Biografie

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí.Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Pútavé príbehy v podaní herečky Slávky Halčákovej pozývajú čitateľa do Afriky.Napísala ich talentovaná autorka Danica Olexová, ktorá bola celé štvrťstoročie dobrovoľnícky i profesionálne spojená s viacerými africkými krajinami, predovšetkým s Južnou Afrikou a Keňou, kde päť rokov pracovala a žila. Danica Olexová zahynula pri leteckom nešťastí Etiópskych aerolínií v roku 2019, no jej príbeh sa neskončil. Pokračuje ďalej nielen v originálne spracovanej knihe a audioknihe, ale aj v Nadácii Danice Olexovej – Baboon, ktorá bola založená na jej pamiatku.

Lásku našla v mimoriadne nepravdepodobnom priateľstve. Vo svete, ktorý ženy umlčiaval, ona našla svoj hlas.Autorka bestsellerov podľa New York Times Patti Callahanová prichádza s výnimočným románom o Joy Davidmanovej, žene, ktorú C.S. Lewis označoval za „celý svoj svet“. Keď si poetka a spisovateľka Joy Davidmanová začala písať s C.S. Lewisom, známym ako Jack, nehľadala lásku, ale odpovede na duchovné otázky. Láska, ostatne, jej rozpadávajúce manželstvo už dávno nedržala pokope. Joy mala pocit, že všetko, čo z New Yorku pozná, musí byť tomuto členovi váženej oxfordskej spoločnosti a autorovi jej milovanej Narnie cudzie, prostredníctvom listov sa však predsa len zblížili. No a tak sa Joy vydala na cestu za najväčším dobrodružstvom svojho života: z Ameriky odcestovala do Anglicka, potom sa vrátila, čelila manželskej kríze a chudobe, objavila priateľstvo a vieru a nakoniec aj lásku, ktorú nedokázala zničiť ani hrozba smrti.Táto kniha sa venuje jednému z najväčších ľúbostných príbehov v moderných dejinách. Stretávame sa v nej so skvelou spisovateľkou, nesmierne nezávislou matkou a vášnivou ženou, ktorá zmenila život rešpektovaného autora a inšpirovala ho k napísaniu kníh, ktoré nás dodnes očarujú a menia nám životy. Joy žila v dobe, keď ženy nemalo byť počuť – vďaka láske k Jackovi však obaja dokázali povedať aj veci, o ktorých ani netušili, že ich vôbec možno cítiť.Ako som sa stala pani Lewisovou je fascinujúci historický román, ktorý nám zároveň poskytuje aj náhľad do života človeka, ktorý sa živí písaním. Predovšetkým je to však ľúbostný príbeh – príbeh o láske k literatúre a myšlienkam a o láske medzi manželom a manželkou, ktorá nakoniec predsa len nebola až taká nemožná.

Päť príbehov verných mužov, ktorí zmenili svet. Po Rodokmeni milosti prichádza autorka Francine Riversová s piatimi príbehmi verných mužov. Za mužmi, ktorí formovali dejiny, treba hľadať hrdinov, čo pri nich stáli.Áron. Kňaz, ktorý žil v Mojžišovom tieni a statočne vyvažoval bratov strach.Kaleb. Bojovník, ktorý svojimi slovami burcoval srdcia mužov a priviedol Boží ľud do zasľúbenej zeme.Jonatán. Princ, čo sa v pokore spriatelil s mužom, ktorý sa namiesto neho stal kráľom.Amos. Prorok, ktorý počul Božie volanie a prihováral sa svojmu tvrdošijnému národu.Sílas. Pisár, ktorý sa vzdal svojho bohatstva, aby zaznamenával Božie slovo aj vtedy, keď ľudí v jeho okolí umlčovali.

Četba z deníku, který se stal symbolem utrpení Židů za 2. světové války. Anne se narodila v roce 1929 v Německu, v roce 1933 její rodina uprchla před Hitlerem do Amsterodamu. Tam se poté Frankovi spolu s dalšími Židy od roku 1942 až do vyzrazení v srpnu 1944 ukrývali v zadním traktu domu, kde sídlila otcova firma. Z té doby pochází také deník. Válku přežil z rodiny jen otec, Anne zahynula na jaře 1945 v Bergen-Belsenu. Deník Anne Frankové je jedním z nejbezprostřednějších a nejdojímavějších svědectví o dospívání židovské dívky za druhé světové války. Jeho pisatelka se narodila 12. června 1929 v zámožné židovské rodině bankovního úředníka ve Frankfurtu nad Mohanem. Poté co se stal Adolf Hitler kancléřem, odešli roku 1933 do Amsterodamu, kde Otto Frank působil jako ředitel společnosti na výrobu přípravku do marmelád Opekta. V zadním domě této firmy na Prinsengrachtu č. 263 se od července 1942 ukrývali před pronásledováním a zatčením. Spolu s rodinou Frankových se tu schovávali ještě další čtyři Židé, rodina otcova společníka van Pelse se synem Peterem a zubař Fritz Pfeffer (v deníku vystupují pod pseudonymy). V podzemí přežilo toto dobrovolně nedobrovolné společenství dlouhé dva roky: 4. srpna 1944 však do domu vpadla SS s holandskou policií, všechny ukryté zatkla a poté deportovala do koncentračních táborů v Polsku a Německu. Konce války se dožil jediný Otto Frank, Anne a její sestra Margot zemřely pravděpodobně někdy v únoru či březnu 1945 na následky tyfové epidemie v koncentračním táboře Bergen-Belsenu. U příležitosti svých 13. narozenin 12. června 1942 dostala Anne památníček, červenobíle károvaný sešit v plátěné vazbě, a rozhodla se, že si povede deník. Koncipovala ho zajímavým způsobem – zvolila formu dopisů fiktivní přítelkyni Kitty. Psala potají, pravidelně, svěřování se někomu, kdo má porozumění a koho může pokládat za svou skutečnou kamarádku, se jí stalo životní potřebou a náhradou za družné školní společenství. Poslední zápis je z 1. srpna 1944, tři dny před osudným zatčením. Miep Giessové, jedné ze zaměstnankyň firmy, obětavě pomáhající ukrývaným, se podařilo Annin deník zachránit ze změti věcí na podlaze, a teprve po válce, až když se potvrdila zpráva o Annině smrti, ho předala Otto Frankovi. Ten se v souladu s dceřiným přáním pokoušel – delší dobu neúspěšně – o jeho publikování. Když konečně deník pod názvem Zadní dům roku 1947 vyšel, stal se světovým bestsellerem. Byl zdramatizován i zfilmován, jeho náklad dosáhl milionů exemplářů a stal se symbolem tragického osudu milionů Židů za druhé světové války.Obsah: Sobota 20. června 1942 – úterý 29. září 19422. Sobota 3. října 1942 – sobota 27. března 19433. Pátek 2. dubna 1943 – pátek 10. září 19434. Čtvrtek 16. září 1943 – pátek 28. ledna 19445. Pátek 28. ledna 1944 – čtvrtek 16. března 19446. Pátek 17. března 1944 – středa 3. května 19447. Pondělí 22. května 1944 – sobota 15. července, 1944.Doslov

Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť. V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi – Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora.Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh.Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.

Kniha Nečakaný zlom odhaľuje okamžitý a silný vplyv modlitby prostredníctvom skutočného príbehu rodiny Smithovcov, ktorej syn zomrel a bol zázračne vzkriesený.Boh použil roky poznačené ťažkosťami, keď sa zdalo, že život je skôr o bolesti a strate ako o nádeji a milosrdenstve, aby Smithovcov pripravil na niečo výnimočné – na smrť a vzkriesenie ich syna.Keď sa štrnásťročný John v jedno januárové ráno prepadol do ľadového jazera, Joyce Smithová a jej rodina zdanlivo prišli o všetko. John ležal v nemocnici bez života viac ako šesťdesiat minút, ale jeho matka sa odmietla vzdať. Pozbierala všetku svoju vieru a silu a mocným hlasom volala k Bohu, aby jej syna zachránil. V tom Johnovo srdce zázračne ožilo a začalo opäť biť. V nasledujúcich dňoch John vyvrátil všetky prognózy a dlhoročné skúsenosti medicínskych odborníkov. Po šestnástich dňoch odvtedy, ako sa pod ním preboril ľad a bol vyše hodiny klinicky mŕtvy, vyšiel z nemocnice po vlastných, úplne uzdravený. Nečakaný zlom je o hlbokej pravde, že modlitba skutočne funguje. Boh ju využíva na to, aby nám pripomínal, že je stále s nami a že keď k nej pripojíme aj neotrasiteľnú vieru, nič nie je nemožné.

V našich dejinách bolo mnoho výnimočných žien, ktoré urobili niečo naozaj významné. No časom ich mená akoby zapadli prachom. Kniha SuperŽENY ponúka 50 príbehov odvážnych a akčných žien, ktoré sa nebáli kráčať svojou vlastnou cestou. Približuje ženy z rozmanitých oblastí spoločenského, vedeckého a kultúrneho života. Žili v rôznych obdobiach, pochádzali z rozličných spoločenských vrstiev a venovali sa rozmanitých činnostiam. A všetky urobili niečo veľké, čo ovplyvnilo život iných ľudí alebo celej spoločnosti. Od príbehu sv. Alžbety zo začiatku 13. storočia precestujete so superŽENAMI dejinami až po príbeh misionárky Veroniky Ráckovej, ktorá zahynula v roku 2016 v Južnom Sudáne. Spoznáte Žofiu Bošňákovú, ktorá sa po smrti stala veľmi slávnou, primášku Pannu Cinkovú, ženské aktivistky Annu Pivkovú aj Elenu Šoltésovú, pestovateľku ruží Máriu Henrietu Chotekovú, maliarky Želmíru Duchajovú Švehlovú a Ester Šimerovú Martinčekovú. Zoznámite sa s „našimi prvými" - lekárkou Máriou Bellovou, farárkou Darinou Bancíkovou, botaničkou Izabelou Textorisovou a inými priekopníčkami. Nevynechali sme ani superŽENY ako Mária Terézia, Anička Jurkovičová, Božena Slančíková či Terézia Vansová. Každý príbeh dopĺňa ilustrácia mladej výtvarníčky Zuzany Bartovej.

