Klasická literatúra

„Keď som si starú mater bral…“ — týmito slovami začínal starý otec rozprávať vnukovi príbehy zo svojho života. Neboli to však len príbehy, ale i spoločná práca, čítanie, zážitky so starým otcom, na ktoré Tajovský v poviedke spomína. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí. Povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.

„Prudká až do zbláznenia bola láska, akou zahorel Chruňo k urodzenej panne Mandragore. Ale čože? Bol mamľas. Miloval len zďaleka, tak, že vyvolená jeho srdca nič o tom nevedela…“ Paródia na romantické ľúbostné príbehy s prvkami politickej satiry. Klasika zo Zlatého fondu SME.

V predslove k svojmu jedinému románu Portrét Doriana Graya Oscar Wilde napísal: „Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné.“ A o pár riadkov nižšie: „Myšlienka a jazyk sú umeleckými nástrojmi umelca. Neresť a cnosť sú umeleckou látkou umelca.“ Román vznikol v roku 1891 po úspechu jeho poviedkových kníh. Kritici ho označovali za explóziu estetizmu a dekadencie s naznačenou témou homosexuality. To v prudérnej viktoriánskej spoločnosti stačilo na zavrhnutie diela a riadny škandál. Slovenský prekladateľ Ján Vilikovský však upozornil, že „Portrét Doriana Graya je svojím námetom vlastne klasickou moralitou a napriek všetkým ohňostrojom amoralizmu sa končí potrestaním previnilca“. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry Wotton však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich naplno využil. Dorian podľahne lordovmu vplyvu a zostane večne mladý a krásny, kým čas a Dorianove výčiny sa odrážajú na obraze. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou... Aké aktuálne – v dnešnom čase honby za mladosťou a krásou!

Zelené pahorky africké sú záznamom z loveckej výpravy vo východnej Afrike, ktorú Ernest Hemingway podnikol od 8. decembra 1933 do 17. februára 1934. Popri manželke Pauline Marie Pfeifferovej ho sprevádzali Charles Thompson, priateľ z floridského Key Westu (v knihe Karl Kabor), a profesionálny lovec a sprievodca Philip Percival (v knihe Jackson Phillips). V rozprávaní sa objaví aj náhodný hosť, Rakúšan Kandisky, ktorý autorovi poskytne príležitosť nadviazať rozhovor o živote a literatúre. Do sprievodu, pochopiteľne, patril aj neodmysliteľný rad domorodcov. Cesta zaviedla autora z pláne Serengeti v Tanganike na úpätí Kilimandžára do Kene. Ak by sa niekto nazdával, že ide o viac-menej vzrušujúcu loveckú historku s levmi a tigrami, asi by sa rýchlo dočkal sklamania. Autor dospieval a vyzrieval – prekonal búrlivácke očarenia mladosti, vyrovnal sa s vojnovými zážitkami a teraz, uprostred krízy osobnej i hospodárskej, hľadal novú orientáciu pre vlastného ducha i literárnu tvorbu. Ako píše v úvodnom slove: Autor sa pokúsil napísať absolútne pravdivú knihu, aby zistil, či podoba krajiny ľudského konania v priebehu jedného mesiaca, ak sa podá pravdivo, môže súťažiť s dielom fantázie.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Rajská záhrada ako mnohé iné Hemingwayove diela nesie silnú autobiografickú pečať. Hrdinom je mladý spisovateľ David Bourne a rajskou záhradu sú medové týždne, ktoré trávi so svojou mladučkou manželkou Catherine na juhofrancúzskom pobreží a v Španielsku. Milujú sa, relaxujú, popíjajú, David chytá ryby... Aký by to však bol raj bez diabla? V tomto prípade je ním Catherinino pokušenie a príchod zvodnej sokyne Marity. Toto dielo vyšlo v origináli roku 1986, teda až po spisovateľovej smrti, a v slovenskom preklade prvý raz roku 1991. Vydavateľstvo Ikar ho ponúka čitateľom v prepracovanej jazykovej úprave.

