Reportáže, rozhovory

Rozhovory o živote, viere a epidémiách. Radšej znesiem nadávky, ako mať za sebou cintorín.Počas pandémie koronavírusu bol profesor Vladimír Krčméry jednou z mediálne najviditeľnejších tvárí, stal sa možno až lekárskou celebritou. Ako odborník má osobnú skúsenosť s epidémiami z rôznych kútov sveta, preto sme sa rozprávali o AIDS, tuberkulóze, malárii či ebole. Profesor Krčméry v rozhovore otvorene hovorí o fungovaní v krízovom štábe i čo radil premiérovi. Časť knihy približuje jeho duchovný život a to, ako mu viera pomáha v ťažkých situáciách. Ak sa chcete dozvedieť viac o ničivých epidémiách, nahliadnuť do zákulisia slovenského zápasu s pandémiou covid-19 a tiež spoznať prežívanie viery Vladimíra Krčméryho, držíte v rukách správnu knihu.

Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov - Marka Orka Váchu, Karla Satoria a Tomáša Halíka. Štefan Hríb sa pýta troch pozoruhodných kňazov: Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš HalíkŠtefan Hríb viedol tri provokujúce rozhovory o Bohu a svete okolo nás. V tejto knihe nájdete prekvapujúce odpovede na otázky, ktoré položil inak, než sme zvyknutí. Aj preto je to dobrodružné čítanie.Kde sa stratil Boh Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou?Bože, kde si? Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku. O islame a spoločnom Bohu Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho.Štefan Hríb o knihe: Tieto rozhovory sú to najhlbšie, čo som za posledné roky zažil. Marek Orko Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík vo mne dlho doznievali a všetci traja niečím jemne zahýbali. Ale pozor, nie je to intelektuálska kniha. Traja kňazi tu neodhaľujú svoje pevné názory, ale našu krehkú realitu. Preto mi nasvietili Boha trochu inak, než je to bežné v kostoloch či sekulárnych arénach. Je to iný Boh a aj iný svet, než na aký sme si zvykli. Je nádejnejší a omnoho krajší.

Text je mozaikou skutečných příběhů, které běloruská spisovatelka Světlana Alexijevičová sestavila z mnoha rozhovorů. Ženy vyprávějí o tom, jak věřily v sovětský komunistický systém, o tom, jak v něm žily, jak za něj bojovaly i jak v něm trpěly, i o tom, jaké zklamání jim často přinesla nová éra.

Definitívna bodka za kauzou Cervanová. Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť

Presvedčenie o výlučnosti ruského národa a jeho predurčenosti vládnuť svetu nie je vlastné len megalomanovi z Kremľa a jeho propagandistom. Toto presvedčenie zasiahlo aj značnú časť ruského obyvateľstva. Kto sú vlastne Rusi? Ako premýšľajú? Čo od nich môžeme čakať? V čom sú iní a je nejaká nádej, že sa Rusko zmení? Tieto otázky tu zostanú aj dlho po tom, ako sa u našich susedov skončí šialený konflikt a v Kremli Vladimir Putin. Na veľa z týchto otázok odpovedajú respondenti knihy S Rusmi o Rusku. Sú to ľudia, ktorí sú pôvodom Rusi alebo sa v Rusku narodili a prežili tam podstatnú časť života. Mnohí z nich sa rozhodli odísť alebo boli k tomu prinútení. Niektorí zostávajú a pomáhajú režim budovať, iní proti nemu bojujú.Rozhovory vznikali od začiatku vojny do októbra 2022 a boli publikované v Denníku N. Ich autormi sú skúsení novinári a novinárky, ktorí sa dlhodobo zaoberajú situáciou v Rusku a na Ukrajine a niektorí z nich tam aj dlhodobo pôsobili. Preto boli schopní dostať sa aj k ľuďom loajálnym k režimu Vladimíra Putina - ľuďom, ktorí rozhovory dávajú len zriedka. V knihe nájdete rozhovory s historikom, ekonómkou, aktivistkou, filozofom, propagandistom, so satirikom, s novinárkou, s bývalým dôstojníkom, s poslancom štátnej dumy, s politickým geografom, so spisovateľkou či s hudobníčkou. Nie je to práve optimistické čítanie, ale obozretnosť založená na skúsenosti je vždy lepšia ako nepodložené ilúzie.V knihe nájdete tieto rozhovory a témy:Filozof Michail Epštejn o nešťastí Rusov Podnikateľ Jevgenij Bugrejev o tom, ako sa žije Rusovi na Slovensku Historik Sergej Lukaševskij o Putinovej propagande Propagandista Dmitrij Jevstafiev o expanzívnych plánoch Ruska Politológ Vladimir Pastuchov o tom, prečo sa Rusi cítia ponížení a opovrhovaní Satirik Viktor Šenderovič o pocite obkľúčenej pevnosti Bývalý dôstojník Michail Kadala o ruskej armáde Novinárka Žanna Nemcovová o ruskej spoločnosti za Putina Ekonómka Natalija Zubarevičová o ruskej ekonomike Historička Radžana Dugarová-De Ponteová o rusifikácii Buriatov a možnom konci Ruskej federácie Aktivistka Jelena Gajevová o živote v strachu Politológ Grigorij Mesežnikov o tom, prečo toľko Rusov stojí za Putinom Novinár Alexandr Mitrofanov o cárovi Putinovi Politický geograf Michael Romancov o veľmocenskom pocite Spisovateľka Ľudmila Ulická o spoločnej minulosti Ruska a Ukrajiny Aktivista Filipp Sedov o zaskočených slovenských konšpirátoroch Hudobníčka Maša Aľochinová o súvise vojnových a feministických tém Aktivistka Valentina Melnikovová o mŕtvych synoch Poslanec Stanislav Naumov o tom, ako prežíva správy z frontu Historik Nikolaj Mitrochin o ruskej cirkvi Autormi a autorkami rozhovorov sú: Kristína Böhmer, Tomáš Čorej, Petra Procházková, Iryna Puškar, Oliver Rehák, Vladimír Šnídl, Mirek Tóda, Daniel Vražda.

