Duch liturgie

Jednou z prvých kníh, ktoré Joseph Ratzinger (neskorší pápež Benedikt XVI.) čítal na začiatku svojho teologického štúdia, bola kniha Romana Guardiniho s názvom O duchu liturgie (vyšla v roku 1918). Kniha je považovaná za počiatok liturgického hnutia v Nemecku. Vďaka nej sa liturgia ukázala v celej svojej kráse ako stredobod kresťanského života. Ratzinger vtedajšiu liturgiu prirovnáva k zachovalej freske, úplne zakrytej neskoršou vrstvou omietky. Vo svojej knihe Duch liturgie, ktorú predkladá verejnosti, sa snaží dopomôcť novému pochopeniu liturgie. V základných zámeroch sa úplne zhoduje s Guardiniho knihou O duchu liturgie, a ďalšie skutočnosti podáva v súčasnom dejinnom kontexte.

Kniha má štyri časti:

• O podstate liturgie
• Priestor a čas v liturgii
• Umenie a liturgia
• Liturgická forma

V prvej časti Ratzinger vysvetľuje, aké je miesto liturgie v skutočnosti, a predkladá otázky ako: Čo je to liturgia? Čo sa pri nej deje? S akým druhom skutočnosti pri nej prichádzame do styku? V druhej časti píše o význame kresťanského chrámu, o oltári a liturgickom smere modlitby, o uchovávaní Oltárnej sviatosti. V tretej časti sa zameriava na otázku obrazov, a na hudbu a liturgiu. Štvrtú časť venuje témam ako je znamenie kríža, liturgický odev, ľudský hlas, gestá rúk a postoje, a nezabúda ani na rítus.