Divadelné hry

Kto by nepoznal Kuba? Veselohra Jozefa Hollého z roku 1904 ukazuje život chamtivých rodičov, ktorí sú pri honbe za majetkom schopní zničiť šťastie svojich detí. Kuba, ale aj ďalšiu Hollého hru Geľo Sebechlebský, si v čase svojho vzniku obľúbili predovšetkým ochotníci. Na profesionálnu scénu však prenikli až asi 40 rokov po jeho smrti. Kubo sa stal ľudovým hitom najmä vďaka televíznemu spracovaniu.

„Naši gazdovia lásku veľmi nepestujú. Ženia sa bez nej a žijú poväčšine celkom dobrý manželský život bez nej a pánboh ich pritom požehnáva i hojnosťou detí. Kdeže, keď od včasného rána do neskorého večera drhneš, veru nemáš času na kadejaké fígle. To je len pre pánov. Lenže Kozinčania, to vám je iná fajta. Tí si vedia oceniť boží dar a neodhadzujú sa od hodnej ženičky, a najmä nie od cudzej. A šumné Kozinčianky tiež vedia pozrieť na človeka, že veru i svätý príde na hriešne myšlienky…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

Divadelná komédia, ktorá bola predlohou pre film Tri svadby, ale má i rozhlasovú adaptáciu a hrala sa tiež na doskách viacerých profesionálnych i ochotníckych divadelných súborov. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Divadelná hra Williama Shakespearea v preklade slovenského básnika Vladimíra Roya. Dvojičky sú často príčinou úsmevných situácií — a keď je dvojičiek hneď dvoje, o zábavu čitateľa je postarané. A nielen čitateľa, komédiu malo možnosť zhliadnuť množstvo divákov na javiskách viacerých slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Dokonale zohratí manželia neváhajú v túžbe po moci páchať krvavé zločiny, lady Macbethová ako ich režisérka a Macbeth ako ich vykonávateľ. Najkratšiu a zároveň najnapínavejšiu Shakespearovu tragédiu si každý prečíta so zatajeným dychom!

Katarína je nielen jednou z najkrajších, ale i jednou z najemancipovanejších autorových hrdiniek. Ktovie, či pokora, ktorú predvádza na záver, nie je len ukážkou, ako vedia ženy pri ovládaní mužov šikovne striedať stratégie.

My, tône z bájneho lesa, ak niekoho dotkneme sa, nuž si pomyslite len, že sme boli iba sen. Takto sa lúči škriatok Puk s divákmi v závere čarovnej Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci, ktorá dokázala aj v knižnej podobe očariť milióny čitateľov. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

Hra Othello patrí medzi najznámejšie tragédie Williama Shakespearea. Othello je dobre známym, nadčasovým symbolom žiarlivosti. Dej je zasadený do romantického prostredia Benátok 16. storočia.I kissed thee ere I killed thee: no way but this, Killing myself, to die upon a kiss,Zabil som ťa po bozku na ústa – a zabíjam sa, bozkávajúc ťa.Takto sa nad mŕtvou Desdemonou lúči so svetom Othello, keď – zmanipulovaný darebákom Jagom – zavraždil tú, ktorú ľúbil. Jago nás v tomto príbehu presvedčí, že aj obyčajné slová môžu mať diabolskú moc. Ťažko by sa mu to však podarilo bez geniality, s ktorou i nad jeho slovami vládol William Shakespeare. Divadelnú hru Othello si prečítate na dúšok ako ten najnapínavejší román.