Poézia

Najkrajšie básne z tvorby Milana Rúfusa, básnika a mysliteľa, jedného z najznámejších predstaviteľov slovenskej modernej poézie. Jeho texty sú citlivým vnímaním sveta, náhľadmi do duše človeka, otázkami, ktoré sa zaoberajú morálnymi hodnotami, krásou, svetskou a božskou láskou. Rúfus v nich hľadá ľudskosť a pravdu. Jeho básne sú jednoduché a zrozumiteľné, plné pokory, skromnosti a lásky k životu. Výber básní do zbierky realizoval znalec Rúfusovej tvorby Vincent Šabík. Rozdelil ich do desiatich tematických častí: Slová, Človek, Svet, Láska – Žena, Detstvo, Krása, Domovina, Boh, Trpká chvála bytia a Básnikov testament. Samostatnou časťou výberu je básnická skladba Óda na radosť.

Daniel Hevier má za sebou obdivuhodnú, vyše štyridsaťročnú spisovateľskú kariéru s vyše sto knižkami pre deti aj dospelých, pred sebou viacero rozpísaných diel a množstvo plánov do budúcnosti. Napriek bohatým literárnym aktivitám sa prednedávnom obzrel späť na svoju básnickú tvorbu a najprv z nej pripravil výber „best of Hevier“ pre dospelých (tak takéto básne píše hevier), ktorú teraz nasleduje výber toho najlepšieho, čo doteraz publikoval pre deti. Hevier už niekoľko rokov kraľuje na recitačných pretekoch ako najrecitovanejší autor pre deti. Tento výber zaiste poslúži ako inšpirácia pre deti, ale aj ich rodičov a učiteľov.

„Všetko prežijeme ako v búrke buky, / ku slnku len túžia, hoc stratili ruky. / Vždy ďalej, vždy vyššie, vždy k tomu, čo vábi… / Život! — chceme ťa zmôcť, a sme ti len — rabi!“ Poézia zo Zlatého fondu SME.

Začítajte sa do poézie K. A. Modrányiho. Básne a piesne nadväzujú na poéziu Andreja Sládkoviča a jeho rovesníkov alebo čerpajú z ľudových piesní i povestí. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Kolem roku 1100 vznikla ve Francii Píseň o Rolandovi (zapsaná ve druhé čtvrtině 12. stol.), v níž byl poprvé zformulován civilizační ideál rytířství.

Zbierka básní s názvom Slovo dýcha je rozdelená do štyroch častí. V prvej časti „Podoby slova“ vníma poetka ľudské slovo i Slovo s veľkým „S“ ako entitu, ktoré umožňuje básnikom „umelecké dýchanie“ a oslobodzuje nás, „keď sme v sebe sami“ (báseň Umelecké dýchanie). Je to Slovo, ktoré neubližuje, ale pomkýna k vnímaniu krásy, bolo na počiatku vekov, má svoje pravidlá a je doslovne vyslovené dušou (báseň Dary). Neubližuje a nie je vyprázdnené, ako toľko slov, ktoré v tejto dobe „covidovej“ búšia do človeka zo všetkých strán.

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórií, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók.Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo.Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.editori: Alica Elscheková, Oskár Elschek

Když v červnu 2002 Český rozhlas 3 – Vltava nasadil do vysílání sto padesáti čtyřdílný cyklus Sonetů Williama Shakespeara, nikdo z tvůrců netušil, s jak obrovským posluchačským ohlasem se toto dílo setká. Sbírkou básní nejslavnějšího alžbětinského dramatika provázel posluchače známý překladatel a anglista Martin Hilský, sonety v originále interpretoval Scott Bellefeuille, v Hilského překladu pak Pavel Soukup. Co báseň, to desetiminutový pořad. Posluchači kvitovali tento počin s nadšením, do redakce poslali na tisíc autorských pokusů o shakespearovský sonet či vlastních překladů velkého klasika, v dopisech žádali o reprízy a také o vydání celého cyklu na audio-nosičích. Jak ale prakticky splnit nesplnitelné posluchačské přání a dostat velmi rozsáhlé dílo na komplet nosičů s časově omezeným rozsahem? Byl to tak trochu úkol pro chytrou horákyni, přesto se ale tvůrcům podařil vyřešit. A tak vám nyní nabízíme komplet šesti kompaktních disků, na kterých uslyšíte stejně jako v rozhlasové verzi všech 154 sonetů v české a anglické verzi s komentáři Martina Hilského.

