Teológia

Obhajoba viery v postkresťanskej dobe. Pre kresťanov je apologetika, teda obhajoba a vysvetľovanie našej viery, nevyhnutnosťou a povinnosťou. A to už od čias, keď svätý Peter vo svojom prvom liste vyhlásil: „(Buďte) stále pripravení obhájiť sa (apologia) pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1Pt 3,15).Obdobie, v ktorom sa teraz nachádzame, si možno viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje silnú a oduševnenú obnovu apologetiky v Katolíckej cirkvi. Takú, aká zaujme nové publikum, používa nové prístupy, inšpiruje sa novými vzormi a čelí novým otázkam.Táto kniha je prvým odvážnym krokom k uskutočneniu tejto obnovy. Obsahuje viac ako štyridsať esejí od mnohých popredných katolíckych apologétov, teológov a filozofov, pričom pre budúcnosť apologetiky načrtáva nový smer: inteligentnú, radostnú a krásnu obhajobu viery, ktorá osloví hlavu aj srdce.Matthew Nelson - editor

Cirkev tvorí Eucharistiu a Eucharistia tvorí Cirkev.. Autor Peter Juan Pablo Mária Bako sa v knihe Z vnútra mystického tela venuje hlbokej teologickej téme o Cirkvi a Eucharistii. Cirkev ako spoločenstvo pokrstených ľudí, ktorí veria v Boha, milujú ho a klaňajú sa mu, má veľký podiel na tajomstve Eucharistie. Je ako Kristovo telo, ktoré má vonkajšie znaky utrpenia, no jeho pohľad všetko preniká. Cirkev tvorí Eucharistiu úprimným vyznávaním svojho fiat tak, ako to urobila Mária. Kristus ukrýva Eucharistiu v Cirkvi podobne, ako Boh ukryl svoj obraz do človeka. Kristovo telo je podstatou toho, v čo veríme a Cirkvi dáva možnosť byť účastnou na tomto nekonečnom a posvätnom tajomstve.

Neustále nás obklopujú mnohé symboly, značky, usmernenia a nariadenia. Každý z nich nám chce niečo povedať. Každý má svoj zmysel a podstatu, chce nás k niečomu priviesť. Či už na jednej strane pochopiť zmysel existencie, alebo vedieť, čo môžem a čo smiem, alebo dokonca nám mnohé symboly ukazujú, ako prežívať svoj vzťah s Bohom. Všade okolo nás je množstvo znakov a symbolov, ktoré nám môžu pomôcť lepšie pochopiť Ježiša Krista a náš život s ním.Cesta pochopenia vlastnej existencie a svojho vlastného života začína tam, kde začína každá existencia bytia. Tak, ako človek vychádza od Boha, v ňom žije, a k nemu aj smeruje, tak môžeme cez symboly poznať, čo Boh pre nás urobil a čo vo svojej prozreteľnosti ešte urobí. V Svätej božskej liturgii nášho otca svätého Jána Zlatoústeho môžeme cez symboly hlbšie prežiť bohoslužbu, ale hlavne môžeme pozorovať veľkosť prichádzajúceho Boha, ktorý ostáva v nás tajomným spôsobom.Na lepšie pochopenie symbolov je potrebný čas, ten môžeme získať na svätej liturgii, ale aj na hodine náboženstva, kde si môžeme nielen povedať o symboloch, ale ich aj ukázať a pri následnom prežití svätej liturgie ich aj prakticky vidieť v daných úkonoch. Tieto skúsenosti ľahko prenesieme do svojho života.Touto prácou si ukážeme, ako nám symboly v svätej liturgii môžu pomôcť objaviť seba v dejinách spásy a zároveň ukázať aj Ježiša, s ktorým sa stretávame nielen v chráme, ale v každom človeku okolo seba. Človek potrebuje poznať Ježiša Krista a všetko, čo robil, učil a konal, pretože iba jeho život nám môže ukázať dokonalú slobodu. On nám môže ukázať, ako sa nedať zlákať materiálnym svetom, ako si zachovať zdravý odstup.Veľkú časť pravdy o živote Ježiša môžeme poznávať tým, že neustále prichádzame do chrámu, kde nás obklopujú útržky z jeho života. Kde sa nám on sám dáva. Tu v chráme môžeme načerpať z jeho sily a kráčať svetom...Rudolf Hreňo sa narodil sa v Bardejove 1.12. 1972. V rokoch 2000 - 2005 vyštudoval Gréckokatolícku teologickú fakultu PU v Prešove. V roku 2005 z rúk vladyku Jána Babjaka SJ prijal diakonskú vysviacku. V roku 2012 na teologickej fakulte v Prešove ukončil rigorózne konanie z odboru pedagogika.