Nemôžem odpustiť. 7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

"Faraon Bolesława Pruse byl pro mě jednou z knížek, jejichž čas musí dozrát. Znáte to? Chodíte kolem knihovny, knížka z ní na vás juká, všichni vám říkají: přečti si to, a vy nic, chodíte kolem a děláte, že tam není. Pak nastane ta chvíle. Začtete se a vzápětí je tu úžas. A chuť do práce. Tak jsem žila s Faraonem od prvního pohlazení počítačové klávesnice až do dne premiéry dva a půl roku. Byl to krásný čas. Ideál toho, co si autor může přát: dlouhé hodiny strávené nad dějepisnými atlasy a pomocnou literaturou. Moudré, vědoucí a inspirující vedení dramaturgyně Jany Paterové. Konzultace s egyptoložkou Hanou Navrátilovou, ve snaze být co nejdůslednější v historických reáliích. Absolutní spolehnutí se na zkušenost a instinkt režisérky Markéty Jahodové. Možnost psát „na tělo“ pro herce, které jsem si vysnil. Možná si řeknete: "Co může dnešního posluchače zajímat na dávno zaprášeném příběhu z dob egyptských faraonů, vždyť dnešní čas, který žijeme, je tak jiný." A přece není! To, co jsem četla na stránkách Prusova románu, byl pro mě děj tak aktuální, až z toho mrazí v zádech. Ramses je mladý následník egyptského trůnu, tak trochu horká hlava, zapálený válečník. Před sebou má vidinu trůnu, chce na něj usednout po svém otci, chce vládnout dobře. Hodlá povznést svou zemi z chudoby pro dobro svého lidu i pro svou vlastní slávu. Jenže to, s čím se jako nový vládce Egypta musí utkat, je nepřehledný propletenec vztahů a vazeb, machinací, korupce, soukolí moci, které neúprosně mele a v němž prostý egyptský lid je jenom sumou zrnek písku, která mohou – mají – musí – být semleta na oltář „vyšších zájmů“. Ramses za dobu dvou let od nástupnictví k trůnu ujde dlouhou cestu. Snaží se poznat realitu ze všech stran, hledá cestu, jak povznést říši z bídy a nespravedlnosti, ale všechny jeho zprvu ušlechtilé zájmy začínají tát jako jarní sníh. Je Ramses kladná postava? Nebo je na straně pravdy jeho tvrdý sok, velekněz Herhor? Nebo Tutmosis, Ramsesův přítel a jeho druhé já? Ve zmíněných rolích uslyšíte Jiřího Langmajera, Filipa Blažka a Viktora Preisse." (autorka)

Spomienky lekára, politika a spisovateľa, ktorý stál pri zrode Československa. V období od roku 1906 do roku 1918 bol maďarskými úradmi niekoľkokrát zatknutý a rovnako ako Andrej Hlinka, aj on bol uväznený. Po prepustení sa podieľal na vzniku ČSR a bol krátko po vzniku republiky ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.

Krásná a urozená Zdislava nemá o nápadníky nouzi, ale hledá hluboký vztah založený na opravdové lásce. Její cestu zkříží Havel z Lemberka, který její city opětuje, ovšem jednoho dne bez vysvětlení zmizí. Zdrcená Zdislava nechce věřit, že by Havel zradil její důvěru, ale nejistota ji sžírá jako jed.

Zostavil, editoval a pýtal sa Štefan Hríb.Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

1. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi.Živé rozprávanie zavedie poslucháča priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť, a rozhodne sa utiecť.Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou audioknihy.Súčasťou audioknihy sú aj doplnkové materiály vo formáte PDF. Nájdete ich tu.

V roku 1933 ujde päťročná Hannah Pick-Goslarová so svojou rodinou z nacistického Nemecka do Amsterdamu, kde čoskoro nadviaže priateľstvo s dievčaťom, s ktorým má mnoho spoločného.Jej nerozlučnou kamarátkou sa stane bystrá, úprimná a veselá Anna Franková. Niekoľko krásnych rokov si v amsterdamskej štvrti Rivierenbuurt vychutnávajú bezstarostné detské hry, vzájomné návštevy a spoločné večere.­Keď v júni 1942 nacistická okupácia Európy naberie na obrátkach, dôjde k ich náhlemu odlúčeniu. Anna spolu s celou rodinou Frankovcov zdanlivo bez stopy zmiznú a zostanú po nich len neumyté riady z raňajok a neustlané postele. Kým si Hannah márne láme hlavu nad osudom svojej priateľky a dúfa, že je v bezpečí, jej rodinu postihne neľahký osud. Zajmú ich, pošlú do internačného tábora Westerbork a nakoniec Hannah so svojím otcom, mladšou sestrou Gabi a starými rodičmi skončí v transporte do tábora Bergen-Belsen.V hrôzostrašných podmienkach, kde je smrť všadeprítomná, sa Hannah dozvie správy o svojej drahej priateľke. Hannah sa pustí do zúfalej snahy o záchranu Anny bojujúcej o prežitie a neváha pritom riskovať vlastný život.Z tohto úchvatného biografického románu vyžaruje nádej, sila a schopnosť vzdorovať okolnostiam. Hannin príbeh o prežití navzdory všetkému je svedectvom nezlomnej sily priateľstva, lásky a spomienok.

Prečítaj si, ako sa Cristiano Ronaldo vypracoval z chalana, ktorý hrával pouličný futbal s PET fľašou, na európsku futbalovú ikonu a jedného z najslávnejších športovcov sveta. Zaboduj u svojich kamošov infoškami o Ronaldových úspechoch a zisti, prečo platí, že Ronaldo je macher!