V románe Rudin nastolil problematiku ruskej inteligencie. Hlavný hrdina Rudin je výrazným predsatviteľom takzvaných zbytočných ľudí. Sú to ľudia, ktorých schopnosti sa nemohli uplatniť pre nepriaznivé spoločenské pomery. Hoci mali veľké plány, nemali dosť energie a odvahy, a preto rezignovali.

„Túto knihu venujem bralu pohostinnosti a slobody, tomu kútu starobylej normandskej zeme, na ktorom žije ušľachtilý národík mora, drsnému i pôvabnému ostrovu Guernesey, ktorý je teraz mojím útočišťom a bude pravdepodobne mojím hrobom. V. H.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Povídkový výbor, který ze zralých próz Boženy Němcové sestavila, uspořádala a doslovem opatřila literární historička Jaroslava Janáčková. Ideu dívky-ženy na útěku kongeniálně propojila s útěky spisovatelčinými. Nejintenzivněji se motiv útěku, vzdoru a potřeby svobodné volby životní cesty promítl do hádankami obestřené lyrické prózy Čtyry doby. Ještě donedávna ji mnozí chápali jako pouhou autorčinu autobiografickou zpověď, připomínající svým určením soukromý dopis. Teprve na prahu 21. století však byla Čtyrem dobám plně přiznána jejich nesporná myšlenková a umělecká exkluzivita. B. Němcová se v této nebývale odvážné a otevřené próze (snad prý vůbec poprvé) rozhodla vyslovit revoltu moderní ženy proti slepým společenským konvencím, vůči nimž se sama po celý život vytrvale a statečně vyhraňovala. Originálním způsobem do ní vtiskla svou vlastní potřebu svobody, nezávislosti a seberealizace. Motiv svérázného osvobodivého „útěku" spojuje i její další ženské povídkové postavy našeho výboru - Báru (Divá Bára), Madlu (Dobrý člověk), Katušku (Chyže pod horami) a Verunku (Cesta z pouti).

„Na Novú točňu neprichodí nikto, iba keď má tam robotu, a jediní, ktorí mávajú tam riadne čo hľadať, sú tuleni. V letných mesiacoch prichodí ich ta z chladného šedého mora na stá a stá tisíc, lebo pobrežie Novej točne núka najprimeranejšie útulky pre tuleňov; lepšieho miesta niet na celom svete… “ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Slávny román francúzskeho spisovateľa, autora vyše 60 dobrodružných a sci-fi kníh, Julesa Verna. Literatúra pre mládež zo Zlatého fondu SME.

Povídka z pera klasické autorky o statečné dívce Báře, která je ideálem průbojné ženy a která svým životem a konáním popírá dobovou konvenční představu o pasivní úloze ženy ve společnosti, je trvale hodnotnou četbou určenou nejen těm, co jsou momentálně ve školních lavicích.

Tri časti tohto románu vznikali postupne, z poviedok, ktoré spisovateľ spočiatku uverejňoval samostatne. Prvá vyšla v roku 1934, druhá v roku 1936 a tretiu, ktorá zjednocuje celú knihu, začal písať v Španielsku, kde sa na strane republiky zúčastnil na boji proti fašizmu. V konečnom zhrnutí týchto poviedok na ucelený román sa nepochybne odrážajú Hemingwayove najprogresívnejšie myšlienky a skúsenosti, ktoré nadobudol v tomto boji a pod ktorých dojmom román uzavrel. Pritom sám námet diela vzišiel zo sociálnych a hospodárskych pomerov v USA za veľkej hospodárskej krízy na začiatku tridsiatych rokov. Román má dve hlavné témy. V prvej, ktorá je vyjadrená už v názve knihy, spisovateľovi ide o zobrazenie rozdielov medzi svetom bohatých a svetom chudobných – tých, čo majú, a tých, čo nemajú. Hemingway sa v žiadnom zo svojich románov nezaoberal ekonomickými a sociálnymi problémami s takou dôkladnosťou a hĺbkou, ako to urobil v tomto diele.

Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život – ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vladislava Gálisa.

