Poézia

Výber z básní piatich slovenských poetiek je knižnou podobou Pocty Lýdii Vadkerti-Gavorníkovej, ktorá odznela na siedmom ročníku frankofónneho festivalu Cap à l’Est v Banskej Štiavnici v auguste 2009. Štyri slovenské poetky Mila Haugová, Dana Podracká, Elena Hidvéghyová-Yung a Mária Ferenčuhová vzdali poctu zakladateľke modernej slovenskej poézie svojimi vyznaniami a básnickou tvorbou pri príležitosti 10. výročia úmrtia Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej. 80-stranová publikácia reprezentuje generačnú kontinuitu slovenskej lyriky a je ilustrovaná oltárnymi tabuľovými obrazmi Majstra MS, ktorý vznikol roku 1506 a bol umiestnený v banskoštiavnickom kostole sv. Kataríny. Hommage à Lýdia Vadkerti-Gavorníková je literárnym aj obrazovým skvostom, vhodným aj ako reprezentatívny knižný dar pre milovníkov poézie všetkých generácií.

Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne – na papieri. Je teda na posúdení čitateľa, či sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob lásky, ktorý nás triafa mnohokrát i zo strán, ktoré by sme vďačne oželeli. Podobne ako vo svojej prvotine (Tŕne a lupene), jedná sa i v tomto prípade o plynulý prechod fázami poznania, čomu nasvedčuje i názov tejto zbierky. Ide v podstate o chronologicky zápis, o akýsi pokus poukázať na fakt, že všetko okolo má zmysel a vyvíja sa nie svojvoľne, ale podľa toho, aký tomu dáme rámec. Vo svojom druhom pokuse, v básnickej zbierke Iný už nebudem, dáva teda nahliadnuť do svojich východiskových pozícii, pretože nikdy nie je všetkému koniec...

Hudobník, bloger, filozof, cestovateľ a fotograf Pavel "Hirax" Baričák sa narodil 19. 8. 1971. Napriek tomu, že sa nevyhlasuje za spisovateľa ani poetu, vydal už romány Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí a Sekundu pred zbláznením. Debutová básnická zbierka More srdca od Hiraxa obsahuje viac ako 90 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom... Celkovú atmosféru myšlienok dopĺňajú skvelé ilustrácie z ruky Martinčanky Janky Tomkovej.

Táto zbierka básní reprezentuje najmladšiu členku skupiny „špinavých“ básnikov. Autorka v nej otvorila čitateľom dvere do svojej mysle, duše aj spálne a mapuje jej tvorivé obdobie ostatných dvoch rokov. Debut je napísaný moderným, odvážnym jazykom a chce sa podeliť aj o to, o čom sa niekedy radšej mlčí.

Ján Marton vo svojej druhej zbierke šetrí slovami a o to majú jeho verše bez rýmu väčšiu silu. Je to koncentrát pocitu, beznádeje, úprimnosti... Je to nárek duše, ktorá sa zvíja, plazí, skučí, plače a jediné, čo sa jej podarilo dočiahnuť, je pero. Tak sa ho chytá, stíska ho spotenou dlaňou a ryje s ním do sveta svoje slzy. Nezaujíma ju, aká bude odozva. Potrebuje úľavu, žiada sa jej prežiť, aj keď to v niektorých básňach vyznieva možno opačne. Neverte tomu. Marton sa narodil pre nás všetkých... Keď prežije on, prežije aj ľudstvo.

Romantická báseň, ktorá bola podnetom vlasteneckého nadšenia vrstovníkov Sama Chalupku, ale aj neskorších generácií. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Kde Slovenka, tam spev.“ Vyše 200 slovenských národných piesní literárneho historika a bibliografa Michala Chrásteka. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Druhé, revidované vydanie Spevu o mne vychádza na dvesté narodeniny Walta Whitmana. Táto úvodná báseň zo zbierky Listy trávy (1855), sa považuje za jednu z najvýznamnejších básní v americkej literatúre. Nadčasová báseň o demokracii a fantázii, o živote a smrti, o úžasnej skúsenosti človeka so svojou vlastnou existenciou v mnohých ohľadoch doteraz podnecuje našu zvedavosť. „Ide vlastne o lyrický epos (niekoľko častí je vyslovene epických), ktorý inšpiruje vitálnostou, šírkou časového a priestorového záberu, vôbec tým, čo básnik obsiahol, zachytením mnohotvárnosti americkej reality, plne zhodnocujúcim chápaním prírody, vyrovnaným vzťahom k smrti, metafyzickými otázkami, demokratickosťou, mnohosubjektovosťou subjektu, smelou optikou... Z diela možno vyvodiť závery, na čom sa zakladá veľká moderná poézia.“ (Ján Zambor) Súčasťou knihy je štúdia, poznámky prekladateľa a slovníček. Autorom štúdie je významný americký básnik Robert Hass.

