Celým srdcom

Recenzia z blogu

Od prvej chvíle som vedela, že prečítať a zrecenzovať knihu Celým srdcom bude krok mimo mojej komfortnej zóny. No vystavenie sa určitému nepohodliu a štveranie sa do neznámych výšok nakoniec stálo za to. To najnáročnejšie bolo dať autorovi úplnú slobodu prehovárať k môjmu srdcu. Utvrdila som sa v tom, že sústredené počúvanie je jednou z tých najťažších vecí.

Na čítanie tejto knihy sa treba naladiť a mne osobne to trvalo niekoľko úvodných kapitol. Prirovnala by som to k tomu, že rovnako, ako sa nedá vstúpiť rovno z rušného sveta do ticha trapistického kláštora a ihneď čerpať všetko to, čo ponúka; tak sa proste nedá len tak si otvoriť túto knihu a mať z nej okamžitý úžitok v tej plnosti, v akej ho vie poskytnúť.

Od čítania vás však nechcem odradiť (aj keď predchádzajúce riadky môžu budiť tento dojem), práve naopak: poďte do toho! Toľko koncentrovanej múdrosti, pokoja, zdravého rozumu a nadhľadu sa len tak nevidí. Už len také obyčajné venovanie – niečo, čomu dáme dve sekundy a ideme ďalej: autor túto knihu okrem iných venuje “kresťanom, ktorí žijú vo svete, a ktorí zabúdajú na prítomnosť Boha.” Zásah do čierneho! Ani som ďalej nečítala, kým som nevstrebala hĺbku práve vysloveného.

Vlastne sa mi dosť ťažko píše recenzia na túto knihu, pretože to ani zďaleka nebolo o zážitku, ktorý sa dá vtesnať do slov. Je to ako niečo, čo ani neviete poriadne uchopiť do rúk, pomenovať to a ukázať druhým so slovami: “Pozri, toto ma zmenilo. Toto mi pomohlo.” Urobiť to neviete a napriek tomu cítite, že ste iný, ako predtým, že niečo sa vo vás zmenilo.

Ale poďme späť: V úvode sa samotný autor krátko pristavuje pri umení písať. Požičal si slová svojho učiteľa, ktorý mu radil: “Buďte stručný, neplytvajte slovami. Vety musia byť vystavané ako múry z nasucho kladeného kameňa. Nemám rád, keď sú ako pozliepané. Páči sa mi, keď slová priliehajú jedno na druhé, keď na seba narážajú, až iskry lietajú.” (s. 7). A tie iskry teda lietať budú!

Základný kameň na ktorom stojí táto kniha je osobnosť autora – roky jeho formácie u trapistov, múdrosť, ktorú získal pri vedení ľudí a najmä ticho, ktorým sa dobrovoľne obklopil. Slová si začne vážiť až taký človek, ktorý pozná ich hodnotu. V tichu nám to akosi všetko lepšie dochádza. Keď sa moje srdce naladilo na frekvencie vysielania tohto autora, jednoducho ma očaril. Žiadne silené vtesnávanie sa do predpísaných kapitol, no naopak: veľká sloboda. Zrazu som mala pocit, akoby sa so mnou O budúcnosti kresťanstva v našom svete rozprával pri raňajkách. Hah. Skvelá a viac než svetská predstava mnícha, ktorý hovorí so mnou pri jedle (kto v tom nemá jasno, pozrite si web opátsva Nový Dvůr a fakt, že “hosté jedí mlčky”).

Ex toto corde. Celým srdcom. Ak túto knihu budete ním čítať, je dosť pravdepodobné, že Vás zasiahne. Do akej hĺbky, záleží na Vás a Bohu. Pretože všetko je milosť. Aj napísať takúto knihu a rovnako aj môcť si ju prečítať.

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Vydavateľská anotácia

Dom Samuel sa narodil v roku 1954 vo Francúzsku. Po rokoch rozsiahlej divadelnej činnosti vstúpil v roku 1983 do kláštora Notre-Dame de Sept-Fons, ktorého novicmajstrom bol v tom čase otec Mikuláš. V roku 1990 bol vysvätený za kňaza a následne opátom Dom Patrikom menovaný za priora. V roku 2002 sa stal jedným zo zakladateľov kláštora Panny Márie v Novom Dvore v západných Čechách. Koncom roku 2011 sa z komunity, ktorá vyrástla na troskách ateizmu, stalo opátstvo a Dom Samuel bol zvolený za opáta.