Cesta k spáse. Cestu k autentickému životu s Bohom, ktorá by viedla k svätosti, hľadá mnoho veriacich. Vhodným spôsobom je napodobňovanie života veľkých svätých z dávnejších dôb, pretože aj v minulosti Cirkev čelila podobným situáciám a krízam, aké zažívame v súčasnej dobe.Miron Keruľ-Kmec pociťoval potrebu duchovného programu, ktorý by zabezpečoval neustálu duchovnú formáciu v každodennom živote veriacich svojej eparchie. Zostavil preto publikáciu s názvom Ako sa vnás začína kresťanský život, v ktorej sa delí s myšlienkami nad dielom Cesta k spáse svätého Teofana Zatvornika. Svoje poznatky využíva na duchovné sprevádzanie jednotlivcov, ale aj mladých manželských párov. Nasledovanie učenia tohto svätého muža umožňuje systematické uvádzanie do umenia duchovného života a odhaľuje dôležité duchovné zákonitosti potrebné pre zdravý duchovný rast.Autorovou nádejou je, že toto zdieľanie príprav na duchovné sprevádzanie podľa svätého Teofana prinesie úžitok mnohým.

Ak podobenstvo má priniesť ovocie tomu, kto ho počúva, nestačí len jeho pochopenie, ale potrebné je aj jeho prijatie. Veď často práve tí, ktorí chápali Ježišove podobenstvá, sa obracali proti nemu, pretože to, čo vyjadrovali, sa priečilo ich záujmom.Nevraživý postoj autorít bol spôsobený tým, že mnohé podobenstvá, čo Ježiš vyučoval, boli ako kamene vrhnuté proti všemocnému aparátu náboženskej inštitúcie, odjakživa hluchej a nevraživej voči konaniu „Boha s nami“ (Mt 1, 23).Prostredníctvom podobenstiev chce Ježiš previesť toho, čo počúva, zo sveta náboženstva do sveta viery, od Zákona k nezištnej láske Otca.Alberto Maggi, rehoľník rádu Služobníkov Márie, študoval v Ríme na Pápežskej teologickej fakulte Marianum a na Pápežskej univerzite Gregoriana, v Jeruzaleme na École biblique et archéologique française. Je riaditeľom Centra biblických štúdií G. Vannucci (Centro studi biblici G. Vannucci; ww.studibiblici.it) v Montefane (Mc), venuje sa popularizácii vedeckého bádania v biblickej oblasti.

Text Spirituální teologie zahrnuje důležitá témata duchovního života a jejich uchopení v každodenním životě. Četné otázky, které vyslovuje současný člověk a které byly důležité i pro předchozí generace, se systematicky vyhodnocují. I když text vyrostl z mnohaleté zkušenosti ve výuce oboru na teologické fakultě, nemá pouze studijní účel. Publikace sleduje klasické dělení: Duchovní události – umění vstoupit do tajemství, Vítězství Ducha v křesťanské spiritualitě, Setkáváme se s přáteli – hagiografie,Eschatologie – dovršení Božího díla v jeho Srdci. Četbu doprovázejí shrnující praktické otázky a představení nejnovější světové a české literatury.

Povaha kresťanskej dokonalosti. Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového. Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov.

Čo ich spája a rozdeľuje. Nachádzajú sa biblické témy v Koráne? Áno, nachádzajú: Obe knihy rozprávajú o Adamovi, Abrahámovi, Mojžišovi, Jánovi, Márii či Ježišovi.Všeobecne zrozumiteľným jazykom a vychádzajúc zo svojich odborných znalostí, Karl-Wolfgang Trôger dôkladne analyzuje knihy, ktoré pre kresťanstvo a islam predstavujú "Sväté písmo". Oboznamuje so vznikom islamu a odkrýva židovské a kresťanské tradície v Koráne. Popritom autor poukazuje na znaky, ktoré spájajú, ale aj odlišujú Bibliu a Korán a nabáda k otvorenému dialógu medzi oboma náboženstvami, rešpektujúc vzájomne prijateľné hranice.Karl-Wolfgang Trôger (nar. 1932) bol profesorom dejín náboženstva na Teologickej fakulte Humboldtovej univerzity v Berlíne v odboroch neskorý stredovek a rané kresťanstvo a islam a budhizmus. Uverejnil mnohé publikácie so zameraním na národný a medzinárodný náboženský dialóg, v ktorom bol sám dlhé roky aktívne zapojený.

