Klasická literatúra

V „najpesimistickejšom diele slovenskej literatúry“ rozohráva Jégé príbeh odrodilého Slováka Józsefa Szvorényiho alias Jozefa Svoreňa. Pre kariéru zapredá otca i matku, lásku, národ, vlasť, pre spoločenský prospech sa ochotne pokorí až do prachu, využíva každú situáciu na svoje egoistické ciele.

Gymnázium v Revúcej v čase mladosti Martina Kukučína a láska dvoch mládencov k jednej dievčine, to je ústrednou témou novely Mladé letá. Z referátu jednej súčasnej študentky: „Niektorí sa veľmi často ku knihám, ktoré máme za povinnosť prečítať, staviame s akýmsi odporom. Na tejto knihe som sa presvedčila, že dospelí zrejme vedia, prečo nám tieto knihy čítať dávajú. Táto poviedka sa mi veľmi zapáčila a základom jej deja je problém, ktorých trápi viacerých aj v súčasnosti.“ Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Prierez bohatou literárnou činnosťou dramatika, básnika, vedca a literárneho kritika Mikuláša Dohnányho. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Moje dojmy z ciest sú také silné, že ich musím oznámiť aj iným. Už som odbavila niekoľko návštev a od rozprávania som zachrípla ako starý hrniec. Už aj na ceste začala som kašlať ako... A že to, čo som rozprávala a ešte viac ako som to rozprávala, došlo medzi paniami toľkej obľuby, zaumienila som si, že tentoraz sa Ti zamiešam do remesla a opíšem našu cestu ja,“ píše pani Georgiadesová Terézii Vansovej. A tá to ochotne a s radosťou spisuje v diele Pani Georgiadesová na cestách (1896).

Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predlohou k filmu bol román „Jánošík, kapitán horských chlapcov“ Gustáva Maršalla-Petrovského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Snáď neexistuje dieťa, ktoré by nepoznalo rozprávky o Medovníkovej chalúpke, Dlhom, Širokom a Bystrozrakom, či o Hlúpom Janovi. Tieto i niekoľko ďalších vám ponúkame v prebásnenej podobe od vydavateľa, kníhkupca a autora tvorby pre deti Jozefa Gašparíka-Leštinského. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„… Radšej si trúchlú pred seba vezmi peseň. / Neb vác máš smutních ve slovenském nároďe príhod / Než veselích; vác bíd nežľi dobrého zažil.“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

Aj J. G. Tajovský bol počas 1. svetovej vojny povolaný k vojsku. Bol odvelený na ruský front, dostal sa do ruského zajatia. V roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií a bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov. Na tieto udalosti spomína v „Rozprávkach“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V slovenských národných dejinách 19. storočia významné miesto zaujíma historik, archivár, pedagóg a spisovateľ Pavel Križko. V cestopisných poznámkach Cesta do Sedmohradska dokumentárne zachytáva svoje zážitky, ale sa aj zamýšľa nad zaostalosťou priemyselnej výroby a stavia sa za technický pokrok. Cestopis zo Zlatého fondu SME.

Všetci túžime po šťastí, ale každý si pod šťastím predstavuje niečo iné. Aký sen o šťastí sníva básnik Tatranský? A aký jeho žena? O tom napísal Ferko Urbánek túto jednoaktovku. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„Naši gazdovia lásku veľmi nepestujú. Ženia sa bez nej a žijú poväčšine celkom dobrý manželský život bez nej a pánboh ich pritom požehnáva i hojnosťou detí. Kdeže, keď od včasného rána do neskorého večera drhneš, veru nemáš času na kadejaké fígle. To je len pre pánov. Lenže Kozinčania, to vám je iná fajta. Tí si vedia oceniť boží dar a neodhadzujú sa od hodnej ženičky, a najmä nie od cudzej. A šumné Kozinčianky tiež vedia pozrieť na človeka, že veru i svätý príde na hriešne myšlienky…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ak pôjde Magda za Lesárskeho, dostane ten krásny kredenc s tými hviezdičkami. Ak pôjde Magda za Egona Beugnita, dostane ten lacnejší kredenc z orechového dreva. Tak!“ — Čo myslíte, koho si vyberie Magduša? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Píše sa rok 1886. Jožko Gregor žije v Tajove v dome starého otca, sú prázdniny a čaká ho nástup do druhého ročníka meštianskej školy v Bystrici. Veľmi ho mrzí, že ešte stále nemá hodinky. Ale blíži sa Radvanský jarmok — budú i hodinky? Povinné čítanie.

