Spoločenské vedy

Ako pandémia otestovala Slovensko, kde sme zlyhali a aká budúcnosť čaká postcovidový svet. Pandémia koronavírusu ovplyvnila celý svet aj nás. Vystúpili sme zo zabehnutého stereotypu a snažili sme sa prispôsobiť novým okolnostiam. Táto situácia neovplyvnila iba obyčajných ľudí, ale aj odborníkov v oblasti zdravotníctva a výskumu. Tí prinášali riešenia a návrhy, ako bojovať s vírusom a čo najviac chrániť zdravie ľudí. Autor Lukáš Kekelák v knihe Zákulisie pandémie prináša rozhovory s tromi odborníkmi - Pavol Čekan, Peter Visolajský, Richar Kollár, ktorí stáli pri dôležitých rozhodnutiach po vypuknutí pandémie. Hovoria nielen o svojich začiatkoch vedeckého výskumu, ale aj o tom, ako prebiehali stretnutia krízových štábov, ako sa dokážeme z pandémie poučiť, a prinášajú odborný pohľad na situáciu spôsobenú pandémiou.

Nekonfesionálne spirituality. V súčasnosti sa objavujú pokusy nájsť nové formy spiritualít, medzi nimi napríklad tieto:synkretické spirituality, ktoré sa snažia o aktualizáciu spiritualít a hľadajú riešenie pomocou skúseností s inými náboženskými tradíciami;spirituality, ktoré sa spájajú s prírodnými a humanitnými vedami;tradičné katolícke riešenie.Monografia Róberta Sarku s názvom Stret spiritualít III. ponúka stručný prehľad niektorých podôb týchto spiritualít. Autor v nej využíva teologicko-religionistický prístup. V knihe predstavuje niektorých autorov a ideové východiská ich spiritualít a tiež to, aké sú ich predstavy o Absolútnu (Bohu) a antropológii.Monografia je určená pre kňazov, pastorov, katechétov, ale i laickú verejnosť a obsahuje tiež kritické pripomienky k jednotlivým podobám nekonfesionálnych spiritualít.

Od stredoveku po rok 1918. Rozsiahly text, viac ako 500 strán, je sprevádzaný bohatou obrazovou dokumentáciou, viaceré z takmer 200 vyobrazení prameňov sú zverejnené po prvý raz, čím zvyšujú atraktivitu vydaného titulu. Publikácia vznikla na základe intenzívneho pramenného bádania a predstavuje tak súhrn najaktuálnejších poznatkov o hudobnej minulosti Bratislavy v sledovanom období. Je dielom autorského kolektívu ôsmich hudobných historikov z univerzitných a akademických pracovísk. Vyšla v rámci vydavateľských aktivít občianskeho združenia Ars Musica vďaka podpore viacerých partnerov projektu.Publikácia ponúka syntetizujúci pohľad na bohatý a mnohotvárny hudobný život mesta od najstarších prameňmi doložených čias až po rok 1918. Kniha je prvým zväzkom plánovanej dvojzväzkovej monografie hudobných dejín Bratislavy od stredoveku po súčasnosť.

Jak zachránit rodinu. Jste-li rodičem, znáte ten pocit, že problémy, které jsou před vámi, jsou nepřekonatelné. Snažíte se vychovat děti tak, aby byly přemýšlivé, ohleduplné a nevinné, ale populární kultura je štve proti vám. Občas se vám zdá, že škola není institucí, která děti vyučuje, ale spíše tržištěm, které jim prodává vulgární jazyk, neurvalé chování nebo – což je mnohem horší – drogy a pohlavně přenosné choroby. Sami žijete celé dny hekticky a ve stresu a bojíte se, že své děti zanedbáváte. A občas si říkáte, že se nemáte kam obrátit o pomoc.Kniha 30 rad na 30 dnů, jak zachránit rodinu od Rebeccy Hagelinové je průvodcem, jakého potřebuje každý rodič. Autorka v ní předkládá 30 praktických kroků – konkrétních a proveditelných, na každý den jeden – které vám pomohou znovu vnést do rodiny mír a upevnit vztah s vašimi dětmi.Rebecca Hagelinová, matka tří dětí, fejetonistka, spisovatelka a specialistka na problematiku rodiny, kultury a médií, nabízí pomoc rodičům, kteří nehledají jen povzbuzení, ale praktický plán s realistickými cíli, konkrétními postupy a zřetelnými výsledky. Výchova dítěte by měla být radost, nikoli nerovná bitva, která ve vás vyvolá pocit zmaru a dožene vás k slzám. Tato kniha je ověřeným průvodcem pro rodiče, který vám pomůže obstát ve vašem nejdůležitějším úkolu – vychovat šťastné, odpovědné a vyrovnané děti.

Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej. Zborník z vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila 12. a 13. decembra 2007 v Katolíckom dome evanjelizácie - Quo vadis v Bratislava.

Monografie přináší reflexi přijímání cizinců ve světle biblických textů, z nichž čerpá podněty pro eticky orientovaný přístup k problému migrace v dnešním světě. Po hermeneuticko-metodologických úvahách následuje zevrubné představení biblického étosu zacházení s cizinci, třetí část je věnována přehledu biblickoantropologických východisek, která stojí v pozadí tématu. Kniha chce být nejen zdrojem spolehlivých informací o poměru starozákonního a novozákonního lidu k cizincům a lidem na cestách, ale především pozváním k eticky zodpovědnému promýšlení otázky přijímání cizinců v současnosti.

