Biografie

Ak sa niekto narodí v černošskom gete, vyrastá v neúplnej rodine a v škole ho považujú za jedného z najhorších, potom asi nie je ťažké predstaviť si, „čo asi z toho dieťaťa bude“. Na začiatku Ben Carson – chlapec bez perspektívy, ktorý nevie, či nájde v živote zmysluplné uplatnenie. Na konci Ben Carson – známa kapacita v odbore neurochirurgia, muž z novinových titulkov, ktorý prináša nádej mnohým pacientom a ich blízkym…Skutočný príbeh interpretuje Ivo Gogál. Obsah: "Zbohom, otec!" Sama a odvážna V ôsmich rokoch Nádej 1. Nádej 2. Veľký problém jedného chlapca Zúrivec Úspešný študent Kam do školy? Zmena pravidiel Vážna známosť 1. Vážna známosť 2. Krok vpred Konečne lekárom Rok v Austrálii Maranda Úspech, alebo prehra? 1. časť Úspech, alebo prehra? 2. časť Malá Beth Tri deti Craig a Susan 1. Craig a Susan 2. Siamské dvojčatá Dni napätia Rodina

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý jediný vojnu prežil.

Hannah Shahová je dcérou imáma, vodcu mešity a náboženského spoločenstva moslimov. Žije ako oddaná moslimka v pakistanskej rodine v Anglicku, ale za zatvorenými dverami, ako motýľ chytený do siete. Takmer desať rokov ju jej otec fyzicky týral a sexuálne zneužíval v pivnici ich domu. Ako šestnásťročná zistila, že ju chcú vydať proti jej vôli do Pakistanu. Pozbierala odvahu a utiekla z domu. Z pohľadu rodiny spáchala ešte jeden, ten najťažší hriech – prestúpila na kresťanskú vieru. Preto ju neúprosne prenasleduje nielen vlastný otec, ale aj bratia, ktorí chcú sestru potrestať za poškvrnenie rodinnej „cti“ smrťou. Vystrašená, ale odhodlaná Hannah musí hľadať nové a nové úkryty. Napokon sa jej podarí dostať svoj život do normálnych koľají. Oslobodí sa od pocitu hanby, odmietne náboženskú neznášanlivosť a predovšetkým sa zbaví tieňov neradostného detstva, ktoré ju ustavične prenasledujú.

Anthony Casso, ktorý po otcovi zdedil prezývku „Gaspipe“ čiže „Rúrka“, bos smutne známeho luccheseovského klanu z New Yorku, bol priam predurčený na život v mafii. Jeho nos na peniaze – dômyselné plány únosov nákladných áut, bankové lúpeže a dovoz ohromného množstva drog do New Yorku – mu pomohol šplhať sa po rebríčku organizovaného zločinu. Mafián zodpovedný za aspoň päťdesiat vrážd žil na vysokej nohe, mal krásnu ženu a toľko peňazí, že nevedel, čo s nimi. Keď ho roku 1994 konečne chytili, stal sa tým, čo v živote najviac nenávidel – donášačom. Kniha Gaspipe – Spoveď mafiánskeho bossa je šokujúci príbeh Anthonyho Cassa od krvavej roztržky s Johnom Gottim cez spoluprácu s „mafiánskymi policajtmi“ až po Prípad okná, ktorý predznamenal koniec vtedajšej newyorskej mafie. Tento exkluzívny pohľad do podsvetia odkrýva fungovanie mafie v New Yorku od jej začiatkov až do dnešného dňa. Anthony „Rúrka“ Casso bol superhviezdou newyorskej mafie zodpovednou za viac ako päťdesiat vrážd.

