Reportáže, rozhovory

Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami?Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku.Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny.Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť.Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život.Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky.Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela.

Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená.Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií.Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany.Je to bolestivo úprimná sonda do sveta za našimi východnými hranicami. Navštívime v nej všetky bojiská ukrajinského konfliktu, ktoré zažijeme očami ich priamych účastníkov. Či už ide o zanietených bojovníkov alebo dezertérov, kolaborantov a vlastencov, obetí bombardovania i tých, čo rabujú domy a rozkrádajú humanitárnu i vojenskú pomoc.Spoznáme život na územiach okupovaných ruskou armádou, dilemy obyvateľov miest, ktoré sa postupne menia na ruiny, aj vražedné operácie partizánov hlboko v tyle nepriateľa. Precítime hlad, zúfalstvo i bezmocnú nenávisť, ale tiež čriepky ľudskosti, spolupatričnosti a nádeje, ktorá prežíva aj tie najhoršie okamihy.To však zďaleka nie je všetko. Tomáš Forró vďaka dôkladnej práci v teréne prináša doteraz neznáme udalosti a informácie, ktoré ukážu príbeh ukrajinskej vojny z úplne novej perspektívy.Čo hľadali ruskí generáli v rádioaktívnych poliach Černobyľu? V čom pochybila tajná služba pri plánovaní invázie? A ako sa v tieni vojny mení celá ukrajinská spoločnosť? Aj o tom je reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén.

Moja najväčšia prehra je zbierkou úprimných príbehov a osobných spovedí 20 najslávnejších automobilových pretekárov, legiend zo sveta Formuly 1, Indycar, NASCAR, Le Mans a rely. V bezprostredných rozhovoroch jazdci poodhalili svoje najťažšie chvíle na trati aj v súkromí, a ukázali, že pod prilbami a ohňovzdornými kombinézami sú omylní, krehkí a hlavne ľudskí. Títo moderní gladiátori dokazujú, že tak ako za volantom, rovnako aj v živote sa najväčšie úspechy rodia práve po najtvrdších pádoch až na samé dno.Will Buxton je britský novinár a komentátor F1 pravidelne účinkujúci v populárnom seriáli Drive to Survive. Portréty respondentov nakreslil Giuseppe „Cammo“ Camuncoli, uznávaný tvorca komiksov, ktorý spolupracuje so štúdiami Marvel, DC či Vertigo.V knihe nájdete rozhovory s jazdcami ako: Alain ProstAlex ZanardiMika HäkkinenNiki Lauda Jackie StewartCarlos SainzDamon HillEmerson Fittipaldi Ari VatanenBobby UnserDario FranchittiDerek Bell Emanuele PirroFelipe MassaJeff GordonJimmie Johnson Mario AndrettiRick MearsSébastien LoebTom Kristensen

Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.

Písanie švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968. Vynútená aj zvolená viacdomosť sa pre ňu stala zdrojom nevšedných postrehov o spoločnosti na Východe i Západe. Texty v tomto výbere, ktorý je už šiestou autorkinou knihou vychádzajúcou v slovenčine, vznikali v rozpätí rokov 1981 až 2017. Prinášajú rozmanité témy prepojené premýšľavo esejistickým, hravo poetickým a zároveň reportážne konkrétnym uvažovaním o zneužívaní, ale aj o (sveto)občianskom využívaní moci, o strachu z inakosti a vytváraní spoločenstva, o lžiach a ideáloch, o odstupe a blízkosti, o spolužití či jednoducho o jedinečnosti života – v Československu, Rusku, Guinei, Čečensku, vo Švajčiarsku, na Slovensku...

1. diel. I když by asi přesnější název pro tuto knihu byl Ideologie v době uprchlické krize, nechce se autor podbízet bulvárně laděným titulem. Vynikající český spisovatel a historik se ve své nové knize snaží především o objektivitu. Na základě faktů přesvědčivě dokazuje, že se na cestě, kterou v posledním desetiletí kráčí evropská společnost, opakují fatální chyby našich předků. Mnohé z toho se nám samozřejmě líbit nemusí, ale Adam a Eva byli kdysi vyhnáni z ráje a od té doby se nikomu nepodařilo se tam vrátit. A rozhodně se to nemůže povést současným vládcům, kteří mnohdy činí nesmyslné kroky. Naše momentální směřování dle autora do ráje rozhodně nevede, přesto tato kniha nešíří poplašné zprávy, ale je "pouze" vynikající historickou analýzou.

