Klasická literatúra

1. diel. Annu Shirleyovú z knihy Lucy Maud Montgomeryovej poznajú čitatelia na celom svete. Červenovlasá jedenásťročná sirota Anna sa omylom dostane do opatery postarších súrodencov Mateja a Marilly. Mateja si získa okamžite svojím hĺbavým štebotaním, Marillu o čosi neskôr ťažkým osudom a svojským správaním. Okrem bujnej fantázie a živého ducha má výbušnú povahu a neustále kopí chybu na chybu. Nájsť si priateľov a podmaniť srdcia vrstovníkov i susedov sa jej celkom iste podarí. Bláznivé dobrodružstvá Anny zo Zeleného domu, ktoré pri tom zažije, vyčaria úsmev na tvári aj tomu najväčšiemu mrzútovi.Prežite ich spolu s ňou v novom vydaní tohto svetoznámeho románu. Kniha vychádza prvýkrát v kompletnom necenzurovanom preklade.Komu sa kniha môže páčiť: Dievčatám, ktoré sa chcú s hrdinkou knihy stotožniť a prežívať s ňou jej radosti aj strasti.

Len 23-ročný podľahol Ján Červeň tuberkulóze. Preto aj motívom jeho príbehov je zväčša choroba a tušenie smrti. („Preto teda myslím, že zomriem. Veru, mám dojem, že môj život sa končí a zvony dnes počujem jasnejšie ako kedykoľvek v minulosti.“) Novela Modrá katedrála je o Igorovi Lambertovi, ktorý sa po odpykaní trestu vracia domov. Chce žiť nový život, chce dokázať, že sa zmenil. Túto jeho túžbu predznamenáva sen o modrej katedrále…

Ladislav Nádaši-Jégé vo svojich dielach nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti. U jeho hrdinov často prevláda pudovosť nad rozumom a etikou. „Môže človek poskromne i s menším bohatstvom vyžiť, veselo a spokojne, keď si zachová zdravý rozum a nerobí daromné hlúposti, ktoré vždy vedú ľudí na zlé cesty.“

„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie obľúbeného nápoja, podáva prozaik a publicista Zechenter-Laskomerský. Čítanie o káve vychádza v edícii Zlatého fondu SME.

Dve najznámejšie Hviezdoslavove epické skladby a podrobný obraz života slovenskej spoločnosti v druhej polovici 19. storočia. Spája ich idea zániku zemianstva a jeho splývania s ľudom: „Sme rovní! Áno, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví — nezná časy. Alebo je zatvrdilý — čo je nerozum.“

Výber 500 humoristických poviedok a hádaniek. Autorova najúspešnejšia, najrozšírenejšia a najpopulárnejšia práca. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ľudový básnik, zberateľ ľudových piesní, ľudovýchovný pracovník. Popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Šíriteľ kultúry, osvety a národného uvedomenia. Presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých. Tým všetkým bol Matej Hrebenda. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Martin Kukučín sa po štrnásťročnom pobyte v Južnej Amerike vracia do oslobodenej vlasti. Pozdravy z Francúzska sú zápisy z jeho cesty cez vtedajšie povojnové Francúzsko, ktorého jazvy sa ešte len pomaly hojili. Kniha z edície Zlatý fond SME.

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza — epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Knihu Maroško, a neskôr aj Maroško študuje, napísal Martin Rázus pre detských čitateľov a čitateľky. Pri písaní oboch diel vychádzal z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vyvrcholenie jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom je trojdielny televízny film. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Poučno-zábavné rozprávky, príbehy, verše, články a rozličné drobnosti, čiastočne svoje, ale aj z diela ďalších autorov, zostavil a vydal Ľudovít V. Rizner. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Reminiscencia autora na vlastnú mladosť. „… Veru svätá pravda. Ten je nie súci za gazdu, len za dákeho hvezdára. Čo len má z toho? Iní chlapci potriznia si na ceste, zabavia sa alebo si pospia a on sa len večne v tých knihách prehrebá…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dielo najväčšieho ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina (1799 – 1837) má v dejinách ruskej i svetovej literatúry epochálny význam. Puškin je tvorcom a kanonizátorom modernej spisovnej ruštiny, zakladateľom novej ruskej literatúry a zároveň aj vzácne harmonickým človekom, zápalistým vlastencom, nezlomným odporcom zla, bojovníkom za lepší osud svojho národa i celého ľudstva, skutočným stelesnením priamosti, činorodosti a optimizmu v živote i diele. Slávna novela Kapitánova dcéra (1836) zodpovedala Puškinovmu videniu sveta, kde všetko to najcennejšie nevyplýva z konvencií a formalít, ale je výsledkom osobných vzťahov, obetovania sa a lásky aj za cenu, že človek musí porušiť pravidlá. Podľa Puškina spoločnosť mala len tvoriť rámec a dopĺňať harmonické väzby medzi ľuďmi. Najvyššiu hodnotu má podľa autora láska a schopnosť obetovať sa za druhého.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

