E-knihy, audioknihy

90 výziev pre odvážne dievčatá, ako si ty!. Uvedomuješ si, aká si krásna? Tak ako každé iné dievča, aj naše odvážne dievčatá, Gracie, Hope a Glory, sa necítia vždy dobre vo svojej koži. Objavili však niekoľko prevratných tajomstiev a rady sa s tebou o ne podelia! V knihe nájdeš 90 zamyslení, z ktorých si nižšie môžeš pozrieť pár príkladov: Skutočná krása nespočíva v snahe byť ako všetci ostatní. Boh ma stvoril presne takú, aká som práve v tejto chvíli! Boh chce prostredníctvom mňa ukázať svetu jedinečný druh krásy. Som jedinečná! Skutočná krása spočíva v tom, že sa stávam takou, akú ma Boh chce mať. Najskôr sa zameriam na lásku k nemu a k ľuďom okolo seba.Zisti, aká si výnimočná v Božích očiach a ako môžeš byť odvážna, statočná a jedinečne krásna!

1. časť. Číta: Rudo Kain Celkový čas: 12 hodín 45 minút Prvý diel nórskej trilógie Trygveho Gulbranssena.Na odľahlom statku Bjørndal, ukrytom medzi hlbokými nórskymi lesmi, žije rodina, ktorej korene sú hlboko zapustené do zeme i tradícií. Keď sa mladý Dag Bjørndal vracia domov, je postavený pred výzvu – ochrániť dedičstvo svojho rodu, postaviť sa nepriateľstvu a nájsť vlastnú cestu medzi minulosťou a budúcnosťou.V atmosfére drsnej, no nádhernej škandinávskej krajiny sa rozvíja príbeh o láske, cti a neochvejnej vôli. Gulbranssenov nadčasový román nie je len kronikou jednej rodiny, ale aj pôsobivým obrazom boja človeka s osudom a sebou samým.Hudba: Rudo Kain

Keď sa prišli liečiť na oddelenie detskej onkológie, nikto nevedel, či prežijú. Dnes sú mnohí z nich dospelí ľudia, rodičia, ba dokonca aj jedna babička. Autorka Peggy Pažitná sa po rokoch stretla s bývalými pacientmi a prináša ich súčasné príbehy aj spomienky na ťažké životné obdobie ako posolstvo nádeje pre všetkých, ktorí sa boria s náročnými výzvami osudu. Počas prípravy knihy precestovala viac ako štyritisíc kilometrov po celom Slovensku a trvalo jej približne rok, kým absolvovala všetky plánované i neplánované návštevy v rodinách - navštívila tiež rodičov detí, ktoré svoj ťažký boj prehrali... Autorka predstaví aj najvýznamnejšie lekárske osobnosti, ktoré stáli pri zrode detskej onkológie v Bratislave, a vráti sa k úplným začiatkom jej fungovania. Priblíži, ako sa v tých časoch pracovalo a ako sa oddelenie v mnohých ohľadoch rokmi modernizovalo. Knihu dopĺňa množstvo dobových aj aktuálnych fotografií.„V čase písania tejto knižky je to skoro sedemnásť rokov, čo som sa znovu narodila.“ HENKA „Uvidíme, čo mi život prinesie do budúcna. Nech to bude čokoľvek, bude to presne tak, ako to má byť.“ KATKA „Byť mamou je pre mňa dar, naše deti sú vymodlené.“ VLADKA „Všetkým onkologickým detičkám prajem nekonečné zdravie a veľa síl spolu s rodičmi, aby ten boj zvládli.“ JANKA „Ak človek dostane druhú šancu, teší sa z každého dňa.“ IVETKA

Najnovšia monografia z pera Petra Švorca je pokračovaním jeho knihy Štrbské vizitácie a ich aktéri. Od Tolerančného patentu po prvú svetovú vojnu vydanej v roku 2016. Obdobie vzniku Československej republiky prinieslo aj do cirkevného života v Štrbe novú situáciu, keď sa aj predstavitelia evanjelickej cirkvi mohli otvorene prihlásiť k národnej orientácii. Privítali vznik nového štátu i novej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Ďalšie etapy vývoja náboženského života v obci, vojnové roky a existencia Slovenskej republiky 1939 – 1945, presadenie sa totalitného komunistického režimu, však už neboli príliš prajné. Politický vývoj po roku 1989, začiatky demokratizácie spoločnosti a vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 však vniesli do štrbských pomerov opäť ďalšie pozitívne impulzy. Peter Švorc rozčlenil prácu chronologicky na základe týchto okolností vývoja. V jednotlivých častiach sa nevenuje len záležitostiam obce Štrby a jej náboženským pomerom, ale často zachádza aj do celospoločenského či celocirkevného rámca, čo je určite pozitívnym momentom. Umožňuje tak čitateľovi cez širšie súvislosti lepšie preniknúť do problematiky konkrétneho regiónu, obce či cirkevného zboru. Nezabúda zdôrazniť úlohu jednotlivcov, v tomto prípade štyroch zborových farárov – Cyrila Harmana, Štefana Lacka, Branislava Matejku a Stanislava Baloca. Zároveň sa sústreďuje aj na ďalšie, pre cirkevný zbor podstatné, činnosti, akými boli stavba kostolnej veže, novej fary, zakúpenie zvonov, organizačné veci, seniorátne konventy a pod. Vyše sto rokov štrbského cirkevného zboru predstavuje celý rad udalostí, historických medzníkov väčšou či menšou mierou ovplyvňujúcich náboženský, ale aj spoločenský vývoj v Štrbe a monografická práca sa snaží zachytiť to najpodstatnejšie. Monografická práca Štrbské vizitácie posledných sto rokov (1918 – 2021) je napísaná odborne na vysokej úrovni, preukazuje sa v nej fundovanosť autora v danej problematike. Kniha vyniká prehľadnosťou v štruktúre a kvalitnou obrazovou prílohou, čo mimoriadne zvyšuje jej atraktívnosť. Zásluhou Petra Švorca a jeho dvoch na seba nadväzujúcich knižných publikácií sa zaplnila ďalšia medzera v cirkevnej regionálnej historiografii, ale aj dejinách Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.

O osirelom kostole na konci sveta a ľuďoch, ktorí s ním boli určitým spôsobom spätí. A o neprávosti, ktorá sa na nich udiala. Na obyčajných ľuďoch, žijúcich v tomto kúte Slovenska svoje obyčajné životy i na mĺkvom svedkovi ich osudov - kostole, ktorý si tu ich predkovia postavili. Čitateľa osloví štylistická ľahkosť textu knihy a schopnosť autora urobiť aj z takejto ťažkej a vážnej témy pútavé čítanie. Aj samotný opis kostola a jeho vnútorného zariadenia dokázal pretransformovať do zrozumiteľnej, aj bežnému človeku prijateľnej podoby, pritom však faktografická presnosť je úplne dodržaná. Čitateľ sa tak nenásilnou formou dozvie, ako tento kostol, ktorý je mimochodom národnou kultúrnou pamiatkou, vyzerá i o najväčšom skvoste jeho interiéru - oltári, ale aj o ďalších súčastiach mobiliáru. Neoceniteľné a v mnohých ohľadoch objaviteľské sú informácie o organe kostola a dvoch zvonoch v priľahlej zvonici.