Jeden z najvýznamnejších ekonómov mesta prichádza s prelomovou knihou, ktorá mení naše nazeranie na mestá. Amerika by bez veľkých miest nebola Amerikou, ale napriek tomu majú veľkomestá zlú povesť: hovorí sa o nich, že sú špinavé, chudobné, nezdravé a škodia životnému prostrediu. Je to však pravda?Edward Glaeser vo svojej knihe tvrdí, že práve veľkomestá sú najzdravšie, najzelenšie a najbohatšie v ekonomickom aj kultúrnom zmysle. Vydáva sa do histórie a cestuje po celom svete, pričom opisuje, ako veľkomestá fungujú a ako ľudstvo vďaka nim napreduje. Glaeser je odvážny reportér a šikovný analytik, ktorý presvedčivo a naliehavo vysvetľuje, prečo sú mestá výnimočné a dôležité. Výsledkom jeho výskumu je množstvo dôkazov o tom, že práve veľkomestá sú tým najlepším vynálezom v histórii ľudstva a zároveň aj našou najväčšou nádejou do budúcnosti.

Kniha Tieňohra rozpráva, ako ľahko sa po päťdesiatich rokoch mieru vrátila do Európy krvavá vojna. Rozpad Juhoslávie si vyžiadal približne 140-tisíc obetí a jeho záverečná časť sa odohrala v Kosove.Tim Marshall bol ako vojnový korešpondent priamym svedkom niekoľkých vojensko-politických konfliktov z druhej polovice dvadsiateho storočia. Ako diplomatický redaktor televíznej stanice Sky News pokrýval spravodajsky aj vojnu v Kosove, bombardovanie Juhoslávie a pád režimu Slobodana Miloševića. Kniha prináša strhujúco vyrozprávaný príbeh, vychádzajúci z autorových osobných skúseností, z jeho priamej prítomnosti na miestach bojov i v priľahlom zázemí, ako aj z rozhovorov s príslušníkmi tajných služieb piatich krajín. Aj po dvadsiatich rokoch od ukončenia vojny v Kosove má zmysel vracať sa k tejto európskej tragédii, najmä ak vieme, že dodnes nie sú všetky rany v regióne zacelené.

Rusko všetci dobre poznáme. Ale je to naozaj pravda? Nie je to len naša naivná predstava? Nová kniha Michaila Zygara, autora bestselleru Všetci mocní Kremľa, nás zoberie o sto rokov späť, do mimoriadne zaujímavej časti ruských dejín. Dokumentárna kniha Impérium musí zomrieť nám predstavuje živú drámu ojedinelého ruského experimentu s občianskou spoločnosťou, ktorú o pár rokov definitívne rozdrvil despotizmus komunistickej revolúcie. Malé okienko medzi dvoma rovnako dusivými autokratickými režimami – imperiálnym a komunistickým – bolo otvorené len na niekoľko krátkych chvíľ, no ozveny tohto veľkého príbehu zreteľne počujeme ešte aj dnes. Od posledných rokov života Leva Nikolajeviča Tolstého až po smrť cárskej rodiny Rusko experimentovalo s liberálnosťou a kultúrnou otvorenosťou. Ruský balet bol v Európe vrcholom dobrého vkusu. Rozkvitala literatúra, divadlo i nové politické názory a Sankt Petersburg bol na chvíľu druhým Parížom. Na pozadí hroznej vojny a upadajúcej ekonomiky však štát nemohol takéto pokusy tolerovať dlhodobo. Dokumentárna kniha Michaila Zygara Impérium musí zomrieť vychádza v preklade Samuela Marca. Zároveň ňou otvárame novú absyntovskú edíciu, v ktorej sa budeme venovať histórii a neobyčajným dejinným súvislostiam.

2. diel. Volné pokračování úspěšné knihy Breviář pozitivní anarchie, která podrobně rozebírala nejrůznější problémy současnosti. Jim se věnuje i nový titul, ale tentokrát z pohledu dvou odlišných vrstev – elity a lidu. Autor uvádí titul slovy: „Elitu chápu jako skupinu lidí, která díky svému mocenskému postavení určuje běh života lidu. Za to požívá jistou úctu a obživu. Lid, to jsou ti ostatní, jejichž běh života je určován vládci. Dostává se mu poznání z úst učenců a těší ho tvorba talentovaných umělců. Pokud však elity vnucují lidu postoje, poznání a zábavu, s níž bytostně nesouhlasí, nerozumí jí a nemíní ji přijmout za svou, reptá. V takových dobách pak vycházejí knihy podobné této.“

Ivan Kríž počas svojej 25-ročnej novinárskej práce v Tlačovej agentúre SR mapoval významné medzinárodné aj domáce udalosti. V tejto knihe otvára trinástu komnatu svojich spomienok a približuje čitateľovi aj odvrátenú stranu práce novinára. Komické, ale aj tragické spomienky na udalosti, o ktorých vydával správy v štátnej tlačovej agentúre, dokážu čitateľa nielen pobaviť, ale ho aj prinútia zamyslieť sa.