Ako zabudnutá škatuľka so "starými dobrými časmi" pôsobia Malomestské rozprávky Janka Jesenského. Jedno z najpopulárnejších diel slovenskej klasiky vychádzalo v rokoch 1907-1911 v časopisoch a dnes si na poviedky ako Slnečný kúpeľ, Výborník či Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí spomínajú celé generácie ako to príjemnejšie z povinného čítania. Obálku knihy navrhol grafik Martin Melicherčík.

Štrnásť čŕt, ktoré Hurban spísal počas svojej liečby v kúpeľoch Korytnica v roku 1847. Píše o stave spoločnosti, o národných témach. Síce rozumie ťažkému životu ľudí „pri terajších povodniach, nemociach, pálenkových moroch, hlade a smäde“, ale pripúšťa a ostro napáda aj „nemoci lenivosti, bachratosti a sadlovitosti, pochádzajúcich z presýtenosti“.

Tri sentimentálne novely o láske z obdobia slovenského preromantizmu. „Viera, nádej a láska rodí a zachováva pokoj srdca. Ver cnosti, udržuj si nádej v dobrú budúcnosť a miluj všetkých blížnych — to sú prostriedky, ktoré ti zabezpečia pokoj srdca.“

Prvá slovenská veselohra z veľkomestského prostredia. Dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika. Sem prichádza drotár Bubenčík. Továrnik Rozumný ho zamestná vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Na scénu však prichádza nielen brat, ale i človek, ktorý sa za neho vydáva. Zámena postáv i komplikovaná zápletka sa napokon vysvetlí a všetko dopadne dobre: na obzore je nie jedna svadba, ale dokonca dve.

„Slovník slavianskych umelcov, ktorý je osobitnou prílohou Kollárovho Cestopisu po hornom Taliansku, Tirolsku a Bavorsku, je ešte aj dnes vzácnym kultúrnohistorickým materiálom o živote a diele výtvarných umelcov slovanského pôvodu od dôb pohanských až po časy Kollárove. „K žiwotu přináleží nejen chléb, peníze, zisk a užitek, ale i krása a radost, wděčnost ku předkům a uctiwost ku starožitnostem“ je aj tu mottom Kollárovho úsilia odkrývať všetko cenné a vzácne, čo vytvorili nadaní synovia a dcéry slovanských národov pre umeleckú klenotnicu ľudstva.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Tak odstránil pán učiteľ jedným slovom všetky hranice, ktorými nás múdrosť a bohatstvo delili.“ Láskavý učiteľ sa zaslúži o to, aby v jeho triede mali rovnakú šancu Jožko i Janko, deti z rôznych spoločenských vrstiev. Stanú sa z nich najlepší priatelia a sú jeden druhému užitoční. Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Satirická novela, v ktorej Hurban pranieruje klebety, intrigy, faloš a pretvárku. Dej novely sa odohráva v meste Bruchoslavice. Takmer všetci Bruchoslavčania sú morálne spustnutí ľudia, chamtiví mamonári, zbožňujúci peniaze a klebety. O Bruchoslavčanoch autor hovorí, že: „majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Vek renesancie začal sa v Taliansku najbezuzdnejším tyranstvom. Rodiny kniežatské žili v ustavičných rozbrojoch. Každé mesto bolo takrečeno osobitným štátom. Kto mal najväčší vplyv na obyvateľstvo, už či chytráctvom či bohatstvom, vyšinul sa na stolec vladárenia bez ohľadu na rod a pôvod i zásluhy. Vladárenie bez prechmatov nedalo sa myslieť a trvalo len dovtedy, kým proti jednému násiliu nezjavilo sa väčšie násilenstvo.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Sujetový skromný príbeh z prostredia drevorubačov, ktorým chce autor poukázať na mravné kvality „prostého ľudu“. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Hollywoodsky happyend v slovenskej klasike? Bača Putera je romanticky zidealizovaný príbeh slovenského emigranta, ktorému sa naplnil jeho „americký sen“. Román z roku 1935 má ešte jedno špecifikum - je veršovaný. Obálku knihy navrhol grafik Martin Melicherčík.