Monografie je i na mezinárodní rovině první prací, která odhaluje základní obrysy dramatických počátků prosazování evolučního paradigmatu vzniku-stvoření člověka v rámci katolické církve. S několika odvážnými zastánci evoluce se setkáváme již v sedmdesátých letech 19. století, zlomovými se však stávají až léta devadesátá, kdy se navzdory postojům vatikánského centra v řadě západních zemí i v naší vlasti objevuje nemálo úctyhodných průkopníků nového pohledu na stvoření člověka. Katoličtí zastánci teistické interpretace evolučního původu lidstva po roce 1910 představovali významnou a početně stále rostoucí názorovou skupinu, Vatikán se začal novému paradigmatu otevírat až na počátku druhé poloviny minulého století. Kniha by měla vzbudit zájem nejen mezi teology, ale také u odborníků na dějiny vědy a u každého, koho fascinuje původ lidstva a dějiny paleoantropologie.

Náčrt integrálnej evanjelizácie v Lukášovom evanjeliu. Lukášovo evanjelium svojím originálnym naratívnym štýlom, univerzalizmom spásy, prorockým profilom Ježiša a osobitým antropologicko-psychologickým akcentom sa javí ako mimoriadne inšpiratívne literárne svedectvo Ježišovho spôsobu ohlasovania evanjelia, ktoré pomocou Ducha Svätého pokračovalo v následnom evanjelizačnom úsilí Cirkvi.Pri analýze Lukášových perikop sa zo synchrónnych metód v práci uplatňuje naratívna analýza v súčinnosti s psychologickým prístupom, využívajúcim najmä poznatky dynamickej psychológie. Zvolený postup umožnil štrukturálnu lektúru evanjelia poskytujúcu pozoruhodné závery. V práci sa najprv analýzou Lukášovho slovníka demonštroval dôraz evanjelistu na poznávanie a najmä na emotivitu osôb, ktoré vzájomne reflektujú psychologické dianie v osobách. Zároveň sa ukázalo, že nástroj Lukášovho naratívneho umenia a teologicko-antropologickej interpretácie dostupných prameňov a tradícií veľmi účinným spôsobom prezentuje Ježišovu evanjelizáciu po obsahovej aj formálnej stránke. Evanjelizácia sprostredkúva záchranu človeka a zvlášť v Lukášovom evanjeliu nabáda ku konverzii, ktorá mimochodom súvisí s celkovým dozrievaním človeka, charakterizovaným okrem iného aj kognitívnou a emotívnou otvorenosťou poslucháčov, ktorú primárne iniciuje jedinečnost' osoby Ježiša Krista a špecifický obsah jeho učenia.Proces evanjelizácie dotvárajú literárno-teologickým spôsobom Lukášove témy Božej návštevy, konverzie, hostiny, cesty a najmä milosrdenstva. Konverzia a učeníctvo napomáha osobnú integritu, keď osoba milosrdenstvo nielen prijíma, ale ho i odovzdáva, čím účinne evanjelizuje.Štrukturálne skúmanie spôsobu Ježišovej evanjelizácie v Lukášovom evanjeliu dopomohlo ku konceptualizácii integrálnej evanjelizácie osôb a poskytuje pre ňu účinné impulzy. V práci zvolený interdisciplinárny dialóg medzi biblickou exegézou, psychológiou a postrehmi zo spirituálnej teológie poskytol špecifické podnety, ktoré môžu pomôcť aj v rámci novej evanjelizácie v Cirkvi.

Retro-vízie tvoria komentáre, odzrkadľujúce niekdajšie aktuálne dianie, šíriace sa postoje a ich interpretácie v médiách. V rozpätí rokov 2006 až 2017 boli odvysielané na vlnách Vatikánskeho rozhlasu a primárne určené praktizujúcim veriacim. Odzneli v éteri a v ňom sa aj rozplynuli. Po zotretí nánosu času sa ukázalo, že myšlienky medzitým zreli. Vývoj potvrdil, že obsahujú čoraz naliehavejšie vízie budúcnosti, vyjadrené v nedávnej minulosti. Ich cieľom nie je analýza z ekonomického, politického či sociologického aspektu. Na veci sa pozerajú z perspektívy viery a ukazujú, aké riešenie ponúka duchovný prístup k životu. Snažia sa pomenovať príčiny a demaskovať skryté súvislosti. Preto námety nie sú vždy optimistické. No čitateľ čoskoro zbadá, že vyúsťujú do pozitívneho a konštruktívneho záveru.

Stručný přehled sjednocených i nesjednocených církví křesťanského Východu. Křesťanství se z Jeruzaléma šířilo několika směry. Jedním z jeho nejvlivnějších center byl Řím, jenž se také stal sídlem papežů a zůstal jím i po přesídlení císaře do nově vzniklé a tehdy řecké Konstantinopole. Kromě Říma, spjatého s apoštolem Petrem, však existovaly i další velké křesťanské obce, založené ostatními apoštoly a ležící na východ od římské říše, které se rovněž nazývaly církvemi. A tak i dnes kromě největší latinské (římské) církve existují desítky východních, právem se chlubících vlastní apoštolskou tradicí. Jejich vzájemná komunikace a spolupráce byla několikrát přerušena a zase obnovena, čímž vzniklo jejich dnešní označení sjednocené církve (s Římem) a církve nesjednocené. Tato encyklopedická monografie – první svého druhu u nás – přináší nejen stručný historický pohled na vznik a vývoj všech jednotlivých východních církví (sjednocených i nesjednocených), ale i jejich aktuální stav (2016). Mnohé z nich rostou počtem svých členů i svými aktivitami, další zanikají, a to nejen pro úbytek svých věřících, ale i z důvodu válek a pronásledování. Některé již po staletí setrvávají víceméně uzavřené na území, kde kdysi vznikly, jiné dnes naopak působí v lokalitách, které ani nelze označit Východem. Přesto zůstávají svou tradicí, obřadem, kulturou, právem i spiritualitou nadále církvemi východními.