Kniha Umlčaní je príbehom Jána a Martiny. Cez autentické výpovede rodiny, priateľov, učiteľov a kolegov skladá pôsobivú mozaiku dvoch mladých životov, ktoré vo veku 27 rokov umlčala ruka nájomného vraha. Na portréte Jána a Martiny sa podieľalo 14 novinárov pod vedením šéfa investigatívy Aktuality.sk Mareka Vagoviča. Autori navštívili aj miesta, kde Ján a Martina vyrastali a ktoré kreovali ich osobnosť. Súčasťou portrétu je pohľad do zákulisia novinárskej práce. Samostatnú časť knihy tvoria odhalenia Jána Kuciaka zasadené do politických súvislostí. Na základe analýzy dostupných informácií a rozhovorov s dôveryhodnými zdrojmi mapuje osudnú februárovú noc aj doterajší priebeh vyšetrovania. Cennou súčasťou knihy je prvý a jediný profilový rozhovor s Jánom Kuciakom. Nechýba ani prelomová reportáž o prepojení talianskej mafie na najvyššie poschodia slovenskej politiky. Kniha je poctou dvom odvážnym mladým ľuďom aj pokračovaním ich odkazu. Spájal ich zmysel pre spravodlivosť a život v pravde, ktorá môže zmeniť každého z nás.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku, Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.

Fedor Gál má za sebou silný príbeh – narodil sa v koncentračnom tábore a vyrastal bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. Od robotníka v chemickej fabrike sa prepracoval až na pozíciu vedca. V novembri 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu, pred násilím verejnosti sa však potom odsťahoval do Prahy, kde žije dodnes. V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy pritom neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal k tomu aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy.Kniha rozhovorov, ktorú pripravil reportér Denníka N a niekoľkonásobný víťaz Novinárskej ceny Karol Sudor, je podľa Fedora Gála jeho testamentom. Na takmer tristo stranách podrobne reflektuje celý svoj život, nevyhýba sa ani boľavým miestam, vlastným zlyhaniam a témam dneška.

Rok 1997 bol kritickým bodom obratu v moderných dejinách Slovenska. Štátomafia, tvorená mafiánskou bandou Mikuláša Černáka a povzbudzovaná Lexovým námestníkom Svěchotom zo štátnej tajnej služby, si vybrala lákavé sústo na útok bezohľadného vydierania. Išlo o vtedy najprosperujúcejšiu firmu na Slovensku bez politického krytia – DRUKOS. Na tomto súboji zla a dobra sa lámal chlieb budúcnosti Slovenska. Predkladáme vám svedectvo Františka Mojžiša o týchto časoch, doplnené o dobové reálie. Nečakajte však happy-end. Nejde totiž o hollywoodsky film, ale o príbeh so všetkým, čo život prináša. František Mojžiš, jeho rodina a zopár statočných strhli lavínu, ktorá pochovala najodpornejší režim, ktorý kedy na Slovensku vládol, ale ten istý František Mojžiš dnes, paradoxne, už vyše päť rokov sedí vo väzení a spomína na svoje vzostupy a pády.V hre Bertolda Brechta „Život Galileiho“ hovorí učencov mladý žiak: „Nešťastná krajina, ktorá nemá hrdinov“. A Galileo, hoci sa zoči-voči totalitnej moci nezachoval hrdinsky, odpovedá: „Nie, nešťastná je tá krajina, ktorá potrebuje hrdinov“. Toto je príbeh statočnosti, kedy sa zopár hrdinov na čele s Františkom Mojžišom, jeho rodinou a spolupracovníkmi postavilo smrteľnej hrozbe štátneho parazitizmu.

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023.Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať.Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

Číta: Martin Zahálka, Lucie Bechynková Celkový čas: 9 hodín 55 minút Elitní detektiv z pražské mordparty Jan Štoček opět zapátral v paměti a vytáhl na světlo světa další zásadní případy své kriminalistické kariéry. Spolu s Lucií Bechynkovou, zakladatelkou oceňovaného podcastu Opravdové zločiny, vás zavede přímo na místo činu. Jak probíhalo vyšetřování mediálně známých případů a co šokuje i otrlého kriminalistu? To a mnoho dalšího zjistíte ve strhujícím vyprávění o všech podobách policejní práce.

Číta: Lucie Bechynková, Martin Zahálka Celkový čas: 8 hodín 13 minút Legendární detektiv pražské mordparty Jan Štoček stojí za vyřešením zásadních tuzemských kriminálních případů, mezi které patří sériový vrah Ivan Roubal nebo Orlické vraždy. V otevřeném rozhovoru ho vyzpovídala Lucie Bechynková, zločinožroutka a zakladatelka podcastu Opravdové zločiny. Nahlédněte do zákulisí vyšetřování vražd, které Štoček popisuje velmi osobitým stylem – v některých pasážích se vám bude tajit dech, v jiných se možná neubráníte smíchu.

Číta: Rudolf Pellar, Jiří Hanák Celkový čas: 17 hodín 33 minút Ve známém díle představuje vynikající český spisovatel prezidenta Masaryka, jeho životní vzpomínky, filozofické, etické, politické zásady, vztah k demokracii, novému státu a jeho občanům, jak se mu vyjevily v řadě osobních rozhovorů. Jejich umělecká reprodukce stále budí dojem, že k posluchači promlouvá prezident sám. Hovory vznikaly před více než sedmdesáti lety, nyní se však posluchači dostávají v nové podobě.

