Voľnočasová literatúra

Turistický sprievodca severom Malých Karpát, s priloženou veľkou turistickou mapou 1 : 50 000.Ak sa radi túlate Malými Karpatmi, určite by vám nemal chýbať tento sprievodca. Nájdete v ňom 20 najkrajších túr v severných Malých Karpatoch (v okolí Trnavy) spolu s výrezmi máp, profilom trás a tipmi a zaujímavosťami na trasách. Turistické trasy smerujú do oblasti strednej a severnej časti Malých Karpát, ktorá sa tiahne severozápadne od Trnavy v smere juhozápad – severovýchod. Bonusom je pribalená veľká turistická mapa, takže už len zbaliť batoh a vydať sa spoznávať naše Karpaty.20 najkrajších peších turistických trás v Malých Karpatoch – sever profily trásčasové rozvrhy a prevýšeniamapové výrezy so zakreslenými trasamitipy a zaujímavosti na trasáchplus veľká turistická mapa

Turistický sprievodca juhom Malých Karpát a okolím Bratislavy, s priloženou veľkou turistickou mapou 1 : 50 000.Ak sa radi túlate Malými Karpatmi, určite by vám nemal chýbať tento sprievodca. Nájdete v ňom 20 najkrajších túr v okolí Bratislavy, na juhu Malých Karpát, spolu s výrezmi máp, profilom trás a tipmi a zaujímavosťami na trasách. Bonusom je pribalená veľká turistická mapa, takže už len zbaliť batoh a vydať sa spoznávať okolie nášho hlavného mesta.20 najkrajších peších turistických trás v Malých Karpatoch – juh profily trásčasové rozvrhy a prevýšeniamapové výrezy so zakreslenými trasamitipy a zaujímavosti na trasáchplus veľká turistická mapa

Po prvý krát vychádza text Juraja Pospíšila Formovanie hudobnej skladby, zaoberajúci sa otázkou výstavby hudobného diela a substanciálnych zložiek hudobnej syntaxe. Pospíšil všetky svoje tézy, artikulované v jeho texte, verifikoval dlhoročnou praxou nielen pedagogickou, ale aj skladateľskou. Text predstavuje bohaté dedičstvo slovenskej hudobno-teoretickej spisby a je inšpiratívnym čítaním pre skladateľov, teoretikov či interpretov.

Cítiš sa už doma ako prikovaný? Zahoď všetko za hlavu a poď s nami na bláznivé slnečné potulky do krajiny farieb, vôní a krásy, ktorá očarila svetových impresionistov. A kde slová nestačia, tam si atmosféru horúceho a farebného Provensálska vychutnaj vďaka množstvu autentických fotografií, ktoré ťa tam v okamihu prenesú.

Pútavé rozprávanie o tom, ako maličký ostrov uprostred Atlantiku po stáročia ovplyvňoval svet.Dejiny Islandu sa začali pred 1 200 rokmi, keď istý frustrovaný vikinský kapitán a jeho neschopný navigátor narazili na súš uprostred severného Atlantiku. Odrazu ostrov nebol už len hniezdiskom rybárov dlhochvostých. Vyrástol na ňom národ, ktorého diplomati a hudobníci, námorníci a vojaci, sopky a rastliny nenápadne a nezvratne menili svet. Táto kniha vezme čitateľov na kuriózne putovanie históriou, aby im ukázala úlohu Islandu v pestrej škále udalostí, ktoré hýbali dejinami - od Francúzskej revolúcie cez vznik štátu Izrael až po pristátie na Mesiaci. Malý národ malého ostrova sa znovu a znovu ocital v úzkom vzťahu s dejinnými zvratmi, ktoré formovali svet do podoby, v akej ho poznáme dnes. Dozviete sa, ako to všetko prebiehalo, a navyše sa pri tom výborne zabavíte!

Milí čitatelia, vždy, keď si sadám k úvodníku aktuálneho čísla, dlho, naozaj dlho rozmýšľam, akým smerom zamerať myšlienky, čo povedať, čo komentovať – má to byť aktuálne, sumarizujúce, provokatívne, apelatívne či len konštatujúce?Aj nad týmto úvodníkom som už dlhšie rozmýšľala, keď tu – celkom náhodou – som v maličkom (ale vždy veľmi inšpiratívnom) kníhkupectve zbadala na obálke knihy verše Hany Lasicovej. Od toho okamihu mi bolo jasné, že dnešný úvodník bude na jednej strane sumarizujúci, na druhej strane spomienkový. Už to naozaj nepotrvá dlho a opäť sa starý rok stretne s novým rokom, a tak sa už môžeme obzrieť späť – čo rok 2024 v hudobnej kultúre priniesol, či odniesol. Hoci v týchto dňoch celou kultúrnou obcou hýbu emócie v súvislosti s úpravou štátnej hymny Slovenskej republiky spod rúk Oskara Rózsu, rozhodla som sa túto skutočnosť nereflektovať, aj keď ma „svrbelo“ pero. Napokon, ako na sociálnych sieťach skonštatoval Jozef Lupták, „... nádej zomiera posledná...“. Počkajme si na výsledok. Onedlho budeme mať možnosť odborne posúdiť kvality novej úpravy, a teda aj možnosť komparácie s jej staršou, ešte stále platnou verziou.Slovenská hudba je odborným, vedeckým časopisom, ktorý vychádza každé tri mesiace. Nie je preto možné postihnúť všetky aktuality a venovať pozornosť všetkým udalostiam. Nedá mi však, aby som si dnes nepripomenula veľké mená hudobnej kultúry, ktoré nás v tomto roku opustili. Hneď v úvode tohto roka – 19. januára – potichu odišla klaviristka a korepetítorka Milada Synková (1933 – 2024), ktorá v Slovenskom národnom divadle aktívne strávila obdivuhodných 60 rokov. Tu v spolupráci s celým radom dirigentov pripravila desiatky operných inscenácií, a súčasne ako koncertná komorná klaviristka sprevádzala vokálnych sólistov na početných koncertoch.Vo februári (11. 2. 2024) svoju životnú púť ukončil slovenský skladateľ, pedagóg a muzikológ Ladislav Burlas (1927 – 2024), autor početných hudobných diel a vyše 150 muzikologických prác, vedeckých monografií, štúdií, vysokoškolských textov, článkov a esejí a v neposlednom rade i autor aranžmánu stále platnej štátnej hymny Slovenskej republiky. O tri mesiace neskôr (14. mája 2024) skonala Ľubica Rybárska (1958 – 2024), dlhoročná sólistka Opery SND a významná osobnosť slovenskej vokálnej interpretácie. Ľubica Rybárska slovenskú spevácku školu reprezentovala na početných svetových operných scénach.Dňa 2. júla 2024 navždy odišiel hudobný skladateľ a pedagóg Vladimír Bokes (1946 – 2024), ktorý podnecoval študentov k tvorivému hľadaniu a nachádzaniu vlastnej umeleckej cesty. Napriek tomu, že ho odmietali reprezentanti predchádzajúceho režimu, zanechal po sebe rozsiahle skladateľské dielo i početné odborné texty o hudbe, ktoré majú v našej hudobnej kultúre svoje nezastupiteľné miesto.Len o šesť dní neskôr – 8. júla – zomrel skladateľ, aranžér, dramaturg, hudobný redaktor, dokumentarista a publicista Pavol Zelenay (1928 – 2024), ktorý bol autorom inštrumentálnych a vokálnych skladieb populárnej hudby, swingu a vyššieho populáru, scénických a filmových hudieb, skladieb pre dychovú hudbu a viacerých hitov v oblasti populárnej hudby. Jeho teoretická a publikačná činnosť zameraná na dokumentáciu a prieskum slovenskej populárnej hudby má v slovenskej muzikológii zakladateľský význam.V auguste odišli dve významné osobnosti – 19. augusta to bol muzikológ, hudobný historik, pedagóg Ladislav Kačic (1951 – 2024) a 29. augusta hudobný skladateľ, klavirista a matematik Miro Bázlik (1931 – 2024), o ktorom Vladimír Godár napísal: „Ak chceme stručne charakterizovať Bázlikov zástoj v slovenskej hudobnej kultúre, musíme vyzdvihnúť syntetický aspekt jeho tvorivých snažení... Bázlikova inšpirácia bola po celý život korigovaná vrcholnými výdobytkami európskej hudobnej minulosti i vrcholnými myšlienkovými výdobytkami, prameniacimi v objavoch prírodných vied. To sú dôvody, prečo má Bázlikovo hudobné dielo v slovenskej hudbe svoje nezastupiteľné miesto i prečo môže slúžiť ako hodnotové kritérium do akokoľvek vzdialenej budúcnosti.“Všetky spomínané osobnosti zanechali v slovenskej hudobnej kultúre nezmazateľné stopy. Pri spomienkach na ne mi nedá, aby som sa v tejto súvislosti ešte raz nevrátila k veršom Hany Lasicovej: „Spomienka ťa občas vzkriesi, občas trochu stíši bôľ. Nenariekaj, že už nie si, radšej buď rád, že si bol.“A čo prináša záverečné číslo 50. ročníka Slovenskej hudby? V úvode to budú dve spomienky: na Ladislava Kačica z pera Andreja Štafuru a na Vladimíra Bokesa od Zuzany Martinákovej. Po nich nasledujú štúdie. Český muzikológ Josef Fulka v štúdii Deleuze v české filosofii hudby: dvě kasuistiky sleduje vplyv Deleuzovho myslenia v dvoch českých hudobných monografiách (Tělo hudby od O. Galušku, 2015 a Hudba prorůstající časem. Pozdní skladby Mortona Feldmana od P. Zvěřinu, 2018). Natália Prostredná sa v štúdii Problematika gestickej autenticity v hudobnom prednese – Jerrold Levinson a Nelson Goodman zaoberá analýzou a komparáciou vybraných myšlienok oboch autorov v súvislosti s gestickou interpretáciou hudby. Gitarista Martin Krajčo sa dlhodobo venuje dielu a tvorbe bratislavského hudobníka, gitaristu a skladateľa Josepha Kaspara Mertza. V aktuálnej štúdii sa zaoberá gitarovým opusom Bardenklänge (Zvuky barda) op. 13, inšpirovaným ossianovskou tradíciou. Vladimír Godár vo svojej štúdii Wiliam Bukový – pozoruhodná osobnosť československej filmovej hudby predostrel porovnávaciu bázu pre tvorbu dvoch slovenských skladateľov – Ilju Zeljenku a Wiliama Bukového. V štúdii Alžbety Lapšanskej Husľová hudba v rocku, poprocku a crossovermusic sa presunieme do oblasti populárnej hudby a pozrieme sa na úlohu huslí v aranžmánoch skladieb vybraných svetových kapiel.Na záver čísla uvádzame ešte dve recenzie – Zuzana Vigodová priniesla pohľad na 13. ročník cyklu konferencií Pramene slovenskej hudby a Jana Zelenková si v retrospektíve „posvietila“ na koncertné podujatia späté s tvorbou Jozefa Podprockého, ktorý by sa v tomto roku dožil okrúhlych osemdesiatich rokov.Milí čitatelia, dúfam, že vás záverečné číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme a v čase vianočnom Vám prinesie príjemné chvíle aj mnoho inšpirujúcich myšlienok.Alena Čierna