Strhující memoár o procesu uvědomování si sebe sama, odhodlání, osobním rozvoji a rodinné loajalitě se okamžitě stal bestsellerem, patřil k oblíbeným knihám Baracka Obamy za rok 2018 a časopis TIME Taru Westoverovou zařadil mezi 100 nejvlivnějších osobností pro rok 2019.Tara Westoverová poprvé vkročila do školní třídy, když jí bylo sedmnáct. K lékaři poprvé zašla ještě o několik let později. Vyrůstala na samotě v idažských horách, v mormonské rodině survivalistů a náboženských fanatiků – psychicky nemocný otec se připravoval na konec světa, hromadil zásoby a nedůvěřoval státním institucím a vládě, matka se živila jako bylinkářka, léčitelka a asistentka při domácích porodech. Tara pracovala s otcem na šrotišti, kde jí dnes a denně hrozil úraz, pomáhala matce vyrábět tinktury, jeden starší bratr ji týral. Postupně dospěla k rozhodnutí, že jedinou možností je vzbouřit se a odejít z domova.Sama se připravila na přijímací zkoušky a byla přijata na Univerzitu Brighama Younga. Poté studovala na Harvardu a v Cambridgi, kde získala doktorát. Cesta ke vzdělání ovšem znamenala rozkol s rodiči a těmi sourozenci, kteří zůstali žít v Idahu. Tara zjistila, že vzdělání má osvobozující moc, ale zároveň poznala, jak vysokou cenu je za něj nucena zaplatit.

Mladá novinárka Alexandra Heminslayová vždy očakávala od cvičenia zázraky: zadok atléta, pás supermodelky a rýchlosť gazely. Znechutená fitnescentrami a jogou sa jedného dňa rozhodla behať. Jej prvý pokus dopadol katastrofálne. O šesť rokov neskôr sa hrdila medailami z piatich maratónov na dvoch kontinentoch.Možno si myslíte, že táto kniha bude o ambíciách (iste, veď v upršané nedeľné ráno sa len málokomu chce vyliezť z postele), alebo o vzťahoch (vrátane trápneho rozhovoru s personálom v športovom obchode pri výbere tenisiek), či o tele (štvorky prsia treba pri behu nejako skrotiť). Máte pravdu. Ale zároveň vám ukáže, že aj vy môžete zvládnuť oveľa viac, ako si myslíte. Je to vtipná a úprimná spoveď plná emócií vhodná naozaj pre každého – či už sa behu venujete intenzívne, alebo bežíte za autobusom, alebo len rozmýšľate pri telke s vínom a čipsami, že by ste sa na to možno, samozrejme až od zajtra, dali.

Kniha Malo to zmysel prináša odvážny a inšpiratívny príbeh o učení, láske a odkaze. Nastoľuje otázku, na čom v živote naozaj záleží. David Menasche sa naplno oddával práci stredoškolského učiteľa angličtiny. Svojou vášňou študentov inšpiroval. Pri osobných zápasoch im dodával optimizmus a poskytoval cenné rady do života. Po šesťročnom boji s rakovinou mozgu takmer prišiel o zrak, spomienky, pohyblivosť a – čo vnímal najtragickejšie zo všetkého – schopnosť vyučovať. Predstava, že už nebude môcť denne ovplyvňovať životy mladých ľudí, ním otriasla. Prestať učiť však nedokázal. Rozhodol sa, že preruší liečbu a triedu si spraví priamo zo života. Náročná cesta, ktorá sa pred ním otvorila, mu vôbec nenaháňala strach. Rakovina ho obrala o minulosť a celkom určite mu vezme aj budúcnosť. No nebol ochotný dovoliť, aby mu ukradla aj prítomnosť. Na facebooku preto zverejnil odvážny plán: podujať sa na cestu naprieč Amerikou – autobusom, vlakom, pešo s pomocou slepeckej palice s červeným hrotom – v nádeji, že na vlastné oči uvidí, ako sa darí jeho bývalým študentom. Ovplyvnil nejako ich životy? Do štyridsiatich ôsmich hodín od zverejnenia správy sa mu ozvali študenti z vyše päťdesiatich miest, aby mu ponúkli podporu a strechu nad hlavou.David precestoval asi trinásťtisíc kilometrov – z Miami cez New York, strednú časť Ameriky až po prieliv Golden Gate – a navštívil stovky študentov. Pri svojej nebojácnej púti preskúmal to, čo od života chceme a potrebujeme azda všetci – rodinu, pocit bezpečnosti, nezávislosť, lásku, dobrodružstvo. Nevdojak nás primal k tomu, aby sme sa zamysleli nad svojím zoznamom priorít.