Kniha 19 Inšpirujúcich rozhovorov je zbierkou tých najlepších rozhovorov zo Slovo+. 19 osobností postupne vyrozpráva svoje životné príbehy, ktoré môžu inšpirovať aj vás. Zloženie osobností a ich profesií je veľmi pestré: prečítate si tu rozhovor so psychológom Marekom Hermanom, s biskupom Jozefom Haľkom, s autorkou Slávkou Kubíkovou, s kňazom Marekom Váchom, so speváčkou Simou Martausovou, s profesorom Vladimírom Krčmérym, s vladykom Cyrilom Vasiľom, s manželmi Kandráčovcami a mnohými ďalšími.

Po tom, čo stratili jeden život, zachránili tisícky ďalších. Jeden veľký sen je príbeh Stevena Peifera a jeho manželky, ktorí po traumatickej rodinnej udalosti zasvätia svoj život pomoci druhým. Aby neostali v prostredí, v ktorom utrpeli bolestnú stratu, rozhodli sa odísť na dvanásť mesiacov do Kene. Videli, ako choroby, sucho, hlad, korupcia ovplyvňujú každodenný život Afričanov. Napokon sa pôvodne rok trvajúci pobyt v Afrike stal pre manželov Peiferovcov celoživotnou misiou. Zo Steva, manažéra jednej z najväčších amerických firiem v oblasti výpočtovej techniky, ktorý predtým riadil prácu tisícov ľudí, sa stal v Keni učiteľ, ktorý pomáha deťom osvojiť si základy práce s počítačom a pomocou sponzorov zabezpečuje pravidelnú stravu pre žiakov kenských štátnych škôl. Postavil prvé počítačové centrum v Keni a ďalších 20, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti kenských vidieckych škôl.

Študijná antológia diela C.S. Lewisa. Audiokniha „Zaskočený príbehom - študijná antológia diela C. S. Lewisa“ obsahuje výber dvadsaťjeden úryvkov z trinástich najdôležitejších diel C. S. Lewisa, ktoré vyšli na Slovensku do roku 2021.Lewis bol jeden z najväčších kresťanských mysliteľov a autorov 20. storočia. Úryvky z jeho diel pôvodne pripravoval Marek Markuš ako články pre časopis .týždeň. Pre knižné vydanie a túto audioknihu boli jednotlivé časti doplnené a rozšírené s pomocou edičného tímu, ktorého členmi boli Jano Ban, Miroslava Duranková a Jakub Uhlík. Každá kapitola tak obsahuje:úvod do kontextu a zámeru daného diela,úryvok Lewisovho textu,otázky na zamyslenie pre individuálneho čitateľa alebo malú diskusnú skupinu,biblickú reflexiu o nastolených témach.Audiokniha vznikla v spolupráci s občianskym združením D3 a medzinárodnou organizáciou The Navigators.Preklad: Viera Gregorcová, Peter Kozár, Lucia Tužinská, Eva Baloghová, Kristína Uhlíková, Patrick FrankHudba a zvuková réžia: Jaroslava Ban

Rozhovory o traume, odolnosti a uzdravovaní. Opýtali ste sa niekedy samých seba: „Prečo som to urobil?“ Alebo :„Prečo jednoducho nedokážem ovládnuť svoje správanie?“ Možno ste sa zamysleli nad niekým iným: „Čo to je s ním? Prečo je taký?“ Pri skúmaní vlastných emócií je ľahké skĺznuť do obviňovania samého seba a mať na seba aj na svoje okolie príliš vysoké požiadavky. Je však načase, aby sme si položili inú otázku. V hlboko osobných rozhovoroch ponúkajú Oprah Winfrey a psychiater a uznávaný odborník na psychologické traumy z detstva Dr. Bruce Perry prelomovú a dôležitú zmenu pohľadu – posun od otázky „Čo vám je?“ na „Čo sa vám stalo?“. Známa moderátorka sa v knihe podelí o príbehy zo svojej minulosti, pričom na vlastnej skúsenosti ilustruje zdravotné i psychické problémy, ktoré pramenia zo stretnutia s traumou a nepriaznivými podmienkami v mladom veku. V rozhovoroch sa s doktorom Perrym zameriavajú na pochopenie ľudí, ich správania a samých seba. Ide tu o jemný, ale významný posun v našom vnímaní traumy, ktorý nám pomôže porozumieť vlastnej minulosti a vyčistiť si cestu do budúcnosti, pretože nám umožní otvoriť dvere pre uzdravenie a postupné vybudovanie si duševnej odolnosti.