Guzeľ Jachinová je najvýraznejšia debutantka v dejinách ruskej literatúry. Za román Zulejka otvára oči dostala niekoľko literárnych cien. Jej najnovšia kniha Transport do Samarkandu sa odohráva počas hladomoru na Povolží po ruskej občianskej vojne (1917 - 1922), keď náčelník transportu Dejev a komisárka Biela evakuujú v sanitárnom vlaku vyše stotisíc bezprizorných detí do Samarkandu. Ich cesta sa začína v Kazani, tiahne sa cez povolžské lesy, kazašskú step až k púšti Kyzylkum a turkménskym horám - počas jednej z najdramatickejších udalostí v dejinách. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Prečítaj si, ako Lionel Messi odišiel z Argentíny, aby sa stal barcelonskou legendou, sedemkrát vyhral Zlatú loptu a vyslúžil si titul Najväčší všetkých čias! Zaboduj u svojich kamošov infoškami o Messiho úspechoch a zisti, prečo platí, že Messi je macher!

Navenek působí jako nepřístupní géniové. A uvnitř? Daniel Tammet dokáže to, co jen málokdo na světě. Zvládne se naučit cizí jazyk za týden. Vyjmenuje zpaměti přes dvacet tisíc číslic v čísle đ a téměř automaticky řeší komplexní matematické operace. A žije se synestezií — vnímá čísla nebo slova jako pevně spojená s určitými barvami, tvary a strukturami. Jeho životní dráha má však k matematické průzračnosti daleko; výjimečnost totiž zpravidla znamená také nepochopení a osamění, posměch a někdy i šikanu. Narozen v modrý den je autobiografické vyprávění o dětství a dospívání mimořádně inteligentního chlapce s Aspergerovým syndromem, génia, pro něhož jsou obyčejné každodenní situace často neřešitelným problémem. Světový bestseller přeložený do bezmála dvaceti jazyků je příběhem o jedinečném prožívání citlivého chlapce i o společnosti, která jej obklopuje a zároveň ho svými požadavky a představami utváří.

Nový pohľad na vedecké a filozofické formovanie ikonického fyzika. Albert Einstein bol na konci druhej svetovej vojny vyzvaný, aby do série The Library of Living Philosophers (Knižnica súčasných filozofov) napísal svoju intelektuálnu autobiografiu. Vznikla tak jeho jedinečná osobná kniha Autobiografické zápisky, klasické dielo v dejinách vedy, ktoré vysvetľuje vývoj jeho myšlienok s neprekonateľnou srdečnosťou a jasnosťou.Hanoch Gutfreund a Jürgen Renn predstavujú dnešnému čitateľovi Einsteinove vedecké úvahy, sledujú jeho intelektuálne formovanie od detstva až po starobu a ponúkajú presvedčivý portrét tvorby filozofa a vedca. Kniha Einstein o Einsteinovi obsahuje celé znenie Autobiografických zápiskov doplnené o podnetné eseje, ktoré zasadzujú Einsteinove úvahy do kontextu jednotlivých etáp jeho vedeckého života. Autori čerpajú z Einsteinových diel, osobnej korešpondencie a kritických prác Einsteinových súčasníkov s cieľom poskytnúť nový pohľad na jeho najväčšie objavy. Súčasťou knihy sú aj Einsteinove odpovede jeho kritikom, ktoré vrhajú ďalšie svetlo na jeho vedecký a filozofický svetonázor.Autori hojne citujú z Einsteinových prvých nepublikovaných pokusov o sformulovanie svojej odpovede a venujú sa aj ďalšiemu Einsteinovmu krátkemu autobiografickému textu, ktorý napísal niekoľko týždňov pred svojou smrťou a ktorého prvý preklad do slovenského jazyka vychádza v tejto knihe. Kniha Einstein o Einsteinovi, doplnená o sugestívne kresby výtvarníka Laurenta Taudina, odhaľuje cestu ikonického fyzika k všeobecnej teórii relativity a zároveň zaraďuje jeho revolučné myšlienky k ďalším úžasným vedeckým objavom dvadsiateho storočia.

Brněnská spisovatelka a básnířka Zuzana Nováková (*1943) se ve své poslední knize vrací do dětství v Kloboukách u Brna. Její otec, katolicky orientovaný básník a dramatik Václav Renč, byl totiž v 50. letech 20. století komunisty na dlouhá léta uvězněn a jeho manželka se třemi dětmi našla útočiště na zdejší faře u legendárního P. Ladislava Simajchla. Hlavní postava Viktorka, autorčino "alter ego", velice těžce prožívá, že je dcerou „zrádce lidu“. Všichni dávají rodině bez otce najevo, že jsou špína. Zatímco maminka Helena je zahlcena praktickými starostmi o rodinu, dospívající Viktorka se utíká ke svým veršům. Lyrická próza o udavačství, ale i hrdinství, o hořkosti, ale i lásce a melancholii si klade otázky po možnostech svobodného života. Vydáním audioknihy si zároveň připomínáme 30. výročí pádu komunismu ve střední Evropě.

Na úsvitu šestnáctého století je Itálie rozdělena na nesčetné množství hašteřivých království. Mezi nimi putuje bizarní a fascinující postava: malíř a sochař, kterému se jako žádnému jinému daří zachytit ve svém díle duši předlohy. Je architektem, který dokáže postavit skvosty nejen podivuhodně krásné, ale zároveň tak odvážné, že předčí veškerou představivost. Staví válečné stroje, které snad pocházejí ze vzdálené budoucnosti. Je to vědec, který chce zkoumat mechanizmy každého vesmírného jevu: pohyb planet, vzduchu i vody, let ptáků, lidské tělo. Neexistuje žádná disciplína, ve které by neprokázal bezkonkurenční řemeslné zpracování i nadlidský um. Jmenuje se Leonardo da Vinci. Kolem jeho jména budou vznikat legendy, mýty a fantastické příběhy. Přesto v jeho životě stále existuje mnoho hádanek a nezmapovaných časových úseků. Chtělo by to stroj času, nebo výpověď očitého svědka, aby se konečně podařilo osvětlit tajemství toho, kdo je dnes pro nás nejzásadnějším představitelem renesance. Úžasná a fascinující kniha Massima Polidora je přesně tím: prostřednictvím vzpomínek (i když imaginárních) Francesca Melziho, který byl roky přítelem a oblíbeným žákem mistra, nás autor bere na neuvěřitelnou a bouřlivou cestu. Půjdeme spolu s Leonardem, budeme sledovat vývoj a vzestup jeho geniality, budeme ho obdivovat v okamžicích vzniku jeho nesmrtelných děl a přímo od něj uslyšíme myšlenky, které stvrzují největší talent v historii lidstva.