Táto príručka je určená predovšetkým poslucháčom teológie. Jej cieľom je koncentrovať výber tých článkov Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré sa týkajú spirituality. Všeobecne rozšírený názor, že duchovného života sa týka len štvrtá časť KKC venovaná kresťanskej modlitbe, sa tak obohacuje o nové pohľady aj na tri prvé časti Katechizmu venované vyznaniu viery, sviatostiam a prikázaniam, v ktorých je takisto mnoho duchovných podnetov.Veríme tiež, že stretnutie s takýmto výberom katechizmových textov môže podnietiť k systematickému štúdiu tohto základného dokumentu moderného katolicizmu.

Ekumenická milosť charizmatického hnutia. Jeden Pán, jeden Duch, jedno telo je kniha Mons. Petra Hockena, svetoznámeho historika a teológa charizmatickej obnovy, ktorá pôvodne vyšla v roku 1987 ako pravdepodobne prvé Hockenovo dielo.Kniha sa zaoberá fenoménom obnovy v Duchu Svätom. Doteraz vydané diela sa týkali predovšetkým jej praktického vyučovania, no chýbala literatúra, ktorá by z teologickej stránky objasnila podstatu obnovy. Medzery v danej problematike zapĺňa práve táto kniha, v ktorej Peter Hocken vychádza úplne od začiatku - z bodu nula. Čitateľa prevedie postupným historickým vývojom a teologickým zadefinovaním charizmatickej obnovy. Ďalej výstižne objasňuje kľúčové princípy, pričom ide skutočne do hĺbky.

Doc. ThDr. Albín Masarik, PhD. je docentom teológie. Zameriava sa na Novú zmluvu, praktickú teológiu (najmä homiletiku) a pôvodné jazyky. Takmer 30 rokov pôsobí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Doc. Masarik dôkladne preskúmal celý rozsah pavlovských listov.Kniha Spoznávanie Božej vôle v pavlovských listoch obsahuje veľa podnetov jednak pre život jednotlivca, ale tiež pre službu v Cirkvi. Neposkytuje komplexný pohľad na poznávanie Božej vôle, prehľad je obmedzený len na pavlovské listy. Zameriava sa na novozmluvné jazykové východiská, poznateľnosť Božej vôle a proces spoznávania Božej vôle.

Edita Steinová (1891 – 1942) – filozofka a rehoľná sestra (karmelitánka) mala v úmysle svoje prednášky na Nemeckom inštitúte pre vedeckú pedagogiku v zimnom semestri 1932/33 na tému filozofickej antropológie doplniť v ďalšom semestri prednáškami z teologickej antropológie, bez ktorej je, podľa nej, chápanie človeka a jeho bytia vo svete neúplné. Na to však už v dôsledku politickej situácia nemala možnosť. Zostali preto v rukopise, ktorý vyšiel tlačou až po 2. sv. vojne v neúplnej podobe. Spis Čo je človek?, Teologická antropológia predstavuje fundovanú prácu o obraze človeka ako je obsiahnutý v katolíckej dogmatike a učení o viere. Edita Steinová v ňom na základe dôkladného štúdia problematiky podáva obraz človeka ako jednoty duše, ducha a tela, bytosti obdarenej rozumom, slobodnou vôľou a milosťou, schopnej poznania pravdy a dobra. Popisuje človeka v štádiách stvorenia, pádu a Vykúpenia, rozoberá problematiku milosti a sviatostí ako základu duchovného života človeka a kriticky vystupuje proti tzv. modernistom. Načrtnuté myšlienky rozvíja neskôr ďalších prácach. Dielo umožňuje pohľad do hĺbky filozoficko-teologického myslenia Edity Steinovej a ukazuje ju ako významnú mysliteľku našej doby.

Ťažké je predstaviť si kresťanstvo bez kríža, pretože jedno z tajomstiev Kristovho života je poznačené práve touto skúsenosťou. Ak by Kristus nebol ukrižovaný, kresťanstvo by určite nadobudlo úplne odlišný charakter. Giuseppe Di Luca sa na stránkach knihy Čo ak by Ježiša neukrižovali, snaží vyzdvihnúť zmysel kríža. Cez objasnenie historických faktov samotného ukrižovania rozvíja teológiu kríža, inšpirovanú samotným Ježišom. Kresťanská viera nachádza v tejto historickej udalosti svoj ústredný bod, zmysel a stredobod svojej existencie. Kríž sa v Kristovom živote nevyskytuje ako „nešťastná náhoda“, ale ako vrchol darujúcej sa existencie, ako bola tá Ježišova.

Rozvoj dokonalosti. V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.