Rozhovory so Štefanom Hríbom. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku. Medzi nebom a peklom je výsledkom dlhých letných rozhovorov Štefana Hríba s Róbertom Bezákom, ktoré sa uskutočnili v kláštore redemptoristov. Autor v knihe nerieši otázku skutočného odvolania Róberta Bezáka, ale snaží sa nájsť odpovede na tieto otázky:o Bohu: Je Boh žiarlivý? Je mu nás ľúto? Prečo nenapíše na oblohu, že existuje? Naozaj vyhnal ľudí z raja pre ovocie? Ale aj o tom, prečo je medzi nami a Ním neodstrániteľný zá­vojo človeku: Sme na obraz Boží či skôr pod neho? Akú máme cenu, keď pri cunami umierame ako muchy? Sme všetci chorí? Ale aj o tom, či na spásu stačí ľútosť v poslednej sekundeo cirkvi: Rozumie cirkev svetu? Sú kňazi k Bohu bližšie, ako laici? Prečo sa cirkev spája s národom či štátom? Ale aj o tom, či je láska kľúčovým kritériom pre postup v hierarchiiUkážka z knihy: Odpor ku kresťanstvu je zvláštna vec. Ale je spôsobený aj tým, že kresťanstvo je predstavované najmä ako niečo, čo musíš, ako príkazy, zákazy, a tiež ako územie hroziaceho hnevu. Nakoľko sa má človek Boha báť?Ja som tak učil morálnu teológiu, že čím pridávame viac príkazov, zákonov, tých trestných, tých penálnych, tým viac to hovorí o nedostatočnosti človeka. A čím menej je zákonov, tým to hovorí o väčšej hodnote človeka. Nie nadarmo mal svätý Augustín tú známu vetu: „Miluj a rob, čo chceš.“ Dôraz nebol na egoistické „rob, čo chceš“, ale na „miluj“.

Rozhovory o dobe a ľuďoch. František Mikloško v rozhovore s Jánom Štrasserom citlivo rozpráva o osobných témach ako rodina, priateľstvá, či náboženstvo. Už od vysokoškolských štúdií sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Otvorene sa vyjadruje aj k politickým a spoločenským otázkam, veď dvadsať rokov bol poslancom parlamentu a ako aktívny politik sa stal priamym svedkom mnohých kľúčových udalostí v dejinách Slovenska.Hovorí o: Charte 77,slovenskom samizdate,sviečkovej manifestácii,delení Československa,aj mečiarizme.Spomína mnohých svojich politických partnerov i oponentov. Priamo odpovedá tiež na otázky smerujúce k cirkvi a náboženstvu.

Ľudí, ktorých osudy – profesionálne aj ľudské – zachytáva publicistka Ľubica Hargašová, na Slovensku stretnete iba zriedkakedy. Zväčša na Vianoce. A predsa sú pre nás všetkých príkladom, že aj malá krajina môže svetu ponúknuť špičkových odborníkov. Je úplne jedno, z akej oblasti. Medzi tenučkú vrstvu najuznávanejších vedcov sa húževnatosťou, vytrvalosťou a umom zaradili naši intelektuáli, talentom umelci, zručnosťou a poctivou prácou remeselníci. Čo bránilo týmto ľuďom, aby sa presadili u nás doma? Aké dôvody mali, že opustili domov? Kedy nastal prelomový moment, ktorý ich vymrštil medzi elitu? Vrátia sa niekedy? Na tieto a mnohé iné otázky odpovedajú tí, ktorí sa nevzdali a kráčali za svojím snom.

„Obávam sa, že sme v stave akejsi tichej, nevyslovenej krízy,“ hovorí na záver knihy rozhovorov Marián Leško. Ako dodáva, na optimizmus sú špecialisti iní. Namiesto toho ponúka dramatický príbeh Slovenska za posledných dvadsaťpäť rokov. Je to príbeh vzostupov a pádov, spoločenského pokroku aj rozdelených rodín, strachu z budúcnosti aj nádeje. Pre štvrť storočia moderných slovenských dejín boli kľúčovými postavami traja viacnásobní premiéri. Mečiar, Dzurinda a Fico sa každý zapísali po svojom, pričom kniha spochybňuje populárne mýty o otcovi zakladateľovi, veľkom demokratovi či ľavičiarovi, ktorému ide len o blaho ľudí. Neobmedzuje sa však iba na ich osobnosti, hodnotí aj rozmanité spoločenské a politické fenomény, akými bolo delenie federácie, privatizácia, problémy Slovenska na medzinárodnej scéne, ale aj pôsobenie mafie či politická korupcia. Kniha môže poslúžiť ako bedeker našich nečakaných víťazstiev, ale aj množstva premárnených príležitostí.