Ladislav Preininger odešel v roce 1913 do Francie na zkušenou. V Paříži ho zastihlo vypuknutí první světové války a on jako český vlastenec a Sokol patřil k prvním dobrovolníkům, kteří se přihlásili do Cizinecké legie. Stal se příslušníkem roty „Nazdar“, se kterou se účastnil bitvy u Arrasu, během níž byl zraněn. Po vyléčení pokračoval ve službě v Africe a Řecku, v roce 1917 se stal členem 21. střeleckého pluku čs. legií. S ním se účastnil posledních bojů na západní frontě a zažil kapitulaci Německa. Avšak ani po návratu do vlasti na něj nečekal mír. Se svými druhy se zapojil do bojů na Těšínsku a Slovensku. Následně se stal vojákem z povolání, sloužil mimo jiné jako spojovací důstojník u francouzské vojenské mise v ČSR. K obraně vlasti byl připraven i v osudovém roce 1938. Po okupaci českých zemí se zapojil do odboje v rámci organizace Obrana národa. V roce 1941 byl ale zatčen a popraven. Tyto dějinné události zachytil vlastním pohledem ve svém deníku, který si po celou dobu psal, a nabízí nám tak pohled na tuto dobu očima přímého účastníka.

Lindin život sa zdá byť dokonalý. Očarujúci manžel, život v Amerike, luxusná rezidencia v rodnom kraji, päť krásnych detí. A tajomstvá ukryté za múrmi domu snov.

Anthony Webster je šesťdesiatnik. Žije sám, je holohlavý, triedi odpad, udržiava byt v čistote a zveľaďuje ho, aby nestratil hodnotu. Anthony si neničí pneumatiky na aute neopatrnou jazdou a dobrovoľníči v nemocnici. Sám seba považuje za znášanlivého a vraví, že čas je na jeho strane. Už je vo veku, keď sa zvykne rekapitulovať. A spomínať viac ako predtým. Anthonymu sa pred očami odvíja príbeh o dávnom stredoškolskom priateľstve štvorice chlapcov, ktorého dôsledky postupne začínajú ovplyvňovať aj hrdinov dnešok. Mudrovali vtedy o zákonitostiach fungovania všehomíra i o všeličom inom. A najmä: túžili po láske mladých žien. Osud im prihral Veroniku z Chislehurstu. Meandre Anthonyho pamäti nadobúdajú nový tvar i hĺbku, voda v nich kalnie. Vynárajú sa staré zážitky. Nasvietené v súčasnosti prebiehajúcimi udalosťami získavajú inú farbu, inú chuť aj iný zápach. Svet je zvláštny. Život tiež. A ľudia najzvláštnejší. Víťazná kniha Man Booker Prize 2011.

Prázdno rodiny je zbierka deviatich poviedok významného írskeho spisovateľa Colma Tóibina. Sú ovplyvnené autorovými zážitkami a spomienkami z Írska, Španielska či Spojených štátov. Suverénne napísané príbehy, nežné, ale i kruté, neobyčajne citlivo vyrozprávané. Hovoria o skrytých túžbach ľudí, ktorí sa často nechtiac ocitli v cudzom, ďalekom svete. Tóibínov štýl je úsporný, no zároveň svojsky poetický. Poviedky z Prázdna rodiny sa líšia témou aj rozsahom, spája ich však málo vypovedaných slov medzi uzavretými a mlčanlivými postavami, ich zmeškané životné šance, neúspešné návraty, nenaplnené nádeje, sklamania a časté pohľady na sivomodré more z výbežku kamenistej pláže na jednom z mnohých koncov sveta.