Kniha plná pútavých príbehov a krásnych fotografií pozýva čitateľa do Afriky. Talentovaná autorka bola celé štvrťstoročie dobrovoľnícky i profesionálne spojená s viacerými africkými krajinami, predovšetkým s Južnou Afrikou a Keňou, kde päť rokov pracovala a žila. Danica Olexová zahynula pri leteckom nešťastí Etiópskych aerolínií v roku 2019, no jej príbeh sa neskončil. Pokračuje ďalej nielen v originálne spracovanej knihe, ale aj v Nadácii Danice Olexovej – Baboon, ktorá bola založená na jej pamiatku. Kúpou knihy túto nadáciu podporíte.

"Její jméno působilo jako hvězda naděje, která vyvede romský lid z bludného kruhu nepochopení mezi Romy a gádži. Elena Lacková (* 22. března 1921 ve Veľkém Šariši - 1. 1. 2003 v Košicích) napsala první romskou hru, nacvičila ji se svými příbuznými v chatrči cikánské osady; psalo se o ní s obdivem v novinách, pozdvihla romipen z bláta ignorantského opovržení... Znovu jsem začala za Ilonou jezdit v roce 1976... A Ilona vyprávěla. Vyprávěla věci, o kterých nemluvila, když byl její muž naživu. Nic špatného - pouze uvolněné zvažování a hodnocení vlastního života. Bylo to fantastické a já začala natáčet. Natáčely jsme celé dlouhé večery, týden, deset dní, po celou dobu, co jsem u ní bydlela... Ilonina životopisná a zároveň etnologicky nesmírně zajímavá vyprávění jsem jezdila natáčet několikrát za rok po dobu osmi let. Průběžně jsem je přepisovala z magnetofonu a narůstaly mi stránky a posléze i fascikly romských textů. Při přepisování jsem znovuprožívala trans jako při Ilonině vyprávění. Zároveň jsem čím dále tím více pociťovala, že se nesmírně proviním na Iloně, na Romech i na Neromech, pokud její výpověď nesdělím dál." (Z předmluvy Mileny Hübschmannové.) Životopisná mozaika z prostředí romské menšiny. Vyprávění s fantaskními prvky, ale také výpověď ženy, která prožila dvě totality a zápasí o svou tradiční víru.

Rozhovory so Štefanom Hríbom. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róbertom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. Autor v knihe nerieši otázku skutočného odvolania Róberta Bezáka, ale snaží sa nájsť odpovede na tieto otázky:o Bohu: Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný zá­vojo človeku: Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekundeo cirkvi: Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchiiUkážka z knihy: Odpor ku kresťanstvu je zvláštna vec. Ale je spôsobený aj tým, že kresťanstvo je predstavované najmä ako niečo, čo musíš, ako príkazy, zákazy, a tiež ako územie hroziaceho hnevu. Nakoľko sa má človek Boha báť?Ja som tak učil morálnu teológiu, že čím pridávame viac príkazov, zákonov, tých trestných, tých penálnych, tým viac to hovorí o nedostatočnosti človeka. A čím menej je zákonov, tým to hovorí o väčšej hodnote človeka. Nie nadarmo mal svätý Augustín tú známu vetu: „Miluj a rob, čo chceš.“ Dôraz nebol na egoistické „rob, čo chceš“, ale na „miluj“.

V miestnosti vedľa pitevnej sály čakalo štrnásť cigánskych detí, ktoré srdcervúco nariekali. Doktor Mengele k nám neprehovoril ani slova a pripravil 10 a 5 mililitrové striekačky. Z krabice vytiahol Evipal, z ďalšej chloroform, ktorý bol uskladnený v 20 mililitrových nádobkách, a položil ich na stôl. Následne bolo privedené prvé dvojča, štrnásťročné dievča. Mengele mi ju nakázal vyzliecť a uložiť na stôl. Potom jej do žily pravej ruky vstrekol Evipal. Akonáhle dieťa zaspalo, nahmatal jej ľavú srdcovú komoru a vstrekol 10 ml chloroformu. Po jednom malom myknutí bolo dievča mŕtve, potom ju Mengele nechal preniesť do miestnosti pre mŕtvoly. Rovnakým spôsobom boli usmrtené v priebehu noci všetky dvojčatá. Josef Mengele sa stal prežívajúcim symbolom Hitlerovho konečného riešenia, stelesnením jeho hrôz chladný, odosobnený, a vždy dokonale pripravený na predlžovanie smrtiacich obradov pekelných selekcií, ktorých sa vtedy mladý doktor SS pravidelne zúčastňoval počas dvadsaťjeden mesiacov strávených v koncentračnom tábore Auschwitz. Spomienka na muža útlejšej postavy s upravenými vlasmi v tmavozelenom úhľadne vyžehlenom plášti s dôkladne vyumývanou tvárou a čiapkou so znakom smrti SS posadenou švihácky do strany zostáva vrytá do pamäte tých, ktorí prežili jeho skúmavý pohľad hneď po príchode na stanicu v Auschwitzi. Mierne rozkročený v nablýskaných čižmách, palec položený na opasku s pištoľou, skúmal svoju korisť chladnými prenikavými očami. Smrť vľavo, život vpravo. Predpokladá sa, že štyristotisíc ľudských duší bábätiek, malých detí, mladých dievčat, matiek, otcov a starých rodičov ľahkovážne odmávala smerom vľavo palička, ktorú držala ruka v rukavici. Mengele bol hlavným zásobovačom plynových komôr a krematórií. Občas jeho kamenný výraz tváre ožil. Oči mu zasvietili a ruky zjemnili gestá. Bolo to v okamihoch, keď genetik Josef Mengele zbadal dvojčatá.