S láskavým humorom napísaná kniha o radostiach i strastiach záhradníka v priebehu celého roka. Skvost českej klasickej literatúry na Zlatom fonde SME.

Literárna postava geniálneho detektíva Sherlocka Holmesa s jeho pomocníka doktora Watsona preslávila svojho tvorcu po celom svete. Vo všetkých príbehoch s týmto slávnym detektívom nájdeme typickú atmosféru stupňujúceho sa napätia, suchý anglický humor a neúprosnú logiku v odhaľovaní naoko neriešiteľných prípadov, ktoré ani po toľkých rokoch od svojho vzniku nestrácajú svoje čaro.

Netočka žije spolu s matkou a s nevlastným otcom v jednoizbovom podkrovnom byte v Petrohrade. Jej otčim je nadaný huslista, no chýba mu vôľa cvičiť, vystupuje čoraz menej, až napokon prepadne alkoholu a vedie rodinu do záhuby. Po smrti rodičov sa Netočky ujme bohatá kniežacia rodina. Kňažná však neskôr pošle Netočku k svojej dospelej dcére, pretože si myslí, že dievča má zlý vplyv na jej mladšiu dcéru Kaťu. A hoci dievčina v novej rodine nakoniec nájde aký-taký pokoj, do bohatej spoločnosti nikdy nezapadne a v trblietavom svete navždy ostane iba divákom. Netočka Nezvanovová vyšla v roku 1849, krátko predtým ako Dostojevského uväznili na Sibíri. A hoci novelu nedokončil, rovnako ako vo svojich neskorších románoch, aj v nej majstrovsky opisuje utrpenie, osamelosť, šialenstvo i skazenosť ľudského ducha.

Fantóm Opery – inšpirácia umelcov, povera riaditeľov, výplod fantázie baletiek, ich matiek, uvádzačiek, šatniarok a vrátničiek? Autora pri pátraní v archívoch Národnej hudobnej akadémie ohromila prekvapujúca spätosť javov súvisiacich s fantómom a tragédiou rodiny grófa de Chagny, ktorá rozvírila pokojnú hladinu Paríža: unesená speváčka Kristina Daaé, zmiznutie vikomta de Chagnyho a smrť jeho staršieho brata grófa Filipa, ktorého telo našli na brehu jazera, rozprestierajúceho sa v podzemí Opery. Príbeh Fantóma stvoril francúzsky spisovateľ Gaston Leroux, ktorý ho v rokoch 1909 až 1910 vydával na pokračovanie. Román sa preslávil aj vďaka početným filmovým spracovaniam.

Dokonale zohratí manželia neváhajú v túžbe po moci páchať krvavé zločiny, lady Macbethová ako ich režisérka a Macbeth ako ich vykonávateľ. Najkratšiu a zároveň najnapínavejšiu Shakespearovu tragédiu si každý prečíta so zatajeným dychom!

O learn to read what silent love hath writ: To hear with eyes belongs to love´s fine wit.Nauč sa čítať mlčanlivé hlásky! Očami počuť – to je múdrosť lásky.Takto nás oslovuje sonet 23, jeden zo 154, ktoré tvoria azda najslávnejšiu zbierku sonetov všetkých čias, vydanú v Londýne roku 1609 bez autorovho vedomia pod názvom Shake-speares Sonnets. Určite by aj čitateľa hociktorej modernej básne nadchlo to dvojveršie o láske, ktorá počúva očami – a očiam ani ušiam sa nechce veriť, že tie verše majú už štyristo rokov.Kniha Sonety vychádza vo vydarenom preklade Ľubomíra Feldeka.

Katarína je nielen jednou z najkrajších, ale i jednou z najemancipovanejších autorových hrdiniek. Ktovie, či pokora, ktorú predvádza na záver, nie je len ukážkou, ako vedia ženy pri ovládaní mužov šikovne striedať stratégie.