Kniha se snaží přiblížit realitu dnešní Svaté země prostřednictvím rozhovorů s místními obyvateli. První část zachycuje sociokulturní, historické a náboženské souvislosti, které spoluvytváří komplikovaný obraz izraelské společnosti. Druha část je pak věnována analýze a interpretaci vypovědí současných Izraelců. Kniha představuje českému publiku postoje, názory a sebepojetí izraelských žen a mužů, a to především ve vztahu k nestandardnímu prostředí, ve kterém žijí. Postřehy a komentáře jednotlivců zpřístupňují čtenáři novou prožitkovou dimenzi. Tyto „živé vstupy“ konkrétních osob nám umožňují do jisté míry sdílení situací či přímo spoluprožívání diskutovaných událostí. Publikace může sloužit také jako praktický manuál či inspirace k realizaci terénního antropologického výzkumu.

Česká katolická morální teologie 1884 - 1948. Publikace se zabývá českou morální teologií od jejích počátků v poslední čtvrtině 19. století do poloviny století dvacátého. Autor kriticky hodnotí jednotlivé spisy, konfrontuje jejich postoje s dobovou společenskou a politickou situací a uvádí je do souvislosti s prohlubující se izolací církve. Vedle obecných aspektů morálky je v rámci morálky speciální věnován zvláštní zřetel sexuální, politické a sociální etice.

Katedrála svätého Martina v Bratislave. Kniha Dóm, Katedrála svätého Martina v Bratislave má pre dejiny, ako aj reprezentatívne účely mesta i celého Slovenska veľký význam. Je v novodobých dejinách Bratislavy prvá svojho druhu. Unikátna je výnimočnosťou fotografických záberov, zachytávajúcich korunovačný chrám z takých pohľadov, v akých ešte nikdy neboli publikované. Popri fotografiách vyniká i čitateľsky pútavý a na vysokej odbornej úrovni spracovaný text, ako aj grafické stvárnenie publikácie. V neposlednom rade treba ubezpečiť, že kniha je vyhotovená v najvyššej v súčasnosti možnej kvalite.Kniha určite poslúži ako dar pri štátnických návštevách, významných reprezentatívnych, pracovných, ako aj súkromných udalostiach. Predstavuje nový míľnik v publikovaní kultúrneho dedičstva Bratislavy a Slovenska. Ako taká sa tiež stáva neoddeliteľnou súčasťou hodnotných verejných i osobných knižných zbierok.Kombinácia jedinečného vizuálneho a čitateľského zážitku, ktorý kniha ponúka, jej dáva ašpiráciu získať najvyššie ocenenia odbornej i laickej verejnosti.

Kňaz, spisovateľ, publicista prichádza s krásnou darčekovou knihou. Fotografie krížov zo Slovenska a z celého sveta, od pápežských až po obrázky krížov na horách či v poli, sprevádzajú krátke úvahy autora spojené s týmto symbolom a s citátmi svätcov, spisovateľov a vedcov, ktorí sa rovnako ako každý človek vyrovnávali so svojimi krížmi a statočne ich niesli životom.

Průvodce řešením osobních konfliktů. Konfliktním situacím se v životě nikdo z nás patrně nevyhne. Jsou neodmyslitelnou součástí každé společnosti. Zárodky těchto konfliktů vycházejí z rozdílnosti našich názorů nebo záměrů. A názory a záměry jednotlivých lidí nejsou shodné a mnohdy nejsou schopné ani částečné koexistence.Tato rozdílnost a křížení zájmů pak vyvolává ohniska napětí, což nezřídka vyvrcholí osobním střetem. Skutečným problémem je naše reakce na mezní situace. Extrémní reakce – jako je útok nebo útěk, mívají za následek ještě větší ztráty – vraždu nebo sebevraždu.V knize se mimo jiné seznámíme s tím: jak konflikty vznikají a jak na ně reagujeme;jaký je rozdíl mezi vyjednáváním, zprostředkováním, smírčím řízením, vedením soudního sporu a křesťanským smírčím řízením;kdy a jak prosazovat svá práva…

Proglas je oslavou písma a slova, ktorá nemá obdobu v európskej poézii. Napísal ho v deviatom storočí staroslovienskym jazykom Konštantín Filozof – sv. Cyril. Na území Veľkej Moravy, kam smerovala v roku 863 misia sv. Cyrila a sv. Metoda, pripadla Konštantínovi Filozofovi úloha vytvoriť písmo a do staroslovienskeho jazyka preložiť cirkevné knihy. Vtedy napísal aj Proglas ako predslov k evanjeliám. Reprezentatívne vydanie tohto pozoruhodného diela obsahuje Proglas v prebásnení Ľubomírom Feldekom a v hlaholike – v prvom staroslovenskom písme. Dielo je ilustrované ikonami Edity Ambrušovej a letristickými grafikami Johany Ambrušovej. Proglas je jedinečné dielo európskeho významu, preto vychádza v slovenčine i v hlaholike. Vďaka tomuto vydaniu má aj široká verejnosť možnosť vidieť až ornamentálnu krásu hlaholského písma, ktoré pre nás solúnski bratia vytvorili.

