Jezuitský návod (takmer) na všetko

Recenzia z blogu

Sv. Ignác z Loyoly by sa pri tomto diele potešil minimálne trikrát:

• po 1. keď knihu autor napísal,
• po 2. keď ju po preložení do slovenčiny vydavateľstvo ponúklo svojim čitateľom
• a po 3. keď ju ľudia s úľubou a pochopením čítajú v takom duchu, v akom bola pre nich vytvorená.

Spisovateľ je jezuitský kňaz, redaktor, komentátor, autor mnohých publikácií, laureát viacerých hodnotných cien za literatúru, hoci predtým bol po vysokoškolskom štúdiu „biznismenom“ a pracovníkom v General Electric v USA. Autor v najlepších, aktívnych rokoch života je dôverným znalcom problémov súčasnosti nielen sprostredkovane, ale aj na základe svojich skúseností z vlastnej cesty životom. Tieto bohaté poznatky zhrnul v pútavej knihe, ktorú adresoval čo najväčšiemu počtu záujemcom, teda nielen nábožným veriacim, ale aj tým, ktorí vedia málo či nič o ignaciánskej spiritualite a jej aplikácii do súčasného denného života ľudí.

Kniha Jezuitský návod (takmer) na všetko je rozdelená do 14 kapitol. V jej závere sú uvedené citácie kníh, z ktorých sa možno dozvedieť viac o predmetnej téme, a na konci nechýba podrobný register pojmov. Celá kniha má 496 strán.

„Čítavý“ štýl Martinovej knihy možno rozpoznať hneď na prvých stránkach, keď predstavuje sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej, a vysvetľuje pojem ignaciánskej spirituality. Ak by čitateľ očakával stredoveký, zložitý, nezrozumiteľný text pochádzajúci z ťažkopádneho prekladu klasickej latinčiny, bol by na omyle, z ktorého ho hravo dostane súčasný jazyk autora. Martin sympaticky opisuje zakladateľa rehole, sv. Ignáca z Loyoly, pôvodne vojaka – rytiera, neskôr zraneného pacienta a potom mnícha – mystika, ktorý dokázal pritiahnuť k Bohu svojím príkladom veľký počet spolubratov, inšpirovať sa a napísať Konštitúcie i Duchovné cvičenia, svoje najdôležitejšie diela, a dať tak nasledovníkom „rukoväť“, ktorá ich do dnešných dní t. j. viac ako 450 rokov, vedie k plnšiemu životu na celom svete. Treba si uvedomiť, že sila ducha Ignáca a jeho dielo mali takú moc, že umožnili rádu prežiť aj temné obdobie jeho zrušenia, aby po niekoľkých desaťročiach s rovnakou aktivitou pokračoval v činnosti bez zmien v základných charizmách.

Návod (takmer) na všetko podáva autor súčasnému svetu dnešným jazykom vychádzajúc z neskreslených návodov sv. Ignáca, ktorý ich „akumuloval“ do štyroch pravidiel duchovných cvičení. Tieto pravidlá nepatria iba do klauzúr kláštorov a do kostolov, ale aj do bežného života. Autor ich objasňuje na filmových postavách, na moderných knižných hrdinoch, textoch piesní a básní vytvorených súčasnými autormi, ale aj, a to najmä, z vlastného života, zo stretnutí s blížnymi a z osobného duchovného rastu.

Stručne povedané:

• Byť kontemplatívny v činnosti znamená stav uvedomovania si Boha uprostred rušného života.
• Nachádzať Boha vo všetkých veciach, od modlitby počnúc, cez rozhodovanie v práci, láske, priateľstve či utrpení, alebo vo všetkých ľuďoch, vedie k uvedomeniu si spôsobu pôsobenia Boha.
• Vidieť svet očami vtelenia ľudí na duchovnej ceste vedie k tomu, že čím viac budú poznať Boha, tým viac ho budú chcieť poznávať hlbšie.
• Aby sa tieto tri okruhy dosiahli, je potrebné si udržať určitú mieru indiferencie a slobody. Toto sa dá dosiahnuť dôsledným ignaciánskym rozlišovaním, ktoré zabráni opusteniu cesty vedúcej k Bohu.