Vlajka Sovietskeho zväzu sa tu v dvadsiatom storočí roztrhala na desiatky drobných kúskov. Čečensko, Ingušsko, Abcházsko, Osetsko a mnohé ďalšie uznané i neuznané krajiny a krajinky. Vitajte na Kaukaze – neznámej planéte na mape sveta.Územie medzi Čiernym a Kaspickým morom obývajú po stáročia desiatky rôznych národov s vlastnými jazykmi, dejinami i kultúrou. Každá krajina a každý človek, ktorý tu žije, je jednou planétou neznámej „kaukazskej galaxie“, ktorá sa stala pre poľského reportéra Wojciecha Góreckého celoživotnou vášňou. So zmyslom pre dobrodružstvo, s citlivým senzorom na zaujímavých ľudí a s hlbokými vedomosťami o tejto oblasti sa vydáva na cesty naprieč celým Kaukazom, aby ho videl, spoznal a pochopil. A toto obrovské bohatstvo teraz ponúka aj nám všetkým.

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali Aǧca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej Únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič. Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti

Rozdali stovky miliónov dolárov a po celé desaťročia sa ich meno spájalo s filantropiou. Hovorili o nich ako o Mediciovcoch súčasnosti. Kto sú vlastne Sacklerovci? Kde prišli k svojmu imaniu? A ako ich meno súvisí so smrťou takmer pol milióna ľudí? Odpoveď ponúka Patrick Radden Keefe vo svojej fenomenálnej knihe Impérium bolesti.História dynastie Sacklerovcov v sebe ukrýva všetky prvky správnej drámy – napínavé osobné príbehy, ostré boje o majetky, tvrdé súboje v zasadačkách, pozoruhodné zbierky moderného umenia, machiavelistické metódy v súdnych sieňach i finančné machinácie s cieľom vylepšiť svoju povesť a zničiť slabších. Sacklerovci patria medzi najbohatšie rodiny na svete. Preslávili sa štedrou finančnou podporou umenia i vedy. Ich meno bolo vytesané do mramoru, vyryté na mosadzných plaketách, dokonca vsadené do farebných vitráží.Pôvod ich majetku bol vždy zahalený tajomstvom, až kým nevyšlo najavo, že rodina má na svedomí vývoj a intenzívny marketing mimoriadne silného opioidného analgetika s názvom OxyContin, ktoré spôsobilo revolúciu v liečbe chronickej bolesti, no zároveň viedlo k takzvanej opioidovej kríze. Sacklerovci boli obvinení zo smrti závratného množstva ľudí a ich meno upadlo do nemilosti. Nečudo, že táto téma tak veľmi vzrušila filmárov, dokumentaristov i spisovateľov.Impérium bolesti Patricka Raddena Keefa s podtitulom Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov je príbeh jednej bohatej dynastie, ale zároveň aj podobenstvo o chamtivosti dvadsiateho prvého storočia.Patrick Radden Keefe označuje svoje knihy za „výpravnú literatúru faktu“ (a nie za učebnice dejepisu). Jeho mimoriadne populárne knihy Nič nehovor aj Impérium bolesti tak možno s čistým svedomím označiť aj za „reportážne detektívky“.

Kniha portrétov a rozhovorov so sedemnástimi osobnosťami speváckeho umenia na Slovensku, medzi ktorými sú František Krištof Veselý, Gizela Veclová, Lucia Popp, Peter Mikuláš, Magdaléna Blahušiaková, Eva Šušková a iní. Opojný hudobný nástroj, akým je ľudský hlas, zostáva večnou záhadou, predmetom skúmania, hodnotenia, ale najmä veľkých duchovných zážitkov. Kniha uvádza čitateľa do atmosféry neobyčajného povolania, na začiatku ktorého je dar talentu a pokračovaním celoživotná práca na rozvoji celej osobnosti.

Pravá a drsná sibírska verzia „Na ceste“. Drsné podnebie, večne zamrznutá zem, hektolitre vodky. Taká je Kolyma na ďalekej ruskej Sibíri. A k tomu minulosť zjazvená stovkami gulagov a zem nasýtená zlatom. Cez to všetko sa ťahá viac ako dvetisíc kilometrov dlhá cesta vydláždená mŕtvolami väzňov, ktorí ju kedysi dávno stavali. Akoby sme hovorili o nejakej neznámej a nepochopiteľnej planéte. Enfant terrible poľskej reportáže Jacek Hugo-Bader sa vybral na dlhú púť stopom naprieč celou Kolymou. Ako predobraz svojej cesty si vybral autobiografické Kolymské poviedky ruského spisovateľa Varlama Šalamova, jedného z najvýraznejších predstaviteľov tzv. „lágrovej literatúry“. Navštevuje zlatokopecké osady, stretáva ľudí poznačených gulagmi a celý čas sa snaží nájsť odpoveď na jedinú otázku: „Čo je to vlastne Kolyma?“ Dobrodružný reportážny cestopis Jacka Huga-Badera je pravým sibírskym „Na ceste“. Je to silný príbeh, kde hranice medzi skutočnosťou a magickým nadreálnom prakticky neexistujú.