Dramatizace světoznámého románu o vzestupu a pádu psychiatra Dicka Divera.Milionářská dcera Nicole, ne zcela vyléčená z těžké duševní nemoci a hluboce závislá na svém muži -psychiatrovi. Dick, úspěšný lékař, spolumajitel sanatoria pro duševně choré, vděčící však za financování závratné kariéry tučnému kontu své ženy. A do vzájemného vztahu těchto amerických manželů, žijících uprostřed hojnosti na francouzské Riviéře, vstoupí jednoho dne mladičká nadějná herečka Rosemary. Půdorys psychologického románu, který vyšel poprvé roku 1934, skrývá fascinující pohled na život boháčů, kteří si mohou dovolit vše, nač jen pomyslí. Konzumní způsob života autora vždycky fascinoval a uchvacoval, ale dokázal ho podrobit bystré, nemilosrdné kritice, jež je pro jeho psaní charakteristická. Dvojí tvář hlavních hrdinů, působících jako párek spokojených manželů, otvírá další témata, především přetvářku a snobismus. Předností románu je dynamický děj a výborná charakteristika postav. Můžeme na něj nahlížet jako na sociálně kritický dokument 30. a 40. let, zároveň je nutné říci, že román Něžná je noc se stal klasickým a oblíbeným dílem světové literatury 20. století.

Meditačné básne. Pásmo Talitha kum – Dievča, vstaň! je štrnástou zbierkou poézie Gabriely Spustovej Izakovičovej. Autorka v nej vedie dialóg so svojím najvnútornejším vedomím a svedomím. Pokračuje tak vo svojej línii logosart tvorby, meditačnej poézie, ktorá akoby nadväzovala na pure poetry dávnych básnikov, pre ktorých bola poézia modlitbou, čo považovali za pôvodný zmysel poetickej tvorby. Celou zbierkou sa vinie intímny rozhovor so Stvoriteľom a Vykupiteľom o Božom zľutovaní, milosrdenstve, láske a vernosti - o eleos a chesed. Vetu Talitha kum! Dievča, vstaň! nájdeme v evanjeliách pri vzkriesení Jairovej dcéry. A práve takéto vzkriesenie autorka pociťovala pri písaní tejto zbierky, ktorá je subjektívnou meditáciou na duchovné cvičenia, no zároveň je výpoveďou o vnútornom svete ženy, ktorá sa dotýka skrytého podložia, kde možno nájsť zásobáreň životodarných podzemných vôd. Pociťuje potrebu znovu sa vrátiť k hlbšiemu ponoru do hlbín ľudskej spirituality, meditácie a kontemplácie, aby lepšie porozumela sebe, svojmu životu a našla zdroj skutočnej radosti, pokoja a šťastia. V básňach cítiť existencionalizmus a symbolizmus. Po sonetoch, sestínach, rispetoch, tercínach, rondeloch, elegickom distichu, poémach či básnických experimentoch dielo Talitha kum je jedinou básňou – pásmom voľných veršov, ktoré vznikalo päť mesiacov. Sled veršových zoskupení nedelia ani nadpisy, hoci je zbierka rozdelená na XIX oddielov a nový sled myšlienok je v prvom riadku zvýraznený. Autorka v pásme veršov nevyužíva ani rým, ani rytmus, ak predsa, tak len ako scénický tanec myšlienok a slov...

Romantická báseň, ktorá bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Sama Chalupku, ale aj neskorších generácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Kde Slovenka, tam spev.“ Vyše 200 slovenských národných piesní literárneho historika a bibliografa Michala Chrásteka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Druhé, revidované vydanie Spevu o mne vychádza na dvesté narodeniny Walta Whitmana. Táto úvodná báseň zo zbierky Listy trávy (1855), sa považuje za jednu z najvýznamnejších básní v americkej literatúre. Nadčasová báseň o demokracii a fantázii, o živote a smrti, o úžasnej skúsenosti človeka so svojou vlastnou existenciou v mnohých ohľadoch doteraz podnecuje našu zvedavosť. „Ide vlastne o lyrický epos (niekoľko častí je vyslovene epických), ktorý inšpiruje vitálnostou, šírkou časového a priestorového záberu, vôbec tým, čo básnik obsiahol, zachytením mnohotvárnosti americkej reality, plne zhodnocujúcim chápaním prírody, vyrovnaným vzťahom k smrti, metafyzickými otázkami, demokratickosťou, mnohosubjektovosťou subjektu, smelou optikou... Z diela možno vyvodiť závery, na čom sa zakladá veľká moderná poézia.“ (Ján Zambor) Súčasťou knihy je štúdia, poznámky prekladateľa a slovníček. Autorom štúdie je významný americký básnik Robert Hass.

