Malá škola modlitby

Recenzia z blogu

Kresťan, ktorý sa nemodlí, nie je kresťanom. V dnešnej dobe, ktorá je plná neistoty, vytvára modlitba akýsi záchranný pás, ktorý má moc vliať nádej a silu do našich ubolených duší. Využívame však túto moc dostatočne? Rozumieme modlitbe a vieme, ako a prečo sa vlastne máme modliť? Odpovede na tieto i iné otázky nám ponúka útlaMalá škola modlitby od známeho knižka katolíckeho kňaza a benediktínskeho mnícha Anselma Grüna, ktorý pôsobí v nemeckom opátstve Münsterschwarzach.

Evanjelista Lukáš opisuje Ježiša ako muža modlitby. A v evanjeliu a Skutkoch apoštolov nám ukazuje, ako by sme mohli aj my svoj kresťanský život skrze Ježišovho ducha pretvoriť. Modlitba predstavuje pre evanjelistu Lukáša niečo ako cestu. Vďaka nej čoraz viac vrastáme do Ježišovho ducha. Vďaka nej mu čoraz lepšie rozumieme, čoraz viac sa mu podobáme a stávame sa takými spravodlivými, akým ho vidí aj sám Lukáš. Vykresľuje ho ako človeka, ktorý sa v modlitbe obracia k Bohu, aby jeho život bol spravodlivý a dobrý. Teda pre Lukáša je modlitba cestou, ako načerpať božský život, ktorý bol výsadou osoby Ježiša Krista. (164)

Modlitbu ako svoju životnú cestu si môže vybrať každý jeden z nás. Bez ohľadu na povolanie, životné okolnosti, vek či svoj stav… Krstom sme sa všetci stali Božími deťmi a modlitba, ktorá nie je ničím iným, ako priamou, osobnou audienciou u Kráľa kráľov, je našou výsadou. Využívame ju však dostatočne? Uvedomujeme si, s kým rozprávame, keď sa modlíme?

Moderný človek sa vníma ako „homo faber“ – človek tvorivý a pracujúci. Seba pociťuje ako tvorcu a pýši sa svojimi vlastnými dielami. Tvoriť niečo, konať niečo, realizovať sa v niečom – to sa mu zdá byť dôležitejšie než zbytočne strácať čas nejakou chválou Stvoriteľa. (45)

Roztržitosť je len jedným z problémov, ktorým súčasný kresťan tak často čelí počas modlitby. Horším javom je skutočnosť, že si na modlitbu nenachádzame dostatok času, a tak sa podobáme zrnu, ktoré padlo do tŕnia, ktoré vyrástlo a udusilo ho. Tak často dovoľujeme svetským starostiam ovládnuť naše mysle, konanie i životy…

Georges Bernanos raz povedal, že je veľkou milosťou vedieť prijať sám seba. Ale najväčšou zo všetkých milostí podľa neho je dokázať zabudnúť na seba. Ak zabúdam na seba, stávam sa slobodným od seba samého. (55)

Knihu Malá škola modlitby odporúčam úplne všetkým. Malým i veľkým, birmovancom aj ich animátorom, zasväteným i laikom. Ľahkosťou len jemu podobnou v nej totiž Anselm Grün vysvetľuje a objasňuje hlboké pravdy duchovného života, ktorého koreň sa nachádza práve v modlitbe. V knihe nájdete nielen množstvo praktických rád ako prehĺbiť vlastnú osobnú modlitbu, ale aj jednoduché vysvetlenie rôznych spôsobov modlitby. Okrem tradične zaužívaných modlitieb ako Otčenáš, ruženec či Anjel Pána sa tento benediktínsky mních venuje aj rôznym postojom a gestám, ktorými môžeme modlitbu (a teda aj seba) nesmierne obohatiť. Kniha poslúži tým, ktorí „majú modlitbu v malíčku“, ale aj tým, ktorí s ňou už dlho zvádzajú neúspešný boj.

Modlitba má väčšiu moc ako všetci mocnári na tomto svete. V modlitbe si človek získava späť svoje práva. Právo na život, právo na pomoc i právo na dôstojnosť. V modlitbe si uvedomujeme, že ľudia nad nami nemajú žiadnu moc. Naši utláčatelia nemajú na nás žiaden dosah. Asi tak, ako ani Ježišovi vrahovia nemali nijakú moc nad modliacim sa Ježišom na kríži. […] Pri modlitbe duša získava novú silu. Dostáva krídla. Začíname komunikovať s naším ozajstným Ja, s pôvodným Božím obrazom v nás. Uvedomujeme si, aký jas nám Boh v tomto obraze daroval. Svet nedokáže tento Boží obraz v našej duši zakaliť, tobôž ho zničiť. (20 – 21)

Mne samej kniha poslúžila ako kúsok skladačky, ktorý dokonale zapadol na svoje miesto, hoci som dovtedy ani nevedela, že mi chýba. Som si istá, že sa k tejto knihe budem ešte veľakrát vracať. Dá sa totiž využiť rôznymi spôsobmi – nielen ako čítanie pre vlastné potešenie či rast, ale aj ako referencia pri vysvetľovaní základných právd ľuďom okolo nás. Povedzme si úprimne – kto z nás sa nenachádzal v situácii, kedy ho zaskočila „duchovná otázka“ z úst blízkeho či cudzieho človeka? Malá škola modlitby poslúži aj v takomto prípade. Využite teda šancu, ktorá sa Vám núka a zapíšte sa do tejto malej školy. Garantujem Vám, že získate veľmi veľa.

V našom vnútri existuje pradávna túžba zabudnúť na seba. Pradávna túžba skloniť sa pred niečím, čo je väčšie ako my sami. Túžba byť uchvátený Bohom, krásou celého stvorenia, krásou obrazu či koncertu. Poklona preto znamená: skloniť sa pred niečím, čo je krásne, pravdivé a dobré. Lebo len čo nás v našom najhlbšom vnútri chytí niečo za srdce, zabúdame na seba. Jednoducho len tu sme. A táto pôvodná bytosť, ktorú v sebe vďaka poklone objavujeme, znamená pre nás najhlbší zážitok Boha. (56)

Autorka recenzie: Martina Bednáriková