My, tône z bájneho lesa, ak niekoho dotkneme sa, nuž si pomyslite len, že sme boli iba sen. Takto sa lúči škriatok Puk s divákmi v závere čarovnej Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci, ktorá dokázala aj v knižnej podobe očariť milióny čitateľov. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek. Devatero pohádek patří mezi nejoblíbenější klasické české pohádkové knihy. Kouzlo pohádek o psech, kočkách, ptácích, vodnících, pošťácích, doktorech, loupežnících, tulácích i policistech dotvářejí ilustrace Josefa Čapka.

Spolehlivé znění klasického díla české literatury (vycházející z edice Karla Janského ve Spisech z roku 1959) s obrazovým doprovodem Oldřicha Hamery (nar. 1943), výrazného českého grafika, mj. jediného žáka a spolupracovníka Vladimíra Boudníka, ale také vydavatele samizdatových publikací v edici Explozionalismus (např. výběru z Máchových deníků s ilustracemi Jiřího Koláře či textů Ladislava Klímy). Hamerovy monotypy na téma Máchova Máje, vznikající průběžně více než třicet let, představují průhledy do krajiny se snovými rysy, v níž se objevují motivy korespondující s motivy Máchova veledíla. Nejde tedy o nějaký narychlo vytvořený koncept, ale evidentně o výtvarníkovo „osudové“ téma. Pouze v nakladatelství Triáda k zakoupení též číslované výtisky a číslované výtisky s originální grafikou.

V ovzduší sa vznáša pýcha, láska, predsudky, spoločenské konvencie, zlomené srdcia i spoločenský škandál, no aj sebapoznanie a pochopenie... Príbeh lásky a hodnôt odkrýva vzťahy medzi spoločenskými vrstvami Anglicka 18. storočia. Jane Austen sa pohybuje na hrane komédie a vážnosti, jej vtipné postrehy prezrádzajú bystrú a nemilosrdnú pozorovateľku. Román bol v roku 2005 sfilmovaný v hlavnej úlohe s Keirou Knightley.

Rozsiahly román z prostredia nevoľníckeho Ruska, ktorý zachytáva všetky zložky vtedajšej ruskej spoločnosti a ostro kritizuje provinčný život, predovšetkým charaktery statkárov, pre ich lži, rozmarnosť, vypočítavosť a lakomstvo. Podvodník a špekulant Čičikov, ktorý prechádza krajinou a na vidieku skupuje od statkárov takrečeno mŕtve duše, teda nebohých poddaných, aby z nich profitoval, sa stal kultovou postavou svetovej literatúry.

Mušketieri Athos, Porthos, Aramis a mladý Gaskonec d’Artagnan, ktorý prichádza do Paríža a vďaka trojitému súboju sa stáva ich neodlúčiteľným spojencom, sa stali symbolom priateľstva, odhodlanosti a obetavosti, ale aj dobrodružného života. Koľko súbojov zviedli za svoju česť, za kráľa, a najmä za česť kráľovnej, ktorú skompromitoval jej vzťah k anglickému vojvodovi Buckinghamovi. Do koľkých mocenských a ľúbostných intríg sa zaplietli a museli použiť svoju šikovnosť i prešibanosť, aby vyviazli bez ujmy zo životunebezpečných situácií. Prenasledovali ich kardinálove hliadky i jeho špióni, žiarliví manželia, šťastné i nešťastné lásky, ale oni vždy s im vlastnou chrabrosťou dostáli svojmu povereniu, splnili daný sľub a zostali verní kráľovi a svojmu svedomiu.

Hra Othello patrí medzi najznámejšie tragédie Williama Shakespearea. Othello je dobre známym, nadčasovým symbolom žiarlivosti. Dej je zasadený do romantického prostredia Benátok 16. storočia.I kissed thee ere I killed thee: no way but this, Killing myself, to die upon a kiss,Zabil som ťa po bozku na ústa – a zabíjam sa, bozkávajúc ťa.Takto sa nad mŕtvou Desdemonou lúči so svetom Othello, keď – zmanipulovaný darebákom Jagom – zavraždil tú, ktorú ľúbil. Jago nás v tomto príbehu presvedčí, že aj obyčajné slová môžu mať diabolskú moc. Ťažko by sa mu to však podarilo bez geniality, s ktorou i nad jeho slovami vládol William Shakespeare. Divadelnú hru Othello si prečítate na dúšok ako ten najnapínavejší román.