lovenská hudba 3 ročník L rok 2024 Obsah:193 ÚvodomNekrológ:195 Peter Tollarovič: Za Pavlom Zelenayom...Štúdie:Yvetta Kajanová: Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí Bianca Macková: Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scénaKuzma Mikhailov: Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnesIlia Vaseko: Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang ClanSpráva: Alena Čierna: Slávnostné odovzdávanie Cien Hudobného fondu 2024Register autorov"Ak chcete skutočne pochopiť nový druh populárnej hudby, otočte sa chrbtom k pódiu a pozrite sa na publikum.“ Ted Gioia (*1957)Milí čitatelia,zväčša sa na stránkach muzikologickej revue Slovenská hudba stretávate s príspevkami a štúdiami, ktoré postihujú „úctyhodné“ dejiny hudby svetovej i slovenskej z doby dávnej i nedávnej. Celkom v duchu pestovania tradície uchovávania kultúrnych hodnôt a skúmania diel hudobných velikánov i „kleinmeistrov“ z oblasti prevažne klasickej (rozumej – vážnej) hudby. Dejiny hudby však v skutočnosti vôbec nie sú úctyhodné. Revolučné zmeny bývajú takmer vždy dielom provokatérov a rebelov, ktorých piesne majú dopad nielen na hudobný vývoj, ale otriasajú samými základmi spoločnosti. Poznáme to už z histórie, že pokiaľ sa na hudobnej scéne objavilo niečo výrazne nové a odlišné od zaužívaných tradícií, ľudia v mocenských pozíciách sa to z obavy a strachu snažili potlačiť. A keď sa to nedarilo, nezostávalo nič iné, než tieto záškodnícke prejavy prijať a včleniť do mainstreamu. Tento mechanizmus je poznateľný naprieč celým historickým vývojom hudby, treba ho len odkryť a pochopiť. A myslím si, že tu niekde je aj problém pochopenia a uchopenia vývoja populárnej hudby 20. a 21. storočia.Dlhší čas sme na stránkach Slovenskej hudby nevenovali, alebo len okrajovo venovali problematike hudby jazzovej, rockovej či populárnej. Jedným z dôvodov je málo prispievateľov, ktorí by sa podujali písať o hudbe, donedávna považovanej za „menejcennú“ a nehodnú vedeckého skúmania s odôvodnením, že to je len „zábavná“, „nevážna“ hudba... A predsa tá hudba tu stále je, a nielenže prežíva, ale dá sa povedať, že hýbe hudobným priemyslom, aj celým kultúrno-ekonomickým i politickým spoločenstvom. Pôvodne zavrhovaní a provokujúci hudobní outsideri a rebeli sa postupne stávajú ctihodnými umelcami, ktorých oceňujú významné hudobné, aj štátne inštitúcie. Kde a kedy nastáva prerod rebela vo váženú osobnosť? Ako fungujú zákonitosti vývoja nových štýlov a žánrov v oblasti tzv. ľahkej múzy? Vývoj hudobných štýlov v oblasti populárnej hudby sa v 20. storočí nezvyčajne zrýchlil – v krátkom časovom rozpätí štýl striedal štýl, nastupujúci štýl sa chcel vymedziť voči predchádzajúcemu, aby zaujal, ale čoskoro ho nahradil iný, agresívnejší, hlučnejší, pútajúci pozornosť publika. Prečo? Na akom základe? Ako na to reaguje spoločnosť? Ako chápať tieto prejavy? Možno je načase si uvedomiť, že „... hudba nie je len soundtrack na pozadí života; opakovane vystupuje do popredia a mení spoločenské a kultúrne prúdy, o ktorých by sme si mysleli, že tlak niečoho takého prchavého a nehmatateľného, ako je pieseň, bez ťažkostí ustojí“ (Ted Gioia). Sledovať turbulentný vývoj populárnej hudby, snažiť sa pochopiť jej inšpirácie, vzájomné vzťahy a určujúce znaky aj v spojitosti s formovaním hudobného priemyslu závislého od nových technológií, spoločensko-politického vývoja aj ekonomiky, určite nie je vec ľahká a jednoduchá. Navyše ide z pohľadu historika o nedávnu minulosť a chýbajúci historický odstup. A preto sa tešíme, že aj na Slovensku sú muzikológovia, ktorým táto oblasť hudobného výskumu nie je cudzia a ktorí sa so svojimi názormi a výskumami chcú podeliť so širšou odbornou i laickou verejnosťou. Milí čitatelia, v úvode tretieho čísla 50. ročníka Slovenskej hudby, zameraného na oblasť populárnej hudby, prinášame z pera Petra Tollaroviča spomienku na nestora slovenskej populárnej hudby Pavla Zelenaya, ktorý nás opustil 8. júla t. r. v úctyhodných 96 rokoch, zanechajúc nám bohatý hudobný i publicistický odkaz. Následne sa už môžete začítať do štúdie renomovanej muzikologičky špecializujúcej sa na oblasť jazzovej, rockovej a populárnej hudby na domácej i svetovej scéne Yvetty Kajanovej, ktorá na základe analýzy kritiky v dobových časopisoch podáva esteticko- -kritickú a štylistickú interpretáciu populárnej hudby na Bratislavskej lýre v rokoch 1966 až 1998 (Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí). Bianca Macková sa vo svojej štúdii Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scéna zase zameriava na vplyv ambientnej hudby Briana Ena na slovenskú hudobnú scénu, pričom sa na základe interview so slovenskými a českými umelcami snaží odkryť znaky ambientnej hudby na domácej scéne. Problematika rocku, hip-hopu a rapu vo vzťahu k politike 90. rokov 20. storočia v Rusku a Poľsku je ústrednou myšlienkou štúdie Kuzmu Mikhailova (Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnes), v ktorej prináša analýzu tvorby niektorých ruských a poľských piesní vybraných umeleckých skupín (Kino, Lumen, Ezechiel 25:17, Big Cyc).Na záver sa Ilja Vaseko vo svojej štúdii Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang Clan na základe analýzy albumu Enter the Wu-Tang (36 Chambers) od americkej kapely Wu-Tang Clan zamýšľa nad významom afrofuturizmu v súčasnej hudbe.Milí čitatelia, dúfam, že vás nové číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme nielen svojím zameraním, ale tiež novými, inšpirujúcimi myšlienkami. Súčasne vám chcem v nadchádzajúcej koncertnej a divadelnej sezóne popriať veľa plnohodnotných a opojných umeleckých zážitkov.Alena Čierna