a slovenská hudba, literatúra, jazyk v 18. storočí. Zborník referátov z konferencie. Skalica, 23. - 25. 6. 1992

Dostává se vám do rukou sborník referátů z mezinárodní konference „Rodina a společnost,“ která se konala dne 22. května 2014 v Poslanecké sněmovně Parlamentu České republiky pod záštitou Stálé komise pro rodinu, rovné příležitosti a národnostní menšiny Poslanecké sněmovny, s podporou Česko-německého fondu budoucnosti a ve spolupráci s Občanským institutem, Institutem Rafael, Univerzální federací míru v Německu a Institutem Williama Wilberforce.Tato konference se konala při příležitosti 20. výročí vyhlášení Mezinárodního roku rodiny.V dějinách lidstva je rodina jedinou institucí, která si zachovala svoji existenci od svého počátku až do současnosti. Historikové zaznamenávají vzestupy a pády mnohých národů, vládců, civilizací nebo institucí, ale základní jednotkou každé společnosti nebo doby zůstává vždy rodina.Konference se věnovala této bohaté problematice ve čtyřech panelech.

Zborník informačných materiálov a dokumentov o histórii slovenských kresťanských odborov, s predstavením prvej vedúcej osobnosti kresťansko-robotníckeho hnutia na Slovensku i prvého historika slovenských kresťanských odborov. Dopĺňa ho faktografia o súčasnej situácii kresťanských odborárov združených v Nezávislých kresťanských odboroch Slovenska.

Ľubomír Martin Ondrášek (1972) sa narodil a vyrastal na Slovensku v čase, keď bola Európa rozdelená železnou oponou. V roku 1991 konvertoval na kresťanskú vieru. O štyri roky neskôr odišiel za teologickými štúdiami do Spojených štátov amerických, kde postupne absolvoval Northpoint Bibie College (vtedy Zion Bible Institute), Gordon-Conwell Theological Seminarg, Harvard University a University of Chicago. Počas štúdií získal mnohé ocenenia, vrátane Rumsfeld Graduate Fellowship udeľovanému osobám „vynikajúcich intelektuálnych schopností, integrity, morálneho charakteru a líderského potenciálu". Pôsobil ako pastor v Novom Anglicku, prednášal na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone a vykonával znaleckú činnosť pre Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR. Ako verejný teológ sa primárne zaoberá otázkami náboženstva, etiky a verejného života. V roku 2009 založil spolu s manželkou v Chicagu kresťanskú organizáciu Acta Sanctorum, ktorej je prezidentom. V súčasnosti si robí doktorát v transformačnom líderstve na Boston University. Je autorom priekopníckej knihy Neocharizmatické hnutie na Slovensku (2011), spolueditorom kníh Pentekostalizmus v súčasnom náboženskom a spoločenskom kontexte (2013) a Cirkev a spoločnosť: Smerom k zodpovednej angažovanosti & Church and Society: Towards Responsible Engagement (2015) a prispievateľom do ďalších kníh. Napísal tiež viac ako stovku odborných a publicistických textov v slovenskom a anglickom jazyku.

Je vytvorenie umeleckého diela zárukou nesmrteľnosti jeho tvorcu? Tvoria umelci len preto, aby tu po nich niečo ostalo? Alebo sa chcú dielom dotknúť čohosi, čo sa skrýva za bežným životom a čo možno zahliadnuť len v sústredenej samote? Tvorivosť predpokladá kontakt s pôvodnosťou, skúsenosťou konečnej bytosti s nekonečným bytím. Tvorba i smrť odzrkadľujú čosi ľudské. Táto kniha reflektuje otázky smrti a nesmrteľnosti vo vzťahu k tvorbe. Snaží sa zachytiť časť tohto zrkadlenia: Vyberá z niekoľkých prameňov, čerpá z minulosti, aby aspoň nakrátko odhrnula záves terajšieho. Ponára sa do slov, symbolov, myšlienok, ktoré môžu vyjaviť podstatnejšie súvislosti.

Výber cestopisných a historických esejí. Emil Vontorčík (6. 8. 1935, Vyšná Lipnica) informatik, historik, publicista. Maturoval na gymnáziu v Nitre (1953). Absolvent UK v Bratislave. V rokoch 1960 - 1963 redaktor denníka Roľnícke noviny. V rokoch 1963 - 1975 budoval prvú verejnú vedeckú knižnicu v Nitre - Ústrednú pôdohospodársku knižnicu pri VŠP. V rokoch 1975 -1989 pôsobil ako vedúci Kabinetu histórie a propagácie VŠP v Nitre. Po prevrate roku 1989 riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave (1990 -1997). Pod jeho vedením sa uskutočnila automatizácia činnosti knižnice na základe grantu americkej nadácie Andrew Mellon Fundation.

Veľká výzva slovenskej žurnalistiky. Žurnalistika je adaptívna – prispôsobuje sa podmienkam doby, hoci v mnohom ich sama vytvára a mení.Práve dnešná doba ukazuje dopyt po novom – serióznom a objektívnom – denníku, ktorý by dokonca mohol mať prívlastok konzervatívny. Predstavuje to veľkú výzvu – výzvu nielen vybudovať nové kvalitné médium, presvedčiť čitateľov o jeho potrebnosti a význame, ale najmä výzvu priniesť vzácne hodnoty pravdy do slovenskej žurnalistiky.Konzervatívny denník predstavuje aj výzvu pre ostatné médiá, či ho prijmú nie ako svojho súpera, ale ako partnera – v duchu naozajstnej plurality názorov, faktov a informácií. A predovšetkým ako priateľa v dialógu a v hľadaní pravdy.Práve to je veľkou výzvou dnešnej žurnalistiky, aby sa z nej nadobro nevytratili dialóg a úcta k názoru iného.