Apoštolská exhortace o lásce k chudým. Východiskem exhortace Dilexi Te je Boží láska k chudým, slabým a ubohým, kteří jsou často vystaveni opovržení svého okolí. Exhortaci začal připravovat v posledních měsících svého života ještě papež František – navázal tak na svou encykliku Dilexit nos. Po jeho smrti si text osvojil a o vlastní myšlenky rozšířil papež Lev XIV.Text má klasickou strukturu: co nám říká k tématu Bible;stručné dějiny charitativní činnosti a sociální nauka církve;výzvy pro dnešní církev.Chudí jsou v první řadě naši bližní, nikoli pouze sociálněekonomická kategorie nebo objekt něčí péče. Když nám Ježíš Kristus říká: „Cokoli jste udělali pro jednoho z těchto mých nejposlednějších bratří, pro mne jste udělali“ (Mt 25,40), není to jen projev lidské laskavosti. Kristus nám tím říká, že chudí tvoří Jeho tělo a láska k nim je znakem církve věrné Božímu srdci a evangeliu.

Číta: Jiří Zavřel Celkový čas: 14 hodín 56 minút Hrdinové mají hodně co dělat v okolí měst Mosul a Amádija. Kara ben Nemsí se s přáteli, šejkem Muhammadem Amínem a sluhou hádžím Halefem vydává do turecké pevnosti Amádije, odkud hodlají vysvobodit Amínova syna Ahmada El Gandúra, kterého tam Turci neprávem drží. Cesta je nejprve přivede k Jezídům, kterým pomohou v boji s nelítostnými Turky.Když doputují do kurdských hor, do nedobytné skalní pevnosti Amádije, setkávají se tam s tupostí turecké posádky. Naštěstí má muslimský velitel slabost pro silné červené víno, ben Nemsí ho opije a lstí vyláká do žaláře, kde pomůže Amínovu synovi k útěku. Poté přátelé zamíří na sever do Kurdistánu, kde je čekají nové překážky. Kara ben Nemsí zabrání krevní mstě mezi islámskými Kurdy a křesťanskými nestoriány a je ctěn jako člověk, který dokázal nastolit mír mezi nepřáteli.Nahrávka vznikla podle knihy Karla Maye Divokým Kurdistánem, vydané nakladatelstvím Olympia v roce 1971.

Číta: Pavel Soukup Celkový čas: 16 hodín 15 minút Poslední díl příběhů o pevném přátelství Vinnetoua a jeho bílého bratra Old Shatterhanda končí tragickou smrtí náčelníka Apačů. Přestože se Vinnetou snaží dodržovat dohody s americkou vládou, jeho kmen je neustále ohrožován útoky banditů, kteří chtějí jeho kmen připravit o půdu.Vinnetou a Old Shatterhand se proto vydají do Santa Fé, aby zde jednali o míru přímo s guvernérem. Ten je ujistí, že budou-li indiánské kmeny loajální vládě, je možné území, které obývají, ještě zvětšit. To však překáží lidem, kteří připravují vyvlastnění indiánské půdy, a ti se rozhodnou oba muže zlikvidovat.Vinnetou a Old Shatterhand se musejí na zpáteční cestě rozdělit, Old Shatterhand odhalí záměry bandy, která chce zabít náčelníka Apačů a zmocnit se území jeho kmene. Spěchá na pomoc příteli, ale už je pozdě.Příběh převyprávěl Vítězslav Kocourek s respektem k Mayovu původnímu textu.

Korešpondencia a ďalšie úvahy o vojne a mieri. Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z tridsiatych rokov 20. storočia rovnako ako ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. Neschopnosť medzinárodných inštitúcií vynútiť si dodržiavanie pravidiel, priveľká moc sústredená do rúk narcistických osôb, úloha kultúry, či otázka prečo sa ľudstvo aj napriek tragickým skúsenostiam znovu a znovu uchyľuje k deštrukcii, to všetko sú témy, ktoré títo myslitelia zahrnuli do svojho jedinečného a nadčasového interdisciplinárneho skúmania.Kniha ponúka výber z korešpondencie dvoch veľkých osobností a ich ďalšie texty, v ktorých reagujú na spúšť, ktorú po sebe zanechala prvá svetová vojna, netušiac, že tá ďalšia a ešte ničivejšia ešte len prichádza. Albert Einstein sa na Sigmunda Freuda obracia s otázkou, či existuje spôsob, ako odvrátiť od ľudstva hrozbu vojny - s nádejou, že ju osvetlí z perspektívy jeho hlbokých znalostí ľudského pudového života. Freud sa k tejto otázke vracia aj v ďalších textoch a skúma sklamanie, ktoré vojna vyvolala, a zmenu postoja k smrti, ku ktorej nás – ako každá iná vojna – núti.Texty Sigmunda Freuda preložil Milan Krankus, texty Alberta Einsteina Júlia Sherwood.

Kniha přináší čtenářům komplexní přehled právnických sjezdů konaných v první polovině 20. století v českých zemích a na Slovensku. Ty byly ještě donedávna zcela opomíjeným fenoménem, ačkoliv ve své době představovaly důležitou platformu pro diskuse právníků o aktuálních otázkách právní vědy a praxe. Jejich význam znovu vyzdvihl až obnovený Sjezd českých právníků v roce 2022, který se konal po více než 70 letech od posledního právnického sjezdu. Autor se v knize zaměřuje na podrobnou analýzu organizace a průběhu historických právnických sjezdů, přičemž čerpá z dosud neprozkoumaných archivních pramenů a dobové literatury. Zasazuje tradici těchto sjezdů do širšího kontextu vývoje státu a práva na vymezeném území a poukazuje na to, jakým způsobem tyto sjezdy přispěly k formování jednotných stanovisek právníků různých profesí a k rozvoji širší právnické komunity. V neposlední řadě je monografie věnována též osobnostem, které se na uskutečnění jednotlivých sjezdů významně podílely. Odborný text je napříč knihou obohacen také unikátními dobovými fotografiemi a archiváliemi.