„Sami chceme byť bohovia, / boháči a géniovia, / mocní, múdri a lživí, / sami chceme byť živí. / A kto takým nemôž´ byť, večne musí otročiť…“ Poézia romantického básnika, kazateľa a folkloristu S. B. Hroboňa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Zbierka ľúbostných básní, jednou z nich je i báseň venovaná jeho láske, neskôr manželke J. M. Hurbana, Aničke Jurkovičovej. K

Známa Chalupkova báseň s protitureckou tematikou z obdobia tureckých nájazdov.

Zbierka lyrickej poézie Gabriely Spustovaj Izakovičovej Silencium, nás zavedie do ticha, do vnútorného sveta autorky. Je to poézia existencionálna, usiluje sa uchopiť realitu svojho života i sveta a pýtať sa na základné otázky o jestvovaní, no vynára sa aj na povrch, aby vnímala svet taký, aký je, aby sa dotýkala života. Druhá časť zbierky S knihou na káve je venovaná veľkým dielam a ich hrdinom (Bronteovej Jane Eyrovej, Čechovmu Višňovému sadu, Maupassantovmu Miláčikovi, Balzacovmu Goriotovi) a veľkým autorom (Shakespearovi, Hollému), s ktorými vedie dialóg.

Lyricko-epická báseň popredného básnika slovenského literárneho romantizmu. Vyše 20 tisíc veršov sa dočkalo prvého vydania až po 150 rokoch od svojho vzniku.

Čistá duša je pseudonym, ktorý sa vďaka slovným hračkám stal fenoménom slovenského internetu. Kniha čistá duša je výber z tvorby, ktorá bola zverejňovaná na sociálnych sieťach facebook a instagram, doplnená o doposiaľ nezverejnené texty. Texty sú výplodom bohatej fantázie a nenaplnených túžob, väčšina z nich je intímnych a absolútne osobných. Slovné hračky často minimalistickým spôsobom opisujú každodenný život. Opakujúcimi sa témami sú medziľudské vzťahy, láska či frustrácia politickou a spoločenskou situáciou.O skutočnej identite autora sa nevie takmer nič. Pozornosť sa namiesto svojej osobnosti snaží sústrediť len na svoju tvorbu.

Prvá časť zbierky s názvom Agatón a posledná časť s názvom Trinásta komnata boli napísané v rokoch 2015 - 2016 a cítiť v nich posun v poetike. Zbierka obsahuje zväčša reflexívnu lyriku a existencionálnu poéziu. Pýta sa dôsledky činov, hľadá pravdu a dôvod jestvovania sveta či človeka, zápolí s citmi a pocitmi, ukotvenie nachádza v neustálom úsilí o návrat k pôvodnej harmónii, v úsilí o odpustenie a sebaprijatie. Využíva voľný verš, no i viazanú formu verša a vyššie strofické útvary. Nebojí sa siahať po tradičných formách poézie, no nebráni sa ani experimentu a symbolizmu.

„Viem dobre, že ťa ľúbim márne, že ty mne nie si určená, a predsa jak kvet slnko jarné, ťa stejne ľúbim. Milená…“ Básne prevažne s ľúbostnou tématikou.

Rozsiahly výber básní ľúbostných, náladových i príležitostných.

Jediná zbierka povstaleckého básnika, Borisa Kocúra, ktorý zahynul v SNP.

Obsiahle dielo zahŕňa slovenské ľudové a národné piesne, ktoré zozbieral sám autor, ale i P. Dobšinský, J. Kadavý, A. Halaša,, D. Kordoš, Matej Hrebenda, T. Kolenyiová a ďalšie osobnosti.

Obsiahle dielo zahŕňa slovenské ľudové a národné piesne, ktoré zozbieral sám autor, ale i P. Dobšinský, D. Bachát, J. Kalinčiak, S. Medvecký, S. Ormis, Fr. Šujanský, A. E. Timko a ďalšie osobnosti.