Ak sa narodíš v Afganistane v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, môže sa stať, že hoci si len dieťa malé ako kozľa a jeden z najlepších hráčov v hre buzul-bazi, ktosi si nárokuje na tvoj život. Tvoj otec zomrel, keď pracoval pre bohatého majiteľa. Náklad kamióna, ktorý šoféroval, sa strati a ty by si mal byť „odškodné“. Preto keď zabúchajú na dvere, utekáš sa schovať. Ale časom si priveľký, aby si sa zmestil do diery, ktorú vykopala tvoja mama. Jedného dňa ti preto povie, že musíte odcestovať. Odprevadí ťa do Pakistanu, pohladí ti vlasy, ty jej sľúbiš, že sa staneš slušným človekom, a nechá ťa samého.Týmto tragickým prejavom lásky sa pre Enaiatollaha Akbariho začína život predčasne dospelého a jeho neuveriteľná cesta, ktorá ho privedie cez Irán, Turecko a Grécko až do Talianska. Odysea, na ktorej sa stretol s ľudskou úbohosťou i šľachetnosťou, mu napriek všetkému nezotrela z tváre imponujúci úsmev ani zmysel pre iróniu. Enaiatollah napokon našiel miesto, kde chcel zostať a zostarnúť. Toto je jeho príbeh.

Nezvyčajný príbeh Diany, ktorá dlho trpí komplexom menejcennosti, sa nesie v dvoch časových rovinách. Mladá žena sa po strate dieťaťa ocitne v nemocnici. Pod vplyvom udalostí sa jej podvedomie nechce prebudiť zo spánku a v spomienkach hľadá odpoveď na otázku, čo sa to porobilo s jej životom. Nie tak dávno sa plachá, nevyrovnaná Diana napriek matkinmu nesúhlasu vydala za Kamila, muža s prázdnymi vreckami, ale veľkým srdcom. Kamil jej ponúkol porozumenie, lásku a istotu. A najmä očividne miloval každý kilogram navyše na jej plnom tele. Žiaľ, nedostatok prostriedkov pomaly, vytrvalo nahrýza Dianin rodinný život. Zdá sa, že aj Kamil sa nejako mení... Zvíťazí neistota a čoraz väčšie podozrenie nad vierou a odhodlaním ubrániť svoju lásku?

Túžba dobyť oproti túžbe pochopiť Paolo Cognetti, fascinovaný knižkou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o 40 rokov skôr. Obaja navštívili končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry. Okrem niekoľkých dobrých priateľov (a, pravdaže, početnej karavány, nevyhnutnej na takéto vysokohorské putovanie) Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knižky, modré ovce a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

Život a dielo Agathy Christie spracovalo množstvo autorov a sama kráľovná detektívok vydala svoj vlastný životopis, Janet Morganová však dostala ponuku priamo od Agathinej rodiny, aby napísala jej „oficiálnu biografiu“. Vďaka tomu získala exkluzívny prístup k Agathiným zápisníkom, korešpondencii i ďalším písomnostiam a tiež mala príležitosť vyspovedať početných Agathiných príbuzných, priateľov a spolupracovníkov. Výsledkom je obsiahla a dôkladne spracovaná publikácia, ktorá sa opiera predovšetkým o citáty a svedectvá jednak samotnej Agathy Christie, ako aj tých, ktorí k nej mali blízko. Čitateľom tak ponúka nové uhly pohľadu na Agathinu osobnosť, prácu, rodinu, názory, skúsenosti – a možno dokonca aj na jej záhadné a nikdy nevysvetlené jedenásť dní trvajúce zmiznutie...