Nikdy som si neuvedomila, že moja rodná dedina je taká maličká, kým som všetkých jej obyvateľov neuvidela zhromaždených na dvore základnej školy. Postávali sme v hlúčikoch na zoschnutej tráve. Niektorí si medzi sebou šepkali a zamýšľali sa nad celou tou situáciou. Iní v šoku mlčali. Nikto ešte nechápal, čo sa vlastne deje. Od tej chvíle som sa v každej svojej myšlienke a v každom svojom čine dovolávala Boha. Extrémisti na nás mierili svojimi zbraňamiAk nechcete konvertovať, necháme vás odísť k hore, tvrdili, a tak sme ich poslúchli a odobrali sa na druhé poschodie školy. Sotva sme sa stihli rozlúčiť s mužmi, ktorí ostali na školskom dvore. Domnievam sa, že ak by sme vtedy boli poznali pravdu a vedeli, čo sa našim mužom prihodí, žiadna žena by svojho syna alebo manžela neopustila.Intímne a mučivé spomienky bývalej zajatkyne Islamského štátu v podobe dych vyrážajúceho a inšpiratívneho príbehu. Nadia Muradová sa narodila a vyrástla v Kocho, malej dedine na severe Iraku, ktorú po generácie obývali mierumilovní roľníci a pastieri. Patrila do komunity jezídov a spolu so svojimi súrodencami žila tichým, skromným životom. Nadia snívala o tom, že sa stane učiteľkou dejepisu, alebo si otvorí vlastný salón krásy. Avšak 15. augusta 2014, keď dovŕšila sotva dvadsaťjeden rokov, tento jej život sa skončil. Príslušníci Islamského štátu zmasakrovali obyvateľov jej dediny, popravili mužov, ktorí odmietli konvertovať na islam a ženy, ktoré boli pristaré na to, aby sa stali ich sexuálnymi otrokyňami. Šiestich Nadiiných bratov zavraždili, krátko na to i jej matku - ich telá potom neúctivo nahádzali do masových hrobov. Nadiu odvliekli do Mósulu a donútili ju tak, ako tisíce ďalších jezídskych dievčat, stať sa sexuálnou otrokyňou. Nadia bola v zajatí viacerých militantov a zažívala opakované znásilňovanie a mučenie. Nakoniec sa jej podarilo utiecť zo zajatia a nájsť úkryt v istej sunnitskej rodine, ktorej najstarší syn riskoval život, aby jej pomohol do bezpečia. Ako prostému roľníckemu dievčaťu z irackého vidieka sa Nadii nikdy ani len nesnívalo o tom, že raz bude rečniť pred Organizáciou Spojených národov alebo bude nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Dovtedy nikdy nenavštívila iracké hlavné mesto, ba ani nevidela naživo lietadlo. Jej únoscovia jej nahovárali, že jezídovia budú vymazaní z povrchu zemského a boli chvíle, keď im skutočne verila. Dnes však príbeh Nadie Muradovej očitej svedkyne brutality Islamského štátu, obete znásilnenia, utečenkyne a jezídky núti svet, aby nezatváral oči pred genocídou v Iraku. Jej príbeh je výzvou k činom, dôkazom nezlomnosti ľudského ducha a vyznaním lásky pre jej stratenú domovinu, krehké jezídske spoločenstvo a rodinu, ktorú zničila vojna.

Maude Julienová prežila také detstvo, že len málokto by uveril, že sa také čosi môže stať. Vyrastala aj s rodičmi v obrovskej vile na severe Francúzska. S nikým sa nestýkali. Otec ju nútil podstúpiť množstvo krutých testov, jeho dcéra sa mala totiž stať nadčlovekom. Okrem toho sa musela učiť hrať na desiatkach hudobných nástrojov. Zatváral ju v pivnici, zatiaľ čo dookola behali potkany a bez zaváhania musela dokázať držať drôty nabité elektrinou. Jediné dievča na svete je rozprávanie o tom, ako Maude našla nádej v prekliatom a osamelom živote pomocou lásky zvierat a predstavivosti vo svete kníh. Je to príbeh o inštinkte, súcite a vášni. Unikla, aby mohla porozprávať, čo prežila.

