Poézia

Zbierka mladých autorov. Kniha, ktorú držíme v rukách, je plná pozvaní. Chlapci, čo stoja pred prahom dospelosti, nás na jej stránkach pozývajú vstúpiť do svojho srdca. Sú to vzácne pozvania. V dobe, keď vládne povrchnosť, konzumizmus a zákerná neúprimná reklama, je tu niekto, kto sa nebojí otvoriť a ukázať svoje srdce – také, aké je. Pre svoje vyjadrenie našli bohatú škálu foriem – poéziu, reflexie, krátke prozaické útvary, obrazy fotografie, ba aj hudobné nahrávky piesní.

Titul vyšiel v novšom vydaní Proglas - Foreword (2013).Reprezentatívne vydanie pozoruhodného diela – prvej staroslovienskej básne, ktorej autorom je Konštantín Filozof (sv. Cyril), v troch podobách: v preklade Eugena Paulinyho a prebásnení Viliama Turčnányho, v hlaholike a v angličtine. Dielo je ilustrované ikonami od Edity Ambrušovej a letristickými grafikami od Johany Ambrušovej.

Knížka o zimě a sněhu. Sníh je jednou z nejzáhadnějších věcí na světě, která nás nikdy nepřestane udivovat. Fascinuje nejen děti a jejich rodiče, ale především zvířata žijící v polích a v lese. Tedy alespoň podle básníka Hynka Viléma, jenž tomuto údivu, této fascinaci věnoval svou novou sbírku BÍLE. V jeho básních chumelí, napadlo hodně sněhu, vše je bílé a zvířata se diví. Některá jsou zmatená, jiná si zkoušejí podobně jako děti užít zimní radovánky.Jak napovídá již sám název, převládající barvou i náladou sbírky je bílá. Bílá je všude, na obálce, na předsádkách, na všech ilustracích a vlastně i v básních. Jako by knihu stvořila sama zima, napsala či namalovala ji „bílou na bílé“, jak můžeme číst v úvodní básni:Padá / Bíle / Bílou na bílé /zima verše spřádá /z dlouhé chvílePadá / Bíle / Na bílou bíle /zima bílí /a krátí si dlouhou chvíliSbírka je velmi pestrá a má celou řadu poloh a odstínů. Básně náladové a poetické se prolínají s hravými a laškovnými, které připomenou básníkův typický styl z předchozích knížek. V závěru sbírky nás zima z českých lesů a polí zavane někam velmi daleko, až na Antarktidu mezi tučňáky…

Jaroslav Seifert, přední český básník a první nositel Nobelovy ceny za literaturu, ukončil svou alegorickou protiokupační tvorbu sbírkou Kamenný most (1944). Jedná se o pět romancí oslavující krásu Prahy.

V letech 2010 až 2011 jsem se stal lovcem lidí. Na koloběžce značky Xootr jsem křižoval Manhattanem a šmíroval podivíny. Posloužil mně k tomu drobný, čerstvě zakoupený foťák Cyber-shot. Fotil jsem za jízdy od boku, v parcích, na nárožích, v davu. Za úsměv, za dolar, někdy šlo o hubu. Fotky jsem pak poslušně obkreslil, fascinován vším, co se nedá vymyslet. Petr Nikl. Další autorská kniha Petr Nikla plná poezie a výtvarna z jeho dvouletého amerického pobytu.

Sbírku Ohnice napsal v roce 1939 - 1940 a vyšla v roce 1941. Je věnována památce zemřelého básníkova otce. Ve sbírce se spojuje básníkovo soukromí s válečnou dobou, kterou jako Žid prožíval ve velkém rasovém ponížení.

Jednou z najčarovnejších Shakespearových hier, aj keď sa v nej vôbec nečaruje, hrou, nad ktorou vládne tajomná atmosféra Ardenského lesa a v ktorej ľúbostné šťastie víťazí nad nešťastím, je určite hra Ako sa vám páči. Už jej názov je upozornením, že to bude čosi pre oči. Divadlo je od dívať sa – a Shakespeare v tejto hre ustavične nabáda nielen Orlanda, ale aj všetky ostatné postavy, aby sa pokúšali nájsť alternatívnu reč pre nevysloviteľnej lás­ky.

V slávnej Shakespearovej komédii Trojkráľový večer sa doslova klame telom – zamieňajú sa dvojčatá Viola a Sebastián, Viola je navyše preoblečená väčšinou za muža a volá sa Cesario – a to všetko len preto, aby na konci vyšla najavo pravda a prišla si na svoje čistá láska."Ak klamem, nech ma z neba zrazí blesk zato, že vzal som láske čistý lesk."William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek.

Sicílsky kráľ Leontes je podobný žiarlivec ako Othello, nepotrebuje ani Jaga, sám si v duši roznieti podozrenie, že mu zviedol manželku jeho hosť, český kráľ Leontes. Aj smutná Zimná rozprávka sa však napokon skončí šťastne, keď sa do Perdity, pohodenej na českom morskom pobreží, zaľúbi český princ Florizel.William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla.

My, tône z bájneho lesa, ak niekoho dotkneme sa, nuž si pomyslite len, že sme boli iba sen. Takto sa lúči škriatok Puk s divákmi v závere čarovnej Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci, ktorá dokázala aj v knižnej podobe očariť milióny čitateľov.William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

V súhre umeleckého skla a poézie sa stretávajú dva odlišné svety s realistickým vnímaním života, vzťahov, neistôt a zlyhaní, ale i ľahkých krehkých vnuknutí a momentov, ktoré sa dejú akoby mimochodom, prekvapujú svojou inšpiráciou, pointou, stávajú sa povzbudením, vyjadrením nekonečnej voľby a možného rozletu, ak sa človek zase odváži chcieť…

Eucharistická poéma. Autor, vlastným menom Jozef Zavarský (1940), redaktor a novinár, popredný katolícky básnik, knižne vydal 14 básnických zbierok a tri tituly ako prekladateľ. Knihu ilustroval Stano Dusík, renomovaný a medzinárodne uznávaný výtvarník a ilustrátor žijúci vo Florencii.Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko - filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend.Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom. Áno, je to sonáta!Je to vlnenie „hmlistojavného tajomstva“, prinášajúce už unavenej duši vzlet práve v dôležitom čase, „keď myseľ kvári zmysel sveta“ a ktoré opäť oživuje základnú pravdu o človeku umárajúcom sa túžbou preskúmať a fyzikálne pochopiť veci medzi nebom a zemou, ktoré sa však jeho osvietenskému rozumu a ním stanovenému trojrozmernému svetu vysmievajú: presahujú všetky vzorce, všetky výpočty a napovedajú nám, že nemožno ignorovať štvrtý rozmer ? duchovný.Všetky tajomstvá, napríklad zázračného „lámania chleba, chleba života“ netreba vysloviť, ale precítiť. (Eva Fordinálová)

Básne o stratách, ale i o večnom čakaní, symbolizovanom skromným kvetom s poetickým názvom, ústredným a rámcujúcim motívom jeho najnovšej básnickej zbierky. Ako herbár sa pred nami otvára malý súkromný archív básnikových lások a smútkov.