„Musím žiť s vedomím, že jestvuje reálna šanca, že ma Putin alebo prisluhovači jeho režimu môžu dať jedného dňa zavraždiť. Podobne ako väčšina ľudí, ani ja netúžim po smrti a nechcem sa nechať zabiť. Nemôžem tu síce uviesť všetky protiopatrenia, ktoré som urobil v záujme ochrany svojej rodiny a seba, no jedným z nich je táto kniha. Keby ma zavraždili, budete vedieť, kto to spáchal. Keď si moji nepriatelia prečítajú túto knihu, dôjde im, že o tom viete. Ak teda sympatizujete s túžbou po spravodlivosti a súcitíte so Sergejovým tragickým osudom, podeľte sa, prosím, o tento príbeh s každým, koho poznáte. Taký jednoduchý čin pomôže udržať nažive ducha Sergeja Magnitského a bude to mať oveľa väčší význam ako armáda mojich telesných strážcov.“V novembri roku 2009 voviedli mladého, vychudnutého právnika Sergeja Magnitského do mrazivej izolačky moskovskej väznice. Pripútali ho k posteli. Potom k nemu pristúpili ôsmi policajti a ubili ho na smrť. Akého zločinu sa Magnitský dopustil? Svedčil proti predstaviteľom ruského ministerstva vnútra, ktorí ukradli 230 miliónov dolárov, ktoré jeden z najúspešnejších hedžových fondov na svete zaplatil na daniach ruskému štátu. Brutálna vražda Sergeja Magnitského nebola dodnes vyšetrená a vinníci neboli potrestaní. Posmrtný súdny proces proti Magnitskému bol vykonštruovaná fraška, ktorá prispela k ďalšej diskreditácii Putinovho režimu v očiach svetovej verejnosti. Faktografický román Zatykač odhaľuje celú kamufláž, ktorou sa ruské úrady snažili zastrieť pravdu o Magnistkého uväznení a zavraždení. Je to prienik do temného jadra Kremľa. Bill Browder, manažér hedžových fondov a Magnitského zamestnávateľ, pozýva svojich čitateľov na nevšednú cestu, ktorá vedie z vrcholu svetového finančníctva v New Yorku a v Londýne na začiatku deväťdesiatych rokov cez zápasy s neľútostnými oligarchami v turbulentnej atmosfére postsovietskej Moskvy až po okamih, keď Browdera na Putinov príkaz vykázali z Moskvy. Browder vykresľuje ruskú vládu ako zločinecké zoskupenie sústreďujúce vo svojich rukách všetku štátnu moc. Autor zároveň zachytáva svoju osobnú premenu z finančníka na ľudskoprávneho aktivistu, ktorý zorganizoval masívnu kampaň, aby dosiahol spravodlivosť pre svojho zavraždeného právnika a priateľa. Podvody, podplácanie, korupcia a mučenie na každom kroku. Zatykač je šokujúci, no pravdivý príbeh plný hrozivých zvratov siahajúcich až do najvyšších kruhov západnej politiky.

Spoznajte kľúčové okamihy vlády Márie Terézie. Aké boli kľúčové okamihy vlády Márie Terézie? Barokové obdobie, do ktorého sa jediná česká panovníčka narodila, bolo bohaté na kultúru i množstvo povier a predsudkov. Objavovalo sa niekoľko zázračných a pozoruhodných udalostí, ktoré ovplyvňovali dobu aj vnútorný svet panovníčky – jej vzťahy k cirkvi a náboženskej viere. Autor sa tak zamýšľa aj nad rozporuplnosťou vlády Márie Terézie a nad jej prínosom do reformného úsilia, ktoré je pre jej vládu príznačné.

"Píseň o Bernadettě" pražského německého autora Franze Werfela je úchvatným literárním zpracováním mariánského zjevení, k němuž došlo v jihofrancouzských Lurdech roku 1858. Autor v duchu nejlepších tradic literárního impresionismu vytvořil dílo, které přesvědčivým způsobem přibližuje život sv. Bernadetty Soubirousové.