„Nateraz bližšie chceme sa zaoberať pamiatkou dňa 4. mája 1919. roku tragickou smrťou predčasne a neočakávane usmrteného generála Štefánika, aby nám stále bol pred očami ako muž veľkej viery, smelých činov; ako vedátor svetového mena a večne sa skvúci národný hrdina.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Stačilo necelých sedem rokov islamského fundamentalizmu hnutia Taliban, aby Afganistan stratil tvár, charakter, aby sa zabudlo na jeho dušu... A pritom všetci chceli iba mier. Podrobili sa a vrátili sa do minulosti. Vlastne niekam, kde začínal ich prorok Mohamed. Niekto by povedal: „Dnes sú predsa iní. Taliban skončil na smetisku dejín.“ Ibaže džínsy a západné tričká, ktoré vidíme na mladých ľuďoch v uliciach, nezmenia zo dňa na deň nevyliečenú dušu. Autor Peter Kijaba zaujme už svojím životným príbehom. Prešiel päťročnou službou vo Francúzskej cudzineckej légii, posledných desať rokov pracoval ako kontraktor vo vysoko rizikových oblastiach na Haiti a v Afganistane a dnes pôsobí v Iraku. Po prvej knihe Kontraktor, ktorá sa stala slovenským bestsellerom, sa vo svojich spomienkach vracia do Afganistanu. Pre slovenského čitateľa vzdialená, exotická krajina, v ktorej sa bojuje, dokonca sme tam vyslali vojenský kontingent. A v skutočnosti? Dva osudy – Kalaša Timuka a britskej agentky Šahily – sa v Afganistane neustále pretínajú a zrážajú, okolie, v ktorom žijú, predstavujú dva svety, dva strety civilizácií, tej západnej a východnej. Popritom vnímame udalosti, ktoré v súčasnosti formujú Afganistan, úlohu EÚ a rôznych sprostredkovateľov mieru, ktorí majú na mysli len svoje vlastné ciele. Zlo si nevyberá sa dostane čitateľovi hlboko pod kožu reálnym zobrazením skutočnosti plnej teroru a beznádejou, ktorá sa rozprestrela nad touto bohatou krajinou, z ktorej by si každý chcel uchmatnúť svoj šťavnatý kus. A pritom všetci chceli iba mier!

„Toto je príbeh o zrodení hrdinu. Tým hrdinom ste vy.“Pre Davida Gogginsa bolo detstvo nočnou morou – chudoba, predsudky a fyzické násilie mu vypĺňali dni a strašili ho po nociach. Vďaka sebadisciplíne, psychickej odolnosti a tvrdej práci sa však zmenil z deprimovaného mladého muža s nadváhou a bez budúcnosti na ikonu amerických ozbrojených síl a jedného z najlepších vytrvalostných športovcov na svete. Ako jediný človek v dejinách úspešne absolvoval elitný výcvik špeciálnych jednotiek amerických námorných, vzdušných a pozemných tímov Navy SEALs, ľahkej pechoty Army Rangers aj taktických jednotiek vzdušných síl Air Force Tactical Air Controller, vytvoril rekordy v množstve vytrvalostných súťaží a časopis Outside mu preto dal prezývku najzdatnejší muž Ameriky.V knihe Nič ma nezlomí rozpráva svoj ohromujúci životný príbeh a odhaľuje, že väčšina z nás využíva približne štyridsať percent svojich schopností. Nazýva to štyridsaťpercentným pravidlom a svojimi skúsenosťami ukazuje cestu, ktorou môže hocikto zvládnuť bolesť, rozdrviť strach a naplno zúročiť svoj potenciál.

"Som ako Boh, keď si poviem, že niekto zomrie, zomrie ešte dnes." Virginia Vallejová úprimne a pravdivo opisuje udalosti, ktoré sa čoskoro premenil na príbeh hrôzy a pomsty. V odvážnom, drsnom, očarujúcom a dekadentnom rozprávaní odkrýva informácie o Pablovi Escobarovi, jeho intimnom živote aj o zločinoch, ktoré neboli odhalené. Opisuje vznik kokaínového priemyslu, Escobarov legendárny zmysel pre korupciu a teror a vzťahy medzi jeho obchodom a karibskými diktátormi, kolumbijskou vládou minulého štvrťstoročia a americkou tajnou službou. Po rozchode s Escobarom v roku 1987 a najmä po jeho smrti roku 1993 sa Virginia Vallejová stala spoločensky nežiaducou osobou. Po prečítaní tohto jedinečného príbehu si čitatelia môžu urobiť vlastný úsudok o živote, ktorý Virgiania prežila najprv ako dieťa vnímajúce svet so široko otvorenými očami, potom v hlbokej láske a obdive k odvahe Pabla Escobara a jeho veľkorysosti k najchudobnejším a potom v konečnom štádiu ich vzťahu v absolútnej nemohúcnosti zastaviť hroziacu vojnu medzi Escobarom a svojou krajinou a čoraz silnejším konkurenčným kartelom Cali. Virginia, ktorá spojila svoj život s politicky nekontrolovateľným, skorumpovaným, vraždiacim mafiánom, vášnivým milencom a kokaínový kráľom rozpráva príbeh smrteľnej lásky, závratného bohatstva a nezmyselného násilia.

V roku 1984 získal Peruánec Carlos štipendium na štúdium v ČSSR. Jeho mama s tým nesúhlasila, bála sa, čo sa mu v takej exotickej krajine môže stať, ale pustila ho. Carlos prišiel do Bratislavy a v jazykovej škole stretol celý svet. Na začiatku najmä pozoroval a písal domov o všetkom novom. V tejto knihe rozpráva, čo videl, čo cítil a ako žil, najprv v spoločnosti zahraničných študentov, neskôr na univerzite. Je to história Carlosovho dospievania, ale aj história premeny Slovenska v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch.