Martin ako jezuita, podobne ako jeho učiteľ sv. Ignác, nemoralizuje, neprikazuje, nesúdi, nehrozí, ale miluje a pomáha. Obidvaja nás spoločne vedú cestou života, ktorej koniec musí mať nejakú „cieľovú stanicu“. Ako vyplýva z diela, koniec cesty nie je miesto, je ním Boh. A preto ignaciánska spiritualita bez Boha stráca zmysel!

Kniha Jezuitský návod (takmer) na všetko je užitočné dielo, ktoré pre nás Slovákov prekvapivo pochádza z USA, zo zeme, ktorú nemáme vo svojom vedomí zapísanú ako priveľmi katolícku. Je dobre si ju kúpiť a čítať, či aspoň prečítať. Mňa naplnila novými poznatkami a veľmi potrebným pokojom a radosťou. Tiež mi posilnila objektívnu „optiku“ na jezuitov historických, ako aj súčasných amerických a našich, ktorí bývajú ešte stále nánosmi predsudkov a lží často očierňovaní. Stále sa možno stretnúť vo svete i na Slovensku pri slove „jezuita“ s predstavou vo význame „namyslený manipulátor“ a podobne, čo často vyplýva zo strachu pred pravdou.

Po prečítaní recenzovanej knihy, som začala aktívne a cielene pátrať po významných osobnostiach, ktoré boli stavom, srdcom a konaním jezuiti. Je ich prekvapivo veľa. Veď pripomeňme si tých pre nás najznámejších: žiak sv. Ignáca, sv. František Xaverský misionár v Indii, sv. Alojz Gonzaga, Karl Rahner, Tomáš Špidlík, Pierre Theilhard de Chardin. A u nás, na Slovensku, patrili vždy medzi tých najvernejších cirkvi Maximilán Hell (astronóm, matematik a fyzik), Pavol Hnilica, Ján Chryzostom Korec, Cyril Vasiľ, Ján Babjak či Ferdinand Takáč. Spomeňme však aj momentálne najväčšiu jezuitskú atoritu, akou je Jorge Mario Bergoglia , teda sv. otec, pápež František. Všetci menovaní, ale aj ďalší menej známi jezuiti žili a tvorili v Ignaciánskej spiritualite a presvetľovali svoje okolie ale aj kultúrnu históriu.

Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že všetci čitatelia, ktorí sa zoznámia s knihou, či už duchovne, alebo nábožensky založení, prípadne duchovne založení ale nenáboženskí, či ktokoľvek medzitým, prebudia svoj záujem o jezuitskú tradíciu. Tiež možno predpokladať, že uvidia Boha „vo všetkých veciach a pochopia, že niet veci mimo duchovného života, či sú to práca, peniaze, sex, depresie, choroby, príroda, hudba a všetko ostatné“. A že zažijú oslobodzujúcu ignaciánsku kontempláciu v každodennom živote.

Autorka recenzie: Katarína Adamicová

Vydavateľská anotácia

Dobre a radostne prežiť život je umením, ktorému sa učíme po celý život. A sme vďační za každú radu, za každý návod. Americký jezuita James Martin SJ v tejto knihe ponúka jezuitský návod. Jezuiti ho zdedili od svätého Ignáca, rytiera, mystika a svätca, ktorý žil v šestnástom storočí.

„Ignácov spôsob napredovania,“ ako píše James Martin, „spočíva v hľadaní slobody: slobody stať sa tým, kým máme byť, slobody dávať a prijímať lásku, správne sa rozhodovať, vnímať krásu sveta a tajomstvo Božej lásky. Tento návod vychádza z toho, čo svätý Ignác zanechal vo svojich dielach, ale i z tradície, praxe a duchovných skúseností, ktoré si jezuitskí kňazi a bratia odovzdávali z generácie na generáciu. “ James Martin pozýva čitateľa na dobrodružnú, často dojímavú, no aj humornú cestu, ktorou prešiel on a jeho priatelia vďaka jezuitskej spiritualite.