ľudí, ktorí sa nevzdávajú na svojej ceste za úspechom aj napriek nepriazni osudu a mnohým prekážkam v spoločnosti, ktoré každý deň prekonávajú.„Mrzí ma, že v našej spoločnosti neplatí rovnaký meter pre všetkých. Málokedy napríklad počuť o tom, v čom sme my, Rómovia, dobrí a v čom vynikáme. Znepokojuje ma to, pretože aj medzi nami je veľa úspešných ľudí. Bol by som radšej, keby ľudia hovorili na základe vlastných skúseností a nie na základe toho, čo čítajú alebo im to niekto podsúva“, priznáva Adrián.

Čo je horšie ako trest smrti? Po prečítaní tejto knihy to budete mať jasné: je to doživotný trest odňatia slobody. Desať doživotne odsúdených zločincov, s trvalým pobytom v Ústave na výkon trestu v Lepoldove, hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Rozhovory, ktoré vznikli na základe dva roky trvajúcej korešpondencie medzi autorom knihy a odsúdenými, sú otriasajúce svojou úprimnosťou a autenticitou. Galéria výpovedí je pestrá: od úsečného sériového vraha Ondreja Riga (9 vrážd), cez štylisticky obratného Ľubora Masára (lúpežná vražda), cynického Miroslava Borbélyho (2 vraždy), až po obete alkoholizmu, neutešenej sociálnej situácie či vlastnej demencie ako Zoltán Keka (2 vraždy), Jaroslav Garaj (4 vraždy) alebo Miroslav Dubaj (2 vraždy). Spoločnosť dopĺňajú Ján Karvai a Jozef Koky, ktorí doživotie dostali v rámci zásady Trikrát a dosť za lúpežné prepadnutie.Títo muži zrejme v Leopoldove aj zomrú. Tak znie ich rozsudok a každý z nich vie prečo. Tí najstarší z nich už majú odsedených vyše dvadsať rokov, ale údesné zločiny, ktoré spáchali, dodnes nevybledli. Táto kniha sa nedá prečítať na jeden záťah. Treba si ju dávkovať. Životné príbehy zatratencov, napísané ich vlastnou rukou, nie sú žiadnou slepačou polievkou pre dušu, ale skôr horkou pravdou o živote, ktorý sa stal trestom.

Trpí aj u Vás v rodine niekto schizofréniou? Je niekto vo Vašej blízkosti závislý? Pokračovanie úspešnej knihy s názvom Chcel som to skúsiť iba raz od mladého autora, ktorý práve kvôli drogám ochorel a dnes bojuje nie len s návykovými látkami, ale aj s rôznymi hlasmi a halucináciami. Jeho svet je miestami dosť nereálny, ale vďaka tejto knihe sa s Vami podelí o svoje každodenné prežívanie. Jeho príbeh pochopí len ten, kto má o túto úprimnú spoveď záujem...

Bez domova do domova. Sedem ľudí, sedem silných príbehov a jeden e-book. Tetokrát venovaný náročnej téme, ktorá je akýmsi tabu v našej spoločnosti. Čo prežíva biologický rodič, keď svoje dieťa opúšťa za bránami detského domova? Na čo myslí dieťa, ktoré zrazu dostane adoptívneho súrodenca? Ako sa cíti mladý človek, keď po odchode z detského domova ide po prvýkrát do biologickej rodiny? Príbehy Bez domova – do domova sú príbehy o hľadaní lásky a precítení silného puta. O hľadaní pokoja a túžbe mať rodinu. A o potrebe byť pre niekoho v živote dôležitým. Tento e-book vznikol vďaka podpore Nadácie VÚB.

Ako skončili hlavní aktéri káuz, ktoré rozkryl Ján Kuciak Dvadsiateho prvého februára 2023 uplynie päť rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pri tejto príležitosti vychádza mimoriadna knižná publikácia Kuciak.Vyše 350-stranová kniha je výberom článkov Jána Kuciaka, ktoré vyšli v rokoch 2015 až 2018 na spravodajskom webe Aktuality.sk. Investigatívne reportáže a analýzy, rozdelené do dvanástich tematických celkov, ilustrujú originálne infografiky a desiatky ikonických fotografií. Súčasťou grafického spracovania knihy sú novinárove poznámky, sumáre, tabuľky, rukopisy či dokumenty, s ktorými pracoval.Pôvodné odhalenia Jána Kuciaka dopĺňajú najnovšie informácie o hlavných aktéroch káuz. Autorkami aktualizačných textov sú členky investigatívneho tímu Aktuality.sk Annamária Dömeová a Laura Kellöová.Špeciálna knižná publikácia Kuciak je nielen zrkadlom pokriveného systému našich ľudí, ktorý sa počas vlád Smeru zakorenil na všetkých úrovniach štátu. Je poctou výnimočnej novinárskej osobnosti, ktorú umlčala ruka nájomného vraha. S odstupom piatich rokov potvrdzuje, že Ján Kuciak predbehol dobu a svojou precíznou prácou s otvorenými zdrojmi položil základy modernej investigatívnej žurnalistiky na Slovensku.