Hudba je vyššie zjavenie ako všetka múdrosť a filozofia.“[Musik höhere Offenbarung ist als alle Weisheit und Philosophie.] Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)Milí čitatelia,zo všetkých známych i neznámych definícií hudby som si ako motto dnešného úvodníka druhého čísla jubilejného 50. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba zvolila výrok Ludwiga van Beethovena, pretože sa dotýka hneď niekoľkých záujmových sfér jedného z príspevkov tohto čísla – hudby, vedenia a filozofie. Po dlhom čase sa totiž na stránkach Slovenskej hudby môžeme stretnúť so štúdiou venovanou hudobnej filozofii.Ak sa obzrieme späť, naprieč historickým vývojom systematík hudobnovedných disciplín, zistíme, že hudobná filozofia predstavuje pomyselnú „Popolušku“ systematiky hudobnej vedy. V novodobých hudobnovedných systematikách sa hudobná filozofia či filozofia hudby ocitá hneď v trojakej pozícii: rad autorov (G. Adler, 1919, H. J. Moser, 1937; C. Dahlhaus, 1971 a i.) si ju vôbec nevšíma a nechápe ju ako samostatnú vednú disciplínu (k nim sa vo svojom Úvode do systematiky hudobnej vedy zaradil aj nestor slovenskej novodobej muzikológie J. Kresánek, 1980); druhá skupina spája hudobnú filozofiu s hudobnou estetikou alebo semiotikou (napríklad A. Wellek, 1948, 1963; W. Wiora, 1961 a ď.) a až tá tretia skupina autorov ju v systematikách uvádza ako samostatnú hudobnovednú disciplínu (napríklad H.-H. Dräger, 1955; či slovenský muzikológ O. Elschek, 1973, 1984). Z definícií hudobnej filozofie z druhej polovice 20. storočia (W. Wiora, H. H. Eggebrecht a ď.) vyplýva, že v tomto období ju už síce viacerí muzikológovia uznávajú ako samostatnú disciplínu, ale ich charakteristiky sa v mnohom prekrývajú s inými disciplínami – a to s určitými okruhmi hudobnej estetiky, sociológie či filozofie umenia. Čo teda hudobná filozofia/filozofia hudby je a je vôbec potrebná? Ako vo svojej publikácii Hudobná veda súčasnosti (1984) Oskár Elschek zdôvodňuje: „V disciplinárnej následnosti za hudobnou estetikou a hudobnou sociológiou je hudobná filozofia syntézou individuálnych (z pohľadu psychologického a estetického) a spoločenských (z pohľadu sociológie) faktorov existencie hudby. Zaoberá sa základným zmyslom hudby pre človeka a spoločnosť.“ Skrátka, hudobná filozofia sa snaží odpovedať na otázky o základných zákonitostiach existencie a vývoja hudby, neopomínajúc pritom jej konkrétne historické, kultúrno-spoločenské a kultúrno-geografické prejavy. Teší nás, že talianska muzikologička Lisa Giombini z Univerzity Roma Tre v Ríme prijala výzvu Slávky Kopčákovej a redakcie Slovenskej hudby a pre druhé číslo Slovenskej hudby pripravila štúdiu Hudobná ontológia: otázky, diskusie a metodologické prístupy, v ktorej sa dotýka základných otázok hudobnej ontológie s cieľom pomenovať hlavné problémové okruhy, identifikovať hlavné zdroje sporov a vysvetliť, prečo má zmysel o tom hovoriť. Myslím si, že jej zamyslenie sa nad tým, čo je to „to“, čo umožní v rôznych variantoch a cover verziách vždy jasne identifikovať Beethovenovu „Für Elise“, vás, milí čitatelia, zaujme a možno do budúcnosti podnieti i ďalšie príspevky či diskusiu o problematike hudobnej filozofie.O tom, že otázky hudobnej filozofie v súčasnosti zaujímajú viacerých hudobných vedcov, estetikov a filozofov, svedčí aj recenzia Slávky Kopčákovej z 1. ročníka medzinárodnej konferencie Európskej platformy pre filozofiu hudby (ENPM), ktorá sa uskutočnila v tomto roku v portugalskom Porte pod názvom Sloboda v hudbe – súčasné výzvy (Freedom in Music – Contemporary Challenges). Na konferencii sa v družnej diskusii zišlo 30 bádateľov nielen z európskych krajín, ale aj zo Spojeného kráľovstva, Izraela a Spojených štátov amerických. Platforma výskumníkov si na konferencii vytýčila smelé ciele – usporadúvať vedecké konferencie (minimálne raz za dva roky), semináre a workshopy v rôznych častiach Európy, realizovať spoločné výskumné projekty a rozšíriť sieť participujúcich a aktívnych členov so záujmom o problematiku hudobnej filozofie. Možno dúfať, že sa niečo z toho zrealizuje aj na Slovensku? Budeme mať na Slovensku viacerých záujemcov o tak málo pertraktovanú muzikologickú problematiku? Zostáva dúfať, že áno a že vám, milí čitatelia, na stránkach Slovenskej hudby prinesieme viaceré príspevky z oblasti hudobnej filozofie. V druhom čísle jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby prinášame aj dve ťažiskové štúdie. Prvou z nich je rozsiahla štúdia Eduard Reményi: Slovenské a české pohľady na uhorského husľového virtuóza z pera Vladimíra Godára, ktorá sa zamerala na tvorbu, aktivity a vplyv maďarského virtuóza Eduarda (Ede) Reményiho v strednej Európe (v Čechách, na Morave a na Slovensku) za vlády Františka Jozefa I. Jeho umelecký vplyv i osobnostný charakter sú v tejto štúdii rekonštruované na základe dobových textov z tlače a osobných spomienok. Druhá štúdia od Juraja Ruttkaya – Bol Anton Hok (1890 – 1974) prvým slovenským tenoristom v Spojených štátoch amerických? – predstavuje portrét umeleckej osobnosti, ktorá je v slovenskej muzikologickej spisbe takmer neznáma. Slovenský tenorista Anton Hok bol aktívny v oblasti hudby aj duchovných služieb. Ako interpret ľudových, umelých a sakrálnych piesní nahral vyše 40 slovenských piesní na gramofónové platne pre vydavateľstvá Victor a Columbia Records. Popri misijnej práci a povolaní baptistického kňaza prednášal, publikoval články a eseje. Anton Hok zastával názor, že kresťanské zhromaždenia majú chváliť Boha zborovým spevom, a tak svoje kázne neprednášal, ale spieval, za čo si vyslúžil prezývku „spievajúci evanjelista“.Milí čitatelia, dúfam, že sme Vám aj v tomto čísle priniesli zaujímavé témy a pútavé čítanie. Prajem Vám príjemné letné chvíle strávené so Slovenskou hudbou.Alena Čierna

„Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať.“ Carl Gustav Jung (1875 – 1961)Milí čitatelia,myšlienka švajčiarskeho lekára, psychiatra a psychoterapeuta Carla Gustava Junga uvádza moju spomienku na vzácneho človeka – muzikologičku a významnú osobnosť slovenského hudobného múzejníctva PhDr. Editu Bugalovú, ktorá naše muzikologické rady navždy opustila 24. marca 2025.K hudobnému umeniu mala PhDr. Edita Bugalová (1951 – 2025) vždy blízko – obaja rodičia i jej staršie sestry hrali na hudobných nástrojoch, a navyše už v detstve navštevovala chrámové hudobné teleso, ktoré v trnavskom dóme viedol Mikuláš Schneider-Trnavský. Už tam sa učila spoznávať noty, čo bolo skôr, než začala navštevovať Hudobnú školu v Trnave. „Viac ako cvičenie klavírnych etúd a stupníc ma však lákala popmusic,“ zdôverila sa v rozhovore Edita Bugalová, „naša generácia bola očarená bítovou hudbou. Naučila som sa hrať na gitare, hrala som v dievčenských skupinách (aj na bicie), spievala som s tanečnou kapelou.“Napokon sa rozhodla študovať hudobnú vedu na Masarykovej univerzite v Brne, odkiaľ jej kroky viedli do Západoslovenského múzea v Trnave, kde prijala post hudobného historika so zameraním na správu pozostalosti M. Schneidra-Trnavského. Zhodou okolností bol jej vzťah k tejto osobnosti znásobený i tým, že sa stala manželkou jeho vnuka. Na tomto poste zotrvala celých šestnásť rokov a už tam sa rozhodla zasvätiť svoj život regionálnej hudobnej historiografii: „Odkaz našich predkov a všeobecne osobností, ktoré tvorili našu kultúrnu históriu, by sme mali systematicky spoznávať, odkrývať všetky súvislosti, deje a udalosti, pretože bez poznania vlastných koreňov zostaneme stratení,“ tvrdila.„Nedokážeme sa bezpečne orientovať, pomenovať príčiny a následky konania ... táto ,nezakorenenosť‘ sa prejavuje v názorovej roztrieštenosti, bez schopnosti a tiež ambície artikulovať argumenty.“ Tomuto krédu zostala verná aj po nástupe na post riaditeľky Slovenského národného múzea – Hudobného múzea v Bratislave, kde pracovala vyše dvadsať rokov. Venovala sa odbornej scenáristickej, publicistickej, zostavovateľskej a edičnej činnosti, okrem iného iniciovala tiež obnovenie kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorý sa od roku 2003 stal súčasťou Hudobného múzea.V oblasti hudobno-múzejnej práce realizovala prezentačné projekty celoslovenského aj medzinárodného charakteru (výstavy, oživovanie hudby), organizovala konferencie a semináre a podieľala sa aj na hudobnohistorických výskumoch. Bola členkou Slovenskej muzikologickej asociácie, členkou Muzikologickej komisie Hudobného fondu a od roku 2014 do roku 2022 tiež členkou Rady Hudobného fondu. Na Trnavu nikdy nezabudla a od roku 2008 pracovala ako členka Kultúrnej rady Trnavského samosprávneho kraja.„Nie som to, čo sa mi stalo, som to, čím som sa rozhodol stať,“ povedal C. G. Jung. Edita Bugalová sa rozhodla stať hudobnou vedkyňou a múzejníčkou so zameraním na regionálne dejiny Slovenska a svoje nadšenie pre túto prácu odovzdávala ďalej – svojim deťom, vnukom, študentom i mladým kolegom, a tak jej odkaz tu bude naďalej sprítomnený.Milí čitatelia, spomienku na láskavú a vzácnu kolegyňu vystrieda teraz krátky vhľad do prvého čísla 51. ročníka muzikologickej revue Slovenská hudba. Tematicky pestré číslo načrie do rôznych oblastí muzikológie a prinesie nielen štúdie, ale i úvahu, esej a recenzie.V úvode to bude krátka spomienka na posledného barda slovenskej hudobnej avantgardy 60. rokov 20. storočia – Mira Bázlika z pera Vladimíra Godára (Miro Bázlik – epoché). Po ňom nasleduje analyticky orientovaný príspevok Renáty Kočišovej zameraný na violončelovú tvorbu Michala Vileca (Sonáta 1 op. 1 pre violončelo a klavír Michala Vileca – znovuzrodenie sonátového cyklu v slovenskej hudbe 20. storočia).Laura Karas Belicová sa vo svojej štúdii zamyslela nad známym operným dielom Antonína Dvořáka Rusalka. Ide o prvú časť rozsiahlejšej štúdie, ktorá hľadá vzťah medzi realitou a mystikou, libretom a dobovou atmosférou, textom a hudobno-vyjadrovacími prostriedkami (Reálne a virtuálne v opere Antonína Dvořáka Rusalka).Umelá inteligencia nám všetkým čoraz výraznejšie vstupuje do života. Sme na ňu pripravení? Je na ňu pripravené autorské právo? Tieto i ďalšie otázky si kladie Rebeka Camastrová (Aktuálne otázky autorského práva).Vždy nás poteší, keď sa k hudbe na základe osobných skúseností vyjadria aj interpreti. V tomto čísle sa so svojimi úvahami o interpretácii tvorby Ilju Zeljenku podelila Magdaléna Bajuszová (V radostnej samote Ilju Zeljenku / Hľadanie slobody v neslobode / Spomienky a reflexie interpretky).Otázky si vo svojom príspevku kládol aj operný režisér Pavol Smolík (Opera pre deti. Definícia, problémy, otázky).V závere prinášame dve recenzie: Yvetta Kajanová recenzovala novinku od Júliusa Fujaka Iné hudobné diskurzy, tvorba, rozhovory, eseje/úvahy a Janka Bednáriková si vo svojom recenzentskom príspevku všimla dielo Márie Strenáčikovej (Slovensko-anglický slovník pre hudobníkov...).Milí čitatelia, dúfam, že Vás príspevky v prvom čísle Slovenskej hudby 2025 zaujmú a inšpirujú k zamysleniu sa nad nastolenými otázkami.Alena Čierna

Sto zaujímavých faktov o najobľúbenejšom športe na svete. Položili ste si niekedy otázku, prečo majú futbalové mužstvá po jedenásť hráčov? Prečo ich nie je deväť, dvanásť alebo pätnásť? Ako došlo k tomu, že sa zápas hrá 90 minút? V ktorom zápase sa prvýkrát objavil rozhodca? Odkiaľ sa vzali pokutové kopy, žlté a červené karty? Alebo ako sa napríklad zrodila Liga majstrov? Kniha Prečo hrajú futbal jedenásti proti jedenástim ponúka odpovede na rovnú stovku takýchto otázok. Súvisia so zrodom a s vývinom najobľúbenejšieho svetového športu. Čaká vás sto hádaniek, ktoré len tak ľahko nerozlúsknete pomocou internetu. Pobavia vás aj zvláštne anekdoty, ako napríklad príbeh o hráčovi, ktorý dal gól bez toho, aby vôbec vkročil na ihrisko. Vďaka tomu je kniha od populárneho publicistu Luciana Wernickeho úžasným zdrojom zaujímavostí o nádhernej hre zvanej futbal.