Publikácia sa monotematicky zameriava na vzťah štátu a Katolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1918 – 1948, s osobitným dôrazom na situáciu na Slovensku. Sleduje najmä vzťahy Katolíckej cirkvi na Slovensku s predstaviteľmi centrálnej štátnej moci v Prahe a Bratislave, ako aj s orgánmi vládnej a samosprávnej moci v období existencie Slovenského štátu. Východiskom analýzy je však vždy československý kontext, ktorý umožňuje komplexnejšie uchopenie problematiky. Osobitným prínosom publikácie je dôsledné rozlíšenie dvoch rovnocenných zložiek Katolíckej cirkvi – rímskokatolíckej a gréckokatolíckej. Práca je preto štruktúrovaná do dvoch tematických celkov, ktoré sa venujú vzťahu štátu ku katolíkom latinského a východného obradu. Zatiaľ čo vzťah štátu a Rímskokatolíckej cirkvi bol v historiografii spracovaný už skôr, problematika Gréckokatolíckej cirkvi zostávala dlhodobo na okraji odborného záujmu. Táto monografia ako prvá prináša komplexný pohľad na vzťah štátu a Gréckokatolíckej cirkvi v sledovanom období rokov 1918 – 1948. Publikácia zároveň rozširuje a prehlbuje poznanie vzťahov medzi štátom a Rímskokatolíckou cirkvou najmä v rokoch 1918 – 1945, pričom nadväzuje na doterajší výskum a prináša nové interpretačné pohľady. Autor/ autori kladú dôraz na analýzu postojov hlavných aktérov na oboch stranách vzťahu, čím prispievajú k hlbšiemu pochopeniu dynamiky vzťahov medzi štátnou mocou a cirkevnými štruktúrami v prvej polovici 20. storočia.

Autor prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. sa v nej podujal priblížiť dejiny štrbského evanjelického zboru a jeho farárov od konca 18. storočia do vypuknutia Veľkej vojny. A hoci by sa na prvý pohľad mohlo javiť, že autor v knihe spracováva „iba“ regionálnu tému, nie je tomu tak. Ide totiž zároveň o vyrozprávanie príbehu samotnej evanjelickej cirkvi v Uhorsku a priblíženie vzťahu medzi jej ústrednými inštitúciami (biskupskými či seniorátnymi úradmi) a jednotlivými zbormi, jestvujúcimi na okraji dištriktu či mimo centra krajiny. Kľúčovým dobovým prameňom pri rekonštrukcii vyššie uvedenej minulosti sa pre autora stali cirkevné vizitácie, ktoré boli jednou z foriem kontroly farskej, resp. duchovnej správy, uskutočňované spravidla biskupom. Rímskokatolícka cirkev ich začala vykonávať po Tridentskom koncile s cieľom sledovať stav a život vo farnostiach, no v prvom rade získať prehľad o tom, do akej miery jednotlivé farnosti podľahli či úspešne odolávali reformácii. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali zápisnice – protokoly, z ktorých sa možno dozvedieť množstvo informácií nielen o cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny. Až v 19. storočí prestali byť vizitácie výlučnou doménou rímskokatolíckej cirkvi a stali sa súčasťou cirkevného života i správy Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku. Celý text knihy veľmi dobre dopĺňajú početné farebné i čiernobiele obrazové ilustrácie (dobové listiny, olejomaľby štrbských farárov, ich rukopisné zápisy, dobové fotografie a pod.). Každá z kapitol obsahuje detailný poznámkový aparát, pričom nechýba prehľadný zoznam použitých prameňov i odbornej literatúry, ako aj obsiahle anglické resumé. Pozitívne hodnotíme celkové grafické spracovanie publikácie i vysokú kvalitu tlače. Na knihe sa vo všeobecnosti odrazili bohaté skúsenosti jej autora pri písaní odborných, ale zároveň aj bežnému čitateľovi zrozumiteľných historických prác, a preto aj jeho najnovšie monografické dielo možno odporučiť každému záujemcovi o slovenské dejiny.

Keď sa Východné Slovensko a Podkarpatská Rus stali súčasťou Československo, vstúpili do jedného z najrozmanitejších demokratických štátov strednej Európy. Nová monografia historika Peter Švorc približuje dejiny židovských komunít tohto regiónu a analyzuje ich význam i pôsobenie v nových spoločenských a politických pomeroch vznikajúceho štátu. Publikácia prináša ucelený pohľad na vývoj židovského obyvateľstva vo východnej časti Československa v období zásadných historických premien. V štyroch tematických kapitolách sleduje postavenie a život Židov na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi od prelomu 19. a 20. storočia až po vznik Československa. Osobitnú pozornosť venuje politickej aktivite karpatsko-rusínskych Židov a vzájomným vzťahom medzi židovským a rusínskym obyvateľstvom, čím plasticky vykresľuje zložité etnické a kultúrne prostredie regiónu. Bohatá obrazová príloha obsahuje 84 historických fotografií zachytávajúcich každodenný život i významné osobnosti židovských komunít v mestách ako Praha, Budapešť, Košice, Prešov, Užhorod, Mukačevo a Bardejov. Súčasťou knihy sú aj portréty významných židovských lídrov, reprodukcie dobových židovských tlačovín, tri mapy a štatistická tabuľka dokumentujúca početnosť židovského obyvateľstva vo východoslovenských mestách. Publikáciu dopĺňa rozsiahla bibliografia založená na archívnych prameňoch, odbornej literatúre i internetových zdrojoch. Monografia tak predstavuje nielen obraz života židovských komunít v období veľkých politických zmien, ale aj cenný vedecký príspevok k poznaniu národnostných, sociálnych a kultúrnych dejín strednej Európy v prvej polovici 20. storočia.

Kniha Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 - 1939) sa pokúša načrtnúť zložitosti procesu hľadania slovenské ho a rusínskeho etnického priestoru v období medzi dvoma vojnami. Ide o náročnú úlohu, komplikovanú aj tým, že v uvedenom období - a rovnako aj neskôr - sa obyvateľstvo označované ako Rusíni, Rusnáci, Malorusi, Karpatorusi začalo samo ešte len vysporadúvať so základnou otázkou každého národa či každej etnickej skupiny. Touto otázkou bola otázka etnickej príslušnosti. V ich prípade s otázkou, či uvedení obyvatelia sú Rusíni - teda, či sú osobitným, samostatným národom, alebo či sú súčasťou ukrajinského (maloruského) národa. Stanoviť hranicu medzi Slovákmi a Rusínmi/Ukrajincami sa pokúšali nielen politici, ale predovšetkým bádatelia - jazykovedci, etnografi, historici. Napísali o tom obsiahle práce a my s odstupom času môžeme konštatovať, že i napriek odchýlkam, ktoré sa objavovali medzi rôznymi bádateľmi, bola táto úloha pomerne úspešne riešená, aspoň čo sa týkalo ich historicko-jazykových či historicko-etnografických analýz. Zložitejšie to bolo s uvádzaním získaných poznatkov do vtedajšej reality - politickej, a teda aj mocenskej, ale aj do reality každodenného života jednotlivých ľudí žijúcich na severovýchodnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia, do reality, ktorá sa líšila od skutočnosti predchádzajúcich desaťročí a storočí, ktoré bádatelia skúmali a analyzovali. Ich pomerne jednoznačné výsledky etnografického, jazykového i konfesionálneho rozmeru skomplikovalo aktuálne národné povedomie obyvateľstva jednotlivých dedín a celých oblastí severovýchodného Slovenska, neraz a rozchádzajúce so zistenými a vo vedeckej práci sformulovanými názormi.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie náboženské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Cez dejiny jednej prešovskej ulice, písané živým literárnym jazykom, sa dozvie čitateľ o bežnom živote obyvateľov východoslovenského mesta. Kniha určite zaujme aj čitateľov, ktorí Prešov ešte nepoznajú. Vo svojej podstate je jedinečná a zaujímavá. Z pamäti času autor vyberá útržky života a skladá z nich mozaiku historickej podoby, cez ktorú môžeme identifikovať jedinečnosť a neopakovateľnosť letokruhov na strome života daného priestoru. Je písaná životmi prostých ľudí, ich zážitkami, niekedy aj pikantnými a veľkú časť verejnosti - prešovskej verejnosti pri čítaní stránok už len s nostalgiou zaspomína na roky detstva či udalosti.