„Sami chceme byť bohovia, / boháči a géniovia, / mocní, múdri a lživí, / sami chceme byť živí. / A kto takým nemôž´ byť, večne musí otročiť…“ Poézia romantického básnika, kazateľa a folkloristu S. B. Hroboňa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zbierka ľúbostných básní, jednou z nich je i báseň venovaná jeho láske, neskôr manželke J. M. Hurbana, Aničke Jurkovičovej. K

Známa Chalupkova báseň s protitureckou tematikou z obdobia tureckých nájazdov.

Zbierka lyrickej poézie Gabriely Spustovaj Izakovičovej Silencium, nás zavedie do ticha, do vnútorného sveta autorky. Je to poézia existencionálna, usiluje sa uchopiť realitu svojho života i sveta a pýtať sa na základné otázky o jestvovaní, no vynára sa aj na povrch, aby vnímala svet taký, aký je, aby sa dotýkala života. Druhá časť zbierky S knihou na káve je venovaná veľkým dielam a ich hrdinom (Bronteovej Jane Eyrovej, Čechovmu Višňovému sadu, Maupassantovmu Miláčikovi, Balzacovmu Goriotovi) a veľkým autorom (Shakespearovi, Hollému), s ktorými vedie dialóg.

Lyricko-epická báseň popredného básnika slovenského literárneho romantizmu. Vyše 20 tisíc veršov sa dočkalo prvého vydania až po 150 rokoch od svojho vzniku.

Čistá duša je pseudonym, ktorý sa vďaka slovným hračkám stal fenoménom slovenského internetu. Kniha čistá duša je výber z tvorby, ktorá bola zverejňovaná na sociálnych sieťach facebook a instagram, doplnená o doposiaľ nezverejnené texty. Texty sú výplodom bohatej fantázie a nenaplnených túžob, väčšina z nich je intímnych a absolútne osobných. Slovné hračky často minimalistickým spôsobom opisujú každodenný život. Opakujúcimi sa témami sú medziľudské vzťahy, láska či frustrácia politickou a spoločenskou situáciou.O skutočnej identite autora sa nevie takmer nič. Pozornosť sa namiesto svojej osobnosti snaží sústrediť len na svoju tvorbu.

Prvá časť zbierky s názvom Agatón a posledná časť s názvom Trinásta komnata boli napísané v rokoch 2015 - 2016 a cítiť v nich posun v poetike. Zbierka obsahuje zväčša reflexívnu lyriku a existencionálnu poéziu. Pýta sa dôsledky činov, hľadá pravdu a dôvod jestvovania sveta či človeka, zápolí s citmi a pocitmi, ukotvenie nachádza v neustálom úsilí o návrat k pôvodnej harmónii, v úsilí o odpustenie a sebaprijatie. Využíva voľný verš, no i viazanú formu verša a vyššie strofické útvary. Nebojí sa siahať po tradičných formách poézie, no nebráni sa ani experimentu a symbolizmu.

„Viem dobre, že ťa ľúbim márne, že ty mne nie si určená, a predsa jak kvet slnko jarné, ťa stejne ľúbim. Milená…“ Básne prevažne s ľúbostnou tématikou.

Rozsiahly výber básní ľúbostných, náladových i príležitostných.

Jediná zbierka povstaleckého básnika, Borisa Kocúra, ktorý zahynul v SNP.

Obsiahle dielo zahŕňa slovenské ľudové a národné piesne, ktoré zozbieral sám autor, ale i P. Dobšinský, J. Kadavý, A. Halaša,, D. Kordoš, Matej Hrebenda, T. Kolenyiová a ďalšie osobnosti.

Obsiahle dielo zahŕňa slovenské ľudové a národné piesne, ktoré zozbieral sám autor, ale i P. Dobšinský, D. Bachát, J. Kalinčiak, S. Medvecký, S. Ormis, Fr. Šujanský, A. E. Timko a ďalšie osobnosti.

