Keď zomrie náš milovaný

Recenzia z blogu

„Hlboko smútime, lebo sme hlboko milovali,“ píše autorka Lorene Hanley Duquin vo svojej knihe Keď zomrie náš milovaný. Ukazuje v nej trúchlenie v oslobodzujúcom svetle. Ukazuje ho ako svätý proces, ktorého prekonanie nás môže posilniť a viesť bližšie k Pánovi.

Strata blízkeho milovaného je bolestivá. Je to skúsenosť, ktorú by si zrejme nikto dobrovoľne neprial. Je to cesta, ktorá si vyžaduje čas, dovoliť si „presmútiť smútok“, ako to Lorene H. Duquin zdôrazňuje. Autorka, ako pastoračná spolupracovníčka skúsená v službe zameranej na trúchliacich ľudí, písala túto knihu tiež v čase vlastnej osobnej krízy, keď prišla o svoju matku. Myslím, že i práve vďaka tomu dokázala pristúpiť k tejto téme nielen komplexne, ale i autenticky, s veľkou citlivosťou a pochopením. Pritom zvládla i univerzálne preklenúť hranice individuality spôsobu smútenia, ktoré je iné u každého trúchliaceho, až si dovolím povedať, že v riadkoch knihy Keď zomrie náš milovaný skoro každý nájde seba: „To som presne ja! Akoby písala o mne.“ Lorene Duquin však nekončí iba pri tom. Ako sama píše v úvode, jedna z najzákladnejších myšlienok, posolstiev jej knihy znie: „nikdy sa necíťte zviazaní prdstavami druhých o tom, ako by mal vyzerať váš zármutok. Vy sami budete vo svojom vnútri vedieť, čo je správne… Napokon prídete na to, že za tým, čo cítite vo svojom vnútri, je Duch Svätý…“ (9).

Prekvapivá je praktickosť a komplexnosť, s akou Lorene pristupuje k téme trúchlenia. Jadro knihy tvorí 52 jedno- až dvojstránkových zamyslení na rôzne témy týkajúce sa smútenia: od zjavných až po tie najvnútornejšie, s ktorými sa možno niekedy smútiaci pasuje bez vedomia okolia; možno tu nájsť témy týkajúce sa psychického a fyzického prežívania smútku či riešenia spoločenských i duchovných otázok. Aj keď táto knižka nie je koncipovaná ako „príručka“, obsahuje taktiež praktické rady či návrhy, ktoré smútiaceho môžu viesť k vlastnému riešeniu a vysporiadaniu sa s konkrétnymi otázkami a problémami. Jemne pomáha smútiacemu malými krokmi s Pánom dôjsť k uzdraveniu: k presunutiu drahých myšlienok na milovaného do srdca, odkiaľ ich už nikto nevezme, k presunutiu sa od tiesnivého smútenia k nežnej radosti a vďačnosti za to, že ten človek bol, za to, aký bol, a že smútiaci s ním mohol zdieľať svoj život.

Jednotlivé zamyslenia sú koncipované formou voľného textu: ponúkajú možnosť stíšenia, sebareflexie nad daným aspektom smútenia. Každé jedno zamyslenie je uvádzané citátom a po modlitbe zakončené pridaným textom, v oboch prípadoch sa zväčša jedná o vyjadrenia, modlitby známych osobností a svätých, alebo o pár citátov z Písma. Každé zamyslenie vyvrcholí a zhrnie sa vo výstižnej modlitbe s prosbou Pána o pomoc a jeho prítomnosť v živote trúchliaceho.

Knižka obsahuje krásny pohľad na smútenie. Dotýka sa rôznych aspektov a okolností, s ktorými sa smútiaci môže potýkať. Vyjasňuje, že každý spôsob smútenia je zmysluplný a v poriadku. Prináša možnosť sebareflexie spojenej s modlitbou k Pánovi, ale taktiež pochopenie a nádej, ktoré môžu byť pre pozostalých tak povzbudivými práve v tomto zvlášť ťažkom životnom období.

„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“

Autor recenzie: Jana Margová