Aká veľká je moc, ktorá sa ukrýva v rukách Vladimira Putina? A ako ďaleko sú tie ruky schopné dosiahnuť? Je to človek, ktorého sa máme právom báť?Ruský novinár Michail Zygar napísal knihu Všetci mocní Kremľa, v ktorej sa rozhodol neustále sa opakujúce otázky okolo Kremľa a Putina analyzovať do hĺbky. Kniha sa rýchlo stala ruským bestsellerom. Zygar sa veľa pýta – a pýta sa hlavne mocných a najmocnejších. Z informácií z prvej ruky komponuje obraz premeny, ktorou počas „putinovskej“ éry prešla nielen ruská spoločnosť, ale aj samotný neobmedzený vládca Vladimir Vladimirovič Putin. Ako sa z niekdajšieho reformátora stal nepriateľ Západu a majster propagandy? A kam to celé smeruje?Otázok je v Rusku priveľa a ani kniha Michaila Zygara Všetci mocní Kremľa neponúka univerzálne odpovede. Istotne však môže pomôcť pri orientácii v spletitých labyrintoch politiky súčasného Ruska.

"Máte malý výber: zabudnúť a mlčať, alebo zblázniť sa a kričať"Afganistan je jedno z najhorúcejších miest na mape sveta. A nie je to len podnebím. Svetlana Alexijevič, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru venovala Afganistanu jednu zo svojich kníh. Presnejšie – desiatim rokom sovietskej intervencie a krvavej sovietsko-afganskej vojny. Od knihy ku knihe sa Svetlana Alexijevič zaoberá jediným – zmenšuje veľké dejiny až na rozmery malého človeka. Vojna, impérium, tisícky mŕtvych – všetko sú to až príliš nepredstaviteľné veci. Ale chorľavý chlapec so samopalom, ktorý nemá rád popravy, to je už čosi skutočné. A rovnako aj vojačikovia s jazvami na tvári i matky, ktoré po smrti detí zaživa zomreli medzi zbierkami známok, fotografiami, nikdy neoblečenými vecami. Po prvom vydaní knihy Zinkoví chlapci sa na Svetlanu Alexijevič spustila vlna súdnych sporov, ktoré proti nej viedli hrdinovia tejto knihy. Skutočne je pravda až taká neznesiteľná? Aj tá vlastná? V tejto knihe sa nedozviete, prečo Sovieti intervenovali do Afganistanu. Pochopíte však, aká nezmyselná je každá vojna, keď z nej prilietajú lietadlá plné zinkových sarkofágov.

Prvá kniha zo zákulisia Smeru je príbehom Roberta Fica a jeho strany z pohľadu investigatívneho novinára, ktorý odhalil viaceré dôležité kauzy. Usilovný študent a aktívny zväzák Fico na sebe tvrdo pracoval, aby sa raz dostal medzi elitu. Dnes už trojnásobný premiér však spravil hneď na začiatku osudovú chybu. Spojil sa s vplyvnými oligarchami, ktorí zbohatli za Mečiara. Podnikatelia, čo založili svoj biznismodel na obchodovaní so štátom, zainvestovali a vyplatilo sa. Vďaka túžbe byť na vrchole za každú cenu sa stal Fico ich vazalom a dlžníkom. Mecenáši jeho strany pretlačili svojich ľudí do vlády, parlamentu aj strategických podnikov. Ich firmy ovládli zdravotníctvo, energetiku, dopravu, obranu či IT sektor. Biznis dokonca začali robiť samotní politici Smeru. Robili to bez škrupúľ, pretože sa mohli spoľahnúť na kľúčových ľudí vo vedení polície a prokuratúry. Správali sa, akoby boli navždy nedotknuteľní. Predstavitelia zlatej mládeže s veksláckymi spôsobmi, ktorí sa prezentovali ako ctihodní občania. V skutočnosti poznali len tri slová: peniaze, známosti a beztrestnosť. Vo vzduchu však cítiť, že sa niečo zlomilo. Politická garnitúra, ktorá v koalícii s obchodníkmi v pozadí uniesla štát, si uvedomuje, že zašla priďaleko. Aj preto sa množia pokusy o diskreditáciu politických protivníkov a kritických novinárov. A eliminujú sa policajti a prokurátori, ktorí chceli poctivo vyšetriť podozrenia z konšpiračných bytov a luxusných rezidencií. Studená vojna za zmenila na otvorený spôsob boja. Bez zábran a pravidiel. Zdá sa, že niekomu ide o všetko.