Román Jane Austenovej nás privádza do Anglicka 18. storočia. Dvanásťročná Fanny Priceová opúšťa svoj chudobný domov a odchádza na panstvo bohatých príbuzných s názvom Mansfield Park. Tam vyrastá u Sira Thomasa Bertrama s jeho dvoma dcérami a synom Edmundom. Pomaly dospieva a začína sa o ňu uchádzať Henry Crawford. Hoci ju srdce ťahá inam, Sir Thomas, ktorého bohatstvo je založené na utrpení čiernych otrokov, jej radí, aby si Crawforda vzala. Poslúchne napo-kon jeho radu, alebo sa jej život začne uberať celkom iným smerom?

Rozsiahly román Príhody Olivera Twista zachytáva príbehy chlapca, syna neznámych rodičov, ktorý vyrastá v chudobinci, kde ho neustále ponižujú, týrajú hladom a krutým zaobchádzaním. Po úteku do Londýna sa malý Oliver nevedomky dostáva do zločineckej bandy. Pri nevydarenom lúpežnom prepadnutí, na ktorom sa musí zúčastniť proti svojej vôli, je Oliver zranený. Keď sa chorého chlapca ujme pani Maylieová, majiteľka prepadnutého domu, so svojou mladou spoločníčkou Rose, Oliverov život sa úplne zmení...

Jane Eyrová, najznámejšie dielo Charlotty Brontëovej, je román, kde je hlavnou postavou mladá rozprávačka, drobná, nie práve krásna, ale inteligentná a čestná anglická sirota. Dej románu prechádza niekoľkými obdobiami: Janino detstvo v Gatesheade, kde jej život strpčujú teta a jej rozmaznané deti. Jej pobyt a vzdelávanie v Lowoodskej dievčenskej škole pre chudobné dievčatá a siroty, kde si získava priateľky, ale trpí nedostatkom - či už stravy alebo príjemného prostredia, jej pôsobenie ako opatrovateľky v sídle Thornfield Manor, kde sa zamiluje do svojho zamestnávateľa Edwarda Rochestera, obdobie strávené s rodinou Riversovcov v Moor House a Mortone, kde ju jej chladný bratranec-kňaz požiada o ruku, a jej opätovné stretnutie a manželstvo s milovaným Rochesterom v jeho dome vo Ferndeane.Čiastočne autobiografický román je plný spoločenskej kritiky a pochmúrnych gotických prvkov. Na vtedajšie pomery bol veľmi pokrokový, pretože nekopíruje len zásady romantizmu, ale miešajú sa v ňom aj nové, realistické prvky a motívy.

Slávny román klasika svetovej literatúry.Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom „nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť.

Margaret Atwood je kanadská spisovateľka, poetka, feministická a politická aktivistka. Je nositeľkou viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane Bookerovej ceny. Román Príbeh služobníčky potvrdzuje jej povesť veľkej prozaičky. Vo svojej tvorbe sa už viackrát vcítila do zložitej psychiky modernej ženy, no tentoraz sa obracia do budúcnosti. Pohľadom literárnej postavy Fredovej opisuje zákutia skryté pod pokojnou fasádou Gileádskej republiky. Fredova je národný majetok, je Služobníčka a vďaka priechodnými vaječníkom sa v Gileáde, kde pôrodnosť klesla na nebezpečne nízku úroveň, stáva vzácnym tovarom. V noci v prázdnej izbe si však Fredova spomína na časy, keď láska stála nad všetkým, ženy pracovali a milovali. Podľa románu bol nakrútený úspešný seriál, ktorý dostal prestížnu cenu Zlatý glóbus.