Zrkadlenie. Zachytenie, odrazenie... Už samotný názov básnickej zbierky napovedá o nejednoznačnosti a skrytých významoch slov. Viacvýznamovosť a mnohoznačnosť sú atribúty, ktoré sa stávajú dominantou a základom autora, a vďaka ktorým sa čitateľ takmer ihneď ponorí do textu. Tono Škreko otvára tému, ktorá je veľmi hlboká a večná. Láska, cit, životný princíp rezonuje celou zbierkou. Pokora, radosť, potešenie, ale i žiaľ a smútok sú pocity, emócie, ktoré síce nie je jednoduché a niekedy ani celkom možné zachytiť vo svojej úplnosti slovami, ale človeku sú blízke a každý si ich dokáže zasadiť do vlastného životného príbehu. Tým, že jednotlivec disponuje vlastnými skúsenosťami, poznatkami a zážitkami, otvára sa priestor nazerať na jednotlivé strofy, verše a slová z niekoľkých perspektív, pohľadov... V zbierke sa objavujú aj kalambúry a slovné hračky, ktoré sú príjemným spestrením a ozvláštnením. Vynikajúci výtvarník Igi Brezo jednotlivé verše dokonale doplnil svojimi maľbami.

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013“ V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch – metaforách. Obsahuje päť cyklov:Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu,inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov. Viacvrstvová poézia využíva celé inštrumentárium a register formy voľného aj viazaného verša, od krátkych tvarov po báseň, pásmo a sonet. Za pozornosť určite stojí zaradenie Juraja Žemberu do webovej viacjazyčnej literárnej antológie Babelmatrix a preklady básní z predchádzajúcej knihy, ako aj z knihy Rana po štepárskom noži do maďarčiny.

Arytmia duše. Nepravidelnosť, porucha rytmu. Spojenie atypické, nezvyčajné a neobyčajné. To sú práve atribúty, ktoré Alica Kulihová vnáša do svojej básnickej zbierky. Svet neidealizuje, ba naopak. Podáva ho taký, aký je, aký ho vníma, aký si ho ľudia vytvorili, svet, v ktorom žijeme. Autorka prináša verše, v ktorých sa odzrkadľujú súčasné trendy spoločnosti. „Byť láskyplný nie je in. Byť milý, len tak z radosti, sa nenosí. A byť ústretový hraničí so sebadeštrukciou.“ Rovnako si všíma veci a vecičky sveta, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať nepodstatné či dokonca samozrejmé, a tým neviditeľné. Prízvukuje, že i tie môžu a prinášajú radosť, potešenie. V zbierke sa objavuje aj téma, ktorá je azda nevyčerpateľná, ktorá tu je, bola a bude – (ne)naplnená láska, a to nielen vo vzťahu k opačnému pohlaviu, ale aj láska materinská, cit obdivuhodný. Pričom silný citový odpor, nenávisť autorka neponíma ako opozitum lásky, ale ako jej druh, istú formu.

Výber toho najlepšieho z tvorby Miroslava Válka, ktorý patrí k najznámejším predstaviteľom slovenskej básnickej moderny 20. storočia. Autor sa vnútorným dialógom spája s čitateľom a ľudsky, ironicky i sebaironicky sa dotýka jeho duše, ktorá je poznačená tragickými osudmi – motívmi zrady, sklamania a z toho prameniacej neistoty a zlyhaní. Načrtáva však aj nové vízie a vieru v lepšie zajtrajšky. Válkova tvorba patrí k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie, ktorá je výnimočná tým, že rozvíja kultúrny dialóg aj so súčasnou mladou generáciou.

Život je plný prekvapení. Presvedčí sa o tom aj zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici, do ktorej sa beznádejne zamiluje primár.Mladá žena mu však nemôže opätovať city pre vážnu prekážku. Je teda navždy odsúdená trápiť sa? Alebo neodolá jeho ustavičnému naliehaniu? V čase najväčšej beznádeje sa žena odhodlá tráviť dovolenku v slnečnom Provensalsku. Netuší, že šarmantný francúzsky bankár, ktorého spoznáva uprostred malebnej prírody, jej prevráti život naruby. Primár je však skalopevne rozhodnutý nevzdať sa svojej životnej lásky a tvrdo o ňu bojuje. Podarí sa hlavnej hrdinke vymaniť z jeho vplyvu a kráčať svojou cestou? Rozpozná pravú lásku a unikne nebezpečenstvu, ktoré na ňu striehne?