Knižka, ktorú držíte v rukách, je zbierka autorových reportáží a fotografií z výstupov na výnimočné slovenské vrchy.Prírodné dominanty unikátne svojimi výhľadmi, históriou či rôznorodou okolitou krajinou. V časopise Čarovné Slovensko vychádzali v priebehu piatich rokov, ide o výber túr bez ohľadu na ročné obdobie. Vrchy uvedené v tejto publikácii majú predstavovať tú najlepšiu zmes, namixovanú pestrosťou našich hôr. Zásadným kritériom pri zbieraní vrchov bola ich minulosť. Pri príprave a písaní reportáží som často čerpal z dobových zdrojov, zo starých novinových článkov či z turistických sprievodcov a kníh, neraz vytlačených ešte v časoch, keď vznikali prvé turistické chodníky a organizácie. V konečnom dôsledku som sa snažil, aby každý čitateľ našiel ten „svoj“ vrchol, ktorý ulahodí jeho vkusu. Niektoré známe, s trochou nadhľadu priam sústavne propagované vrchy v knihe nenájdete, skôr som vyberal v tom či onom regióne menej navštevované končiare.

Dielo na veľmi jednoduchých príkladoch ukazuje, ako sa dá tvoriť a improvizovať podľa jednoduchých a vtipných obrázkov. Pre tých zručnejších sú pripravené zložitejšie abstraktné plnofarebné obrázky.Skladačky boli vytvorené primárne pre klavír, ale dajú sa ľahko adaptovať aj pre iné nástroje i spev a najmä komornú hru. Napríklad prvá Skladačka znie pekne v zoskupení violončelo, flauta a klavír: rozhovor violončela a flauty prebieha ponad ostinato znejúce na klavíri. Alebo celkom inak a v celkom iných inštrumentálnych a vokálnych zoskupeniach. Skladačky sú univerzálne aj v súvislosti s interpretačnou úrovňou – je možné ich maximálne zjednodušenie na elementárnu úroveň, ako aj ľubovoľné obohatenie vyspelou interpretačnou technikou.Ako píše vo svojom diele samotný autor publikácie: "Ambíciou Skladačiek je presvedčiť, že skladať a improvizovať je, naopak, veľmi jednoduché. Treba sa len uvoľniť, otvoriť, vnímať, žasnúť, tešiť sa, vdýchnuť zvuk ako čerstvý morský vánok... nič viac nám netreba. Stačí iba nenápadný impulz niektorého z modelov Skladačiek, žiadne dlhé vysvetľovanie... a ďalej už iba žasnúť, sledovať, čo sa bude diať: celkom malé deti vytvárajú hĺbavé a silné hudobné výrazy, starší, skúsenejší muzikanti po rokoch uvoľnia zápästie a začnú naozaj počúvať, čo z nástroja vyviera."Čím sú SKLADAČKY tak výnimočné?Na slovenskom knižnom trhu neexistuje žiadne podobné dielo, ktoré by sa venovalo improvizácii a kompozícii v hudobnej výchove detí. Autor je priamo z praxe. Publikácia obsahuje metodický materiál pre učiteľa. Obsahuje plnofarebné ilustrácie. Súčasťou obsahu je aj 11 listov s ilustráciami pre žiaka, ktoré podporujú rozvoj improvizácie a kompozície priamo k 11 modelom Skladačiek. Upozorňuje na najčastejšie nedostatky pri vyučovaní improvizácie a kompozície.

Johann Nepomuk Hummel: Život a svet hudobníka nie je len knihou o veľkom umelcovi, na ktorého história akoby zabudla, hoci už aj to by bol dostatočný dôvod na jej napísanie. Je tiež knihou o mnohých svetoch, v ktorých žil. Hummel pôsobil v jednom z najdynamickejších období dejín hudby uprostred prechodu od klasicistických k romantickým interpretačným a kompozičným štýlom. Ako Mozartov najslávnejší žiak, Haydnov chránenec a Beethovenov priateľ a hlavný konkurent bol vrcholným klasicistom. Romantik Hummel však výrazne ovplyvnil ďalšiu generáciu skladateľov, predovšetkým Schuberta, Schumanna, Liszta a Chopina.Táto kniha je vôbec prvou modernou monografiou, ktorá sa zaoberá Hummelovou kariérou v jej celistvosti. Je to bohatý a zložitý príbeh nielen o veľkom hudobníkovi, ale i o dynamicky sa meniacom svete, príbeh, ktorý nám ponúka ucelený obraz jedného z kľúčových momentov v dejinách hudby, ako aj roly hudobníka vo vtedajšej spoločnosti.Mark Kroll pôsobí už vyše päťdesiat rokov ako úspešný interpret, vedec a pedagóg. Ku Krollovým publikáciám o Hummelovi a jeho hudbe patrí popri tejto knihe aj faksimilové vydanie Klavírnej školy, urtextové vydanie Sonáty pre violončelo a klavír op. 104 (Bärenreiter), dve odborné vydania Hummelových úprav operného a symfonického repertoáru pre komorný súbor, ako aj množstvo statí. Kroll je ďalej autorom kníh The Cambridge Companion to the Harpsichord; Ignaz Moscheles and the Changing World of Musical Europe; The Beethoven Violin Sonatas; Playing the Harpsichord Expressively; The Boston School of Harpsichord Building a Bach, Handel and Scarlatti: Reception in Britain 1750–1850.

Ako sa z malého Argentínčana stal najlepší futbalista histórie Už keď mal Lionel Messi päť rokov, bol rýchly, sústredený a dúfal v žiarivú futbalovú budúcnosť. Vážne zranenia, tvrdá kritika médií a vlastný perfekcionizmus však často Argentínčanove ambície postavili zdanlivo tesne mimo dosahu. Prežite spolu s ním cestu – od najnižšieho chlapca v bratovom futbalovom tíme po oceňovaného útočníka –, počas ktorej sa z neho stal muž, ktorého mnohí označujú za najlepšieho futbalistu všetkých čias.

Špeciálne masážne procedúry tbiliského beznosého kúpeľníka, ako ich zakúsil osobne Puškin; pstruhy a famózny vínny strek s pomarančmi v pobaltskom mestečku; pohľad červenej komisárky na afganskú nevestu; spánok na rohoži uprostred osady novoguinejských lovcov lebiek; v tibetskom kosodreví skántrený medveď; prieskum koptských kláštorov v Egypte; gazely i pískavky, zvieratká celkom maličké v okolí horského jazera severne od tibetských plání; diplomatické rokovania s takmersamurajmi (ktorí vás kedykoľvek dorúbu na krížalky) v Nagasaki; tajomstvá chrámov mayských; Čechovove skúsenosti so sibírskymi tarantasmi; lesk pasty na parkety v penzióne N* plus iné ihravé tajnosti Paríža á la Dostojevskij – to všetko, ba ešte viac obsahuje kniha takmer cestopisná. Jedenásť výsekov z pútí a ciest (päť textov však nájdete v knihe kompletných) po piatich kontinentoch, dobrodružstvo, romantika, poznatky i poézia – nuž neváhajte, hor' sa do diaľav bez zliav!

Cestopis jedného z najbravúrnejších epikov všetkých čias sprítomní čitateľom atmosféru Afriky, Arabského sveta a ostrova Zanzibar na začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia. Nočná prechádzka popri velebnom majestáte gízskych pyramíd, lov na hrochy a krokodíly, návšteva u kanibalského náčelníka, malebné, farbami a dojmami prekypujúce opisy miest, prírodných scenérií, verne a živo načrtnuté portréty osôb, zaujímavé a neveľmi známe poznatky o živote v misiách tej doby, skúsenosti autora s tropickou chorobou – to je len zopár ochutnávok z pestrej palety ponúk pútavého, strhujúceho diela. Henryk Sienkiewicz absolvoval namáhavú cestu ako 45-ročný v spoločnosti grófa Jana Tyszkiewicza roku 1891, krátko po dovŕšení éry zemepisných objavov. Putuje teda v stopách bádateľov územiami už známymi a na kraj i ľudí sa díva pohľadom „moderným“, nám blízkym, t. j. okom jedného z „priekopníkov“ exotickej turistiky. Preto text rezonuje aj v dnešnej dobe.