Utečenecká kríza nie je slovným spojením, ktoré sa týka výhradne dnešných dní. Aj naši predkovia z východu rakúsko-uhorskej monarchie boli na sklonku devätnásteho storočia súčasťou exodu obrovských rozmerov. A zároveň boli výhodným obchodným artiklom pre špekulantov, prevádzačov, agentov a podvodníkov každého druhu.Na Spiši, v Bukovine, ale najmä v Haliči, v najbiednejších krajoch Rakúsko-Uhorska zostávali prázdne domy, zatiaľ čo podpalubia lodí smerujúcich do Ameriky boli prepchaté utečencami, ktorí v neľudských podmienkach snívali svoj sen o lepšom živote.Martin Pollack v knihe Americký cisár presne a do hĺbky popisuje nástroje a fungovanie obchodu, v ktorom obyčajný človek hrá iba úlohu oklamaného a okradnutého. Namiešal do nej množstvo historických faktov a podporil ich silnými príbehmi konkrétnych ľudí. Americký cisár je dôležité čítanie nielen o predvojnovom období, ale aj o dnešku, vo výbornom preklade Michala Hvoreckého.

Tretia publikácia Laca Gulíka, ktorý sa prebíjal pralesom a hľadal nové, ešte neobjavené kmene v krajine ľudožrútov.

Slovensko očami Japonca.Kniha japonského novinára žijúceho na Slovensku so slovenskou manželkou Oľgou Belešovou prináša autentický pohľad cudzinca na kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a Japonskom. Tvorí ju výber článkov, ktoré viac ako desať rokov publikoval v denníku SME a neskôr v týždenníku TV OKO. Kniha je nielen spoločenskou sondou, ale aj príbehom človeka, ktorý si zvyká na úplne novú životnú situáciu. Vtipné aj poučné čítanie dopĺňa autor vlastnými ilustráciami.Z knihy sa napríklad dozviete, že čistenie uší chápu Japonci ako príjemnú partnerskú činnosť. Je to dôverný obrad dvoch ľudí, ktorých spája láska. Alebo tiež fakt, že chodiť po dome v topánkach je v Japonsku hrubá neslušnosť. Robia to iba zlodeji. A bez čoho sa žiadny Japonec na rozdiel od Slováka nezaobíde? Je to hanko. Malá, okrúhla osobná pečiatka s priezviskom, ktorú nosia všade so sebou. Používajú ju pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy – pracovnej alebo aj v poisťovni, či v banke. Rovnako, keď si idú prenajať byt, či kúpiť auto... Masahiko vo svojej knihe píše, že verí, že raz príde deň, keď pochopí Hviezdoslavove básne. Až vtedy vraj bude môcť povedať, že pozná Slovensko.

Pred takmer desiatimi rokmi začal spontánne odoslaným emailom dialóg dvoch mužov, ktorých osud snáď nemôže byť viac rozdielny. Fedor Gál s presvedčením, že dialóg je nutný za každých okolností, prináša konfrontáciu s národným socialistom Matejom. V knihe Cez ploty sa dozviete, čo všetko sa udeje, a čo sa v živote a v názoroch aktérov zmení medzi slovami: „Tuším je čas, aby som sa aj ja nasral“ a záverom: „Fajn, že píšeš, Matej. Už som mal obavy.“ Je možné, aby si k sebe našli cestu takí rozdielni ľudia, a dokážu vôbec obhájiť svoje rozhodnutie, že túto korešpondenciu zverejnia?

Dialóg Zuzany Čaputovej a šéfredaktora týždenníka Respekt Erika Taberyho trval viac ako dva roky. Aké je byť ženou vo vrcholnej politike a matkou dcér, na ktoré útočia politici? S čím sa musí vyrovnať hlava štátu zmietaného pandémiou covidu, v čase vypuknutia vojny na Ukrajine či v situácii, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná? Aké to je, keď sa človek ocitne na čele krajiny a inštitúcie, ktorá ako jediná v štáte nie je kolektívnym orgánom?Erik Tabery chcel vidieť a pochopiť človeka, ktorý z tejto roly celých päť rokov nemôže vypadnúť ani na sekundu. Ženu, do ktorej si ľudia premietajú svoje frustrácie, ale aj nesplniteľné nádeje. A Zuzana Čaputová mu to dovolila s otvorenosťou, ktorá nemá medzi politikmi obdobu. „Myslím, že po prečítaní knihy verejnosť uvidí mnohé udalosti v novom svetle. Snažil som sa pýtať tak, aby to bolo zaujímavé pre ktoréhokoľvek čitateľa, teda aj pre tých, ktorí až tak veľmi slovenskú politiku neriešia. Pokiaľ chcete lepšie pochopiť, aké to je byť na vrchole politickej moci a navyše ženou, táto kniha je pre vás.“ Erik Tabery

Nezabudnuteľné reportáže o krajine po občianskej vojne! V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží z Bosny W. L. Tochmana Akoby si kameň jedla. Autor bol za knihu zaradený medzi finalistov literárnej ceny Nike a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Tento prvý preklad Tochmanovho diela do slovenčiny rozširuje počet jazykov, do ktorých bol preložený na dvanásť.Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú? To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu, pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá pozostatky ľudských tiel vykopaných z masovch hrobov a na základe DNA identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.