Ivan Sergejevič Turgenev (1818 - 1883) vytvoril na sklonku svojho života lyricko-filozofické Básne v próze, ktoré dodnes žiaria ako moderný skvost v diele tohto svetového klasika, predstavujú prozaikov vrcholný tvorivý čin a popri Charlesovi Baudelairovi z neho urobili nesmrteľného majstra tohto náročného literárneho žánru. Autor sám pokladal tieto miniatúry za náčrty, za prípravu motívov, ktoré by sa dali použiť vo väčších epických útvaroch. Keďže mnohé mali osobný pôvod a zreteľne sa v nich zrkadlili spory s kritikou, spomienky či bolestné pocity starnúceho a na smrť chorého človeka, nepomýšľal na ich vydanie. Bol presvedčený, že sú vhodné len pre úzky kruh poslucháčov, pre intímny kontakt s vnímavým čitateľom.

Číta: Jana Lieskovská Celkový čas: 37 minút Audiokniha Nové rána obsahuje 36 básní z knihy Nové Rána, ktoré narozprávala vynikajúca herečka Jana Lieskovská s hudbou Mareka Masarika. Kniha básní Nové rána od mladej matky 3och detí je príbehom o živote, ktorý odhaľuje jej najtajnejšie túžby, detské fantázie, občas krutú realitu, s ktorou sa vyrovnavá po svojom. Začrela do najtajnejších vôd a tém, ktoré sú súčasťou života každého z nás. Kniha núti k zamysleniu, bádaniu, prežívaniu milostných scén a vytváraniu vlastných predstáv. Predstavte si ako pri krbe s pohárom vína počúvate príbeh ženy, ktorá pláva životom občas zasnená, občas nadšená, smutná i filozofujúca o čase, hodnotách a svete. Príbeh, ktorý tancuje vo veršoch spolu s kolážami vás vezme do obyčajne neobyčajného života. Sadnite si , nechajte sa unášať a objavte aj vy svoje Nové ráno.

„Chceme podať svetu a sebe nový dôkaz toho, že národ slovenský vie i poznať i uznať i vyznať spevotvorstvo svoje. Radostne prijme Slovenstvo rozkošnú túto kyticu predivných kvetov hôlnych, o tom sme úplne presvedčení.“ Zdigitalizované vydanie z roku 1868.

Ľudovít Vladimír Rizner bol nielen spisovateľom, ale aj redaktorom a pedagógom, autorom učebníc i učebných pomôcok. Predovšetkým deťom a mládeži je určená jeho zbierka básničiek Od srdca k srdcu.

Andreja Sládkoviča poznáme predovšetkým ako autora básnických skladieb Marína a Detvan. Epická skladba Milica vznikla z dvoch samostatných básní, Oľga a Perla háremu. Z dvoch odlišných postáv (Olga a Zaida) vytvoril Sládkovič jednu postavu, ktorú pomenoval Milicou.

Nikto z nás nevie so slovenským jazykom pracovať tak brilantne, ako to to urobil Pavol Országh-Hviezdoslav vo svojich spevoch o oravskej prírode. V básňach maľuje obrazy lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva sa so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Nechajte sa pohladiť krásnym jazykom, ktorý vás prenesie do panenskej slovenskej prírody v 19. storočia.

„Mestečko Vrbovce leží v nitranskej stolici na hraniciach Moravy. Tu nachodia sa šiance z časov Rákócovských. Z mestečka tohoto pošlo viacej o národ i cirkev zaslúžilých mužov. Avšak nechcem písať historiu, ale len poviestky a báje, ktoré mi utkvely v pamäti.“

Horal patrí k básnikom, ktorí spievajú tónom ľudovej piesne. Vo svojich veršoch zvečnil Slováka, ktorý miluje a ktorý vyznáva, že na láske stojí svet. Horal svojimi dotklivými spevmi zobudí každé nežné srdce. A kto Horala počuje spievať, ten s ním miluje a sa modlí; plesá a plače; teší sa a žiali, žiali tým najšľachetnejším žiaľom, akým sa srdce ľudské pohnúť vie, a túži so slzou v oku, so slzou, ktorú osládza tá najsviežejšia, najživšia nádeja…

Poézia básnika a publicistu Antona Prídavka. Výber je nazvaný podľa prvej zbierky básní Vrásky času. Obsahuje i básne z ďalších zbierok: Do videnia, Valaška a dukáty, Kľúč od srdca, Podobizne, Svitá.