Karol Moravčík, Dr. theol. Farár - Borinka, teológ a publicista. Absolvent postgraduálnych štúdií na Inštitúte fundamentálnej teológie Katolíckej teologickej fakulty Viedenskej univerzity.„Cyril a Metod kráčali spolu po týchto končinách európskeho kontinentu a zapálení túžbou po ohlasovaní evanjelia vymysleli novú abecedu, aby mohli preložiť Bibliu, liturgické texty a kresťanskú náuku. Boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva. Boli tak blízko ľudu, s ktorým sa stretávali, že sa naučili rozprávať jeho jazykom a prijali jeho kultúru. Nepotrebuje to isté aj dnešné Slovensko? Nie je azda tou najurgentnejšou úlohou Cirkvi pri dnešných európskych národoch - vymyslieť nové ,abecedy', aby zvestovala vieru?“ (Pápež František, Stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a katechétami, 13. 9. 2021, Bratislava. In: Príhovory pápeža Františka počas apoštolskej cesty na Slovensku, Trnava: SSV, 2021, 22.)Jaroslav Rindoš vo svojich veľmi poctivo spracovaných a odôvodnených postrehoch k slovenskému vydaniu Rímskeho misála musí konštatovať, že, v rozpore s jasnými inštrukciami pápeža Františka, slovenské vydanie misála lipne na vonkajšej forme na úkor zmyslu a obsahu. Takto pripravený preklad je i v rozpore s Františkovými vyjadreniami počas jeho návštevy na Slovensku. Na viacerých miestach sa až otrocky drží latinského originálu namiesto toho, aby odrážal umenie tvoriť novú „abecedu“ a vyjadrovať sa rečou blízkou srdcu, jazyku a pochopeniu nášho človeka. Namiesto jednoznačnej zásady - uvádzať do liturgie živý jazyk, prispôsobený chápaniu ľudu -, ktorá platí od Druhého vatikánskeho koncilu až po pontifikát pápeža Františka, vedenie Cirkvi na Slovensku sa pri vydaní misála dalo zlákať do slepých uličiek, ktoré razili kritici liturgickej pokoncilovej reformy. Bude na Slovensku ochota vyjsť z týchto uličiek a vydanie misála opraviť?

Základy kresťanskej viery. Profesor Piero Coda patrí medzi najvýznamnejších talianskych a európskych teológov. Preslávili ho mnohopočetné významné funkcie, ktoré zastával, veľmi bohatá publikačná činnosť a inovatívne projekty spolupráce s teológmi celého sveta. V publikácii Božie meno je Láska s podtitulom Základy kresťanskej viery predstavuje čitateľom oporné tematické piliere a ideovo-interpretačné nastavenie svojej teológie. Kniha je zbierkou Codových prednášok a jednotlivé kapitoly okrem iného prezrádzajú, ako Coda vníma prácu teológa a teologickú metódu ako takú vo všeobecnosti. Kniha je určená zasväteným osobám, ale aj laikom, ktorí si môžu prehĺbiť teologické poznatky, prípadne ju použiť ako formačný materiál pri prípravách na prijatie sviatostí.

Reflexie nad vybranými časťami učenia svätého Ignáca Brjančaninova o duchovnom živote v diele „Pole“. Svätý Ignác Brjančaninov majstrovsky sprostredkoval čitateľovi svojej doby duchovné bohatstvo, ktoré nachádzame v spisoch svätých asketikov, predovšetkým svätého Izáka Sýrskeho a svätého Jána Klimaka. Dielo „Pole“ je jedinečnou učebnicou duchovného života, ktorá sa zrodila z duchovnej skúsenosti svätých otcov.

Kniha VIII.. Teológia i veda tvrdia, že celé Univerzum vyviera z jediného princípu. Nakoľko Boh je Láska, z analýzy rovnice logiky Lásky vyplýva, že princíp Lásky je premietnutý všade a vo všetkom. V knihe je na vedomostnej úrovni stredoškolskej matematiky pomocou klasických oscilátorov (pružín) odvodená a plnohodnotne zjednotená celá špeciálna i obecná teória relativity vrátane čiernych dier s kvantovou i časticovou fyzikou pri úplne novej interpretácii.

Krize jako šance. Tento soubor esejů spojuje velké téma: naděje. Autor učí úctě ke každé podobě lidské naděje, protože v ní může být skryto víc, než jen cíl, k němuž se vědomě upíná - v hloubi naděje tuší žízeň po absolutnu. Naděje je zvláště aktuální téma v čase krize, kterou autor pojímá šířeji než jen krizi ekonomickou.Každá krize je však šance: právě krize v životech jednotlivců i společností, v nichž se mnohé naděje ukazují být pouhými iluzemi, umožňuje naději pročistit se a uzrát, "zamířit na hlubinu" - krize je tak kolébkou naděje. Autor polemizuje s jednostranností ateismu i povrchní náboženskosti, hlásí se k teologii, "která se podobně jako Bible podobá spíše literatuře a umění vůbec originalitou stále nových reinterpretací a vnitřní bohatostí, než uzavřeným "bezrozporným" systémům pozitivistické vědy či novověkých "vědeckých ideologií"."