Gál + Bán. Nesprostredkované texty z prvej ruky písané ako reportáž z cesty po vlastných myšlienkach. Bez pomoci iných si autor kladie otázky sám a sám si aj musí odpovedať. Niet interpretácie, niet zjemňujúcej sympatie, ktorá s pochopením prekryje slabosť. Bez znecitlivenia, bez chvíle na oddych. Ako keď prší. Tentoraz je to výpoveď priama. Bez reportérov. Taký nesie názov naša nová edícia.Tento rok jednoducho nebol dobrý pre ľudí so sklonmi báť sa najhoršieho. Vojna na Ukrajine či neznášanlivé reakcie na prílev utečencov do Európy po dlhom čase postavili Slovensko do roly krajiny, ktorá vzdialené hrozby nesleduje len v správach, ale bezprostredne ich prežíva. V mnohých z 31 textov Fedor Gál kreslí depresívny obraz, ako zle by sme mohli dopadnúť, ak nepoučiteľnosť v podobe náklonnosti k novým spasiteľom preváži. Keby zostal len pri tom, mohli by sme ho označiť za zatrpknutého frfloša, ale vytrvalo robí jednu vec, ktorá tomu bráni. Opakuje, že je jediná šanca, aby sa to nestalo – musíme sa brániť. Nestačí len sedieť a prizerať sa, ako spoločnosť opäť prichádza o rozum, ale treba jej ho dávkovať. Nechajme sa preto Fedorom Gálom vystrašiť, aby sme na to tak ľahko nezabudli. Roman Pataj

Rozhovor s Juryiom Andruchovyčom. Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na Ukrajinu.

Ryszard Kapuściński, otec poľskej reportážnej školy, autor mnohých úspešných kníh reportážneho žánru. Svetové uznanie mu priniesli najmä reportáže z krajín tretieho sveta (Afrika, Južná Amerika).Kniha Impérium (1993) je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989-1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci. Autor s geniálnou intuíciou vystihol problémy, ktoré doteraz ovplyvňujú a zrejme ešte dlho budú ovplyvňovať vývin v tejto krajine, ktorá nám z mnohých, aj veľmi súčasných dôvodov, nemôže byť ľahostajná. Kapuściński dokáže nájsť práve tie detaily, ktoré majú nadčasovú platnosť, dokáže ich začleniť do dlhodobej historickej perspektívy, a tak svoje reportérske videnie povýšiť na filozofiu dejín.

V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží Pawła Smoleńského o jednom konflikte a dvoch krajinách. Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu?Paweł Smoleński sa opäť vydáva na tie najcitlivejšie miesta, pozerá na neustále sa predlžujúci múr, číta o ďalších samovražedných útokoch, počúva o nenávisti. Snaží sa pochopiť, i keď si je vedomý, že čokoľvek pochopiť bude nekonečne zložité. “Ja som to nerozmotal. Podľa mňa sa to nedá rozmotať z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že ako v každom konflikte je situácia šialene dynamická, človek „antihrdina“ sa môže v priebehu dňa, týždňa zmeniť na hrdinu. Mne sa zdá, že trochu už rozumiem, možno aj viac než len trochu, ale zdá sa mi to každý druhý pondelok, každý tretí štvrtok, ale už v utorok alebo v stredu vôbec ničomu nerozumiem. V nedeľu sa snažím nerozmýšľať.”“Počas dlhých rozhovorov s Pawłom Smoleńským som sa musel neustále pasovať s najzaujímavejšími otázkami o Blízkom východe, aké som kedykoľvek dostal. Mohlo by sa zdať, že aby niekto tak hlboko pochopil tento divný a paradoxný región, nemôže byť z Poľska, alebo prinajmenšom by mal byť viac opálený než on. Ale nie, jeho otázky, priamočiarosť a dôvtip sú dôkazom, že reportér, ktorý sa zaoberá politickými otázkami, jednoducho musí byť zvedavý, poctivý a dostatočne tvrdohlavý, aby sa nedal zmiasť frázami, ktoré počuje, keď hľadá zložitejšie a nejednoznačné odpovede.”

Prečo sa nositeľ Nobelovej ceny nemôže stať profesorom na slovenskej univerzite? Vládne školstvu solidarita neschopných? Prečo zlyhali všetky porevolučné reformy vzdelávania? Autor nielen kritizuje, ale akademickej obci a širokej verejnosti navrhuje rýchle, efektívne a úsporné riešenia.Testament vedca je vtipný, desivý a prenikavý pohľad na stav slovenského školstva a vedy. Kniha vychádza z blogov, ktoré vychádzali na pokračovanie a vyvolali široký ohlas a diskusiu.