Číta: Tereza Dočkalová Celkový čas: 6 hodín 28 minút Uprostřed všech forem života jsme na Zemi naprosto sami. Jedinou výjimkou je pes, jenž s námi uzavřel spojenectví…Psi se s člověkem druží už od mladší doby kamenné a zvlášť v současnosti lze někdy jen obtížně určit, kdo má koho na vodítku. Mackenzi Leeová se rozhodla shrnout proces jejich ochočování od pravěkých jeskyň až po úplnou domestikaci ve vilkách na předměstí. Pobaveně zkoumá nejen roli hafanů, pejsánků, čubiček i voříšků na zavedení reformace, na objev gravitace či vynález telefonu, ale také každodennost psů služebních, filmových, frontových, ba i vypuštěných do vesmíru. Zaznamenává vznik prvních útulků pro zvířata bez domova, nicméně neváhá vyrukovat s fackou ve chvílích, kdy se naše naduté plemeno pokoušelo němé tváři ubližovat vivisekcí na způsob I. P. Pavlova.Z pestrých dějin soužití člověka s jeho největším přítelem vysvítá skutečnost, že lidská mentalita se obvykle sune vpřed metodou pokus–omyl, zato věrnost našich čtvernohých průvodců sahá leckdy až za hrob. Někdo zkrátka musí být moudřejší a tolerantnější. Vždyť život – sám někdy pěkný pes – se líp snáší právě v páru, aby pro oba stál za víc než za štěk.

Monika a Zlatko sú manželský pár už viac ako 20 rokov. Vždy robia všetko spolu. Naozaj všetko. Ešte aj v rovnaký čas, nezávisle od seba, ťažko ochoreli. Či to bolo šťastie, alebo nejakým zázrakom, obom sa im podarilo doslova utiecť zubatej z lopaty. Uvedomili si, že to bolo nejaké zdvihnutie prsta, aby niečo v živote zmenili. Aspoň na nejaký čas! „Kedy, ak nie teraz, lebo potom môže byť už neskoro,“ povedali si spoločne. Rozhodli sa zobrať si rok voľna, sadli do ich Jeepu a precestovali „hore dole po Európe“. Precestujte s nimi spoločne touto knihou. Zistite, ako skončili jeden večer až do rána, zabávajúc sa v luxusnej vile u neznámych ľudí v Grécku, ako prespali v Španielsku v mešite, ako kľučkovali medzi sobmi cestujúc na Nordkapp, kempovali na opustených miestach, ako sa báli, že našli mŕtvolu v Albánsku alebo ako si vysedávali úplne sami na Islande v horúcom prameni neďaleko horúcej sopky. A ešte omnoho viac…

Guenther Steiner je jedna z najvýraznejších a najslávnejších osobností motošportu na svete. Bývalého šéfa tímu Haas F1 verejnosť bližšie spoznala vďaka seriálu z produkcie Netflixu Drive to Survive, ktorý zožal nesmierny úspech aj jeho zásluhou. Guenther Steiner v knihe Rok v kolotoči F1 privíta čitateľov vo svojej stajni na celú sezónu 2022 a umožní im bezprostredný pohľad do zákulisia formuly 1. Je to prvý raz, čo niektorý tím F1 dovolil aktívnemu riaditeľovi odkryť detaily z pretekárskej sezóny plnej zmien a zvratov. Steiner sa v knihe dotkne najímania a prepúšťania pilotov, spravovania financií, predsezónnych príprav, prestavovania a testovania monopostu a, samozrejme, samotného pretekárskeho kalendára. Ide o priamočiare a miestami aj zábavné svedectvo o tom, aké je to riadiť tím formuly 1.

Slovanský variant konštantínopolskej liturgie je fenoménom, ktorý inšpiroval umelcov už od svojho vzniku v 9. storočí. Hudobné úpravy tohto liturgického formulára predstavujú širokú varietu umeleckých štýlov, počnúc monodickým spracovaním, končiac harmonickým prekomponovaním. Umelci sa pritom inšpirovali tak existujúcimi starobylými melódiami, ktoré harmonicky upravovali, ako aj poskytovali vlastné autorské kompozície, v ktorých poväčšine kopírovali zvukomalebnú stránku duchovnej hudby. Hudobné úpravy konštantínopolskej liturgie, z ktorých najznámejšou je liturgia sv. Jána Chryzostoma, sa do povedomia širokej verejnosti dostali najmä prostredníctvom úprav ruských škôl, z ktorých najznámejšími sú petrohradská a moskovská. Hudobná melodika ruského romantizmu sa stala pre tento typ kompozícií tak charakteristickou, až sa stala akýmsi hudobným synonymom pre slovanskú zborovú liturgickú hudbu. Tento štýl sa následne stal „typom“ tak inšpiratívnym, že sa ho pokúšali napodobňovať aj ďalšie generácie hudobných skladateľov. Hudobná kompozícia Alexeja Tribusa sa tomuto trendu vymyká. Táto autorská hudba totiž štýlovo neevokuje ruský romantický štýl, ale typ hudby skôr typický pre stredoeurópske hudobné vnímanie, teda oblasť bývalej rakúsko-uhorskej monarchie. Tým sa táto hudobná úprava liturgie stáva v istom zmysle atypickým príkladom romantizujúcej hudobnej úpravy a zároveň je miestnym autorským vkladom do svetového repertoára, ktorý obohacuje o lokálne estetické vnímanie „tajomstva“, ktoré v sebe fenomén konštantínopolskej liturgie nesie už tisícročia. doc. ThDr. PaedDr. Šimon Marinčák, PhD. – Prorektor TU pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu

Kniha Bradlá a travertíny je súčasťou trilógie Kamenné Slovensko.Vrchy, kamene a v nich zhmotnená kamenná krása, ktorá im dáva charakteristický vzhľad a neopakovateľné čaro… Táto úvodná veta je vlastne vyjadrením myšlienky vzniku trilógie Kamenné Slovensko pozostávajúcej z troch jej titulov – Vyhasnuté sopky, Bradlá a travertíny a Najkrajšie vrchy.Slovensko je v prevažnej miere členitou horskou a kamennou krajinou a kamenné miesta sprevádzajú život jeho obyvateľov a návštevníkov. Viaceré skaly a kamene sú symbolom nielen jednotlivých lokalít Slovenska, ale patria aj k najkrajším cieľom mnohých turistických výletov a trás. Z tohto dôvodu čitateľ nájde v trilógii najkrajšie kamenné miesta nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z turistického pohľadu. Trilógia sa snaží byť tak trochu sprievodcom po kamennej kráse Slovenska a dúfa, že výber kamenných lokalít o tom presvedčí všetkých.

Kniha Vyhasnuté sopky je súčasťou trilógie Kamenné Slovensko.Vrchy, kamene a v nich zhmotnená kamenná krása, ktorá im dáva charakteristický vzhľad a neopakovateľné čaro… Táto úvodná veta je vlastne vyjadrením myšlienky vzniku trilógie Kamenné Slovensko pozostávajúcej z troch jej titulov – Vyhasnuté sopky, Bradlá a travertíny a Najkrajšie vrchy.Slovensko je v prevažnej miere členitou horskou a kamennou krajinou a kamenné miesta sprevádzajú život jeho obyvateľov a návštevníkov. Viaceré skaly a kamene sú symbolom nielen jednotlivých lokalít Slovenska, ale patria aj k najkrajším cieľom mnohých turistických výletov a trás. Z tohto dôvodu čitateľ nájde v trilógii najkrajšie kamenné miesta nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z turistického pohľadu. Trilógia sa snaží byť tak trochu sprievodcom po kamennej kráse Slovenska a dúfa, že výber kamenných lokalít o tom presvedčí všetkých.

Kniha Najkrajšie vrchy je súčasťou trilógie Kamenné Slovensko.Vrchy, kamene a v nich zhmotnená kamenná krása, ktorá im dáva charakteristický vzhľad a neopakovateľné čaro… Táto úvodná veta je vlastne vyjadrením myšlienky vzniku trilógie Kamenné Slovensko pozostávajúcej z troch jej titulov – Vyhasnuté sopky, Bradlá a travertíny a Najkrajšie vrchy.Slovensko je v prevažnej miere členitou horskou a kamennou krajinou a kamenné miesta sprevádzajú život jeho obyvateľov a návštevníkov. Viaceré skaly a kamene sú symbolom nielen jednotlivých lokalít Slovenska, ale patria aj k najkrajším cieľom mnohých turistických výletov a trás. Z tohto dôvodu čitateľ nájde v trilógii najkrajšie kamenné miesta nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z turistického pohľadu. Trilógia sa snaží byť tak trochu sprievodcom po kamennej kráse Slovenska a dúfa, že výber kamenných lokalít o tom presvedčí všetkých.