Don Quijote v labyrintu světa. Knoz se věnuje Karlovu výjimečnému vzdělání, nabytému v předních střediscích humanistické učenosti, i jeho neobyčejně intenzivním cestám po Evropě, kariéře válečné i politické. Můžeme sledovat Karlovu účast při utváření zemského práva i jeho angažmá ve stavovském povstání, kdy mu připadla nevděčná role „mezi dvěma stranami“, s vazbami jak na odbojnou nekatolickou šlechtu, tak na císařský dvůr. Karel starší ze Žerotína, přední šlechtický stoupenec Jednoty bratrské, zůstal své víře přes všechny dějinné zvraty věrný – podporoval osobně mladého duchovního Jednoty Jana Amose Komenského, poskytoval na svých panstvích ochranu bratrským duchovním a i po Bílé hoře tak po jistou dobu udržoval stav předbělohorské náboženské tolerance. Rozporuplné a složité vztahy poutaly Žerotína ke skupině pobělohorských vítězů, například ke kardinálovi Františku z Dietrichsteina nebo Karlovu švagru, generalissimu Albrechtovi z Valdštejna. V závěru života se Karel starší na krátký čas odebral do exilu ve slezské Vratislavi, poslední dny mu však bylo dopřáno strávit ve vlasti. Významné místo v životě Karla staršího ze Žerotína zaujímá jeho činnost coby mecenáše kulturních a uměleckých děl, stavitele zámků, podporovatele literární tvorby a budovatele knihovny výjimečné velikostí i uspořádáním. Práce T. Knoze neopomíjí ani tyto stránky osobnosti muže vpravdě renesančního záběru, stejně jako jeho svět vnitřní, víru a zbožnost. Hlavním pramenem monografie je soubor korespondence Karla staršího, zahrnující stovky dopisů adresovaných často nejvýznamnějším myslitelům a teologům tehdejší Evropy. I díky tomu se čtenáři dostane jedinečné příležitosti poznat složitou a mnohostrannou osobnost moravského šlechtice – Dona Quijota ve spletitém labyrintu světa krizového období našich dějin.

První československý premiér. První předseda československé vlády, jeden z vůdčích představitelů českého politického života v době Rakouska, za 1. světové války i v prvorepublikovém období patří k osobnostem, jež v našich dějinách zanechaly hlubokou, avšak nejednoznačnou stopu. Zpočátku spojenec a spolupracovník T. G. Masaryka, postupně se s masarykovskou linií rozešel a ke konci života se dostal již na skutečný okraj politického života, coby předseda krajně pravicové národně demokratické strany a tvrdý kritik „hradní“, masarykovské politiky. Martina Lustigová sleduje ve své práci životní i politickou dráhu Karla Kramáře jako mladočeského poslance a aktivního politika na říšské úrovni, jeho zatčení a proces v letech 1915–1916, kdy byl odsouzen pro velezradu a vyzvědačství, a především účast v politickém životě první republiky, s krátkodobým vrcholem v pozici předsedy čs. vlády. Autorka rozebírá politické postoje a směřování Karla Kramáře, jeho výraznou orientaci na Rusko a tzv. politický neoslavismus i jeho prosazování (proti představám republikánské většiny) království jako budoucího uspořádání Československa. Můžeme tak sledovat životní příběh muže, který se nakonec nestal vůdcem národa, byť pro takové postavení měl nesporně předpoklady.

Arcibiskup, zakladatel a rádce. Arnošt z Pardubic, první pražský arcibiskup a blízký spolupracovník a rádce císaře Karla IV., patří bezesporu k nejznámějším postavám českých středověkých dějin. Kniha přední české medievalistky, znalkyně především církevních dějin, profesorky Zdeňky Hledíkové, představuje Arnošta z Pardubic nejen v jeho roli „pravé ruky“ Karlovy, ale také a v první řadě jako neúnavného a kreativního organizátora a reformátora života církve i společnosti, který svým zápalem jako by předznamenal reformní horlivost předhusitské a husitské doby. Z. Hledíková na základě množství dobových pramenů přibližuje vzdělání a duchovní svět Arnoštův, jeho evropský rozhled i respekt, kterému se těšil v celoevropském kontextu, ale i intimní stránky jeho osobnosti – a mentalitu jeho zbožnosti. Bohatě je sledován odraz Arnoštovy osobnosti a působení v soudobém umění, jeho podíl na stavbě pražské katedrály, stejně jako doklady úcty, jíž se této mimořádné postavě dostávalo po její smrti.