Pre komplexné pochopenie náboženskej skúsenosti antického Izraela by nebol výklad opierajúci sa výlučne o Bibliu ani postačujúci, ani správny. Biblické narácie totiž sprevádza selektovanie prežitých a prerozprávaných udalostí a mnohé biblické normy boli s „prežívaným“ náboženstvom v pred-exilovom období prepojené len veľmi slabo. S ohľadom na extrémnu ťažkosť s datovaním biblických pasáží je v záujme prehĺbenia biblického svedectva nutné skúmať aj epigrafické a archeologické zdroje. Vo svetle historických a náboženských štúdií, ktoré majú čoraz väčšiu tendenciu považovať kráľovstvá Izraela a Júdu za plne začlenené do náboženského univerza reprezentovaného súdobými sýro-palestínskymi kráľovstvami (Fenícia, Aramejci, Amon, Moab a Edom), chceme vykresliť realitu antického náboženstva Izraela a Júdu ako nie celkom cudziu svojmu kultúrnemu kontextu.

Na otázku: Ako možno rozoznať pravý drahokam od falošného, odpovedal klenotník: Veľmi jednoducho. Cez falošný drahokam svetlo len prejde. Ale v pravom drahokame svetlo ukáže jeho vnútornú nádheru a krásu. Svetlom osvetlený drahokam žiari fascinujúcimi farbami, ktoré ukazujú jeho vnútorné kryštalické bohatstvo.Aj tento drahokam Cirkvi - milosrdenstvo - sa cez mnohých odborníkov obrusoval, vylešťoval a zažiaril v tomto Mimoriadnom roku milosrdenstva a chce touto krásou uchvátiť svet pre krásu Božieho kráľovstva. Práca chce vyzvať k tomu najdôležitejšiemu, aby si každý drahokam Božieho milosrdenstva dobrusoval sám v sebe a mohol v každom z nás zažiariť vnútornou a jedinečnou krásou, tak ako to len Boh pre nás vymyslel vo svojej túžbe od večnosti.V roku 2016 sa podľa zámeru Svätého Otca Františka slávil Rok milosrdenstva. Otvorili sa Sväté brány, aby sa Božie milosrdenstvo vylialo do duší súčasníkov. V Bule je spomienka na oživovanie podnetov z Druhého vatikánskeho koncilu (DVK), od ktorého už ubehlo viac ako 50 rokov, ale ostáva nie celkom preštudovaný a ani aplikovaný do praxe. Na koncile sa nevytvorila teológia Božieho milosrdenstva ako samostatný dokument, ale v šestnástich dokumentoch sú priame a nepriame zmienky po spáse človeka.Z podnetu pápeža Františka bolo v Mimoriadnom Roku Božieho milosrdenstva v centre pozornosti Božie milosrdenstvo, preto aj motívom k napísaniu tento teologickej štúdie bol Rok milosrdenstva. Táto teologická publikácia bola relektúrou nielen dokumentov Cirkvi, ale aj ďalších prác, ktoré sú zviazané s tematikou venovanou Božiemu milosrdenstvu. Bolo potrebné podľa intencií, výziev a stanovených úloh pápežov nielen oprášiť dokumenty, ale na pozadí myšlienkových zápasov s päťdesiatročným odstupom vytiahnuť niektoré menej poznané ciele a implantovať ich do súčasného kontextu života Cirkvi. Cieľom práce je vidieť vzácne obrusovanie a vyleštenie akoby obyčajného kameňa na drahokam, ktorým sa Božie milosrdenstvo stalo klenotom súčasnej nádeje Cirkvi.

Trojičná ontológia. Trojičná ontológia sa pozerá na bytie z perspektívy Trojice a vďaka Ježišovi nás vťahuje do jej tajomstva. Z kresťanského pohľadu ide o udalosť, ktorá je možná vďaka Ježišovi. Nemá však dosah len na náš život, ale aj myslenie. Taliansky teológ Piero Coda nás pozýva k tomu, aby sme sa snažili nielen žiť, ale aj myslieť na spôsob Trojice. Kniha je pozvaním otvoriť sa či prehĺbiť sa vo filozoficko-teologickom poznaní a je výzvou uvádzať osvojené poznatky do bežného života.Piero Coda (Cafasse, 1955) – doktor filozofie a teológie, profesor trojičnej ontológie na Univerzitnom inštitúte Sophia (Loppiano, Taliansko), generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie, člen Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, člen Teologickej komisie synody o synodalite. Je autorom mnohých publikácií preložených do svetových jazykov. V slovenčine vo Vydavateľstve Nové mesto vychádza aj jeho ďalšia kniha Božie meno je Láska.