Juvenílie uzatvárajú dielo Jane Austenovej, obsahujú texty z ranej mladosti, básne, nepublikované počas jej života, a tri modlitby z neskorších období. Väčšina textov sa zachovala v troch rukopisných zošitoch, autorka ich pôvodne písala predovšetkým na pobavenie rodiny a priateľov počas večerných posedení.Sú to najmä letmé, no napriek tomu prenikavé sondy do ľudskej duše i charakterov, ktoré dokumentujú Austenovej postupnú premenu na hĺbavú a zrelú autorku nesmrteľných románov. Zbierka juvenílií vychádza v slovenčine prvý raz.

Kniha Láska vo vetre rozpráva príbeh dvoch zrelých ľudí, Marianny a Erika, ktorých spája práca a vzájomná náklonnosť. Každý z nich v súkromí prežíva drámu – Marianna nemá šťastie na životného partnera a Erik zotrváva vo vzťahu, z ktorého dávno vyprchala vášeň a porozumenie. Tragická smrť Erikovej manželky osudovo zasiahne do života oboch hrdinov a dáva im príležitosť naplno rozvinúť potláčané city. Ich krehké, ťažko sa rodiace šťastie komplikuje odmietavý postoj zo strany Erikovho vzdorovitého syna a stupňujúce sa intrigy v práci. Keď už sa zdá, že prekonali všetky prekážky a ich spoločnej budúcnosti nestojí nič v ceste, prichádza ďalší úder v podobe Erikovej zrady. Ako sa s ňou Marianna vyrovná? Nájde v sebe silu Erikovi odpustiť? Dokážu hlavní hrdinovia napokon využiť šancu, akú osud poskytne len málokomu z nás?

Hlava XXII sa nepodobá žiadnej knihe, ktorú ste čítali. Má svoj štýl, svoju logiku, svoj výnimočný charakter a rukopis. Neustále balansuje medzi komikou a hororom. Je výstredne zábavná a pôsobivá. Je originálna. Majster satiry, irónie i čierneho humoru, Joseph Heller, kriticky vnímal modernú spoločnosť a jej plyv na jednotlivca, nezmyselnosť a hrôzy vojny, byrokraciu, ale aj politiku, ktorá nás ovláda v mene zdravého rozumu a všeobecného blaha. Knihu preložil Dušan Janák.

Číta: Vlastimil Brodský, Antonie Hegerlíková, Gabriela Vránová Celkový čas: 1 hodina 20 minút Ztište se, vstupte do pokojíčku svého srdce a zaposlouchejte se do myšlenek z pokladnice duchovní moudrosti, kterou lidem zanechal geniální spisovatel Antoine de Saint-Exupéry – autor Malého prince a Citadely: „Kulturním člověkem je tvůrce... Nemám rád lidi lenivého srdce...Nikdy nechtěj mít říši, kde by bylo vše dokonalé...chtěj říši, kde bude všechno horoucí...Nezajímá mne onen druh člověka, který zakládá na sádlo...Mám rád, když člověk ze sebe vydává světlo...Nejdále dojde a nejúspěšnější bude ten, kdo nejvíc zápasil sám se sebou...trestat budete především lest a udavačství...Každé dílo je putováním k Bohu a dokončeno může být až smrtí...Hledáš, jaký dát životu smysl? Ale smyslem je především stát se sám sebou!...Skutečná láska začíná tam, kde odměnou nic nečekáš...“Citadela bylo poslední, nedokončené dílo tohoto francouzského autora, jehož věhlas překročil hranice krajiny, země, světadílu, a patrně i naší planety Země... a nedokončený román Citadela