Neuveriteľný príbeh muža zo Severnej Kórey o strastiplnom putovaní za slobodou. Politické väzenské tábory v Severnej Kórei fungujú dvakrát dlhšie ako Stalinove gulagy a dvanásťkrát dlhšie ako Hitlerove koncentračné tábory. Doposiaľ sa nepodarilo ujsť žiadnemu z tisícov väzňov, ktorí sa v severokórejských táboroch narodili a vyrástli. Žiadnemu, s výnimkou Šina Tong-hjoka. Blaine Harden v knihe Útek z tábora 14 vynáša na svetlo temné tajomstvá Severnej Kórey, ktorej despotický totalitný režim podkopávajúci ľudského ducha jej obyvateľov nemá na svete obdobu. Vďaka Šinovmu svedectvu o jeho uväznení a neuveriteľnom úteku majú čitatelia konečne možnosť nazrieť za nepreniknuteľné múry a ostnatý drôt – Šinovými očami hľadíme na matku, s ktorou súperí o jedlo, na dozorcov, ktorí sa z chlapca snažia vychovať donášača, a stávame sa priamymi svedkami popravy Šinovej matky a brata.Hoci meno neslávne známeho „Milovaného vodcu“ Kim Čong-ila zarezonovalo vo všetkých krajinách, Severná Kórea zostáva odrezaná od zvyšku sveta aj po tom, ako sa vlády ujíma jeho tretí syn Kim Čong-un. Čoraz menej cudzincov smie vstúpiť na severokórejskú pôdu a len zopár šťastlivcov sa smie tešiť z privilégia opustiť hranice svojho rodiska. Severná Kórea trpí hladom, krivká o žobráckej palici a naháňa strach celému svetu arzenálom atómových zbraní. Je tiež miestom, kde láska a ľudské práva sú dva rovnako neznáme pojmy. Približne dvestotisíc väzňov si odpykáva celoživotné tresty v politických väzenských táboroch. no vláda Severnej Kórey existenciu týchto táborov aj napriek jasným záberom z vesmírnych družíc tvrdošijne popiera. Hardenovo hrôzostrašné rozprávanie odhaľuje nepoznanú dystopiu a sústreďuje sa na výnimočného mladého väzňa, ktorý prežil prvú štvrtinu života v najtvrdšom väzení najprísnejšie stráženého štátu. Útek z tábora14 ponúka čitateľom dosiaľ nevídaný pohľad do najhlbšieho vnútra vari najzúfalejšieho národa na Zemi. Odvíja sa pred vami príbeh o vytrvalosti a odvahe, o neutíchajúcej nádeji a túžbe žiť slobodný život.

Tomáš Halík. Osobní svědectví o hledání vlastní cesty v duchovním životě, ve filozofii i ve společnosti. Kromě osobních témat (vzpomínky na dětství, studentská léta, konverze, kněžské svěcení, působení v roli psychoterapeuta, polistopadové období aj.) reflektuje vývoj v české společnosti a církvi. Čtenář v knize nalezne i vzpomínky na významné osobnosti – J. Reinsberga, J. Zvěřinu, V. Bendu nebo zamyšlení nad tématy, jako je hlubinná psychologie, krize víry, sekularizace.

Príbeh väzňa. Nevídaná medzinárodná publikácia: prvý a jediný denník, ktorý napísal doteraz zadržiavaný väzeň v Guantáname.Od roku 2002 väznia Muhammada Walad Saláhího v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu. V marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili, avšak americká vláda sa rozhodnutiu postavila proti a stále neexistuje žiadny náznak, že by ho Spojené štáty chceli prepustiť.Tri roky po uväznení v Guantáname začal Saláhí písať denník. Spomína si v ňom na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov, ako aj každodenný život väzňa v Guantáname.Jeho denník nie je len dokonalou obžalobou väzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným. Denník z Guantánama je dôležitým historickým medzníkom a zároveň strhujúcou snímkou bez zábran.

Skutočný príbeh z druhej svetovej vojny o prežití, odhodlaní a odpustení. Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo – na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha.