Tami Oldhamová a jej snúbenec Richard Sharp boli mladí a zaľúbení, život mali pred sebou. Keď vyrazili na jachte Hazana z Tahiti, obloha bola belasá, slnko žiarilo. Ich cieľom bolo San Diego. Po dvoch týždňoch plavby prišla pohroma. Hoci sa všemožne usilovali vyhnúť blížiacemu sa hurikánu, ocitli sa v pasci na rozbúrenom mori, s vlnami vysokými ako mrakodrapy.Richard sa pripútal a zostal na palube, Tami poslal do podpalubia. Poslednou Taminou spomienkou bol Richardov výkrik. Potom nastala tma. Keď sa Tami po niekoľkých hodinách prebrala a vyšla na palubu, zistila, že Richardov bezpečnostný popruh sa utrhol. Kniha Kým prišla búrka je skutočný príbeh o tom, ako sa Tami po štyridsaťjeden dňoch zázračne podarilo doplávať do bezpečného prístavu, hoci jej nefungoval motor a nemala sťažne. Je to nezabudnuteľný príbeh o láske, strate a prežití na rozbúrenom mori a o tom, že ani v tých najtemnejších chvíľach nie sme sami.

Úspešný autobiografický román po nemecky píšucej autorky slovenského pôvodu Ireny Brežnej - v nemeckom origináli vyšla táto próza až po slovenskom vydaní a získala veľký ohlas v priestore nemeckého jazyka, ktorý sprevádzal aj záujem o jej preklad do viacerých jazykov. Prostredníctvom detskej hrdinky Jany, ktorej mama „zmizla" vo väzení, oživuje spoločenskú atmosféru rokov päťdesiatych, ale i fantazijný čas detstva plný veľkých pocitov a činov. Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“ Vydanie audioknihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Životopisy sa zvyčajne vydávajú až po smrti dotyčného človeka. Literárna hyperbola môže všeličo dokresliť, vyretušovať či vymaľovať vhodnejšou farbou.Imrich Béreš však bilancuje svoj život ešte ako činorodý zrelý muž. Pretože je čo bilancovať. Aj bez zveličovania a prifarbovania. Lebo jeho život bol bohatý, radostný a plný víťazstiev. Nezriedka však býval aj smutný, krutý, beznádejný a vyplnený nezmerateľnými bolesťami a smútkami. Imrich Béreš zostal napriek tomu šťastným človekom. Azda preto, lebo sa vlastnú bolesť vždy pokúšal premeniť na radosť iných. Smrť účinkovala v jeho okolí akosi pričasto, no nezlomila ho. Po každej jej bezohľadnej návšteve našiel silu znova sa usmievať. A pomáhať druhým. Nie preto, že na to mal, ale preto, že v sebe vždy nosil to, čo doňho vštepili rodičia: V živote sa netreba pozerať len na seba, ale aj okolo seba.

Štefan Karak (1951) sa narodil v Trenčíne, od jedného roka žije v Zemianskych Kostoľanoch. Absolvoval Elektrotechnickú fakultu Technickej univerzity v Bratislave.Až do dôchodku pracoval ako vývojár a odborník pre riadiacu a informačnú techniku v Elektrárni Nováky. Život zasvätil rodine a športu. Vynikal v hádzanej, basketbale, stolnom tenise, ľahkej atletike.Neskôr ho zaujalo horolezectvo a extrémne behy v horách. Zúčastnil sa na šiestich Majstrovstvách sveta v behu do vrchu, absolvoval mnohé z najuznávanejších ultrabehov na svete. Je držiteľom niekoľkých slovenských rekordov. Za mimoriadne výsledky viackrát získal ocenenie Krištáľový páv.

Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. „Páči sa mi ostať ležať a byť mŕtva, keď som sa obetovala za druhých. Škoda, že je už po vojne aj po Veľkej revolúcii a naši proletári sú slobodní. Všetko dôležité je vykonané, teraz už len musíme byť šťastní, a to je strašne ťažké.“

Novinár a spisovateľ Michael Wolff vďaka dobrým vzťahom s Trumpovým kabinetom prináša kuloárne informácie z pracovne najkontroverznejšieho prezidenta všetkých čias.Prvých deväť mesiacov volebného obdobia Donalda Trumpa sa nieslo v znamení búrlivých, šokujúcich a mimoriadne kontroverzných udalostí. Známy autor a novinár Michael Wolff, ktorý mal neobmedzený prístup do Západného krídla, v knihe opisuje dramatické a živelné úradovanie, odrážajúce prezidentovu osobnosť, čím odkrýva pravdu o chaose v Oválnej pracovni. Dozviete sa:čo si o prezidentovi Trumpovi myslí jeho štáb;čo priviedlo Trumpa k tvrdeniu, že ho bývalý prezident Obama odpočúva;prečo vyhodili šéfa FBI Jamesa Comeyho;prečo sa hlavný stratég Steve Bannon a Trumpov zať Jared Kushner nemohli ani cítiť;kto v skutočnosti riadi Trumpov úrad po tom, čo Bannona vyhodili;ako úspešne komunikovať s Trumpom;čo má Trumpov úrad spoločné s filmom Producenti.Americká spoločnosť je dnes mimoriadne polarizovaná a na svedomí to má prezident Trump. Kniha Oheň a síra od Michaela Wolffa je brilantne napísaná a mimoriadne aktuálna správa o situácii v Bielom dome. Vysvetľuje, ako a prečo sa Donald Trump stal kráľom sporov a rozkolov.