Zrkadlenie. Zachytenie, odrazenie... Už samotný názov básnickej zbierky napovedá o nejednoznačnosti a skrytých významoch slov. Viacvýznamovosť a mnohoznačnosť sú atribúty, ktoré sa stávajú dominantou a základom autora, a vďaka ktorým sa čitateľ takmer ihneď ponorí do textu. Tono Škreko otvára tému, ktorá je veľmi hlboká a večná. Láska, cit, životný princíp rezonuje celou zbierkou. Pokora, radosť, potešenie, ale i žiaľ a smútok sú pocity, emócie, ktoré síce nie je jednoduché a niekedy ani celkom možné zachytiť vo svojej úplnosti slovami, ale človeku sú blízke a každý si ich dokáže zasadiť do vlastného životného príbehu. Tým, že jednotlivec disponuje vlastnými skúsenosťami, poznatkami a zážitkami, otvára sa priestor nazerať na jednotlivé strofy, verše a slová z niekoľkých perspektív, pohľadov... V zbierke sa objavujú aj kalambúry a slovné hračky, ktoré sú príjemným spestrením a ozvláštnením. Vynikajúci výtvarník Igi Brezo jednotlivé verše dokonale doplnil svojimi maľbami.

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013“ V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch – metaforách. Obsahuje päť cyklov:Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu,inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov. Viacvrstvová poézia využíva celé inštrumentárium a register formy voľného aj viazaného verša, od krátkych tvarov po báseň, pásmo a sonet. Za pozornosť určite stojí zaradenie Juraja Žemberu do webovej viacjazyčnej literárnej antológie Babelmatrix a preklady básní z predchádzajúcej knihy, ako aj z knihy Rana po štepárskom noži do maďarčiny.

Arytmia duše. Nepravidelnosť, porucha rytmu. Spojenie atypické, nezvyčajné a neobyčajné. To sú práve atribúty, ktoré Alica Kulihová vnáša do svojej básnickej zbierky. Svet neidealizuje, ba naopak. Podáva ho taký, aký je, aký ho vníma, aký si ho ľudia vytvorili, svet, v ktorom žijeme. Autorka prináša verše, v ktorých sa odzrkadľujú súčasné trendy spoločnosti. „Byť láskyplný nie je in. Byť milý, len tak z radosti, sa nenosí. A byť ústretový hraničí so sebadeštrukciou.“ Rovnako si všíma veci a vecičky sveta, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať nepodstatné či dokonca samozrejmé, a tým neviditeľné. Prízvukuje, že i tie môžu a prinášajú radosť, potešenie. V zbierke sa objavuje aj téma, ktorá je azda nevyčerpateľná, ktorá tu je, bola a bude – (ne)naplnená láska, a to nielen vo vzťahu k opačnému pohlaviu, ale aj láska materinská, cit obdivuhodný. Pričom silný citový odpor, nenávisť autorka neponíma ako opozitum lásky, ale ako jej druh, istú formu.

Výber toho najlepšieho z tvorby Miroslava Válka, ktorý patrí k najznámejším predstaviteľom slovenskej básnickej moderny 20. storočia. Autor sa vnútorným dialógom spája s čitateľom a ľudsky, ironicky i sebaironicky sa dotýka jeho duše, ktorá je poznačená tragickými osudmi – motívmi zrady, sklamania a z toho prameniacej neistoty a zlyhaní. Načrtáva však aj nové vízie a vieru v lepšie zajtrajšky. Válkova tvorba patrí k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie, ktorá je výnimočná tým, že rozvíja kultúrny dialóg aj so súčasnou mladou generáciou.

Život je plný prekvapení. Presvedčí sa o tom aj zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici, do ktorej sa beznádejne zamiluje primár.Mladá žena mu však nemôže opätovať city pre vážnu prekážku. Je teda navždy odsúdená trápiť sa? Alebo neodolá jeho ustavičnému naliehaniu? V čase najväčšej beznádeje sa žena odhodlá tráviť dovolenku v slnečnom Provensalsku. Netuší, že šarmantný francúzsky bankár, ktorého spoznáva uprostred malebnej prírody, jej prevráti život naruby. Primár je však skalopevne rozhodnutý nevzdať sa svojej životnej lásky a tvrdo o ňu bojuje. Podarí sa hlavnej hrdinke vymaniť z jeho vplyvu a kráčať svojou cestou? Rozpozná pravú lásku a unikne nebezpečenstvu, ktoré na ňu striehne?