„Práve v siedmom roku môjho manželstva stojím — a sedem, to je sväté numero. Premýšľam, ako by mal tomuto číslu ohľadom môjho manželstva viac svätosti dodať… ach — hútam — najlepšie ho zasvätím vyrozprávaním tragikomickej histórie — mojej ženby.“ Príbeh jednej svadby, ktorú takmer prekazil spor o farbu nevestiných svadobných šiat. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V úprave Jula Zborovjana sa táto Záborského hra dostala na dosky slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Hádanky máme radi všetci, malí i veľkí. Ponúkame vám tie, ktoré uverejnil vo Viedni v roku 1870 Michal Chrástek vo svojom Zborníku slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Zozbierali ich Pavol Dobšinský, Andrej Sládkovič a Franko Sasinek. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Reštavráciu — voľby župných funkcionárov v časoch úpadku zemianstva — opisuje Kalinčiak ako komédiu, v ktorej nikoho z kandidátov nezaujíma zanedbaný stav krajiny. Jediným cieľom a záujmom je výhľad na obžerské a pijácke orgie, pričom klamstvo, podvádzanie, či vydieranie boli prostriedkami na dosiahnutie víťazstva. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Historický román z obdobia panovania Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. V deji sa prelína boj Jiskrových vojsk proti správcovi uhorskej krajiny Huňadovi s príbehom lásky Milice a Lacka, dcéry Jiskrovho podveliteľa Valgathu a syna Valgathovho úhlavného nepriateľa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Pozri hviezdu, jak padá, jasavú, ruži odním zápyr ľúbezný, zotri vrúcnosť milostnej piesni, motýľovi farbu ligotavú, vytlač na zem hrozna sladkú šťavu, štíhly dub vo dvoje rozčesni, predstav si bez kvietkov čas vesny, bez hviezd, slnca, zôr sveta sústavu… Ideály nech ti sväté budú! Chráň si srdce, chráň ducha od bludu — mladosť peknú nič nenahradí!“ Výber poézie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva. Verí, že tak, ako smrť je počiatok nového života, tak z úpadku vychodí preporodenie… Spolieha sa na mládež a jej energiu: Sme ubití, rozprášení, zotročení, ale máme ešte mladý dorast, s veľkou chuťou a s novými hesly hlásiaci sa k životu — čakáme len jeho skutky. „K ľudu, k ľudu, mládež moja, hodno mu byť apoštolom!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

alebo len aby sme v hanbe nezostali. Jedna z najobľúbenejších slovenských hier profesionálnych i ochotníckych divadelných súborov. Hoci historická, určite ešte nepatrí do múzea. Také Kocúrková sa nájdu po Slovensku dodnes. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Jedna z kratších próz Terézie Vansovej. Zachytáva takmer etnograficky verne oblečenie, bývanie, stolovanie dedinskej inteligencie konca 19. storočia. Milka žije už päť rokov na Spiši a pracuje v klobúkovom salóne u „fräulein Relly“. Našetrila si slušnú sumu peňazí a premýšľa nad svojou budúcnosťou: vydať sa alebo sa stať „mašamódkou“? Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Divadelná komédia, ktorá bola predlohou pre film Tri svadby, ale má i rozhlasovú adaptáciu a hrala sa tiež na doskách viacerých profesionálnych i ochotníckych divadelných súborov. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Novela realisticky opisujúca život ľudí v baníckej oblasti s podtitulom Rozprávka zo života ľudu slovenského. Zaujímavosťou je, že jej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„,Ej, bisťuževýdade, nuž či to tak? Poľovníci musia včasne vstávať! Kým si vy oči povytierate, dávno som už potrebnô nariadil.‘ Takto hovoril Jožko náš včasne ráno dňa 27. októbra roku 1860, keď nás vo svojom príbytku z brlohu za nohy vyťahoval… Poskákali sme a rezko šlo všetko od ruky… Vystrojení všetkými viac-menej potrebnými parhámami vysadli sme na kone a jachali čiernohronskou dolinou… Romantickou pôvabnosťou krajobrazu zabávať sa nestačím. Naša myseľ túžila za medveďmi.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Je to obraz radostný a veľkolepý tam, kde je centrom slovenská príroda a „duch Slovenska“ odrážajúci sa na tejto prírode i v ľudových piesňach. Je to i obraz smutný tam, kde sa hovorí o biede ľudu, o namáhavom a predsa bezvýslednom a zlom hospodárení, o alkoholizme a podobne. Reálnosť týchto obrazov je nad všetky pochyby… Klasika zo Zlatého fondu SME.

Drobné chlapčenské príhody a nehody, výmysly a dobrodružstvá, vyrozprávané tak, že navodzujú neopakovateľnú atmosféru slovenských škôl, fár, i celej dedinskej pospolitosti 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Pane, povedzme si pravdu, že mravnosť sama osebe nás nemusí v každých podmienkach viesť k blahu. Zabudli sme, že k tomu treba vždy i rozum. Nezabúdajte: rozum!“ Poviedka popredného slovenského prozaika. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Nieto spevnejšieho národa na svete od Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi, čokoľvek sa nad obyčajnú obecnosť v živote povznesie, všetko prechádza u Slovanov do piesne a v speve sa ozýva…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.