„Zajtra urobím niečo, čo im ublíži a čo ich poznamená na celý život.“ Štyridsiatnik Jay stojí pred vážnym životným rozhodnutím – chce opustiť svoju ženu Susan, ktorú už nemiluje, aj dvoch malých milovaných synov. Román Intimita zachytáva jeho poslednú noc s rodinou, ktorá mu poskytuje bezpečie, ale aj príliš veľkú istotu, že sa v jeho živote už neobjaví ten druh vzrušenia, ktorý ho priťahuje. V zmätených myšlienkach preberá svoj vzťah so Susan, intenzívne sa ale vracia aj k svojej bývalej milenke Nine a necháva sa unášať nejasnými nádejami do budúcnosti. Akokoľvek nedospelé to je, mužskí čitatelia sa môžu nájsť v rozprávačovom odpore k usadenosti a volaní po slobode, ženám poskytuje kniha dosť desivý pohľad do mužskej mysle. Už prvé reakcie po vydaní knihy boli protichodné, autorovi však nik nemohol vyčítať, že by tému nespracoval poctivo a so sebe vlastnou otvorenosťou.

Poviedky Varlama Šalamova sú poctou tomu ľudskému, čo pretrváva aj v neľudských podmienkach. A odsúdením toho neľudského. Ako sám hovorí: „Každá z Kolymských poviedok zasadzuje úder stalinizmu“. A tiež: „Zaucho musí byť stručné a zvučné.“Popri Solženicynových knihách patrí práve Šalamovov šesťdielny cyklus Kolymské poviedky k najdôležitejším svedectvám o živote v gulagoch. Táto kniha prináša prvý diel, ako aj výber z jeho próz zverejnených v ďalších častiach. „Kolymské poviedky nezabránia tomu, aby sa objavili ďalšie formy pekla. Ľudská duša je zjavne poznačená prvotným zlom. Preto sa dobro neprejavuje v stave na dne, ale v oveľa vyšších sférach.“

Metafyzický príbeh inšpirovaný slávnym obrazom Edvarda Muncha.Maliar Gaštovt, prekliaty umelec osamotený uprostred davu ulice, začuje výkrik samovrahyne, ktorá skočila z mosta. Ten krik mu zjaví tajomstvo ulice. Posadnutý túžbou namaľovať krik, blúdi labyrintom halucinačného nočného mesta, aby rovnaký krik začul ešte raz. Cíti pritom, že ho niekto (alebo niečo?) prenasleduje. Záhadný neznámy, ktorý sa nečakane objavuje a mizne, monštruózna stonožka vyliezajúca zo škáry medzi stenami, drožka čakajúca pri rieke, labyrint bočných uličiek, malé pódium s predstavením zo snov pred ešte desivejším obecenstvom, pripomínajúcim voskové figuríny... Tváre postáv, ktoré sa vynárajú z davu, sa prelievajú a zamieňajú... Román Krik (1917) autor napísal na sklonku svojej umeleckej dráhy a razí už cestu vtedajšiemu novému umeleckému smeru – expresionizmu. Knižka je románovým dvojníkom slávneho obrazu Edvarda Muncha, dôverného priateľa Przybyszewského.

Inšpiratívne dielo veľmajstra hororu a napínavých príbehov.Dobrodružné príbehy Arthura Gordona Pyma z Nantucketu sú jedinečným dôkazom literárneho majstrovstva slávneho amerického básnika a prozaika. Svoj jediný román publikoval roku 1837 v mesačníku "Southern Literary Messenger" v Richmonde a už o rok vyšiel knižne v New Yorku a Londýne. Neobyčajne dômyselný námornícky román, prešpikovaný prvkami exotiky, hororu a tajomna sa okamžite stretol s obrovským čitateľským záujmom na oboch stranách Atlantiku, pretože v ničom nezaostáva za autorovými famóznymi poviedkami.Edgar Allan Poe svojím dielom inšpiroval Fiodora Michailoviča Dostojevského, Howarda Phillipsa Lovecrafta i Arthura Conana Doyla a jeho veľký obdivovateľ Jules Verne vydal roku 1897 román Ľadová sfinga, ktorý je priamym pokračovaním Pymových príhod.