Raketová kariéra zázračného chlapca z Paríža Kylian Mbappé patrí už od tínedžerských čias k najlepším futbalistom na svete. A neustále sa zlepšuje. Kylianovo nadanie, rýchlosť a úžasné koncovky doviedli jeho klubové tímy aj krajinu k neuveriteľným víťazstvám. On sám sa vďaka tomu zapísal do histórie. Nazrite do raketovej kariéry chlapca z Paríža zapáleného pre futbal, ktorý nikdy nedovolil, aby ho očakávania celého sveta spomalili na ceste stať sa legendou.

Knižný debut Jozefa Krajňáka, nesúci sa v znamení všadeprítomného snehu a treskúceho mrazu, zachytáva jeho sólo expedíciu do vzdialených sibírskych oblastí, ktorú podnikol začiatkom roku 2020. Osobnou výzvou preňho bolo dosiahnuť pól chladu, dedinku Ojmiakon. S ambicióznym cieľom zdolať tisíckilometrovú trasu stopom strávil na Ceste kostí počas niekoľkých dní dlhé hodiny v ľadovom tichu a teplotách klesajúcich k –54 °C. Jeho sen sa však napokon stal skutočnosťou. S odstupom času sa autor rozhodol podeliť sa s čitateľmi o svoje vtedajšie zážitky a pocity, aby im tak priblížil krásu slobodného cestovania a čaro odľahlých miest, ktoré mal možnosť navštíviť len s ľahko dostupným základným vybavením. Kniha navyše obsahuje aj praktické tipy a rady pre všetkých, ktorí by sa na podobné dobrodružstvo radi vydali sami.

Damien Dekarz je známy svojimi inšpiratívnymi videami na YouTube (francúzsky názov kanála je „permaculture agroécologie etc...“). Dekarz sa prihovára všetkým, ktorí snívajú o záhrade produkujúcej ovocie a zeleninu spolu s podporou biodiverzity. Čoraz viac ľudí túži jesť zdravé potraviny, ktoré šetria životné prostredie.Permakultúra je základom tejto praktickej, ilustrovanej knihy, ktorá je prístupná každému. Vďaka rozdeleniu techník po jednotlivých mesiacoch budete si môcť vytvoriť svoj vysnívaný projekt zeleninovej záhrady. Bez ohľadu na to, aké je práve ročné obdobie, vždy sa nájdu činnosti, ktoré možno vykonávať. Autor navrhuje metódy a techniky na kultiváciu úrodnej pôdy pri pestovaní plodín, ako aj na tvorbu kompostu, tekutého hnoja, semien, odrezkov atď.Nájdete tu množstvo tipov, ako prestať orať pôdu, nepoužívať insekticídy, fungicídy a herbicídy. Taktiež zistíte, ako sa stať sebestačnými bez akýchkoľvek ďalších zdrojov. Po prečítaní tejto knihy sa pravdepodobne na svoju zeleninovú záhradu budete pozerať novými očami.V skutočnosti to, čo držíte v rukách, obsahuje oveľa viac než len záhradnícke rady. Je to originálny prístup, ako pochopiť zložitosť živých organizmov a ako s nimi žiť v súlade a harmónii.

Prečítaj si, ako sa Erling Haaland, držiteľ detského svetového rekordu v skoku do diaľky z miesta, stal futbalovým útočníkom, ktorý láme jeden strelecký rekord za druhým. Zaboduj u svojich kamošov infoškami o Haalandových úspechoch a zisti, prečo platí, že Haaland je macher!

Prečítaj si, ako sa Jude Bellingham, 21-ročný talent anglického futbalu, vypracoval z druholigového klubu Birmingham City na top záložníka Realu Madrid. Zaboduj u svojich kamošov infoškami o Bellinghamových úspechoch a zisti, prečo platí, že BELLINGHAM JE MACHER!

Za 4 dni peši viac ako 100 km, cez 5000 metrov stúpania a klesania, ale hlavne kopec srdcových a veselých zážitkov. Šialený výlet z Telgártu do Donovál troch nerozlučných kamarátov, hudobníka Juraja „Ďurikesa“ Hnilicu, poetu a speváka Janka Martona a spisovateľa a hudobníka Pavla „Hiraxa“ Baričáka plný humoru, bláznovstiev, ale aj ťažkostí a bolestí. Všetko to začalo nevinne – Ďurikes kamašom napísal správu, že dostal geniálny nápad: „Pôjdeme do lesa!“ Znelo to uletene a nevinne a nakoniec sa to zmenilo na nezabudnoteľnú túru. Hirax sa rozhodol, že z toho napíše svoj prvý slovenský cestopis.

Cristiana Ronalda vďaka skvelej technike a zanietenej vášni zbožňujú milióny futbalových fanúšikov na celom svete. Jeho cesta na vrchol však nebola taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Bojoval s ťažkými zraneniami, nepredstaviteľne vysokými nárokmi či neľútostným britským bulvárom. Inšpirujte sa jeho cestou stať sa najlepším futbalistom histórie.

Kniha Kataríny Džunkovej predstavuje lyrické eseje zo všetkých európskych štátov uverejnených pôvodne na blogu úspešnej poetky a prozaičky. Publikovala ich v elektronickej podobe počas svojich potuliek po kontinente od Lisabonu až po Vladivostok. Sú to cestovateľské zápisky, písané ako inak – srdcom, vnímavým, nežným, ale aj vzdelaným a múdrym.Autorka ako skutočný básnik neopakuje encyklopedické údaje, ale prepúšťa krajiny a národné kultúry svojím vnútrom, aby nahmatala ich živý, neopakovateľný pulz a napila sa z ich studničiek. Stretávame sa tak s ojedinelým, originálnym pohľadom na žáner cestopisu, ktorý je vlastne cestopisom duše a ducha. Vznikli tak texty blízke básni v próze. Nakoniec, ich autorka je ovenčená mnohými literárnymi cenami a za sebou má aj dve básnické knihy Palica brata a palica slnka, Veterné mesto, ako aj novelu Eupalinova láska. Eseje K. Džunkovej sprevádzajú autentické fotografie, ktoré dodávajú postrehom realistický rámec a tvoria druhú – faktografickú rovinu autorkinej tvorby. Kniha ako celok je originálne dielo. Poteší čitateľa, ktorý túži po imaginatívnom vnímaní videného. Zúčastní sa tak fyzickej i duchovnej púte po zvláštnych miestach, svojsky exotických, zodpovedajúcich duši a naturelu autorky.

Spoločná publikácia Hudobného centra a Vysokej školy múzických umení prinesie revidované vydanie jednej z ťažiskových prác slovenskej muzikológie z pera slovenského skladateľa, muzikológa a hudobného historika Ivana Hrušovského. Kniha vznikla na sklonku 50. rokov 20. storočia a prináša hlboký pohľad na vývoj fenoménu harmónie, počnúc viachlasom, ktorý sa sformoval v hudbe prírodných národov, cez viachlasné konštrukcie európskej hudby posledného tisícročia až po kompozičný konštruktivizmus v rôznych orientáciách hudby 20. storočia. Publikácia je vhodná pre všetky druhy hudobných škôl i pre všetkých záujemcov, ktorí si chcú prehĺbiť svoj pohľad na vývojové peripetie európskej hudby. Kniha vychádza v edícii Markéty Štefkovej a v redakcii Vladimíra Godára.