1. diel série. Po vydaní tretej, najrozsiahlejšej časti diela Pravidlo dokonalosti, vychádza bilingválny latinsko-slovenský preklad jeho prvých dvoch častí. Všeobecne ide o jedno z významných diel kresťanskej spirituality. Je precízne premyslené a koncipované. Kapucín Benedikt z Canfieldu v ňom reflektuje vlastnú skúsenosť, ale aj skúsenosti iných. Jeho štýl sa vyznačuje výraznou stručnosťou až striedmosťou textu. Hoci sa jedná o renesančné mystické dielo, jeho čítanie môže byť veľmi prospešné aj dnes.

Podněty k promýšlení víry. Kniha Žít v dialogu je druhým dílem souboru tématicky utříděných myšlenek z děl Tomáše Halíka.Zatímco první díl s názvem Žít s tajemstvím obsahoval hlavně teologicko-filozofické úvahy, v této navazující knize najde čtenář také sociologické, historiografické a politologické reflexe fenoménu náboženství. Autor se zaměřuje i na otázky vztahu mezi náboženstvími, vztahu české společnosti k víře, vztahu náboženství a politiky, dějinnými proměnami církve a nakonec vztahem víry a humoru.K etice dialogu patří vzdát se monopolu na pravdu. Vzdát se monopolu na pravdu neznamená vzdát se pravdy, nýbrž spíše stát se pravdivější; umět se v pokoře ponořit do hloubky pravdy, zakusit, že je hlubší, širší, dynamičtější než naše rybníčky, které jsme dotud za jedinou pravdu uznávali. Česká zbožnost, zraněná dějinami, je plachá. Těžko ji měřit, těžko ji popsat. Je “zprvu trpká sic”, jako česká réva ve známém dialogu krále Karla s Buškem z Velhartic; má však svoji chuť, jiskru i sílu.Křesťanství patří do politiky – avšak jako kritický protihráč moci, plnící důležitou, ale také nevděčnou a nebezpečnou úlohu proroků: snímat moci auru posvátna, po níž tak ráda sahá, ukazovat – jako Nathan Davidovi –, že i králové jsou jenom lidé a nesmějí se chovat jako bohové.

Vedou o duši a vedou o Bohu – ktoré sú jedinou vedou – je iba tá, ktorú za cenu mnohorakých nedorozumení nazývame mystikou. Ak si však myslíme, že existuje jedna veda o duši (psychológia) a ďalšia, odlišná, o Bohu (teológia), ide o dve falošné vedy, lebo realita je jediná. Boh je pravda, je svetlo, a nie nejaké iné-bytie hore na nebi. Takou je aj duša, ktorá všetko obsahuje: pānta eīso „všetko je vo vnútri“, povedal by Plótinos.O autorovi: Marco Vannini (1948, Florencia), taliansky filozof, sa po svojich univerzitných štúdiách, ktoré zakončil prácou Wittgenstein, metafyzik a mystik, už vyše 40 rokov venuje kresťanskej mystike a tiež duchovným tradíciám iných náboženstiev. Spomedzi jeho rozsiahlej publikačnej činnosti radno spomenúť predovšetkým edičnú kuratelu kompletného talianskeho prekladu Majstra Eckharta. Pod jeho vedením boli v talianskom preklade vydané aj ďalšie významné diela, ako napríklad Cherubínsky pútnik Angela Silesia, Nemecká teológia, Ján Tauler, Valentin Weigel, Sebastian Franck, Pravidlo dokonalosti od Benedikta z Canfieldu a ďalšie. Vo florentskom vydavateľstve Le Lettere vedie edíciu „Il Tesoro nascosto“, v ktorej vyšli diela Etty Hillesum, Margaréty Porete, Simony Weilovej, Mikuláša Kuzanského či Henryho Le Sauxa. Je autorom vyše dvadsiatich kníh spomedzi ktorých možno spomenúť Dialettica della fede, Mistica e filosofia, Introduzione alla mistica, Lessico Mistico. Le Parole della saggezza a jeho poslednú knihu Conosci te stesso e conoscerai te stesso e Dio.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 9 hodín 38 minút O tom, jaké místo má christologie mezi teologickými disciplínami, jak se vyvíjela v období patristiky a na starověkých koncilech a co pro nás křesťany vlastně znamená Ježíšova oběť na kříži pojednává vzdělávací cyklus teologa z Karlovy univerzity v Praze Ctirada Václava Pospíšila, který připravila redaktorka Jana Beránková.24 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 10 hodín 56 minút 28 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.Ve vzdělávacím cyklu nás Ctirad Václav Pospíšil přesvědčuje o skryté působnosti Trojice ve stvoření a ve Starém zákoně. Poukazuje na rozhodující roli obrazu Boha v naší mysli na poli spirituality i uspořádání lidské společnosti. Cyklus je rovněž zaměřen na dějiny teologického myšlení: autor nás provází od Starého zákona až po okamžik, kdy bylo na konci čtvrtého století definováno trojiční dogma. Pospíšil předkládá plody své mnohaleté teologické reflexe: jsme zde zasvěcováni do typických témat trojiční teologie.