Odhaľoval prešľapy a podozrivé obchody mocných. Upozorňoval na klientelizmus a korupciu za bývalých vlád Smeru. Rozkrýval pavučinu vzťahov smerujúcich na najvyššie poschodia politiky a biznisu. Napokon zomrel rukou vraha, ktorý popravil i jeho snúbenicu. Sledujte krok za krokom vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla spoločnosťou, vyvolala najväčšie občianske protesty od novembra ’89 a spôsobila búrku na politickej scéne.Kniha Vražda Jána a Martiny: Vyšetrovanie vychádza na šieste výročie spomienky na novinára a archeologičku. Autorka Laura Kellö Kalinská sleduje kauzu od konca februára 2018, keď sa dostali na svetlo sveta oficiálne informácie o ich smrti. Odvtedy absolvovala stovky stretnutí, rozhovorov a konzultácií a naštudovala tisícky strán dostupných dokumentov. Výsledkom je kniha, ktorá prináša zhrnutie všetkých faktov na jednom mieste, vyvracia špekulácie a vysvetľuje verejnosti, prečo pred súdom napokon skončili, respektíve boli medzičasom právoplatne odsúdení konkrétni obžalovaní.Autorka v knihe analyzuje, čo sa dialo po príchode prvej policajnej hliadky na miesto činu v nedeľu večer 25. februára 2018, aké chyby sprevádzali prvotnú obhliadku a ktoré nepovolané osoby prišli do Veľkej Mače. Detailne mapuje kroky najväčšieho vyšetrovacieho tímu v dejinách slovenskej kriminalistiky pod vedením Petra Juhása. Podrobne rozoberá, na základe čoho vylúčili muži zákona jednotlivé vyšetrovacie verzie i falošné stopy. Čitateľ sa tak na základe faktov a logických argumentov dozvie, ako policajti vyskladali obraz posledných hodín Jána a Martiny pred smrťou aj čo robili páchatelia niekoľko dní i pár desiatok minút pred zločinom. Dostane tiež odpoveď na otázky, prečo bol identikit už „len“ návnadou či prečo nemohli k dolapeniu vrahov pomôcť satelitné snímky z americkej družice. Pridanou hodnotou knihy je doteraz nepublikovaná fotodokumentácia vyšetrovacieho pokusu polície i neskoršej rekonštrukcie zločinu za účasti vraha, unikátne zábery Miroslava Marčeka z výsluchovej miestnosti, keď sa po mesiacoch mlčania rozhodol povedať pravdu, či fotografie z konfrontácie Aleny Zsuzsovej a Zoltána Andruskóa. Nechýbajú snímky dôkazov a kľúčových dokumentov vrátane priznania vraha či prvej výpovede šoféra, zábery z policajných razií aj zo sledovania podozrivých pred ich zadržaním.

Odvaha k ľudskosti. Tretia kniha Petra Bárdyho vás opäť zavedie do zákulisia slovenskej politickej scény. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch titulov však bude v centre príbehu žena. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá pár mesiacov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ohlásila kandidatúru a ako politická outsiderka porazila ostrieľaného diplomata symbolizujúceho toxicitu vlád Smeru. Veľké víťazstvo znamenalo aj veľké očakávania a nádeje zo strany slovenskej verejnosti. Nakoľko sa ich podarilo naplniť, sa dozviete v najnovšej knihe z dielne Aktuality.sk Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti.Šéfredaktor Aktuality.sk sa podobne ako pri písaní predchádzajúcich dvoch politických bestsellerov stretol s mnohými ľuďmi z okolia ústrednej postavy knihy: nielen so súputníkmi, so spolupracovníkmi a s blízkymi ľuďmi Zuzany Čaputovej, ale aj s analytikmi a odborníkmi na slovenskú i zahraničnú politiku. Výsledkom niekoľkomesačného úsilia je obraz prvej ženy v prezidentskom kresle zasadený do turbulentného príbehu slovenskej demokracie.Kniha s názvom Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti však nebude iba portrétom štátničky a zrkadlom slovenskej politiky reprezentovanej takmer výlučne mužmi. Bude aj sondou do mysle a pocitov obyčajnej ženy Zuzany Čaputovej – matky dvoch dcér, právničky a občianskej aktivistky, ktorá sa rozhodla postaviť zlomoci mocných.