Autentické dialógy spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka so slovenskými, českými, európskymi i americkými spisovateľmi. Kniha prináša nové alebo doplnené rozhovory s významnými spisovateľmi, v ktorých sa otvorene hovorí o tvorivej činnosti, o metodike tvorby, o osobných ťažkostiach autorov, ale aj o dobovej politickej situácii a spoločenských súvislostiach modernej histórie. Spisovatelia odpovedajú na otázky o etike aj estetike, vyjadrujú sa k filozofickým otázkam, ale aj k bežným problémom jednoduchého človeka. Kniha je zaujímavým pohľadom do vnútra spisovateľov, ale aj ich svedectvom o našej nepokojnej dobe. Čitateľ nájde v knihe rozhovory so spisovateľmi, ako sú Louis Aragon, Frederick Forsyth, Françoise Saganová, John Updike, Milan Rúfus, Günter Grass, Allen Ginsberg, Ladislav Ťažký, Bohumil Hrabal, Ladislav Mňačko a ďalší.

Po výraznom čitateľskom úspechu kníh Jeden výdych koňa, Dva hrby ťavy a Róbert Bezák: Medzi nebom a peklom vychádza vo vydavateľstve W PRESS ďalšia kniha Môj bláznivý život. Nájdete v nej odpovede na zaujímavé otázky, ako napríklad: sumár o 10 rokoch časopisu, ale aj o spoločenskom dianí, o tom čo sa dialo v 90. tych rokoch. Prečo vznikol .týždeň. Bol Dzurinda podobný Mečiarovi? Môže sa realita Boha odraziť v časopise? Kto zhasol Lampu a prečo je stále tŕňom v oku. Moja milovaná Amerika. Sokol verzus Bezák, temno verzus otvorenosť. Škrtnutý Fico alebo prečo sme chceli ovplyvniť voľby. Krásno v .týždni, čo máme spoločné s Pohodou a čím ma priťahujú svetové galérie. Je šport podobný poézii a prečo verím na hokej v nebi? Závistlivé Slovensko, odkopnuté osobnosti a nádej na zmenu.

Výnimočné rozhovory s výnimočným človekom.„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Kniha rozhovorov predstavuje jeho názory na výchovu, život v rodine, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi. Rozpráva o konkrétnych prípadoch a skúsenostiach z viac než tridsaťročnej klinickej praxe, ale aj o zážitkoch z vlastného detstva a života. „Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil,“ hovorí Ivan Štúr, ktorý v knihe vystupuje ako nezávislý odborník, ale aj ako syn výnimočných rodičov či otec troch synov. Vyjadruje sa stručne a riešenia, ktoré na väčšinu výchovných a vzťahových problémov nachádza, sú zvyčajne jednoduché. Stavia na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí. Za základ dobrej výchovy nepovažuje potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie tých dobrých. Ako odporca „čiarkovacej” psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volí individuálny prístup ku každému osudu a podporuje aktívny postoj k životu.

Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je dávno iba suchopárnou vedou. V našich zemepisných šírkach však chýbala podobná publikácia, ktorá by pracovala aj s domácimi reáliami. Po dvoch knihách rozhovorov so známymi ekonómami Lukáš Kovanda napísal knihu, kde v štyridsiatich kapitolách vtipným a prístupným spôsobom skĺbil ekonómiou s psychológiou, sociológiou či antropológiou. Veľa o jeho štýle písania napovedajú už samotné názvy kapitol, ako: Prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex Prečo ľudí tak veľmi zaujíma, koľko zarábajú ostatní Prečo sú Facebook, Google aj Apple americké, a nie japonské Prečo slabé odbory môžu za exodus banánov do celého svetaPrečo samoľúbosť zarába a vzdelaní ľudia žijú lacnejšie

Babka Johanka s deväťročným vnukom Sveťom riešia všetky otázky života, ktorými obaja žijú. Súčasný svet sa stretáva s čriepkami spomienok na vojnu, ako ju kedysi zažila babka ako dievčatko. Prozaický text žurnalistky a spisovateľky Jany Šimulčíkovej dopĺňajú dobové fotografie. Historik Jozef Bystrický prináša udalosti, fakty a pravdy o II. svetovej vojne tak, aby zaujali staršie deti a zaplnili medzeru o dobe, o ktorej treba hovoriť, písať i čítať. Kniha vyšla vďaka podpore ARS BRATISLAVENSIS.

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no počas tých rokov, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov bola závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

Kniha Raba Suli je záverečný diel Filanovej bratislavskej trilógie. Autor hovorí, že už nie je čas niečo odkladať a niekoho šetriť. Cez Raba Suli, legendárnu hru prešporských chalanov, sa Filan vracia na Poľnú ulicu, do klubov a zákutí starého mesta. Oživuje stratený svet pouličných klzísk, kolotočov a dávnych veľkých lások. Vyťahuje zo zabudnutia postavy a postavičky, ktoré tvorili históriu Bratislavy. Raba Suli je kniha rovnako šťavnatá a zábavná ako úspešné prvé dve časti trilógie. Len Filan je ešte otvorenejší a úprimnejší ako kedykoľvek predtým. Pozýva vás na výlet do lunaparku svojej hlavy.