Stredná Európa je regiónom, ktorý fyzická geografia vníma trochu inakšie ako historické a politické vedy. Samozrejme, že sa ich definície nelíšia vo vymedzení jadra strednej Európy, ale v jej veľkosti, v rozsahu. Vyplýva to z prirodzenosti vecí, lebo v histórii je ťažké vytrhnúť časť územia krajiny, ktorá sa nachádza v strednej Európe, a dívať sa naň ako na západnú, severnú, južnú či východnú Európu len preto, že geograficky je to už skutočne tak. Preto sú historici, politológovia i bádatelia v iných spoločenských vedách trochu benevolentnejší k stanoveniu hraníc strednej Európy, a preto sa u nich stredná Európa neraz mení v závislosti od historického vývinu v tomto regióne Európy. Zborník príspevkov venovaných národnostnej problematike v stredoeurópskom priestore v rokoch 1848 až 1938. Sú tu príspevky týkajúce sa najmä Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny, poľských, rakúskych i českých dejín.

To, že stredná Európa je národnostným konglomerátom, nie je žiadnym objavom, ale faktom, ktorý musí zobrať na vedomie každý, kto chce tomuto regiónu porozumieť. Nacionálna rôznorodosť bola aj v 19. a 20. storočí jednou z hybných síl politických, hospodárskych a spoločenských pohybov. Dávala im dynamiku, ktorá nemala len progresívny charakter, ale neraz sa prejavila ako jeho protipól s regresívnym účinkom. Pritom národy, ktoré tu žili a žijú, hľadali priestor pre svoju plnohodnotnú existenciu. Žiaľ, niektoré z nich neraz aj na úkor druhých, akoby sa obávali, že životný priestor, ktorý majú, im nestačí a nebude stačiť v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Tie, ktoré sa ocitli v pozícii utláčaných, však nerezignovali. Pud sebazáchovy, ktorý sa u nich prebudil, ich nútil do aktivít rozmanitého charakteru, nabádal ich hľadať a využívať pomoc všade tam, kde sa ponúkala. A takou inštitúciou, o ktorú sa začali utláčané národy opierať, sa stala cirkev. Cirkev, resp. cirkvi majú v sebe zakódovaný prvok pomoci, opory slabším a všetkým, ktorí to potrebujú. Ale v 19. a 20. storočí už nefungovali ako úplne autonómne inštitúcie. Personálne boli prepojené nielen s príslušníkmi slabších a utláčaných národov strednej Európy, ale aj s príslušníkmi silnejších národov, ktoré v habsburskej monarchii zohrávali úlohu štátotvorných národov. A tak nielen na pôde svetskej moci, ale aj na pôde cirkevných inštitúcií sa stretávali rôzne národné a mocenské záujmy. A konflikty, ktoré z toho vznikali, mali rôznu podobu – aj národnostných sporov. Na druhej strane, cirkev bola od svojho počiatku inštitúciou vytvárajúcou priestor pre vzdelanie nielen bohatých, ale predovšetkým nemajetných vrstiev. Jej predstavitelia – duchovenstvo, kňazská inteligencia, sa stávali tými, v ktorých sa prebúdzalo ako u prvých vedomie tej-ktorej národnej príslušnosti, ale tiež potreby prispieť k povzneseniu svojho národa. Vzťah cirkvi a národného vedomia sa stal v stredoeurópskych podmienkach 19. a prvej polovice 20. storočia neoddeliteľným a obojsmerne fungujúcim javom. V každom prípade sa stal javom veľmi zložitým. A to, tento moment sa stal impulzom pre viacerých historikov stredoeurópskych krajín.

V strednej Európe zanikla veľká a stáročia existujúca habsburská monarchia. Na jej troskách sa zrodili nové štáty. Pre časť obyvateľov bývalého Rakúsko-Uhorska to bola tragédia, pre ďalších zas nový a nádejný začiatok. Zmenu, ktorá sa udiala v strednej Európe pocítili všetci jej obyvatelia a museli sa s ňou vyrovnať. Citlivejšie to však vnímalo mestské obyvateľstvo. Nie preto, že by sa odohrávajúce udalosti nedotýkali aj vidieka, ale väčšia koncentrácia ľudí vždy ponúkala aj väčší priestor pre ich reflexiu. Historikov a historickú vedu vždy priťahovali hraničné situácie, v ktorých sa ľudia nachádzali. Nielen kvôli samotnému napätiu a dramatickým udalostiam, ktoré človeka vždy fascinovali a stále fascinujú. V tomto prípade je to predovšetkým kvôli poznaniu mechanizmov, ktoré v spoločnosti (v našom prípade mestskej spoločnosti) fungujú v čase radikálnych zmien a v období, ktoré po nich nasleduje. Po kataklizme prichádza konsolidácia a tá mala a má rôzne podoby. Zmeny a konsolidácia sa dotkli všetkých oblastí mestského života. Najviac a najrýchlejšie politických pomerov, ktoré sa odvíjali od ich zmien v celom štáte. Ale pomenili aj mestskú mocenskú štruktúru. V tých nástupníckych štátoch, ktoré tvorili národy bez predchádzajúceho dominantného štátotvorného postavenia v Rakúsko-Uhorsku, sa významné zmeny uskutočnili aj v oblasti vzdelávania, národných kultúr, ale aj spoločenského života v meste. Nové pomery, ktoré vychádzali z povojnovej obnovy determinovanej postavením krajiny v novom versaillskom usporiadaní Európy, zasiahli do ekonomiky štátu a, samozrejme, do hospodárskych pomerov samotných miest, kde sa spravidla sústreďovali výrobné podniky. Menili sa aj vlastnícke vzťahy a cez ne i sociálna štruktúra obyvateľstva. No a v neposlednom rade, veľké štátoprávne zmeny zasiahli aj etnickú skladbu mestského obyvateľstva. V mestách bývalej severnej i východnej časti Uhorska (Slovensko, Podkarpatská Rus, Sedmohradsko) sa v 20. rokoch 20. storočia radikálne menil ich národnostný profil. V malej miere na tom mala zásluhu zvýšená migrácia obyvateľstva – najmä jeho odchod z konkrétneho mesta do iných miest a už aj inej krajiny. V nepomerne väčšej miere to bola skôr štatistická zmena, keď si pri sčítaniach obyvateľstva toto menilo svoju národnosť. Historici stredoeurópskych krajín už dlhšiu dobu intenzívne vzájomne komunikujú, spoznávajúc minulosť vlastnej krajiny, ale aj niekdajšieho spoločného štátneho i ekonomic10 Veľká doba v malom priestore / Große Zeit im kleinen Raum Prešov 2012 kého celku, ktorý popri nespornej rozdielnosti vtlačil všetkým aj mnoho spoločného a determinoval nielen jeho dejiny, ale determinuje aj jeho súčasnosť.