Jedno z najvýznamnejších diel česko-slovenskej literatúry. Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život.Kniha Oneskorené reportáže pôvodne vyšla takmer zároveň s celosvetovým publikovaním slávnej novely Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča a dodnes ostáva jedným zo svetlých kamienkov hľadania pravdy v našej literatúre. Nové vydanie Mňačkovej zásadnej knihy je nielen pripomenutím skvelého autora, ale aj snahou o oživenie našej pamäte.

„Ach, aké utešené, božsky utešené to môže byť, keď je dievča takto v milého náručí a on ju bozkáva na ústa, bozkáva…“

Jedno z najslávnejších diel svetovej literatúry. Dielo o krutej žiarlivosti, ktorá ničí manželstvo, o hlbokom rozvrate medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa kedysi hlboko milovali. Dielo, ktoré bolo v mnohých krajinách dlhú dobu súdne prenasledované i zakázané.

Zbierka hier, obyčajov a povier odzrkadľuje každodenný i sviatočný život ľudí v minulosti, ich umelecké cítenie, postoje, zmysel pre humor a životnú múdrosť. Zoznamuje nás s tradíciami dodržiavanými v priebehu celého roka.

Aktualizované vydanie románu Zvieracia farma je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan

Dej románu Zbohom zbraniam (1929), prvého z hemingwayových bestsellerov, sa odohráva na talianskom fronte počas prvej svetovej vojny. Rozpráva príbeh lásky amerického poručíka, vodiča sanitky Červeného kríža Frederica Henryho a talianskej zdravotnej sestry Catherine Barkleyovej na pozadí krvavých bojov. Catherine ošetruje raneného Henryho a ich láska sa naplní, Catherine čaká dieťa. Henry sa vracia na front, ale čoraz väčšmi presvedčený o nezmyselnosti vojny rozhodne sa aj so svojou láskou ujsť. Príbeh so zjavnými autobiografickými prvkami sa končí tragicky, Catherine aj dieťa umierajú.

Prejdime sa spolu s Ferdinandom Dúbravským Skalicou, Stupavou a ďalšími mestečkami a dedinami západného Slovenska a zoznámme sa s povesťami a povedačkami, ktoré o nich kolujú od dávnych čias.

Jána Francisciho tentokrát predstavujeme ako prekladateľa. Poslovenčil veselohru H. Börnsteina Oklamaní klamári. „Budeže to kapitálny žart!“

„Už ako malý chlapec mal som akési vrodené vlohy sporiť s rozumom. Nerád som sa primnoho učil. Načo prepínať svoj mozog hneď v prvých triedach, keď nám profesori v tej najvyššej aj tak všetku múdrosť rozložia? Že je napínanie mozgu škodlivé, presvedčil som sa zavčasu sám na sebe. Keď som sa bifľoval školskú úlohu, rozbolela ma od toho neraz hlava. Učiteľ si myslel, že som lenivý a hlúpy. Ten zabednený hlupák nemal ani tušenia o tom, že ja to robím dľa vyšších zásad. Chcel som zašanovať svoju hlavu, aby som mohol vykonať ľudstvu svojím čarom veľké služby…"

So žabami stretávame sa veľmi často v prísloviach, podobenstvách, bájkach, povestiach a poverách ľudu slovenského, práve tak, ako aj u iných národov. Počujeme o nich riekanky, básničky i vtipy, nachádzame ich v zemepisných názvoch, niektorí k nim cítime odpor. O tom všetkom píše J. Ľ. Holuby v tomto zábavnom i poučnom dielku.