„Prosím vás, odpusťte mi, že moje básne majú taký temný, smutný ráz. Rád by som písal veselé, ale cítim, že také nie sú ani len ozvenou srdca a znejú mi jaksi prázdno. Bieda a zloba ma naučili milovať búrlivosť, temnotu, čiernu noc… Odpusťte mi teda moju pochmúrnosť, kvílenie, jakúsi tajnú baladičnosť, čo ma chce, tuším, i naďalej sprevádzať…“

Juraj Žembera svojou druhou básnickou zbierkou V rukavičkách z vlastnej kože vstúpil „do deja nech v lyrike sa niečo deje“ a zaradil sa medzi významných predstaviteľov svojej generácie. Ariadninou niťou knihy, ktorá privedie čitateľa k sebe samému, je „láska, nič viac než je v názve... ale keď dávi to je dúha“ a témy tém, „nespoločenskej hry pre dvoch“, kde „zúčastniť sa znamená zvíťaziť“ a kde „fair play je tabu“ sa zmocnil všetkými poetickými chmatmi, po ktorých „vyskakujú stavce ako štuple od šampanského“, ako aj voľným veršom (od krátkych foriem po pásmo) ako viazaným, vrátane sonetov a sonetových cyklov. Tie sú aj emblematickými, stigmatickými básňami knihy. Žemberova poézia „ide po krvi, lebo má stisk“ a má blízko k dezilúzii, skepse, irónii aj sebairónii Miroslava Válka „prebiješ esom jeho kráľa / a eso ešte väčším esom / no to čo si k hre nepridala / na kosti tlačí ako mäso“, a k filozofickej hĺbke Vladimíra Holana „do duše vsiakli vody potopy / s kruhmi s hranicami ostrejšími o to Pí / čo neudrží nad vodou“. Jeho poetika plná intelektuálne náročných kultúrnych kódov a symbolov je založená na silných a expresívnych metaforách a obrazoch, vrstvených do štruktúrovaných kompozícii. Tvoria harmonickú jednotu elektrizujúcu čitateľa podpovrchovým napätím z poznania, že „láska je prázdny pohár pod ním preliaty “, ale tiež „láska je prázdny pohár nad ním preliaty“. Bravúrne vystihol svetonázor Žemberovej poézie ilustrátor Peter Uchnár, ktorého nádherné grafiky sú dvojčaťom básní, a tak získala kniha významný synergický efekt.

Básnická zbierka slovenského básnika a prekladateľa, vnuka Jozefa Miloslava Hurbana. Vladimír Roy je označovaný ako básnik rozorvaného srdca a protikladných postojov k životu. Poézia bola preňho aktom sebavyjadrenia, básne odrážajú jeho pocity a náladu jeho duše. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Tridsaťdva zneliek o hrôzach vojny, jej príčinách, zodpovednosti za vojnu a o jej zmysle a autorovo zamyslenie nad slobodou: „Nuž, človeče, tys’ pánom prírody? / ty že máš právo rozhodovať nad ňou? / Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou: / kto pán je nad sebou, ten vývodí, / hrdina je pravej slobody…“ Povinné čítanie.

Nositeľ Nobelovej ceny Rudyard Kipling je na Slovensku známy ako autor Knihy džunglí. Máloktorý čitateľ však vie, že je aj autorom niekoľkých básnických zbierok.Kipling bol všestranný a zložitý autor, ktorý tvoril v rozmanitých žánroch a často sa vyjadroval k protirečivým spoločenským a politickým postojom. V jeho veršoch nachádzame všetky škály života v ich nekonečnej rozmanitosti, zvyčajne zachytené vo farbách Britskej ríše.Prekladateľka Jana Kantorová-Báliková vychádzala z kompletného osemstranového vydania Kiplingových veršov, básne radené chronologicky začínajú rokom 1886 a končia rokom 1937. Usilovala sa vystihnúť básnika všestranne, neobišla ani jeho problematické a diskutované básne a do výberu zaradila aj jeho slávnu báseň Ak jasnú hlavu nestratíš...Vo výbere nájdeme aj jeho verše z obdobia prvej svetovej vojny, najmä báseň napísanú v čase jej vypuknutia – Za všetko, čím sme... Táto báseň približuje strhujúcim spôsobom pocity národa na začiatku ničivej vojny. Iné verše vychádzajú napríklad z folklóru, ako Zaklínadlo či Včely, alebo z dávnej histórie ako Daň Dánom.Veríme, že týmto jedinečným výberom potešíme slovenského čitateľa a priblížime mu ďalšiu stránku Kiplingovej talentu.