Vedecká monografia Sviatosti Cirkvi vo svetle katolíckej teológie prináša praktický dogmaticko-pastoračný pohľad na pôvod, zmysel a potrebu sviatostí Cirkvi s dôrazom na jeho zrozumiteľné odovzdávanie vo sviatostnej pastorácii.Práca má tri časti: Prvá časť načrtáva základné charakteristiky katolíckej teológie. Snaží sa odlíšiť katolícku teológiu od filozofickej disciplíny, ktorá sa nazýva teodícea, a od rozličných ideologických tendencií.Druhá časť s názvom "Sviatosti Cirkvi všeobecne" stručne teologicky vysvetľuje základné pojmy z oblasti sakramentológie a venuje sa aj problematike rozdelenia sviatostí.Tretia časť poukazuje na niektoré pastoračné špecifiká, ktoré je potrebné zohľadňovať pri sviatostnej príprave v pastorácii.Hlavným cieľom autora Františka Fudalyho a jeho monografie je ozrejmiť charakteristické črty sviatostí vysluhovaných v Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Publikácia môže poslúžiť kňazom ale aj laikom, ktorí sa touto problematikou zaoberajú a tiež ako študijný materiál na doplnenie si praktických teologických vedomostí.

Edita Steinová (1891 – 1942), filozofka a rehoľná sestra (karmelitánka) mala v úmysle svoje prednášky na Nemeckom inštitúte pre vedeckú pedagogiku v zimnom semestri 1932/33 na tému filozofickej antropológie doplniť v ďalšom semestri prednáškami z teologickej antropológie, bez ktorej je, podľa nej, chápanie človeka a jeho bytia vo svete neúplné. Na to však už v dôsledku politickej situácia nemala možnosť. Zostali preto v rukopise, ktorý vyšiel tlačou až po 2. sv. vojne, v neúplnej podobe. Spis Teologická antropológia predstavuje fundovanú prácu o obraze človeka ako je obsiahnutý v katolíckej dogmatike a učení o viere. Edita Steinová v ňom na základe dôkladného štúdia problematiky podáva obraz človeka ako jednoty duše, ducha a tela, bytosti obdarenej rozumom, slobodnou vôľou a milosťou, schopnej poznania pravdy a dobra. Popisuje človeka v štádiách stvorenia, pádu a Vykúpenia, rozoberá problematiku milosti a sviatostí ako základu duchovného života človeka a kriticky vystupuje proti tzv. modernistom. Načrtnuté myšlienky rozvíja neskôr ďalších prácach. Teologická antropológia umožňuje pohľad do hĺbky filozoficko-teologického myslenia Edity Steinovej a ukazuje ju ako významnú mysliteľku našej doby.Doslov: Doc. Dr. Theol. Alžbeta Dufferová, PhD.

Stručný komentár a teologické posolstvo k Skutkom apoštolov. „Súčasnosť je časom misie a odvahy! Odvahy posilniť váhavé kroky, znova nabrať chuť obetovať sa pre evanjelium, znova nadobudnúť dôveru v silu, ktorú so sebou prináša misia. Je časom odvahy, i keď odvaha ešte neznamená žiadnu záruku úspechu. Žiada sa od nás odvaha bojovať, avšak nie nevyhnutne o výhru; o ohlasovanie, nie nevyhnutne o obrátenie. Žiada sa od nás odvaha byť alternatívou voči svetu, nikdy sa však nestať polemickými ani agresívnymi. Žiada sa od nás odvaha otvoriť sa všetkým, nikdy však neumenšovať absolútnosť a jedinečnosť Krista, jediného Spasiteľa všetkých. Požaduje sa od nás odvaha postaviť sa proti neviere, ale nestať sa arogantnými. Žiada sa od nás odvaha mýtnika z dnešného evanjelia, ktorý je pokorný a neodvažuje ani oči zdvihnúť k nebu. ale bije sa do pŕs a hovorí: „Bože. bud milostivý mne hriešnemu.“ Súčasnosť je časom odvahy! Dnes treba mať odvahu!“ (Pápež František)

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 4 hodiny 27 minút 12 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2012.Vzdělávací cyklus Ctirada Václava Pospíšila je snahou o teologické uchopení mariánské úcty. Autor uvádí do současného stavu mariologie v našich zemích. Podává zároveň to nejdůležitější z biblické teologie na dané téma. Tématem třetí části je bytostné zakořenění Mariina tajemství v tajemství vtěleného Slova, ukazuje Marii jako ženu víry i jako první učednici svého Syna. V závěru jsou nastíněny dějiny dogmatu o neposkvrněném početí Panny Marie.