Ivan Sergejevič Turgenev (1818 - 1883) vytvoril na sklonku svojho života lyricko-filozofické Básne v próze, ktoré dodnes žiaria ako moderný skvost v diele tohto svetového klasika, predstavujú prozaikov vrcholný tvorivý čin a popri Charlesovi Baudelairovi z neho urobili nesmrteľného majstra tohto náročného literárneho žánru. Autor sám pokladal tieto miniatúry za náčrty, za prípravu motívov, ktoré by sa dali použiť vo väčších epických útvaroch. Keďže mnohé mali osobný pôvod a zreteľne sa v nich zrkadlili spory s kritikou, spomienky či bolestné pocity starnúceho a na smrť chorého človeka, nepomýšľal na ich vydanie. Bol presvedčený, že sú vhodné len pre úzky kruh poslucháčov, pre intímny kontakt s vnímavým čitateľom.

Audiokniha Nové rána obsahuje 36 básní z knihy Nové Rána, ktoré narozprávala vynikajúca herečka Jana Lieskovská s hudbou Mareka Masarika. Kniha básní Nové rána od mladej matky 3och detí je príbehom o živote, ktorý odhaľuje jej najtajnejšie túžby, detské fantázie, občas krutú realitu, s ktorou sa vyrovnáva po svojom. Začrela do najtajnejších vôd a tém, ktoré sú súčasťou života každého z nás. Kniha núti k zamysleniu, bádaniu, prežívaniu milostných scén a vytváraniu vlastných predstáv. Predstavte si ako pri krbe s pohárom vína počúvate príbeh ženy, ktorá pláva životom občas zasnená, občas nadšená, smutná i filozofujúca o čase, hodnotách a svete. Príbeh, ktorý tancuje vo veršoch spolu s kolážami vás vezme do obyčajne neobyčajného života. Sadnite si, nechajte sa unášať a objavte aj vy svoje Nové ráno.

„Chceme podať svetu a sebe nový dôkaz toho, že národ slovenský vie i poznať i uznať i vyznať spevotvorstvo svoje. Radostne prijme Slovenstvo rozkošnú túto kyticu predivných kvetov hôlnych, o tom sme úplne presvedčení.“ Zdigitalizované vydanie z roku 1868.

Ľudovít Vladimír Rizner bol nielen spisovateľom, ale aj redaktorom a pedagógom, autorom učebníc i učebných pomôcok. Predovšetkým deťom a mládeži je určená jeho zbierka básničiek Od srdca k srdcu.

Andreja Sládkoviča poznáme predovšetkým ako autora básnických skladieb Marína a Detvan. Epická skladba Milica vznikla z dvoch samostatných básní, Oľga a Perla háremu. Z dvoch odlišných postáv (Olga a Zaida) vytvoril Sládkovič jednu postavu, ktorú pomenoval Milicou.

Nikto z nás nevie so slovenským jazykom pracovať tak brilantne, ako to to urobil Pavol Országh-Hviezdoslav vo svojich spevoch o oravskej prírode. V básňach maľuje obrazy lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva sa so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Nechajte sa pohladiť krásnym jazykom, ktorý vás prenesie do panenskej slovenskej prírody v 19. storočia.

„Mestečko Vrbovce leží v nitranskej stolici na hraniciach Moravy. Tu nachodia sa šiance z časov Rákócovských. Z mestečka tohoto pošlo viacej o národ i cirkev zaslúžilých mužov. Avšak nechcem písať historiu, ale len poviestky a báje, ktoré mi utkvely v pamäti.“

Horal patrí k básnikom, ktorí spievajú tónom ľudovej piesne. Vo svojich veršoch zvečnil Slováka, ktorý miluje a ktorý vyznáva, že na láske stojí svet. Horal svojimi dotklivými spevmi zobudí každé nežné srdce. A kto Horala počuje spievať, ten s ním miluje a sa modlí; plesá a plače; teší sa a žiali, žiali tým najšľachetnejším žiaľom, akým sa srdce ľudské pohnúť vie, a túži so slzou v oku, so slzou, ktorú osládza tá najsviežejšia, najživšia nádeja…

Poézia básnika a publicistu Antona Prídavka. Výber je nazvaný podľa prvej zbierky básní Vrásky času. Obsahuje i básne z ďalších zbierok: Do videnia, Valaška a dukáty, Kľúč od srdca, Podobizne, Svitá.

„Prosím vás, odpusťte mi, že moje básne majú taký temný, smutný ráz. Rád by som písal veselé, ale cítim, že také nie sú ani len ozvenou srdca a znejú mi jaksi prázdno. Bieda a zloba ma naučili milovať búrlivosť, temnotu, čiernu noc… Odpusťte mi teda moju pochmúrnosť, kvílenie, jakúsi tajnú baladičnosť, čo ma chce, tuším, i naďalej sprevádzať…“