Cesta k Wigan Pier je reportážnym spracovaním autorovho pobytu na priemyselnom severe Anglicka v roku 1936, krátko po skončení veľkej hospodárskej krízy. George Orwell sa zameriava predovšetkým na banícku komunitu a jej životné pomery a postoje. Jeho návštevy v tmavých baniach aj preplnených domoch poskytujú drsný obraz toho, ako v tom čase žila pracujúca i nepracujúca chudoba. Zúfalstvo a bieda, ktoré tento obraz sprostredkúva, majú desivú silu, ktorá presahuje hranice času a štátov.Kniha je zároveň aj Orwellovou cestou k socializmu, keď skúma svoje vlastné vnútro. Narodil sa v britskej strednej triede a spomína, ako postupne začal pochybovať a neskôr nenávidieť prísne triedne bariéry, ktoré rozdeľovali vtedajšiu britskú spoločnosť. Pretože v jeho mysli socializmus v konečnom dôsledku znamená len jeden pojem: „spravodlivosť a sloboda“. Osudy ľudí z robotníckej triedy vykresľuje na základe vlastných skúseností, bez prikrášľovania a idealizácie, ale aj bez predsudkov, akými v tom čase trpeli mnohí mestskí intelektuáli.

Spoznajte najšpinavšie praktiky tajného komanda SIS! Od autora bestselleru Krycie meno Bežec. Píšu sa roky 1995 - 1998. Na Slovensku vrcholí mečiarizmus. Za bieleho dňa miznú ľudia z ulíc. Tajní ich odvážajú na odľahlé miesta a podrobujú zostreným výsluchom. Úderné jednotky SIS odpočúvajú prezidenta a špicľujú v opozičných kruhoch. Nasadzujú na politikov profesionálne zvodkyne, zastrašujú novinárov a podnikajú mnohé iné zločinné operácie. Vyčíňanie tajnej služby v divokých 90. rokoch je zväčša spájané s únosom prezidentovho syna. Kniha Komando 52 ukazuje, že touto gangsterskou a zbabranou operáciou sa to všetko len začalo. Niekoľko dní po únose si celé Slovensko šepkalo, že za únosom stojí SIS. Preto musel námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota rázne konať. Zostavil komando, ktoré bolo nielen odhodlané a akčné, ale aj dostatočne profesionálne, aby neboli jeho temné operácie okamžite odhalené. Vznikol najobávanejší útvar SIS: 52. oddelenie, známe aj ako päťdesiatdvojka.Peter Tóth, autor bestselleru Krycie meno Bežec, svojou novou knihou Komando 52 otvára čitateľom ďalšie komnaty sveta tajných služieb, v ktorých boli až doteraz ukryté tie najšpinavšie operácie SIS.

Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia. Kauza Cervanová II. je pokračovaním napínavého príbehu o vrahoch a ich morálnych spolupáchateľoch.Popisuje nielen fakty o najznámejšom slovenskom kriminálnom prípade. Ponúka oveľa viac. Odhaľuje najväčšiu mediálnu manipuláciu v našich novodobých dejinách a predstavuje jej hlavných aktérov. Nanešťastie nejde o fikciu, ale o krutú realitu. Autor vychádza iba z overených faktov a písomných dôkazov. Nejde o román, ale o dokumentárne rozprávanie ako spravodlivosť len o vlások zvíťazila nad vrahmi mladej študentky. Príbeh je plný zápletiek zo súdnych siení, zasvätene rozpráva o politických intrigách a mediálnych manipuláciách. Neodbite naznačuje, že realita a jej obraz v médiách sú od seba vzdialené tisíce svetelných rokov. Ako sa mohli stať z vrahov mediálne hviezdy? Ako fungujú najúčinnejšie mediálne lži? A prečo má mediálna manipulácia na verejnosť väčší vplyv ako právoplatné rozhodnutia súdov? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky ponúka Kauza Cervanová II.

Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti. Kauza Cervanová je strhujúco prerozprávaný priebeh vyšetrovania vraždy študentky Ľudmily Cervanovej. Návod na čítanie je obsiahnutý v podtitule Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti. Okrem napätia podáva zdrvujúcu kritiku mediálnej manipulácie, založenej na vykresľovaní vrahov ako obetí, čím je tento takmer 40 rokov starý príbeh aktuálny aj dnes.Autor v spolupráci so sudcom Jurajom Klimentom zhromaždil dosiaľ nepublikované dokumenty a informácie, odhaľujúce šokujúce fakty o tomto brutálnom zločine. Bývalý dozorový prokurátor Milan Valašík sa pri čítaní rukopisu Kauzy Cervanová s veľkým prekvapením vyjadril: „Odkiaľ ste to všetko vyhrabali? V roku 1982 som na súde zastupoval obžalobu, ale to, čo sa vám podarilo odhaliť o intrigách páchateľov, sú aj pre mňa nové fakty.“Peter Tóth po debute Krycie meno Bežec a ďalšom bestselleri Komando 52 prichádza s treťou knižnou publikáciou Kauza Cervanová. Jej prvý diel držíte v rukách a je to čítanie, ktoré si nemôžete nechať ujsť.