V druhej polovici 17. storočia, keď v Európe vrcholil tlak Osmanskej ríše, bol Prešporok – dnešná Bratislava – najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva. Jeho obyvatelia húfne zanechávali katolícku vieru a pridávali sa k reformátorom. Ostrihomskí arcibiskupi, ktorí sa v meste často zdržiavali, hľadali pomoc u príslušníkov rýchlo sa rozvíjajúcej rehole, ktorá v európskom meradle výrazne prispela k obrane katolicizmu Zo skromných začiatkov sa ich činnosť v Prešporku rozvinula do založenia významného kolégia, ktoré formovalo mládež. Z prešporskej jezuitskej tlačiarne sa šírili významné náboženské i vedecké literárne diela. Mariánske kongregácie, ktoré jezuiti zakladali, poznačili nielen formu ľudovej zbožnosti širokých más veriacich, ale vtlačili výraznú pečať aj kultúrnemu a spoločenskému životu mesta. Pamätníkom pôsobenia jezuitov pred zrušením rehole v roku 1773 je doteraz viacero významných historických pamiatok v bratislavskom Starom meste.Pútavý text tejto publikácie z pera historika Jozefa Haľka a fotografie Ľuboša Rojku nám priblížia požehnané pôsobenie nasledovníkov svätého Ignáca v meste, ktoré by bez ich prispenia vyzeralo v minulosti i v prítomnosti zaiste celkom inak.

Denník Rudolfa Komanderu (1921 – 1953) je významným dokumentom o ideovom a politickom zápase mladej slovenskej generácie v povojnovej Európe. Zároveň je kronikou Slovenského revolučného odboja, predstavuje autentické svedectvo o počiatkoch formovania slovenskej politickej emigrácie v Rakúsku a Nemecku, vývoji názorov mladej generácie nielen na otázky exilu, ale aj na aktuálny vnútropolitický vývoj na Slovensku. Približuje aj jej predstavy o budúcom demokratickom usporiadaní Slovenskej republiky.Jedinečnosť výpovednej hodnoty denníka podčiarkuje fakt, že je jedným z mála autentických dokumentov o činnosti Slovenského revolučného odboja. Mladá slovenská generácia, ktorá sa bezprostredne po skončení vojny v ňom organizačne zjednotila, predstavuje začiatky formovania moderného kresťansko-sociálneho hnutia, ktoré sa v západnej Európe postavilo na obranu demokratických hodnôt a pričinilo sa o zastavenie nástupu svetového komunizmu.Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je príležitosťou, aby sme sa s viac ako polstoročným odstupom pozreli na našu nedávnu minulosť a uvedomili si, kde sú skutočné začiatky zápasov nášho národa o demokraciu, slobodu a štátnu nezávislosť.

Umenie hlbšie spoznávať iných. Ako skutočne spoznať druhého človeka a vytvoriť si s ním úprimný, hlboký vzťah?V tejto knižke vám významný americký komentátor, novinár a vedec David Brooks vysvetlí, ako docieliť, aby sa ten druhý cítil vypočutý a pochopený, čo je základnou zručnosťou medziľudskej komunikácie. A napriek tomu ľudia akoby stratili schopnosť navzájom sa vidieť a chápať, čo vedie k izolácii, ľahostajnosti a vzájomným chladným vzťahom. Keď druhého nevnímame naplno, robíme ho prakticky neviditeľným. A to bolí.Význam knihy Davida Brooksa spočíva v tom, že nám pomáha klásť tie správne otázky a usmerňuje nás, aby sme vedeli, čomu venovať pri rozhovoroch pozornosť. Autor vychádza z oblasti psychológie, neurovedy, histórie a dokonca aj z divadelného umenia. Jeho kniha Ako vnímať druhého učí čitateľov stať sa vnímavejšími a ohľaduplnejšími voči ostatným a cítiť radosť zo vzájomného spojenia.Táto kniha je tým pravým liekom pre súčasnú spoločnosť, ktorá trpí rozdelením, nevraživosťou a neustálymi konfliktmi. Ako vnímať druhého padne vhod každému, kto hľadá hlboké spojenie a túži byť pochopený.

Nacizmus a komunizmus vo svojej epoche. Vzostup a pád Teodora BalážaNajprv federalizácia, potom demokratizácia?Štátna katolícka akcia v Levoči

Kardinál František Tomášek, církev a stát (1965-1992). V pestrém příběhu pražského arcibiskupa a kardinála Františka Tomáška se odrážejí všechny jeho obavy a starosti, ale i naděje a pevná víra.Tomášek ve svém životě přijal různé role a pozice. Zásadní pro něj byl II. vatikánský koncil. Když se vyjadřoval k církevní a politické situaci v Československu, stavěl na svém teologickém vzdělání, duchovní intuici, zkušenostech katechety i argumentech těch, jimž důvěřoval. Jakkoli na počátku komunistického režimu nevynikal rozhodností, pod tlakem stále častějších konfliktů s komunistickou mocí postupně dozrávaly jeho vůdčí schopnosti.I ve vysokém věku dokázal naslouchat rozmanitým názorům z různých stran a na jejich základě se pak rozhodoval. Nikdy se neskrýval se svou jasnou představou o zbožnosti, ale současně byl otevřený novým podnětům. Byl pevně zakotvený v církevním učení a věrný svým katolickým kořenům a zároveň dokázal obhajovat nejen církevní, ale i občanská a lidská práva.Tím vším je inspirací i pro současnou církev. Právě včas rozpoznal znamení času a adekvátně na ně reagoval. V paměti národa zůstává výraznou a charismatickou osobností veřejného života, která navzdory svému věku uměla věci řešit novým způsobem. Církve a křesťané vystupovali v jeho době jako svébytní a plodní aktéři společenského dění.