Cesty za ľudovou piesňou. Autorka Miriam Gažová predstavuje v životopisnej publikácii Darinu Laščiakovú (nar. 1931), legendárnu interpretku slovenských ľudových piesní, etnografku a rozhlasovú redaktorku. Zámerom autorky je hlbšie pochopiť spôsob a štýl redaktorskej práce Dariny Laščiakovej, odhaliť pohnútky, ktoré ju viedli k realizácii krokov na záchranu národného dedičstva. V knihe poukazuje na život Dariny Laščiakovej prežitý na rodnej Orave, na jej prácu rozhlasovej redaktorky so svojským prístupom k spracúvanej téme. Text vznikol z bádania autorky v archívoch RTVS, rozhovorov s Darinou Laščiakovou, jej kolegami a priateľmi. Cieľom bolo analyzovať predovšetkým vzťah Laščiakovej k prostrediu, kde ľudová pieseň vznikla, kde žila a ako s ňou v podmienkach rozhlasového štúdia a za pomoci hudobných skladateľov narábala. Spôsob rozprávania a vyjadrovania sa, nárečie a archaizmy, ktoré siahajú do pradávna, kultúrne a duchovné hodnoty, melódie, piesne, to všetko sa Laščiaková snažila zachovať v trvalej zlatej truhlici slovenského národa.Knihu dopĺňajú fotografie z rodinného archívu, zoznamy relácií, piesní a vydaných nosičov.

Osvojte si overené princípy dizajnérov a vytvorte si vlastný harmonický domov. Túžite po útulnom domove, ktorý v sebe skrýva aj maximálnu funkčnosť? Poradiť si so správnym rozmiestnením nábytku, svetiel, obrazov a iných doplnkov nie je vždy jednoduché. Švédska dizajnérka Frida Ramstedtová prináša praktické a užitočné rady, vysvetlenia a názorné ilustrácie, ktoré vám pomôžu objaviť vlastný štýl. Finančne nenáročné, no prekvapivo efektívne triky vám pomôžu vytvoriť svoj vysnívaný a harmonický domov.Napriek dostupnosti kvalitných interiérových katalógov plných krásnych fotografií sa strácame v základných návrhárskych princípoch. Renomovaná interiérová dizajnérka Frida Ramstedtová ponúka svoje know-how tým, ktorí túžia po harmonickom príbytku. Rokmi overené zákonitosti a pravidlá bytového stylingu sformulovala do praktických rád. Jej jednoduché tipy a triky upozorňujú na dôležitosť symetrie, naučia nás premýšľať o priestore a proporciách, vysvetlia všetko podstatné o farbách a navrhnú správne rozmiestnenie kobercov, dekorácií či obrazov. S touto príručkou môžete rekonštruovať kuchyňu či kúpeľňu aj bez nutnosti náročnej prestavby. Autorka podporí váš jedinečný štýl a spoločne vytvoríte príjemný a estetický domov.

Knihu Turistické magistrály tvorí osem diaľkových trás na Slovensku, ktoré sú označené červeným značením a ponúkajú možnosti viacdňových výletov.Okrem opisu jednotlivých trás sa v knihe dozvieme aj zaujímavosti o miestach, cez ktoré vedú magistrály, a môžeme si vychutnať viac ako 150 farebných fotografií, ktoré nám pomôžu lepšie si predstaviť atmosféru a krásy jednotlivých trás. Kniha Turistické magistrály je súčasťou trilógie Turistické Slovensko.

Cesta hrdinov SNP je najpopulárnejšou turistickou magistrálou na Slovensku a z tohto dôvodu je samostatnou knihou, ktorá je súčasťou našej trilógie Turistické Slovensko.Kniha, určená všetkým dobrodruhom, ktorí túžia objaviť kúsky slovenskej histórie a prírody. Je výpoveďou 16-ročného chlapca Adama Frkáňa, ktorý ako píše v úvode „cíti, že jeho záujmy, myšlienky a pocity sú často iné ako záujmy, pocity a myšlienky jeho rovesníkov i ľudí v jeho okolí“.Absolvoval ju v roku 2023 spolu s otcom a niektoré úseky s mamou a ďalšími priateľmi. Mladý autor nás prevedie počas nej nielen viacerými pohoriami, ich vrcholmi, prírodnými atrakciami a historickými pamiatkami, ale sprístupní nám aj svoje zážitky a vyvolané pocity. Kniha Cestou hrdinov SNP je súčasťou trilógie Turistické Slovensko.

Kniha Najkrajšie jednodňové túry nás prevedie prírodnými scenériami a kultúrnymi pamiatkami na trasách, ktoré sa dajú stihnúť počas jedného dňa.Trasy túr sú vytýčené tak, aby sa do nich vmestili najzaujímavejšie prírodné lokality, akými sú skalné mestá, travertínové útvary, pralesy ako aj hodnotné kultúrne a historické miesta zakomponované do prírodného prostredia. Pochopiteľne, na žiadnom výlete nesmú chýbať výhľady či už z prirodzených vyhliadok alebo rozhľadní a upozorňujeme aj na turistickú infraštruktúru, ktorá nám môže našu pešiu turistiku spríjemniť a uľahčiť.Kniha Najkrajšie jednodňové túry je súčasťou trilógie Turistické Slovensko.

Číta: Jakub Hrůša Celkový čas: 16 hodín 9 minút Asi u nás nebude člověka, který by si letos, v jubilejním Roce české hudby, nepřipomínal hudebního skladatele Bedřicha Smetanu (1824–1884). Už děti ve škole se o něm učí, že položil základy české národní hudby. Složil Prodanou nevěstu, Mou vlast a Louisinu polku a potom chudák ohluchl a umřel, je to smutný příběh. Jak o hudebním skladateli psát? Většinou se to dělá dvěma způsoby. Vědecké monografie popisují fakta shromážděná sběrem archivního materiálu: čím víc faktů, tím preciznější portrét, má se za to.Pavel Kosatík v této knize zkouší jít ještě jinou cestou. Studiem pramenů došel k závěru, že faktů je k dispozici možná dost, že jsme je ale, právě s ohledem na potřeby té naší doby, dostatečně nepromysleli. Autor nesouhlasí už s tou hlavní, nejčastěji předkládanou tezí o Smetanovi jako toliko zakladateli české hudby. Vidí v něm představitele hudby evropské. Myslí si, že světová hudba u nás nezačala vznikat až s Antonínem Dvořákem, ale už s Bedřichem Smetanou. Nikdy není pozdě věci začít napravovat a vhodná chvíle pro to může být právě teď.

Číta: David Novotný Celkový čas: 11 hodín 1 minúta „Nestáli jsme proti třem oceánům, ale naopak jsme s nimi splynuli.“Zatímco československá federace spěje k zániku, uskutečňuje její slavný mořeplavec další životní sen. V Kapském Městě nabral na podzim 1990 síly, proviant i zásobu vzpomínek na laskavé suchozemce a s parťáky Vojtou a Julkem zvaným Sorel vyráží obeplout Antarktidu. Ve vodách jižního Atlantiku, Indického oceánu i Pacifiku se jeho loď Polárka stavuje nejen na místech strohé krásy, jakou v sobě uchovávají Crozetovy ostrovy nebo Kergueleny, ale i v okouzlujících zátočinách Tasmánie, Nového Zélandu či pod sochami moaina Rapa Nui.Cestopisná koláž dojmů, životních bilancí nových známých i zenových postřehů skvělého vypravěče dokládá, že námořník se srdcem na dlani všude bratry má a že mnohde potká emigranty ze staré vlasti, jež je čerstvě o Slovensko kratší. Ba co víc: stovky Krautschneiderových střípků posypaných mořskou solí nabízejí tříleté setkávání s rozvlněnou dálavou, která nutí člověka za kormidlem osudu hloubat nad tím, co nás přesahuje.

Číta: Jan Eisler Celkový čas: 11 hodín 12 minút Máte někdy chuť vyrazit někam hodně daleko? Třeba na kole? Jen si říkáte, že na takovou cestu nemáte dost času?Milan Martinec ukáže, že i v rámci normální dovolené je možné střihnout si například tři týdny do Moskvy a zpátky. Nebo zajet přes Alpy a Pyreneje k pobřeží Atlantiku až na tzv. Konec světa.Vydejte se s námi na cestu na severní polární kruh, na Balkán, do moskvy a na Cabo da Roca.