Rozhovor s Martinem Bedřichem. Kniha rozhovorů se známým historikem umění je putováním po krajině, jež promlouvá uměleckými díly, které na ní během staletí vznikly. Zabývá se mnohovrstevnatými vztahy, které působí mezi uměleckým dílem a člověkem, místem, spiritualitou i politikou. Rozhovor představuje výraznou osobnost prof. Royta, jeho cesty k umění a za uměním, která se pak stává průvodcem rozumění tomu, jak bohaté perspektivy se člověku otevírají, když k sobě nechá promlouvat bohatství a krásu uměleckého působení minulých věků i současnosti. Kniha zaujme všechny zájemce o umění a památky, neboť jim poskytne inspirativní svědectví o životě s uměním a podněty k vlastnímu prožívání. Prof. Jan Royt patří mezi přední české historiky umění. Zabývá se především středověkou malbou a ikonografií, ale také barokní zbožností či raně křesťanským uměním. Je autorem řady odborných knih, věnuje se popularizaci tématu v médiích a na veřejných debatách a přednáškách, dlouhá léta píše do Perspektiv Katolického týdeníku sloupky o křesťanské ikonografii. Vyučuje na několika vysokých školách, v současnosti je prorektorem Univerzity Karlovy. Martin Bedřich je literární historik, šéfredaktor nakladatelství Portál a výkonný redaktor teologicko-kulturní revue Salve. V Portále vyšla jeho kniha rozhovorů s Martinem C. Putnou Vždycky v menšině.

Skutočný príbeh o zdrvujúcej strate a láske, ktorá všetko prekoná. Skutočný príbeh o zdrvujúcej strate a láske, ktorá všetko prekoná. Bolesť nemusíte prežívať sami. Mala vážne poškodený mozog a nevedela sa pohnúť, celé dva roky strávila v rehabilitačných zariadeniach. Po celý ten čas jej manželstvo čelilo najväčšej výzve – prekonať zdanlivo neprekonateľné. Hoci všetko nasvedčovalo tomu, že Katherine sa z mozgovej príhody nespamätá, dostala druhú šancu. Šťastný a bezstarostný život manželov pred príhodou sa zvrtol spôsobom, aký bol pre úspešnú modelku a študenta práva takmer nepredstaviteľný. Po ôsmich rokoch, keď sa ich bolestné jazvy čiastočne zahojili, sa rozhodli napísať svoj príbeh, aby povzbudili aj ostatné ťažko skúšané rodiny. Trpíte a prežívate sklamenie. Život vám uniká pomedzi prsty, nespĺňa vaše očakávania a nenapĺňa vaše sny. Inšpirujte sa príbehom Jaya a Katherine, ktorý im aj počasdlhej a mučivej cesty prinášal radostné chvíľky nádeje a pomohol im dúfať, tešiť sa a nájsť dar, ktorý im pomohol prežiť. Vo chvíli, keď všetko stratíte, nájdete nádej. V ten deň spal šesťmesačný syn Katherine Wolfovej vo vedľajšej izbe, keď z ničoho nič zakričala na svojho manžela Jaya a zrútila sa na zem. Práve rozbiehala skvelú kariéru modelky v Malibu v Kalifornii a Jay mal o pár hodín skladať záverečnú skúšku na právnickej fakulte. Ich plány sa zmenili v jedinom okamihu. 21. apríla 2008 utrpela Katherine masívnu cievnu mozgovú príhodu. Okamžite podstúpila mikroskopickú operáciu mozgu. Neurochirug povedal Jayovi: „Musíte byť pripravený na to, že jej šance na prežitie sú minimálne.“ Keď ráno vyšlo slnko, Katherine prežila odstránenie časti mozgu. Vtedy sa začalo ťažké obdobie.

Krátké duchovní úvahy prokládané příběhy ze života newyorského kněze a rozhlasového moderátora Paula Keenana jsou svědectvím o radosti ze života, v jehož centru stojí lidská duše. Žádné trápení, nepřízeň osudu, bolest a zklamání nemohou otřást člověkem, který umí ze všech maličkostí života sbírat světlo, jež září v jeho duši a vede k pokoji.Keenanovy příběhy jsou plné konkrétních lidí s jejich obyčejnými životy a starostmi, které se ale mění v hluboké příklady o smyslu „oduševnělého“ života, okořeněné Keenanovým laskavým humorem a shovívavým nadhledem.Otec Paul Keenan byl ředitelem radiového vysílání pro newyorskou arcidiecézi. Deset let uváděl pořad „As You Think“, kde vedl neformální rozhovory o spiritualitě a inspiraci s řadou osobností.