Skutočný príbeh žien, ktoré vzdorovali totalite. Jedna mala 27 rokov, keď ju komunisti poslali do kláštora bez vody a elektriny, kde sa pod dohľadom ŠtB tlačila s desiatkami žien a hlodavcov. Druhá mala dvadsať, keď prisluhovači režimu prepílili mreže na oknách niekdajšieho šľachtického sídla, vtrhli do kaplnky a vyhnali mladé ženy z noviciátu. Jedna mala vysokoškolský diplom z Univerzity Komenského, druhá bola absolventkou učiteľského ústavu, keď im komunisti zakázali učiť a poslali ich na polia, do fabrík či sociálnych ústavov. S cieľom donútiť ich, aby vyzliekli rehoľné rúcho.Kniha Ivany Hečkovej Jedna svieca stačí je vzácnou sondou do verejnosti málo známej témy likvidácie ženských reholí v temných 50. rokoch s označením Akcia R (Rehoľníčky). Mapuje dramatické osudy dvoch výnimočných osobností, odohrávajúce sa na pozadí historických udalostí a s presahom do súčasnosti. Autentické svedectvo o živote v 40-ročnom vyhnanstve dopĺňajú desiatky vzácnych fotografií, unikátne listinné dôkazy, archívne dokumenty, originálne mapy i najnovšie zistenia historikov. Súčasťou knihy je štúdia historika Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa, ktorý bol spolu s Annou Kissovou (sestra Anna) a Danou Harmáčkovou (sestra Samuela) odborným konzultantom knihy.

Stručný průvodce po II. vatikánském koncilu se zaměřuje na jeho hlavní dokumenty – konstituce Sacrosanctum concilium (o posvátné liturgii), Lumen gentium (o církvi), Dei verbum (o Božím zjevení) a Gaudium et spes (o církvi v dnešním světě). Koncilu se zúčastnilo přes 2500 osob – nejvíc v dějinách církve, mezi nimi i nekatoličtí křesťané a řada žen. Sněm se neobrací jen k věřícím, ale ke všem lidem. Má pastorační charakter, respektuje poznatky moderní vědy a hovoří srozumitelnou řečí.

Víťazstvá a porážky od Stalina po Putina. Kniha Ruské storočie vojen opisuje komplikovanosť vzťahov Ruska a ruského národa k Západu, ako aj často agresívnu politiku Moskvy voči svojim susedom. Autor v nej odkrýva detaily krutého mocenského boja kremeľských elít, nemilosrdnosť Stalinových čistiek, brutálne metódy bezpečnostného aparátu v boji s domnelými alebo so skutočnými nepriateľmi, ale aj obrovské utrpenie a hrdinstvo, ktoré počas druhej svetovej vojny sprevádzali boj proti Hitlerovmu Nemecku. Kapitoly venované dlhej ére vlády Leonida Brežneva približujú problematické vzťahy Sovietskeho zväzu s komunistickou Čínou a odhaľujú tiež, prečo dnešné ruské elity a veľká časť ruskej spoločnosti pociťujú nostalgiu za existenciou Sovietskeho zväzu. Rozporuplný vzťah moskovských vládcov k svojim vlastným občanom demonštrujú tragické príbehy Černobyľskej atómovej elektrárne a raketovej ponorky Kursk. Autor zároveň odkrýva detaily pôsobenia síl, ktoré mali za následok nástup reformného Gorbačovovho vedenia, následnú deštrukciu dovtedy zdanlivo nezničiteľného komunistického impéria, ale aj príčiny recidívy imperiálnej agresivity, ktoré viedli k napadnutiu Ukrajiny.

Začiatky Hnutia fokoláre na Slovensku. Hnutie fokoláre sa zrodilo v roku 1943 v talianskom Tri-dente počas druhej svetovej vojny, keď sa mladá učiteľka Chiara Lubichová so svojimi priateľkami rozhodla odpovedať na všadeprítomnú nenávisť láskou. V krytoch počas bombardovania si pri čítaní evanjelia zaumienili svojím osobným príkladom zapáliť oheň pre Krista v ľudských srdciach a obnoviť medzi ľuďmi vzájomnú lásku a jednotu. Prvé schválenie tomuto laickému cirkevnému hnutiu pod názvom Máriino dielo udelil v roku 1962 pápež Ján XXIII. a potvrdili ho aj ďalší pontifikovia. Jeho jadrom je spiritualita spoločenstva v duchu Ježišovej modlitby: „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21). Členovia hnutia šíria lásku k opustenému Ježišovi na kríži a usilujú sa byť „soľou" a „kvasom" sveta.Kniha, ktorú držíte v rukách, opisuje históriu príchodu Máriinho diela (Hnutia fokoláre) na Slovensko. Na dotvorenie historického kontextu približuje osobu zakladateľky Chiary Lubichovej (1920 – 2008), zrod hnutia v Taliansku a jeho postupné šírenie po celom svete, teda aj do socialistického Československa. K tvorbe tejto publikácie prispelo okrem zostavovateľov ďalších tridsaťdeväť spoluautorov. Svojimi spomienkami sprostredkúvajú čitateľom Boží impulz v dušiach tých, ktorí boli alebo ešte sú účastníkmi tohto Božieho dobrodružstva.Vydajte sa spoznávať či pripomínať si momenty, počas ktorých sa tvorilo fokoláre na Slovensku, pripájali sa mladí, vetvy rehoľníkov i kňazov. V tejto „kronike“ zaznamenávajúcej hlavne roky 1962 – 1980 stretnete najvýznamnejšie osobnosti zviazané s Hnutím fokoláre u nás, ktoré si nezaslúžia zabudnutie.

