Jako laň na výšinách

Recenzia z blogu

Jako laň na výšinách je svetový bestseller, ktorý sa do kníhkupectiev dostal prvýkrát už v roku 2003. Posolstvo tohto príbehu však neustále oslovuje ďalších ľudí po celom svete, a tak sa po dvadsiatich rokoch čitatelia dočkali nového vydania, ktoré je doplnené o autorkine poznámky. Britská spisovateľka Hannah Hurnardová tak príbeh pretvorila na svedectvo. Táto duchovná novela zachytáva cestu človeka do vnútra svojho srdca a jeho duchovné dozrievanie. Autorka svoju abstraktnú ideu opisuje mnohými symbolmi a celý príbeh – dôkladne a originálnym spôsobom – vystavala ako alegóriu.

V diele je veľmi výrazná symbolika mien. Vo svete, do ktorého je príbeh zasadený, majú tak mená veľmi veľkú moc. Každá postava a každé miesto reprezentuje preto práve samotný význam svojho mena. Hlavná postava sa teda výstižne volá Bázlivka (prevzaté z českého prekladu – ekvivalent tohto mena v slovenčine by bol variant vytvorený zo slova bojko alebo bojazlivá) a reprezentuje nesmelú osobu, ktorá sa narodila do rodiny Ustrašených. Bázlivka sa narodila krivonohá, no aj tak sa rozhodla, že chce byť osožná, a preto sa dala do služieb Najvyššieho pastiera. Telesné postihnutie jej však v práci prekáža a rovnako jej život komplikujú aj nepríjemní príbuzní, ktorí jej neustále pripomínajú, že medzi nich nepatrí a nikdy tomu inak nebude. Existuje však miesto, kde Bázlivka môže prijať nové meno a získať nohy jeleníc. A tak, keď jej Najvyšší pastier ponúkne, že ju tam vezme, ochotne súhlasí.

Práca so symbolikou je v tomto diele veľmi špecifická. Dalo by sa hovoriť o istom paradoxe doslovného symbolu. Postavy sa volajú presne podľa toho, čo majú v príbehu predstavovať. A tak sa v príbehu stretávame napríklad s antagonistom, ktorý sa volá Strach a inde zase s kladnou postavou – pani Chrabrou. Niektoré obrazy dokonca presahujú symboliku a stávajú sa metaforou samou osebe. Práve pasáže takýchto postáv môžu byť náročné na predstavivosť a príbehu dodávajú istú nejednoznačnosť. Do konca prvej tretiny knihy (kým to nie je spomenuté v konkrétnom dialógu), si čitateľ ani nemôže byť istý, či sú postavy v príbehu skutočne ľudia. Takýto metaforický obraz predstavuje napríklad kvet, ktorý sa volá Radostné prijatie a rastie v srdci Bázlivky. Tá sa naň pozerá a rozpráva sa s ním. Pri týchto častiach nepomôže čitateľovi ani pestrá fantázia, pokiaľ nenadobudne potrebný nadhľad.

Toto dielo má dve funkcie, a preto má schopnosť osloviť ľudí, ktorí hľadajú vo svojich knihách niečo celkom odlišné. Môže sa zapáčiť tým, ktorí v knihách chcú nájsť oddych, pretože celý symbolický rámec, do ktorého je zabalená hlavná myšlienka, je sám osebe príťažlivý a zaujímavý. Text obsahuje poetické prvky, pričom v niektorých častiach dosahuje až ľahký pátos. Vety však vôbec nepôsobia ťažkopádne. Práve slová typické pre lyrické diela autorka vedela precízne použiť tak, že sa príbeh plynulo vyvíja s prirodzenosťou, ktorá na čitateľa pôsobí až upokojujúco. Pokiaľ teda čitateľ v knihe hľadá takúto formu pôžitku, určite si v príbehu nájde svoje. Aj keď je celá hlavná myšlienka jasne smerovaná k vyšším hodnotám a cesta hlavnej postavy slúži ako metafora, celý príbeh má istý nádych dobrodružnosti. Miesta deja sa neustále menia a keďže v alegórii je všetko možné, protagonistka sa dostáva do tých najrôznejších situácií a nebezpečenstiev. Aj keď teda túto knihu určite nikto nenájde v regáloch dobrodružnej literatúry, milovníci tohto žánru si tam určite nájdu svoje.

Čitateľ, ktorý však siahol po tomto diele práve pre jeho primárne zameranie, určite nájde, čo hľadal. Prvky duchovnej literatúry nie sú v príbehu vôbec ukryté. Autorka v mnohých častiach priamo cituje Bibliu. Najčastejšie čerpá zo Starého zákona, konkrétne z Knihy proroka Izaiáša, z Knihy žalmov a z Piesne piesní. Výrazným kresťanským prvkom je obraz utrpenia. Hoci príbeh je o zmene, nádeji a uzdravení, na prvý pohľad môže pôsobiť presne opačne. Hlavná postava neustále bojuje, neustále padá a trápi sa. Na svoju vytúženú cestu na Výšiny sa dostane až v polovici knihy, kedy konečne prekoná dlhé čakanie a všetky možné okľuky a prekážky. Aj jej dve spoločníčky sa volajú Bolesť a Utrpenie a v knihe vystupujú ako kladné postavy. Prevažná väčšina kapitol taktiež nesie názov práve podľa toho, čo musí Bázlivka prekonať. Názvy: Skala Zranenia, Na pobreží Osamelosti alebo V údolí Straty dotvárajú obraz utrpenia, ktorý je v knihe neustále prítomný. V tomto ohľade majú výhodu čitatelia kresťanského vierovyznania, z ktorého učenia táto kniha priamo čerpala. Mnohé obrazy a symboly pochádzajú z Nového zákona. Práve jeho poznaním sa dá veľmi jednoducho odhaliť nádej a radosť aj v toľkom trápení. Kniha však môže byť úžitkom pre každého, kto hľadá s otvoreným srdcom – ale najmä s otvorenou mysľou. Pod postavou Pastiera si tak človek môže predstaviť tú najvyššiu ideu, v ktorú verí on sám.

Hoci príbeh malej osôbky s veľkým srdcom dosahuje spomínanú ľahkosť, určite nie je jednoduchý. Autorka prezradila, že príbeh je sčasti odrazom jej života a vďaka jej umeniu dokázala zo slov vyskladať zrkadlo pre každého, kto si ich prečíta. Čitateľ je nútený zamýšľať sa a klásť si otázky. Autorka nepriamo v diele interaguje so svojim publikom. Malými detailami naznačila nekonečný, nový horizont. Autorka letmo spomína iné postavy, ktoré prešli tou istou cestou čo Bázlivka. Niektoré dokonca kráčali po iných chodníkoch, ktoré nám však ostávajú neznáme. Čitateľ však prítomnosť ďalších, nemenovaných postáv a miest vedome alebo podvedome vníma. Prijímateľ, ktorý sa nad príbehom obzvlášť zamýšľa, sa tak nevyhne predstavám a myšlienkam, ktoré sa bezprostredne týkajú jeho života. Ako by som sa v tomto svete volal ja? Kde na tejto ceste sa nachádzam? Akými chodníkmi by som kráčal? Ako by sa volali moji nepriatelia a kto by bol naopak mojím spoločníkom na cestách? Autorka takýmto spôsobom nabáda svojich čitateľov nielen na to, aby si prečítali jej knihu, ale aby sa spolu s ňou vydali na cestu k Výšinám.

Autorka recenzie: Martina Halúsková