Profesor Paul Robert Magocsi patrí k tým americko-kanadským vedcom, ktorých vedecká dráha je dlhodobo spojená s výskumnými aktivitami v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenskej republiky. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Katedre dejín, Katedre politických vied a je tiež vedúcim katedry ukrajinistických štúdií Torontskej univerzity. Je medzinárodne uznávaným odboníkom pre vedné odbory História východnej a strednej Európy, Nacionalizmus, História Ukrajiny, Slovanská a východoeurópska imigrácia v USA, Karpatorusinistické štúdie. Jeho vedeckú kariéru reprezentuje súpis viac než 700 publikácií z viacerých vedných disciplín – histórie, bibliografie, jazykovedy, kartografie, politických vied. Kniha popredného amerického historika a jedného z najväčších odborníkov na dejiny východných Slovanov univ. profesora P. R. Magocsiho zachytáva v prehľadnej forme dejiny karpatských Rusínov. Tie sú rozložené do 35 kapitol, obohatené o mapy daných historických reálií, náčrty, obrazy i dobové fotografie približujúce svet Rusínov žijúcich severne i južne od hrebeňov Karpát. Kniha je písaná pútavým jazykom a jasne približuje a vysvetľuje peripetie vývoja rusínskeho obyvateľstva až do súčasnosti. Obohatená je o esejistický prehľad literatúry zaoberajúcej sa dejinami karpatských Rusínov.

Napriek značnému úsiliu, ktoré slovenská historiografia v posledných dvoch dekádach vyvíja, aby „zaľudnila“ slovenské dejiny, stále chýba konkrétnejší a vyváženejší pohľad na viaceré historické osoby, vrátane kontroverznej osobnosti Ľudovíta Bazovského (1872 – 1958). Ľ. Bazovský prezentoval na slovenskej politickej scéne do polovice 20. storočia veľmi odlišný, špecifický a ojedinelý prvok. Bol nesmierne zaujímavou a priam nezaraditeľnou postavou v garnitúre verejných predstaviteľov. Bazovský vstúpil do verejného účinkovania na konci 19. storočia. Jeho dlhý život a verejné aktivity zapadajú do niekoľkých dejinných etáp a rôznych štátnych zriadení: narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, počas jeho existencie vyštudoval právo a aktívne sa podieľal na verejnom živote svojho regiónu i širšieho okolia. Prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu v ňom. Počas 50-ročného verejného pôsobenia sa teda ocitol vo víre nespočetných politických, právnických, ekonomických, kultúrnych i cirkevných aktivít. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom, ale aj aktérom mnohých dôležitých udalostí. Kapitola s názvom V Uhorsku ponúka pohľad na mladého Bazovského v časoch Rakúsko-Uhorska, vykresľuje jeho rodinné zázemie, obdobie detstva, proces formovania jeho svetonázoru a identity. Približuje univerzitné štúdiá práv v Budapešti a s nimi paralelne vyvíjané prvé verejné aktivity. Všíma si jeho regionálnu politickú angažovanosť, miesto v slovenskom národnom hnutí, vzťahy, v ktorých sa ocitol, a názory, ktoré prezentoval. Vykresľuje Bazovského bankárske a podnikateľské aktivity, ako aj jeho advokátske účinkovanie zrekonštruované na základe dostupných prameňov. Môžeme tiež konštatovať, že všetky oblasti, v ktorých mladý a ambiciózny Ľudovít v čase Uhorska pôsobil, spolu súviseli. Táto prepojenosť sa do istej miery odzrkadľuje v celej knihe. Obdobie po roku 1918 sa vyznačovalo viacerými ťažkosťami, nejasnosťami či nejednoznačnosťami. Išlo napríklad o Bazovského postoj k štátoprávnym zmenám a k vzniku Česko-Slovenskej republiky (ČSR), ako aj o jeho podiel na budovaní novej republiky. Po krátkom období účinkovania v Revolučnom národnom zhromaždení v Prahe, v súlade s vtedajšími normami, ktoré neumožňovali vykonávať dve štátne funkcie súčasne, sa Bazovský aktivizoval predovšetkým ako župan v novohradskom regióne, na slovensko-maďarskom pohraničí. V knihe je načrtnutá cesta, ktorá ho priviedla k autonomistickému postoju, k jeho väzbám na Vojtecha Tuku i na dôsledky Tukovho súdneho procesu pre Ľ. Bazovského v jeho politickom živote. Z 30. rokov a z prvej polovice 40. rokov 20. storočia sú priblížené mimoriadne zaujímavé momenty a aspekty Bazovského verejného života. V životnom príbehu Ľ. Bazovského totiž nachádzame človeka, ktorý lavíruje medzi extrémnou podobou slovenského autonomizmu a promaďarsky orientovanou politikou. Sklamaný v ústave zakotvenou fikciou československého národa a jazyka, politickým, kultúrnym či hospodárskym vývojom a postavením Slovákov v ČSR hľadal pomoc aj u slovenskej emigrácii v USA. V jej adresovanej korešpondencii sa v roku 1932 označil za nezlomného rodáka slovenského. Toto slovné spojenie s typickým slovosledom z medzivojnového obdobia, ktoré sa dostalo i do názvu knihy, je teda Bazovského vlastnou formuláciou. Šesť rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny Bazovského radikálne autonomistické postoje a činy vyústili do obvinení z protištátnej činnosti a postavili ho spolu so spolupracovníkmi pred súd. Je zvlášť zaujímavé sledovať Bazovského život uprostred takých historických udalostí, ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska začiatkom októbra 1938 i Viedenská arbitráž. Po nej, keď aj Lučenec pripadol Maďarsku, Bazovský neodišiel z Lučenca na Slovensko, ale stal sa občanom Maďarska a nadviazal kontakty s maďarskými vládnymi kruhmi. Päťdesiate roky 20. storočia, čiže posledné roky jeho života, sa niesli v znamení pasívneho pozorovania udalostí, retrospektívneho spomínania na pozitívne i negatívne okamihy života a písania vlastnej autobiografie poznačenej pečaťou subjektivizmu s názvom Životopisné spomienky. Ako človek vyčerpaný životom a s podlomeným zdravím sa postupne vytrácal z aktívneho verejného a politického diania. V decembri 1958 zomrel. Pochovaný je v Lučenci.