Denis Diderot (1713 - 1784) - francúzsky osvietenský filozof, významný encyklopedista, moderný románopisec a teoretik umenia. Hlavného protagonistu Rameaua, synovca významného hudobného skladateľa, priemerne nadaného muzikanta, bezcharakterného a morálne spustnutého bohéma, ktorý si za spoločenskú a mravnú degradáciu vylieva žlč na celom okolí, vykresľuje Diderot ako "od prírody zasväteného všetkým vrtošivým Vertumnom... žijúceho zo dňa na deň, smutného alebo veselého, podľa okolností", čo si "buduje šťastie na nerestiach, ktoré dostal do vienka ako vrodené vlastnosti a teda bezpracne získal, ktoré si bez námahy uchováva, lebo sa zhodujú s morálkou národa", aby dosiahol výraznejší protipól svojho "ja" tlmočiaceho názory v zhode so zdravým rozumom a konvenčnou morálkou. V skutočnosti premietol do filozofického svetlú a temnú stránku seba samého, líce a rub rozdvojeného filozofa s markantnými sklonmi k paradoxom a extrémom; načrtol plastický obraz bonvivána hľadajúceho vznešenosť v zlobe, "ducha, ktorý sa odcudzil sám sebe", ako sa vyjadril nemecký filozof Hegel. Rozhovor popretkávaný satirickými šľahmi, ktorými si Diderot vyrovnáva účty s nepriateľmi jeho Encyklopédie, vyúsťuje do výstižného záverečného výroku "Kto sa smeje naposledy, smeje sa najlepšie", ktorý vnímavým percipientom akosi veľa napovie...

Útržky spomienok, postrehy a mikropríbehy. Horolezci na Moste SNP, pokazená žltá malinovka, mana v nemocničnej posteli s vystretými rukami, problém s vyslovovaním hlásky r, televízia nakrúca žatvu. Smiešne, smutné, sentimentálne i poloironické. Autobiografické príbehy s nábehom k dokumentárnosti, nie však k nude, zachovávajú si sviežosť historky či histórie s mikropointou. Faktografickú hodnotu majú autorove záznamy z konkrétnych stretnutí so známymi osobnosťami (Karol Wojtyla), či záznam konkrétnej situácie novembrových udalostí o vytvorení Štúdia Dialóg. V texte sa mihnú známe mená (Milan Kňažko, František Mikloško) a menej známe výroky. Napoly poviedky, napoly reportáže. Miestami subjektívne, esejisticky ladené portrétiky osobností (fotograf Anton Ivan Székely, prvý slovenský kozmonaut, plukovník Ivan Bella). Prozaik dopĺňa žurnalistu do vcelku šťastnej syntézy. Kniha bola ocenená hlavnou cenou českej Literárnej vysočiny Quo vadis za rok 2009.

Dá sa v ľadom spútanej krajine uvažovať o niečom inom ako o prežití? Samozrejme, že dá. Napríklad o láske. Alebo o vlastnej identite. Žiadna severská krajina nie je taká mrazivá, aby ju Ilona Wiśniewska neskúsila spoznať a pochopiť. V knihe Ľad vďaka nej zistíte, že srdce grónskych ľudí vôbec nie je tvrdé ani ľadové.Na západnom pobreží najväčšieho ostrova na svete sa nachádza skalnatý ostrovček s rozlohou dvanásť štvorcových kilometrov, ktorý obýva 1 300 ľudí. Práve tu sa nachádza najstarší sirotinec v Grónsku, kde Ilona Wiśniewska na jar roku 2017 tri mesiace pracovala ako dobrovoľníčka. Bol to najlepší spôsob, ako spoznať krajinu a jej ľudí.Obyvatelia Grónska jej rozprávali o svojej krajine, o tom, ako lovili ryby spod ľadu, ako sa prevážali taxíkom z jedného ostrova na druhý po zamrznutom mori, ako umývali podlahy a varili večere pre niekoľko desiatok stravníkov. Hovoria jej však aj o svojej identite. O tom, že sa už necítia byť Dánmi, no ešte nevedia, akými Grónčanmi by sa chceli stať.Ilona Wiśniewska sa v rámci poľskej reportážnej školy vyprofilovala na „reportérku severu“. Napísala už štyri knihy, v ktorých postupne predstavila Špicbergy, krajný sever Nórska, či Grónsko. Nie sú to však turistické bedekre, ale plnokrvné literárne reportáže napísané po dlhodobých pobytoch na konkrétnych mrazivých miestach severu. Po úspechu slovenského prekladu špicberskej reportáže Biele prináša Vydavateľstvo Absynt ďalšiu knižku z Wiśniewskej severskej tetralógie s názvom Ľad.

Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí? Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota. Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?