Nové vydanie slávnej zbierky poviedok. Zbierka poviedok Za súmraku vyšla roku 1897. A. P. Čechov mal vtedy dvadsaťsedem rokov a v literárnych kruhoch i u čitateľskej verejnosti bol známy ako autor humoristických poviedok. V tom čase považovala verejnosť spisovateľa humoristu skôr za zabávača a tvorcu ľahkého odpočinkového čítania. No Čechov svojou zbierkou rozbil tieto klamlivé predstavy a dokázal, že humoristická poviedka nemusí byť vždy len prvoplánovo vtipná, ale v jej podtexte sa môže skrývať odkaz tragikomickosti ľudského bytia a v jej texte originálne slovesné majstrovstvo a obrazná virtuozita. Mnohých preto nesmierne udivilo, že rok po publikovaní udelila Ruská akadémia vied Čechovovi prestížnu Puškinovu cenu.Pri zostavovaní knihy autor neponechal nič na náhodu. Svedčí o tom neobyčajne sebakritický prístup k výberu poviedok. Z približne sto dvadsiatich nakoniec zaradil do zborníka iba šestnásť. Veľkú pozornosť venoval najmä ich poradiu. Zbierka vyvolala množstvo pozitívnych i negatívnych ohlasov. Práve tie negatívne paradoxne možno najlepšie vyjadrili podstatu Čechovovej tvorby – hovorilo sa v nich o „temnom charaktere", o jeho „pochmúrnom pohľade na život", o „zabíjaní ľudských nádejí". Sám Čechov na tieto a podobné názory reagoval po svojom: „Čítam to a nijako neviem pochopiť, či ma chvália alebo oplakávajú moju stratenú dušu?"

z denníka spisovateľa. Nové vydanie úvah slávneho spisovateľa.Denník spisovateľa patrí k pozoruhodným a málo preskúmaným dielam F. M. Dostojevského. Je kľúčom k duši skutočného Dostojevského aj k mnohým z jeho slávnych románov. Vznikol ako spontánna výpoveď bez autocenzúry k spoločenským, kultúrnym a politickým udalostiam v Rusku, predovšetkým v rokoch 1876 – 1877. denník je skôr záznamom prúdu vedomia než kompozične prísne racionálne premysleným dielom, je snahou autora zachytiť súčasne vznikajúce myšlienky obrazy, idey, názory usilujúce sa predrať na povrch v zhmotnenej podobe, čo predurčuje aj na prvý pohľad zmätočný, chaotický rozprávačský štýl denníka. Svoj spôsob písania denníka sám Dostojevskij vyjadril slovami: „Verný svojmu naturelu začnem od konca, a nie od začiatku, hneď vyjadrím celú myšlienku. Nikdy som nedokázal písať postupne, približovať sa k veci a vyjadriť ideu, až keď ju už stihnem celú vopred predžuť a podľa možnosti dokázať. Nemal som dosť trpezlivosti, prekážal mi v tom môj charakter." Výber predstavuje Dostojevského ako komentátora aktuálnych a pálčivých problémov doby, ako učiteľa, kazateľa, proroka, ako ironického a niekedy až sarkastického sudcu prostredníctvom jeho kontroverzných úvah o náboženstve, katolicizme, morálke, politike, vojne, ale najmä o mesianistickom poslaní ruského národa.

Nové vydanie slávneho románu klasika česko-slovenskej literatúry. Román Ladislava Mňačka (1919 – 1994) Smrť sa volá Engelchen je jedna z najsilnejších a najvydarenejších próz o druhej svetovej vojne v slovenskej literatúre. Sugestívny príbeh partizánov v beskydských horách je zároveň dramatickým opisom zániku kopaničiarskej dedinky Ploština na sklonku najničivejšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Dej sa odvíja ako sled spomienok raneného partizána, ktorý sa nedokáže vyrovnať so skutočnosťou, že činnosť jeho jednotky zavinila smrť dedinčanov. Problém, s ktorým zvádza vnútorný boj, sa postupne rozrastá do ťaživej otázky viny za prostriedky použité na dosiahnutie cieľa.Kniha vychádza z osobnej autorovej skúsenosti a je predchnutá úprimnou snahou o čo najpravdivejšie zobrazenie partizánskych bojov na pomedzí okupovaného Protektorátu Čechy a Morava a fašistickej Slovenskej republiky.Hneď po svojom vyjdení v roku 1959 zaznamenala neobyčajný čitateľský, ale aj odborný ohlas.