Autor mistrným způsobem otevírá Žalmy jako důležitý pramen křesťanské spirituality. I když se jednotlivé starozákonní Žalmy liší svým obsahem, jedno mají společné – jsou modlitbou. Ten, kdo v nich promlouvá, v nich děkuje za splnění proseb. Obdivuje krásu Bohem stvořeného světa. Uvědomuje si své provinění. Oslavuje Boží moudrost, kterou se můžeme řídit ve svém životě. Žalmy předkládají Bohu celý lidský život – naše radosti i strasti, náš strach, hřích, hněv i vášeň. I to, jak prožíváme svou svobodu. Bůh toto všechno objímá. Právě proto sehrávají Žalmy tak důležitou roli v židovství i v křesťanství. Žalmy ale podle Guardiniho nejsou jen poezií se silnými obrazy a v krásném starověkém stylu. „Jsou na prvním místě Božím slovem – slovem, kterým Bůh odpovídá na slova toho, kdo se jím dal uchvátit. Stávají se tak zjevením vedoucím ke spáse.“ Kdo se je modlí, začne přijímat jejich slova za svá vlastní. Začne vidět své srdce ne takové, jaké by si přál mít, ale takové, jaké skutečně je – včetně jeho skrytých zákoutí a hlubin. Žalmy nás burcují, abychom se s jejich pomocí obraceli k Bohu a říkali mu: Pane, přicházím k tobě se vším, co je ve mně. Pohleď na to a dej mi své světlo.

Kolumbus v roku 1492 objavil Ameriku. Španieli hneď nato pod vedením Hernanda Cortéza dobyli ríšu Aztékov a pod vedením Francisca Pizarru aj ríšu Inkov. Vydávali sa za „križiakov“, ktorí chcú pohanom priniesť kresťanstvo... Alebo boli hnacou silou dobyvateľov vlastníci Ameriky, najmä zlato Inkov? Španieli a mnohí, ktorí prišli po nich, v každom prípade zničili veľké kultúry Ameriky a pôvodné obyvateľstvo zotročili, ak nezahynulo na rôzne choroby, ktoré Európania do Ameriky privliekli (kiahne). Ako tieto dobyvačné vojny Španielov hodnotíme dnes? Ako ich vo svojom príbehu hodnotí Jakob Wassermann? Vžíva sa do situácie jedného z dôstojníkov Francisca Pizarru a z jeho uhla pohľadu opisuje a hodnotí uvažovanie a konanie španielskych dobyvateľov. Napínavé udalosti v tomto príbehu zodpovedajú historickej skutočnosti.

"Východiskom pre túto knihu je jednoduché, hoci paradoxné zistenie, že naša éra sa vyznačuje bezprecedentným nárastom vedomostí a zároveň úpadkom kultúry. Pravdepodobne prvýkrát v dejinách ľudstva sa vedomosti a kultúra rozchádzajú až tak, že sa dostávajú do protikladu v mohutnej konfrontácii – v boji na život a na smrť, ak je pravdou, že triumf prvých vedie k zániku druhého“, píše Michel Henry v úvode k svojej filozofii kultúry. Tento text, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1987, vyvolal veľký záujem, ale aj ostrú kritiku. Dnes je, žiaľ, kruto aktuálny. Je svedectvom tragického pocitu bezmocnosti, ktorý dnes zažíva každý kultúrny človek tvárou v tvár faktom. Kvôli premysleniu našej doby je dôležité vrátiť sa k myšlienkam filozofa, ktorý analyzuje a zvažuje príčiny barbarstva nášho sveta.

Učení o theosis („zbožštění“) je spojováno především s východním křesťanstvím. „Syn Nejvyššího se stal člověkem, aby se člověk mohl stát synem Božím,“ říká Irenej. Podobné myšlenky nacházíme i na křesťanském Západě: „Protože nám jednorozený Syn Boží chtěl dát účast na svém božství, přijal naši přirozenost; stal se člověkem, aby člověka zbožštil,“ píše Tomáš Akvinský. Knížka Jaroslava Vokouna shrnuje nauku o theosis v západní – katolické i reformační – větvi. Nejprve sledujeme vývoj od apoštola Pavla přes Augustina a Bernarda až k Lutherovi a současnému luterství. Následně se zabýváme linií scholastickou: od Tomáše Akvinského až po římskokatolickou teologii a zbožnost 20. století (Arintero, Scheeben, Adam, Rahner, Urs von Balthasar, Katechismus a Misál). Pozornost je věnována i dvěma svébytným fenoménům: františkánské spiritualitě a evangelikální tradici navazující na Wesleyho.