Slovensko – krajina troch morí, z ktorých len jedno je skutočné, no aj tak k nemu nie je priamy prístup. Rodisko Nočného kráľa, pred ktorým sa triasol celý svet i Jánošíka, ktorý bohatým bral, no chudobným nič nedával. Aké je Slovensko videné poľskými očami? Dobre známe. A predsa ako keby prichádzalo z inej galaxie. Je Slovensko pre Poliakov len krajinou Tatier, halušiek, oštiepkov a iných ľudových stereotypov? Ani zďaleka! Je to raj surferov, aký nikde na okolí nenájdete, je to krajina, v ktorej vznikol muzikál o poľskom pápežovi a je to aj miesto, z ktorého môžete po smrti odletieť rovno na obežnú dráhu. No taktiež je to krajina s dlhodobými neliečenými traumami z minulosti i súčasnosti – od Jánošíka, cez Tisa až po Fica. Ufo nad Bratislavou je veľmi osobná a zábavná kniha o krajine, ktorú dobre poznáme, no nevieme sa na ňu pozrieť z takého uhla, ako naši najbližší susedia. Poľská spisovateľka Weronika Gogola, ktorá si Slovensko zvolila za svoj domov, s dávkou humoru a sympatie pozoruje svoju osvojenú domovinu. Výsledkom je jej vydarená reportážna knižka Ufo nad Bratislavou, ktorú by sme mohli nazvať aj návodom na použitie Slovenska. Či už tu žijete, alebo tadiaľto len prechádzate. Knižka Ufo nad Bratislavou vychádza v preklade Alexandra Horáka.

Pravdivý príbeh o zabíjaní a spomínaní v Severnom Írsku. Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte. Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho sa sústreďuje na prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť za udavačstvo. Či bolo na tom niečo pravdy, to už dnes sotva zistíme.Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až na samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov „The Troubles“ (Problémy). Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella.

Mnohí by chceli, aby sme uverili tvrdeniu, že Ukrajinci sú len malí Rusi. Táto krajina je však etnicky omnoho pestrejšia, ako by sa mohlo zdať. Teraz, keď sa naše oči upierajú na Ukrajinu, chceli a mali by sme ju lepšie spoznať. Táto kniha je na to výborná príležitosť. Arméni, Nemci, Mešketskí Turci, Židia, Rumuni, Švédi, ale aj Slováci, ktorí po druhej svetovej vojne uverili sľubom lepšieho života v Sovietskom zväze a odišli žiť do vyľudnených ukrajinských dediniek. Desiatky rôznych národností nazývajú Ukrajinu svojím domovom. Ukrajinská reportérka Olesia Jaremčuk navštívila mnohé kúty Ukrajiny od Donbasu či Bukoviny až po pokojné dedinky Besarábie a Zakarpatska, aby zdokumentovala, ako žijú rôzne národnostné menšiny a komunity v Ukrajine, čo si pamätajú zo svojej minulosti a ako si predstavujú budúcnosť. Kniha Naši iní je jedinečná zbierka úprimných a intímnych príbehov o ľuďoch, ktorí dodávajú ukrajinskej kultúre farbu a plnosť. Projekt Naši iní, ktorý pred knižnou publikáciou vychádzal časopisecky, v roku 2018 získal cenu ADAMI Media Prize, ocenenie pre novinárov z krajín Východného partnerstva EÚ. Výnimočná reportážna kniha Olesie Jaremčuk Naši iní už vyšla v anglickom i nemeckom preklade. Pod slovenským prekladom je podpísaná Veronika Goldiňáková.

Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič. Na trpezlivo zbieraných ľudských osudoch ukazuje, ako sa veľké dejiny dotýkajú tých najobyčajnejších ľudí. Mozaika stoviek rôznych hlasov znie v jednom mohutnom akorde, no napriek tomu nezaniká ani individualita konkrétneho človeka.Čo sa stane s človekom, keď padne impérium? A čo sa stane so všetkou tou vierou, ktorú v sebe mali milióny? Vyparí sa? A dá sa vôbec zo dňa na deň začať veriť niečomu inému?Časy zo second-handu začínajú v gorbačovovskej ére a končia pri Lukašenkových manévroch v bieloruskom Minsku – je to teda tá najčerstvejšia história, ktorú bývalé sovietske impérium ponúka. Svetlana Alexijevič zavŕšila týmto dielom sériu kníh o osudoch a dejinách ruskej duše. Súčasťou knihy je aj rozsiahly osobný rozhovor Nataľje Irgunovovej, v ktorom Svetlana Alexijevič prezradí mnohé o svojej dlhoročnej intenzívnej práci, za ktorú ju v roku 2015 ocenila Švédska kráľovská akadémia Nobelovou cenou.

Åsne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov. Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru. Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru. Kniha Åsne Seierstad Kníhkupec z Kábulu vychádza v preklade Simony Jánoškovej.

Krajiny bývalej Juhoslávie sú opäť spolu – v novej reportážnej knihe Andreja Bána! Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len naše povestné „slovenské more“. Je to komplikovaný mnohosten, ktorého národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne čaro maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala začiatok konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých ohľadoch mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium – Sovietsky zväz. Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal nám svoju odvrátenú tvár – nepochopiteľné bratovražedné vojny, ktoré sa odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne národy tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne bratské a susedské vzťahy napokon utopili krvi? Reportér Andrej Bán jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán – v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.