Čo sa stane, ak niekto prevezme kompletnú kontrolu nad vašim životom? Predstavte si, že vám niekto zachráni život a vy mu za to musíte sľúbiť, že urobíte všetko, o čo vás požiada... pre vlastné dobro. Nemáte iné východisko, tak súhlasíte. Ocitnete sa v neuveriteľnej situácii a nemôžete nič ovplyvniť. Už nie ste pánom svojho života, a predsa... je v mnohých ohľadoch vzrušujúcejší ako predtým. Postupne sa vás však zmocnia pochybnosti: Aké sú skutočné úmysly človeka, ktorý sa votrel do vášho života? Kto je to vlastne? A čo tie záhadné postavy okolo neho? To, čo odhalíte, vás veľmi neuspokojí. Príbeh zavedie čitateľa do opojnej atmosféry parížskeho leta a prináša jednu z najkrajších úvah o povahe človeka: Čo nám umožní zbaviť sa zábran, strachu a obmedzení, aby sme našli odvahu zísť z vopred určenej cesty života, keď s ňou nie sme spokojní?"Môj hrdina je prinútený robiť veci, na ktoré by si nikdy netrúfol, hoci tajne o tom sníval. Chcel som ukázať, kam až môže zájsť človek, keď sa zbaví strachu. Čitateľ vkĺzne do jeho kože, aby zvnútra zažil jeho prerod. Hlavnou témou knihy je sloboda. Všetci o nej snívame, ale najprv ju musíme nosiť v sebe. Kniha výstavbou deja pripomína kriminálny román. Rád píšem knihy, ktoré by som si s pôžitkom aj prečítal. Oceňujem, keď ma zápletka prinúti zabudnúť, že čítam. To je sila niektorých detektívok. Titul som si požičal od Einsteina. Bonmot doslova znie: „Náhoda je Boh, ktorý sa prechádza inkognito.“ Laurent Gounelle

1. diel série. Podarí sa démonickému zloduchovi zmocniť mýtického kúzla Orientu a s jeho pomocou ovládnuť svet?Austrálsky spisovateľ Guy Newell Boothby (1867 – 1905) patril koncom 19. storočia medzi najpopulárnejších autorov kriminálno-mystických románov v po anglicky hovoriacom svete. Jeho verných čitateľov fascinovali mierne ironické bizarné príbehy plné dômyselne skonštruovaných zápletiek, exotických svetov a tajuplných mužov i žien. Boothby síce spočiatku tvoril poviedky z austrálskeho života, ale veľmi rýchlo pochopil, po čom milovníci dobrodružných knižiek prahnú a začal sa naplno venovať žánrovej literatúre. Čoskoro sa stal jedným z najvyhľadávanejších tvorcov detektívky, sci-fi a gotického hororu. Jeho dielo je doslova zaplnené množstvom nevšedných postáv, medzi ktorými vynikajú najmä oslniví darebáci. S veľkou obľubou opisoval klasických nadprirodzených diablov z fin-de-siècle gothic, miloval deformovaných šialencov, ale najväčšiu slávu mu priniesol sofistikovaný medzinárodný majstrovský zločinec doktor Nikola, ktorý sa neskôr stal predobrazom najväčšieho protivníka agenta 007 Jamesa Bonda v románoch Iana Fleminga. Najmä tvorcovia filmových „bondoviek" sa pri stvárňovaní nadnárodného ničomníka Ernsta Stavro Blofelda otvorene prihlásili k odkazu Boothbyho najznámejšej postavy. Oslnený čitateľským úspechom a podporou svojho priateľa Rudyarda Kiplinga chrlil Boothby jeden román za druhým a do svojej náhlej smrti ich publikoval vyše päťdesiat. Jeho najoslnivejším výtvorom však ostávajú knihy o nevšedných dobrodružstvách doktora Nikolu. Tohto nepolapiteľného a mefistofelovsky oslnivého zloducha s neuveriteľnými hypnotickými a okultnými schopnosťami označoval George Orwell za svojho literárneho miláčika.Román Tajomný doktor Nikola z roku 1895 je prvým zo slávnej série a v slovenskom preklade sa jedna z najinšpiratívnejších postáv pop-kultúry 20. storočia predstavuje po prvý raz.

Nesmrteľná klasika v novom vydaní! Najdlhší román slávneho Ernesta Hemingwaya Komu zvonia do hrobu je kronikou troch dní života Američana Roberta Jordana, ktorý bojuje proti Francovmu fašistickému režimu. Nečaká, že v týchto podmienkach stretne nielen strach a nenávisť, ale aj lásku svojho života. Čas jej trvania je však obmedzený, preto je intenzívna a vášnivá...