Jednou z najnáročnejších oblastí historického výskumu je biografia vybranej osobnosti. Platí to pri každom človeku, bez ohľadu na to, aký význam mal v dejinách. Každá pozícia, v ktorej sa nachádzal, mala a má svoje špecifiká, ktoré historik musí vziať na vedomie a ktoré sa spravidla vyjavia z množstva kvalitných a relevantných informácií zakotvených v rôznych prameňoch. Dôležité osobnosti svetového formátu, ale aj osobnosti celoštátneho či celonárodného významu sú nepochybne vďačným objektom historického výskumu. Zložitejšie je to však pri ľuďoch, ktorí nespadajú do rámca najvýznamnejších historických osobností, no i napriek tomu zohrali svoju úlohu v živote spoločnosti. Spravidla ich pozostalosť je oveľa skromnejšia, ak sa vôbec zachovala, a aj historická pamäť spoločnosti „deravejšia“, nezachytáva všetko, čo by historika zaujímalo a čo by potreboval k rekonštrukcii životného príbehu vybraného človeka. To je aj prípad rusínskeho roľníka, drobného podnikateľa, iniciátora družstevnej myšlienky vo svidníckom regióne, bojovníka proti sociálnej nespravodlivosti a nakoniec aj senátora v Národnom zhromaždení mladej Československej republiky Jurka Laža. Meno Jurka Laža sa nachádza v análoch najvyššieho československého zákonodarného orgánu – Senátu Národného zhromaždenia. Tam interpeláciami upozorňoval na problémy rusínskeho obyvateľstva severovýchodného Slovenska a žiadal vládu i parlament, aby prijali také zákonodarné i vládne rozhodnutia, ktoré by tomuto ťažko skúšanému ľudu aspoň trocha uľahčili jeho existenciu, a to o to viac, že už v závere roku 1918 a začiatkom roku 1919 podporoval začlenenie územia, na ktorom žili, do vznikajúceho Československa. Kniha Od pluhu do senátorského kresla. Jurko Lažo a jeho doba (1867 – 1928) nepodáva vyčerpávajúci obraz o tomto rusínskom roľníkovi a senátorovi, ktorý i napriek tomu, že osobne spoznal vyspelý svet Spojených štátov amerických pred prvou svetovou vojnou, neskôr lákavý svet hlavného mesta Československej republiky a stretával sa s poprednými osobnosťami československej politickej scény, ostal verný svojmu rodnému, no chudobnému kraju, svojim druhom – rusínskym roľníkom, ku ktorým sa nikdy neprestal hlásiť. Lažo k nim bytostne patril a im sa snažil podať pomocnú ruku, aby sa vymanili z biedy sprevádzajúcej ich a ich predkov, ktorý však rozhodne nechcel, aby sprevádzala aj ich potomkov.

Téma východného Slovenska v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie je dôležitou súčasťou slovenských i stredoeurópskych dejín. Udalosti ako vysťahovalectvo do Zámoria, zápasy o hranice po roku 1918, Viedenská arbitráž či územné zmeny v roku 1945 ukazujú, že zdanlivo regionálny priestor mal širší európsky význam. Postavenie „periférie“ vyvolávalo rôzne reakcie – vznik kultúrnej šarištiny, snahy o osobitnú identitu východných Slovákov, pokusy o vlastné štátne útvary, rozvoj tlače, spolkov a kultúrnych aktivít. Región sa usiloval vyrovnať centru ekonomicky, kultúrne i politicky, najmä po roku 1918, pričom tieto snahy mali aj svoje tienisté stránky. Dejiny východného Slovenska však slovenská historiografia dlhodobo vnímala najmä ako regionálne či lokálne dejiny. Chýba komplexná analýza jeho postavenia v širšom geograficko-politickom priestore, osobitne vzhľadom na jeho polohu na hranici viacerých štátov a etnickú rozmanitosť. Mnohé otázky preto zostávajú otvorené a stali sa podnetom na systematickejší výskum tohto regiónu.

Dejiny mesta, regiónu, ale aj ich širšie súvislosti voľne a pútavo prerozprával kolektív historikov v 50-tich uverejnených „príbehoch“ na viac ako 200 stranách. Ich súčasťou sú ilustrácie dvoch výtvarníkov Ľubomíra Gumana a Stanislava Šalku. Kniha prichádza s ambíciou osloviť tú čitateľskú verejnosť, ktorá má záujem o pútavé rozprávanie z regionálnej histórie. V Príbehoch starého Prešova sa čitateľ môže dozvedieť o osudoch prešovských alchymistov, lekárnikov Jána Webera a Jána Adama Raymanna, o troch mestských erboch, o paralelách rôznych historických udalostí a pamätihodností spojených s týmto starobylým centrom Šariša a mnoho ďalších zaujímavých príbehov.

Obdobie vzniku a začiatkov vývinu novodobého slovenského národa (1780 – 1848) súviselo so vstupom európskeho tradičného agrárneho spoločenstva koncom 18. storočia do obdobia jeho moderného vývoja spojeného s formovaním národných štátov s občianskou spoločnosťou. Slovami Ľudovíta Štúra začalo definitívne obdobie „národnej rodiny ľudstva – vek národov“, ktoré malo priniesť nový svetový poriadok ustanovovaný po národných, nie dynastických štátoch. Bezpodmienečným krokom k budúcemu autentickému zjednoteniu Európy, nie jej drobeniu bolo však potrebné, aby nevládnuce etnické skupiny – spoločenstvá, Slovákov nevynímajúc, čo najskôr dosiahli vytvorenie vlastných národných štátov. Miroslav Hroch skonštatoval, že príslušníci nevládnucej etnickej skupiny boli charakterizovaní istým stupňom etnickej identity – „t. j. vědomím společného jazyka (příbuzných dialektů), společných či obdobných zvyklostí a společné minulosti“. Od moderného národa sa nevládnuca etnická skupina líšila v tom, že nemala „tradici národní kultury (školství, literatury, politického života atd) ve vlastním spisovném jazyce“, respektívne bola táto tradícia oslabená, alebo pretrhnutá, „chyběl im „národní stát“, netvorili „svébytnou administrativní, resp. politickou jednotku“ a nemali „plnou sociální strukturu“. Kniha Slováci v novom veku národov (1780 – 1848) na viac ako 200 stranách prezentuje začiatky formovania novodobého slovenského národa v podmienkach uhorskej historickej štátnosti. Približuje jednotlivé stránky vzniku a rozvoja moderného národného vývinu Slovákov – ideové podnety a ciele, špecifiká, osvetové a ľudovýchovné, národnoobranné, národnopolitické, sociálno-ekonomické a národnozjednocovacie aktivity i česko-slovenskú jazykovú a literárnu spoluprácu v súvislosti s utváraním moderného národného vedomia Slovákov.

