Mystička svätých rán: Život a zjavenia Márie Marty Chambonovej

Recenzia z blogu

Mystička svätých rán. Do rúk beriem ďalšiu z kníh z vydavateľstva Zachej.sk. Zo žiarivo žltej obálky na mňa pozerá rehoľná sestra, na ktorej tvári vidno spokojný úsmev. Mária Marta Chambonová.

Kniha Mystička svätých rán: Život a zjavenia Márie Marty Chambonovej pozostáva z krátkych kapitol, ktoré sa veľmi ľahko čítajú. Len prvých niekoľko strán je venovaných narodeniu a mladosti budúcej rehoľníčky. Od svojho detstva cíti silné volanie k zasvätenému životu. Jej túžba sa naplní vstupom do kláštora v Chambérach. Stáva sa sestrou z Rádu navšívenia Panny Márie v Savojsku – v rodisku svätého Františka Saleského, ženevského biskupa, ktorý tento rád založil spolu so sv. Janou Františkou de Chantal.

Prvé roky v kláštore sa u sestry Márie Marty zdali byť obyčajnými. Avšak v roku 1866 prišlo prvé zjavenie. Od toho času sa návštevy Ježiša opakovali. Často svojej pokornej služobnici dával najavo svoju vôľu nielen pre ňu, ale aj pre predstavené a celý kláštor. Predstavené, mnohé žijúce svätým životom, prijímali pokyny svojho Majstra. Ak sa tak nestalo, on sám dopustil chorobu na sestru Máriu Martu, ktorá sa potom vyplnením jeho vôle rýchlo uzdravila. Častokrát ju pozýval byť obeťou za hriešnikov a duše v očistci. Napriek bolestivému utrpeniu, ktoré prežívala celú noc (umŕtvovanie, spanie na holej zemi, nosenie kajúcej košele a tŕňovej koruny), bola na druhý deň svieža a vedela vykonávať všetky práce. Pri tých jej sám Ježiš pomáhal a neraz ju prišiel aj potešiť. Sestra Mária Marta sa tešila z jeho prítomnosti, avšak pre ostatných boli tieto veci ukryté. Ježiš jej vyjavil, že ho priťahuje jej prostota a nevinnosť. Istý čas si vo svojej jednoduchosti myslela, že všetci majú podobné dary.

V roku 1867 vypukla v Savojsku cholera. Sám Božský Spasiteľ prisľubil, že sa nedotkne Rádu navštívenia. Za to si prial, aby sa skrze jeho nevestu rozšírila úcta k jeho svätým ranám. Táto pobožnosť sa stala zároveň apoštolátom rehoľníčky, ktorá ňou vyprosila milosti chorým, zomierajúcim alebo mnohým dušiam v očistci. Tie jej nezriedka – už ako oslávené v nebi – prichádzali vyjadriť svoju vďačnosť.

Sestra Mária Marta sa čím ďalej, tým viac stávala podobnou trpiacemu Ježišovi. V neskorších rokoch svojho života zakúšala opustenosť a duchovnú prázdnotu, aby tak vyprosila milosti iným. Boh dopustil aj pokúšanie zlého. Avšak vždy, keď ako dieťa volala na svojho Spasiteľa alebo svoju dobrú Matku, hneď jej prišli na pomoc a uistili ju o svojej láske. Posledné roky jej života boli neuhasínajúcou túžbou po večnom spojení s Bohom v nebi.

So sestrou Máriou Martou som objavil príbeh, ktorý ma oslovil svojou jednoduchosťou a krásou. Z celej knihy cítiť pokoj a radosť. Niečo, čo človek objaví, keď žije podľa Božej vôle. Takou bola aj táto pokorná sestra – tak milá svojmu Majstrovi – Bohu.

Autor recenzie: Marek Piváček