Nádherne graficky spracovaná kniha o najväčšom kostole z obdobia gotiky na Slovensku, ktorý vybudovali ako veľkolepý farský kostol mesta a dnes nesie aj titul katedrálneho chrámu. Dóm svätej Alžbety sprevádzal Košice storočiami a stal sa nezameniteľným symbolom mesta, jeho histórie a kultúry. Kniha vás prevedie dómom, jeho dejinami, vzácnymi pamiatkami, obrazmi a kontextmi v detailoch, celkoch aj v presahoch od minulosti po súčasnosť. Autorom fotografií je svetoznámy český fotograf Jan William Drnek. Použitím špeciálnej techniky a najnovších technológií zhotovil unikátne snímky, pri ktorých budete mať pocit, že sa pozeráte na skutočný trojrozmerný objekt. Ambíciou fotografií nie je umeleckým spôsobom interpretovať pamiatku. Naopak, podávajú ju v technicky precíznych záberoch, ktoré sprostredkúvajú realitu vernú pohľadu ľudského oka. Niektoré detaily uvidíte na fotografiách dokonca lepšie než voľným zrakom priamo v katedrále. Publikácia má 304 strán, obsahuje viac ako 180 fotografií a vychádza v roku, keď si košická arcidiecéza pripomína viaceré výročia: 220 rokov od svojho vzniku (1804), nedožitých 100 rokov nášho rodáka Jeho E. Jozefa kardinála Tomka, ktorý spočíva v starobylých kryptách dómu, či nedožité 90. narodeniny prvého košického arcibiskupa metropolitu Jeho E. Mons. Alojza Tkáča. Grafická úprava Jana Drnková ml. Limitovaná edícia 909 výtlačkov, každý výtlačok je očíslovaný na oriezke.

Gallusova antropologie je zakotvena christologicky, předznamenání je však pneumatologické: ve své individualitě i socialitě, ve svém chápání světa, sebe i Boha člověk žije a komunikuje v prostoru působení Ducha svatého. Člověk je tak definován jako člověk před Bohem, jako Boží stvoření, jako tvor žijící v prostoru Boží přítomnosti. A právě takto zápasí člověk o dobré vztahy a dobrý život: na svém konkrétním místě, ve svém konkrétním těle, ze své konkrétní perspektivy. Proto se kniha věnuje základním charakteristikám lidského života z teologického pohledu: komunikaci (s lidmi i Bohem), hříchu (a jeho dopadům do vztahů i struktur), základům etiky (tedy založení dobrého společného života před Bohem), otázce svobody a jejích hranic a eschatologickému výhledu (k poslednímu soudu a věčnosti). Nevynechává přitom ani otázky tělesnosti, sexuality a genderu, anebo vztahu člověka a umělé inteligence.Ambiciózním cílem knihy je předložit současnou teologickou antropologii, ovšem v poučeném rozhovoru s dalšími blízkými obory: chce být jakýmsi uzlovým bodem, na jehož jednotlivé linie bude možné navázat i z pohledu ostatních disciplín.

Prísť s osobnými spomienkami a opísať ich v beletrizovanej, často až dramatizovanej podobe, nie je ľahká vec. Matej Tasler to zvládol skvelo. Jeho memoáre, pod názvom Puknutý kaleidoskop, sa nielen dobre čítajú, ale prinášajú aj množstvo faktografického materiálu o postojoch, myslení a snažení ľudí, s ktorými sa stretol. Vydavateľstvo Tranoscius takto vypĺňa ďalšiu citeľnú medzeru v našej historickej pamäti a cez spomienky evanjelického farára prináša pestrý obraz života medzivojnovej republiky i obdobia druhej svetovej vojny a　ďalších udalostí. Súčasťou memoárov sú aj príbehy z Povstania pod názvom Kosodrevie, v ktorých autor zachytil mnoho reálnych udalostí. Poukázal v nich na neľudskosť systému, ktorý nám vládol i snahu ľudí vymaniť sa z neho aj cestou ozbrojeného odporu. Vydavateľstvo Tranoscius chce aj touto knihou vzdať hold všetkým, ktorí zápasili a zápasia o demokratickú spoločnosť a dôstojne si tak pripomenúť významné výročia Povstania a konca druhej svetovej vojny.Miloslav Gdovin, šéfredaktor vydavateľstva Tranoscius, a. s.

Číta: Miroslav Černý Celkový čas: 6 hodín 18 minút Díky těm, kteří měli odvahu otevřeně hovořit o svých zážitcích a pocitech a s ochotou poskytli své soukromé zápisky, můžeme hlouběji porozumět dynamice sexuálního zneužívání.Lidé, kteří byli ve svém dětství vystaveni sexuálnímu nebo emočnímu zneužívání, trpí často ještě po desetiletích následky těchto prožitků. Zneužívání představuje vždy masivní zásah do osobnosti člověka a vede k duševním či tělesným následkům. Dotyční přicházejí do psychoterapie s nejrůznějšími obtížemi – problémy s vlastní identitou, sexuálními obtížemi, psychosomatickými poruchami, depresemi a úzkostmi, závislostí, často též s ohrožením sebevražedným jednáním.Heinz-Peter Röhr opět na pozadí pohádky bratří Grimmů (Allerleirauh) a na četných kazuistikách z vlastní psychoterapeutické praxe fenomén sexuálního a emočního zneužívání popisuje, dává porozumět jeho následkům a ukazuje možnosti léčby a uzdravení. Pohádky nejsou jen četbou pro děti. Jsou to projekční plochy, které nás uvádějí do cizího, a přece důvěrně známého světa. Jestliže některá pohádka přesně odráží problematiku pacienta či pacientky, pak má mimořádnou hodnotu pro psychoterapeutický proces.