(2. doplnené vydanie). Sprievodca po historickom Prešove predstavuje zaujímavou a čitateľsky príťažlivou formou kráľovské mesto Prešov v historickom priereze od praveku až po súčasnosť. Plnofarebná kniha ponúka čitateľom slovné i obrazové informácie o najzaujímavejších momentoch prešovských dejín a historických objektoch, ktoré sa zapísali nielen do histórie mesta a Slovenska, ale aj strednej Európy. Fascinujúce sú pohľady do verejnosti neprístupných podzemných priestorov starého mesta, na odievanie stredovekých Prešovčanov, na nádherné gotické obrazy, renesančné budovy i jedinečnú Dvoranu evanjelického kolégia. Publikácia zároveň približuje vývoj mesta ako významného obchodného, kultúrneho a vzdelanostného centra regiónu, ktoré bolo po stáročia miestom stretávania rôznych národností, náboženstiev a kultúrnych vplyvov. Autor venuje pozornosť urbanistickému vývoju Prešova, jeho meštianskej spoločnosti, remeslám, školstvu i náboženskému životu, ktoré formovali charakter mesta a jeho osobitú atmosféru. Čitateľ sa zoznamuje s významnými udalosťami, osobnosťami i každodenným životom obyvateľov v rôznych historických obdobiach, čo umožňuje lepšie pochopiť premeny mesta v širších spoločenských a politických súvislostiach. Kniha je nielen sprievodcom po historických pamiatkach, ale aj pútavým rozprávaním o minulosti Prešova, doplneným množstvom kvalitných fotografií, rekonštrukcií a dobových zobrazení. Vďaka prehľadnému spracovaniu a bohatej obrazovej dokumentácii slúži rovnako dobre návštevníkom mesta, záujemcom o regionálne dejiny i čitateľom, ktorí chcú spoznať výnimočný príbeh jedného z najvýznamnejších historických miest východného Slovenska.

Ide o sondu do prelomového obdobia nielen prešovských, ale európskych dejín, keď skončila 1. svetová vojna, rozpadla sa rakúsko-uhorská monarchia a vznikla Československá republika. Bola to veľká udalosť, ktorá zásadne zmenila aj život v Prešove. Rozhýbala všetky vrstvy obyvateľstva žijúceho v meste, dala priechod politickým a mocenským ambíciám jednotlivcov, ich pekným i temným vlastnostiam, ktoré z mnohých ľudí urobili veľké osobnosti alebo zločincov, ukázala podstatu mesta, najmä v jeho národnostnom zložení, v kultúrnej vyspelosti, v hospodárskej sile či slabosti.

Odkaz SNP patrí medzi dôležité odkazy našich predkov svojim nasledovníkom vrátane súčasnej generácie. Túto jeho hodnotu a dôležitosť chce vyzdvihnúť aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov i jeho prešovský oblastný výbor. Ten nadviazal spoluprácu s odborníkmi z Vojenského historického ústavu v Bratislave, Prešovskou univerzitou i vydavateľstvom UNIVERSUM, aby v spolupráci s ďalšími odborníkmi, pamätníkmi i príbuznými slovenských, rusínskych i ukrajinských odbojárov pripravili na vydanie zborník s názvom V boji za slobodu. Protifašistický odboj v Prešovskom regióne v rokoch 1939 – 1945. Zborník je akousi skladačkou odborných štúdií od autorov PhDr. Zuzany Tokárovej, PhD., a plk. PhDr. Jozefa Bystrického, CSc., krátkych biografických portrétov východoslovenských odbojárov, príslušníkov partizánskych skupín, vojakov 1. čsl. armádneho zboru i beletrizovaných príbehov z obdobia druhej svetovej vojny. Tie by mali čitateľovi plastickejšie predstaviť život našich predkov vo vojnových rokoch, ich obavy, utrpenie, ale i vôľu žiť v demokratickom a slobodnom svete. Zaradené básne Františka Ruščáka a Milana Fabiána s témou odboja sú nielen umeleckým, ale aj citovým doplnkom predkladanej knižnej publikácie, ktorý, možno sprostredkovane, ale o to intenzívnejšie prenikne do citlivej duše čitateľa. Knihou by sme chceli osloviť najmä mladú generáciu – študentov na stredných školách, ktorí sú dnes zahltení množstvom rozporuplných informácií nielen o druhej svetovej vojne, ale aj o SNP, o slovenskom štáte, holokauste, odboji,..., aby sa dozvedeli, že aj z ich blízkeho okolia, či už v dedine alebo meste, žili ľudia, ktorí neváhali bojovať za pravdu a za ňu obetovať svoj život. A čo je dôležité – aby poznali, že vojna nikdy nebola a ani nikdy nebude romantickým dobrodružstvom, zaujímavým príbehom na filmovom plátne, ktorý sa stratí, len čo opustíme kinosálu alebo vypneme televízor, že vždy bola drámou, ktorá tvrdo a nekompromisne poznačila každého jej účastníka nech sa nachádzal kdekoľvek – na fronte, v zázemí, väzniciach, koncentračných táboroch, že sa nestratila zo života jej aktérov otočením vypínača či stlačením tlačidla „off“ na televíznom ovládači.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie náboenské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil dovtedajšiu stabilitu východoslovenských mestských komunít, zásadne limitoval možnosti, ale aj postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva v mestách, ale aj všetkých, ktorí sa do roku 1918 aktívne podieľali na politike uhorskej vlády a presadzovali jej ciele v lokálnych podmienkach jednotlivých miest, teda aj tých Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, ktorých nastupujúca československá vládna moc charakterizovala ako maďarónov a nepriateľov československej štátnosti. To bol dôvod, prečo ich v prvých rokoch vyraďovala z verejného života, a to nielen zo štátnej správy, ale aj z pozícií v obecnej administratíve. Židia však aj v prelomových chvíľach boli väčšinovou spoločnosťou vnímaní nielen ako reprezentanti uhorskej štátnosti, ale aj ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva. To ich robilo zraniteľnými a vystavovalo ich pogromovým náladám a aj útokom nežidovského obyvateľstva. Predkladaná monografia vychádza z aktuálneho poznania uvedenej problematiky, má dve syntetizujúce kapitoly a päť analytických z viacerých oblastí života. Už vzhľadom k absentujúcej pramennej báze nejde ani v nich o vyčerpanie celej problematiky, nakoniec, to ani nie je možné vzhľadom k tematickej rôznorodosti každodenného života, a teda i dejín. Autori sa v knihe pokúsili načrtnúť isté tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita, keď sa rozpadla monarchia a vznikol československý štát. Pokúsili sa hľadať odpoveď, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, ako a či vôbec sa s ním stotožnili, resp. do akej miery. Samozrejme, aj to, ako sa v nových podmienkach demokratického Československa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti a naopak, ako sa menil vzťah majoritnej spoločnosti k nim.

90 zamyslení: v majestátnom Božom vesmíre nie si nikdy sám. Žasni nad Mesiacom – 90 zamyslení: V Božom majestátnom vesmíre nikdy nie si sám obsahuje pútavé ilustrácie, fascinujúce fakty o vesmíre, biblické verše, modlitby a výzvy. Kniha ti odhalí tajomstvá vesmíru, zároveň posilní tvoj vzťah s Bohom a ponúkne ti nástroje na budovanie zdravých vzťahov s ostatnými.Pri pohľade na mesiac a hviezdy si spomeň na Božie prisľúbenie: Nikdy nie si sám.Veríš, že veľký Boh, ktorý utvoril celý vesmír s jeho planétami a hviezdami, stvoril aj teba? A že ťa veľmi ľúbi?Táto zbierka 90 zamyslení od Leviho Luska, pastora a autora knihy Zarev ako lev, ti pomôže:smelo čeliť osamelosti, tlaku rovesníkov a neistote,naučiť sa zvládať silné pocity a negatívne emócie,spoznať odvážnych ľudí vrátane astronautov, vedcov a biblických postáv,nájsť pokoj a istotu vo vedomí, že Boh ťa stvoril s určitým zámerom.