Tento azda najslávnejší román ruskej literatúry 20. stor. vyšiel po prvýkrát r. 1957 v Taliansku, až r. 1988 v ZSSR a u nás oficiálne r. 1990. Pasternakovi (1890-1960) bola v r.1958 udelená Nobelova cena, ktorú však bol donútený odmietnuť.Román zachytáva medzníky života Jurija Živaga, spojené s významnými udalosťami v Rusku: revolúcia 1905,1. svetová vojna, rok 1917, porevolučný vývoj. Mieša sa s lyrickým opisom osobných vzťahov i úvahami o zmysle života a umenia; milostné peripetie Jurija, Toni a Lary sú desivé aj nádherné zároveň. Veľkú úlohu zohráva osudovosť, ktorá vstupuje do životov postáv a vzájomne ich prepája.

Romantická Meg, nezkrotná Jo, nenápadná Beth a rozmazlená Amy. Čtyři sestry, které musejí čelit stesku po tatínkovi, který bojuje v občanské válce, chudobě či vážné nemoci, ale hlavně svým vlastním ambicím, tužbám a malým nectnostem. Čtyři dívčí hrdinky, jež postupně dospívají, zakládají vlastní rodiny a poznávají velké lásky, velké smutky, všední strasti i nevšední krásy života. To jsou proslulé Malé ženy, které se již po generace zapisují do srdcí stále nových čtenářů nejen v Americe, kde si získaly status rodinné klasiky a věčného bestselleru. Malé ženy přinášíme českých čtenářům v kompletní nezkrácené podobě včetně druhého dílu, jenž sleduje další osudy sester Marchových.

„Stručný dejepis Uhorska pre slovenský ľud napísal Franko V. Sasinek, bývalý tajomník Matice Slovenskej.“ Obsiahle dielo z rokov 1912/13 v troch častiach. História zo Zlatého fondu SME.

Krutá sucha zničila veškerou úrodu na farmě Tomovy rodiny. Zmámeni iluzí o šťastné budoucnosti odcházejí za prací do Kalifornie. Cesta za snem se ovšem promění v boj s větrnými mlýny, ve kterém naleznou někteří členové rodiny smrt a jiní se snaží navzdory situaci zachovat si víru v lidskost a naději na lepší zítřky.

Autor na úvod: Vo chvíli, keď začínam opisovať životné osudy svojho hrdinu Alexeja Fiodoroviča Karamazova, som trocha v pomykove. Totiž: nazývam Alexeja Fiodoroviča svojím hrdinom, hoci dobre viem, že to naskrze nie je veľký človek, a preto vopred rátam s nevyhnutnými otázkami takého druhu, ako: čím je až taký pozoruhodný ten váš Alexej Fiodorovič, že ste si ho vybrali za svojho hrdinu? Čo vlastne vykonal? Komu a čím sa stal známym? Prečo mám ja, čitateľ, márniť čas spoznávaním jeho životopisných faktov? Posledná otázka ma stavia do najťažšej situácie, lebo mám na ňu len jedinú odpoveď: „Možno na to príde čitateľ sám pri čítaní románu.“

Aľoša navštevoval chorého brata dva razy denne. No tentoraz mal zvláštnu, náramne náročnú úlohu a vopred cítil, ako ťažko mu bude začínať rozhovor o tejto veci, pričom mal zároveň veľmi naponáhlo: mal ešte v to predpoludnie vybaviť inú neodkladnú vec na inom mieste, preto sa musel veľmi ponáhľať. Zhovárali sa už asi štvrť hodiny. Katerina Ivanovna bola bledá, veľmi vyčerpaná a zároveň neobyčajne chorobne podráždená: vycítila, prečo k nej, okrem iného, Aľoša teraz prišiel. „Nemajte obavy o to, ako sa rozhodne,“ dôrazne a s istotou ubezpečila Aľošu. „Už či tak, alebo onak, jednako dôjde k záveru, že musí utiecť! Ten nešťastný človek, ten hrdina cti a svedomia – nie tamten, nie Dmitrij Fiodorovič, ale ten, čo leží za týmito dverami a čo sa obetoval za brata,“ s blýskajúcimi očami doložila Kaťa, „mi už dávno rozpovedal celý ten plán úteku.