepsal do svého znaku: humilitas – poníženost, laskavost, mírnost, pokora. Karel se po celý život – s Boží milostí a s železnou vůlí – jako student, jako vlivný papežův synovec, jako kardinál státní sekretář, a především jako nejprve obávaný a později milovaný arcibiskup milánský, snažil propojovat a stále vzájemně smiřovat obě kvality – „moc“ a „pokoru“.Tak se stal světcem vnitrocírkevní reformy, který jednak velkým dílem přispěl k uskutečnění tridentského koncilu, ale především ve své rozlehlé arcidiecézi zajistil jeho realizaci v praxi. I jemu církev vděčí za to, že po jedné z temných chvil své dlouhé historie opět mohla přesvědčivě zazářit její velikost a čistota.

C. S. Lewis. Autorka život „tvůrce Narnie“ nejenže důkladně studovala, ale měla to štěstí, že se s C. S. Lewisem i osobně setkala. Dává nám nahlédnout do jeho rodinných a přátelských vztahů, do jeho životních radostí i strastí. Jeho literární talent se projevil už při studiích v Oxfordu. Zde si také vybudoval slušné akademické postavení. Delší dobu žil jako agnostik a své vlastní hledání pravdy si musel protrpět. Patřil k neformální skupině „Inklingů“ a byl blízkým přítelem J. R. R. Tolkiena. Jejich společný zájem o mýty a literární příběhy přivedl Lewise postupně ke křesťanství, jehož hodnoty pak začaly prosakovat do všech jeho knih, včetně slavných Letopisů Narnie, které autora proslavily i daleko mimo rámec křesťanských intelektuálů nebo literátů.Zdá se, že útlá kniha podivuhodně vystihuje nejednoduchou postavu a životní příběh C. S. Lewise. Je naděje, že zaujme znalce Lewisova díla i náhodné čtenáře příběhů Narnie, kteří o jejich tvůrci nevědí vůbec nic.

Vybrané otázky cyrilometodějské tradice. Bibliografie 1990 – 2011. Má Cyril a Metoděj co říci dnešnímu člověku? Neprovokuje nás slovo apoštol Slovanů? Z jakých důvodů vyslovujeme jejich jména s neklidem? A jak vůbec obstojí před kritickým pohledem současné historie tvrzení, že s pomocí „věrozvěstů“ nahlížíme dokonce identitu vlastního národa? Kardinál Tomáš Špidlík je tu kompetentním průvodcem. Sborník Centra Aletti je věnován životu a poslání Cyrila a Metoděje: zpřístupňuje zásadní kardinálovy studie. Úvodní text Pavla Ambrose a nejnověji zpracovaná cyrilometodějská bibliografie z let 1990–2011 užitečně seznamují čtenáře se současnou diskuzí nad otázkou dědictví otců.