40-dňové putovanie po boku Lásky, ktorá vám zmení život. 40-dňové putovanie od živorenia k vášnivo prežívanému životu v plnosti. Nie ste sami. Boh vie, aké to je, byť vo vašej koži. Vie, aký ťažký je život na tejto narušenej planéte – sám po nej kráčal. Ale z týchto náročných prašných chodníkov sa vynára cesta vedúca k vzrušujúcemu životu, po akom túžite. Vydajte sa s Ann Voskampovou, autorkou bestselleru Tisíc darov, na 40-dňovú púť po Ježišových stopách v Evanjeliu podľa Jána, ktorá vás oživí a vovedie hlbšie do srdca samotnej Lásky. Obráťte sa a zahľaďte sa na toho, ktorý vám dal svoj život – a nájdete lásku, po akej ste celý život túžili.Pozvánka do Ježišovho srdca. Život, po akom túžite, nájdete jedine v tom, ktorý sám je Život.

„Plače Matej, ale aj stará Katrena, jeho mať. Ale akoby neplakala, keď najmladšie dieťa jej dnes ide preč. Dnes pred večerom jej ho zavezú na železnicu a tá ho zanesie pán boh vie kam za hory, za doly, až hen do Nireďházy.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Historia bezmenného pisára kráľa Belu, opravená a znovu vydaná v pekelnej tlačiarni kniežaťom diabolským Belzebubom, aby ju mohli bezpečne potrebovať všetci ako najspoľahlivejší prameň, ktorému nielen všetky kroniky, ale i listiny ustúpiť musia.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„V malých mestách sa môžeme kochať každú nedeľu a sviatok, keď ľudia idú napoludnie z kostolov, výstavkou ľudskej márnivosti. Hľa, i pán vrchný súdny radca Janko Zaťkulík ako hrdo vykračuje pozdĺž frontu známych mu dám a pánov! Ako bystro seká trochu vybočenými nohami a vypína si pridobre živené prsia a brucho. A ako švihácky stŕha klobúk z hlavy pred vznešenými dámami a slečnami…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Dobre povedať: oženiť, lenže ako, kde, koho, odkiaľ? Porekadlo hovorí veľmi múdro: Zblízka sa žeň a zďaleka kradni!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Objavte silu starovekej filozofie transformovať náš moderný život. Spoznajte nadčasové princípy stoicizmu, ktoré vám poskytnú návod na získanie psychickej odolnosti, lepšie zvládanie životných výziev a formovanie vlastnej cieľavedomej existencie.Hoci žijeme v drasticky odlišných časoch, mnohé z myšlienok, ktorými sa riadili velikáni ako Seneca, Epictetus či Marcus Aurélius rovnako platia aj dnes. Malá kniha stoickej múdrosti je základnou príručkou pre každého, kto chce porozumieť pravému stoicizmu. Vysvetlí vám, aké sú hlavné piliere stoickej filozofie a ich platnosť ukáže na praktických príkladoch z každodenného života. S ich pomocou sa naučíte vedome akceptovať to, čo je, zachovať si za každých okolností pokojnú myseľ, sústrediť svoju pozornosť na dôležité veci, budovať si sebadisciplínu a zbaviť sa negatívneho myslenia.Stoici veria, že je možné žiť dobre za akýchkoľvek okolností, ak si osvojíme správne zmýšľanie. Naše myšlienky a náš charakter sú totiž jediné, čo máme pod kontrolou. Vonkajšie okolnosti nám môžu a budú klásť prekážky, ale so správnym nastavením mysle budeme odolní a pripravení na všetky rozmary osudu.

Kde by sme boli, nebyť týchto prešľapov? Fascinujúca a zábavná alternatívna história sveta, vyrozprávaná prostredníctvom päťdesiatich najväčších zlyhaní, katastrof a premárnených príležitostí v dejinách ľudstva.Od nepodareného pokusu o vytvorenie elixíru predlžujúceho život, z ktorého vznikol pušný prach, cez neúspešné štúdium medicíny, ktoré viedlo k hviezdnej prírodovedeckej kariére Charlesa Darwina, až po poruchu systému na detekciu rakiet, ktorá takmer vyvolala jadrovú vojnu – chod ľudských dejín často formovali zlyhania rôzneho rozsahu. V päťdesiatich kapitolách, ktoré pokrývajú celé tisícročia, sa dozviete, ako svet v dnešnej podobe definovali nevydarené plány, nevyužité príležitosti a projekty, ktoré sa mali skončiť katastrofou. Táto fascinujúca zbierka nadrozmerných príbehov a historických prešľapov vám ukáže históriu sveta z takého pohľadu, z akého ste sa na ňu nikdy predtým nepozreli.

Pridaj sa k svišťovi Miškovi a jeho veselým priateľom na výnimočnú cestu naprieč južnou Európou!Spolu objavíte krásy krajín, ich chute, vône, zvyky aj milých obyvateľov – od Slovenska až po grécke ostrovy obklopené morom a opradené mýtmi. Každá zastávka prinesie nové poznanie, dobrodružstvo aj dobrý skutok a zvieratká ukážu, že aj malá láskavosť môže meniť svet.Hravý príbeh plný smiechu, objavov a malých múdrostí deti nielen pobaví, ale aj inšpiruje, lebo najväčšie dobrodružstvo začína vždy s otvoreným srdcom.Na konci knihy deti nájdu otázky, ktoré im pomôžu zapamätať si dôležité myšlienky z príbehov a malú hru zvieracích cestovateľov.Ste pripravení objaviť svet s Miškom a jeho kamarátmi? Dobrodružstvo sa práve začína!

Vitajte v čarovnom svete, kde zvedavé zvieratká objavujú tajomstvá prírody, fyziky a matematiky! Sledujte zajačika Benjamína, včielku Medulku, hadíka Sykáčika a ďalších kamarátov, ako hľadajú odpovede na otázky, ktoré zaujímajú každé dieťa – prečo lodička pláva, ako sa húsenička premení na motýľa, či prečo je zvieratkám v zime teplo.Každý príbeh prináša jednoduché vedecké vysvetlenie v hravej a zábavnej forme, učí o odvahe, priateľstve a vzájomnej pomoci. Deti sa stanú bádateľmi, objavia, že matematika je detektívka plná záhad a príroda okolo nás je plná zázrakov. Kniha je pozvánkou na dobrodružnú cestu za poznaním, kde sa deti zasmejú, niečo nové naučia a uvedomia si, že aj oni majú v sebe silu objavovať svet.