Tajomstvá posledných časov

Recenzia z blogu

Máte radi rozprávky, hoci ste už z obrázkových knižiek vyrástli?
Ak ste odpovedali áno, potom kniha A. K. Emmerichovej Tajomstvá posledných časov z vydavateľstva Zachej.sk je pre vás ako stvorená. Nijaké ilustrované obrázky v nej síce nenájdete, no budete sa môcť ponoriť do sveta plného pestrých obrazov maľovaných slovami básnika Clemensa Brentana a ústami známej mystičky Anny Kataríny Emmerichovej.

Na tejto žene ma fascinuje najmä jediné – jednoduchosť a jednotvárnosť jej života. Navonok obyčajná rehoľníčka, väčšinu života pripútaná na lôžko v akomsi zapadnutom nemeckom mestečku. Ale aké vážne posolstvá jej Boh zveril! Medzi štyrmi holými stenami a jednou posteľou uprostred strašného utrpenia sa pred jej – a vďaka tejto knihe aj pred našimi – očami odohrávajú ohromné bojové scény plné ľudských aj anjelských armád i jednotlivé výjavy zo Starého zákona či z osobného života svätcov a samotnej mystičky až do tých najpodrobnejších detailov. Rozľahlé ďaleké krajiny ponorené do tajuplnej hmly, zelené záhrady s množstvom exotických kvetín, veľké slávnosti a hostiny so stolmi prehýbajúcimi sa pod ťarchou všakovakých jedál, priestranné siene, nádherné šaty, vznešené kostoly, mŕtvi ľudia, ktorí žijú a rozprávajú…

Na prvý pohľad nám to môže pripomínať obrazy zo známych rozprávok, na ktorých sme vyrastali či ktoré teraz čítame svojim deťom. Ale pozor! Tajomstvá posledných časov nie sú nijakou rozprávkovou knižkou pre deti, ba ani pre dospelých. Jednotlivé obrazy z mystičkiných videní sú oveľa hlbšie, ako by sa mohlo zdať, a s plnou vážnosťou nám hovoria o realite – súčasnej i tej budúcej. Ukazujú nám to, čo je, hoci to my fyzicky nevidíme, i to, čo ešte len príde podľa zjavenia Svätého písma.

„Teraz som videla, že za každý druh odriekania a dobra budeme nasýtení iným druhom pokrmu, ktorý si budeme vychutnávať tým spôsobom, že tomu budeme rozumieť a budeme to chápať. (…) Jedlá ale boli väčšinou nádherné kvety, plody, mihotajúce sa kamene, tvary a bylinky a boli iné, duchovnejšej podstaty, ako sú tu na zemi. Boli nádherne poukladané na lesknúcich sa a priehľadných táckach a vychádzala z nich úžasná sila k tým, ktorí skrze určité pozemské odriekanie mali vzťah k tomu alebo onomu pokrmu. Na celom stole boli aj fľaštičky, z ktorých som kedysi prijímala medicínu, boli z krištáľu a hruškovitého tvaru, z nich sme teda pili. Jedno z prvých jedál pozostávalo z myrhy, ktorá bola úžasne pripravená. Z jednej zlatej misky vyrástol dohora kalich, jeho veko malo guľovité zakončenie, na ktorom sa nachádzal malý ušľachtilý kríž. Okolo okraja misy boli fialovomodré žiariace písmená. (…) Z misy rástli pyramídovo tvarované žlté a zelené kytice myrhy až do vrchu kalicha. Boli to skrútené lístočky s kvetmi ako klinčeky nevídanej krásy; vyššie bol červený púčik, okolo ktorého bola najkrajšia fialovomodrá farba. Horkosť tejto myrhy bola vynikajúco korenistá, posilňujúca sladkosť v duchu. Prijala som z tohto pokrmu, pretože som už predtým znášala v tichosti toľko horkosti srdca. Za každé ponechané jablko som dostala pôžitok zo žiariacich jabĺk; mnohé boli na jednej vetve spoločne. Pokrm som dostala aj preto, že som sa veľa delila s chudobnými o chlieb. Pokrm bol celkom v sušenej podobe tohto chleba, ale ako krištáľ pestrých farieb a na krištáľovom tanieri. Za odmietnutie nevhodných hier som dostala biele šaty.“

Už nejaký čas si každý deň kladiem otázku: Kam ideme? A pozvoľna na ňu hľadám odpoveď či odpovede. Jednu mi ponúkla táto kniha. Vďaka videniam stigmatizovanej mystičky A. K. Emmerichovej som mohla aspoň trochu nahliadnuť tam, kam ideme, a zistiť, aké to asi bude. A myslím, že sa na to pri všetkej bázni už aj celkom teším…

Autorka recenzie: Martina Bodnárová