Teologická, církevně - politická studie neposkvrněného početí Panny Marie.

Historický vývoj, súčasné chápanie a synodalita. Sensus fidei je teologický koncept, ktorý označuje nadprirodzený zmysel pre vieru a vzťahuje sa na Cirkev i na každého veriaceho. Oficiálne učenie o ňom možno nájsť v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. Mnohí teológovia a pápež František našli v tomto učení významný prínos pre život Cirkvi. Preto je dôležité viac ho priblížiť, objasniť a zapojiť jeho dôsledky do praktického fungovania Cirkvi. Ján Kotlarčík vo svojej publikácii Sensus fidei vysvetľuje tento pojem a prináša odpovede na viaceré otázky, ako napríklad - aký má sensus fidei význam pre Cirkev a život veriacich a či ide o moderný výmysel alebo vychádza z Písma a Tradície. Okrem toho stručne prezentuje základy, historický vývoj a súčasné chápanie sensus fidei a približuje jeho miesto v synodálnej Cirkvi. Kotlarčík v knihe čerpá najmä z dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie, ktorý nesie názov Sensus fidei v živote Cirkvi, ale tiež z učenia Druhého vatikánskeho koncilu a niektorých významných teológov 19. a 20. storočia, a z najnovšieho teologického výskumu.

Cítenie v Duchu, komunitné rozlišovanie, nové myslenie. V októbri 2022 prebehla medzinárodná konferencia s názvom Synodálna obnova života a misie Cirkvi: myslenie, spiritualita, rozlišovanie. Hlavným hosťom a rečníkom bol Piero Coda, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie. Cieľom konferencie bolo prispieť k synodálnemu procesu na Slovensku. Útla publikácia Synodálna obnova Cirkvi obsahuje text prednášky, ktorú Piero Coda pripravil a časť z nej na konferencii predniesol.

Číta: prof. Ctirad Václav Pospíšil Celkový čas: 4 hodiny 39 minút Ctirad V. Pospíšil ve vzdělávacím cyklu nastiňuje základní periodizaci dějin teologie a osvětluje základní principy myšlení současné katolické dogmatické teologie.Dalšími tématy jsou například poměr mezi jednotou víry a pluralitou v teologii, způsob interpretace dogmat a vzájemný vztah teologů a učitelského úřadu církve.Autor zde zpřístupňuje překlady dvou významných dokumentů Mezinárodní teologické komise a Doktrinálního komentáře k Vyznání víry od kardinála Ratzingera. Autor do hloubky promýšlí vztah morální a dogmatické teologie, neboť všechny morální imperativy mají své evangelní kořeny.13 dílů vzdělávacího cyklu teologa Ctirada Václava Pospíšila, který Radio Proglas odvysílalo v roce 2010.

Témou knihy je základná koncepcia – teológia praxe duchovnej služby. Nejde len o otázku, čo má Cirkev robiť v konkrétnych podmienkach súčasnosti, ale aj o to, čo je jej prvotnou úlohou, odhliadnuc od premenlivosti sitácie, vzhľadom na jej vlastné, teologicky reflektované sebachápanie.

Putovanie Prvým listom Jánovým. Bengt Pleijel patrí k popredným švédskym esejistom, prozaikom a publicistom. Ako evanjelický kňaz pôsobil niekoľko desaťročí v pastoračnej službe a nadobudol bohatý fundus skúseností. Napísal 15 kníh a 75 tzv. „putovaní kresťanskou vierou“.Publikácia ... Aby ste vedeli... Putovanie Prvým listom Jánovým vyšla vo Švédsku doteraz v troch vydaniach v celkovom náklade 10000 exemplárov. Pod jej úspech sa podpísalo netradičné kladenie otázok, dôkladné čítanie biblického textu a nadväzovanie na viaceré popredné práce teológov o Prvom liste Jánovom. Autorský štýl sa vyznačuje zameraním na Bibliu, podrobnou analýzou biblického textu, ako aj didakticky citlivým prístupom.V centre autorovej pozornosti je pohľad na jednotlivé časti a súčasti Prvého listu Jánovho, na spoločenstvo veriacich s Bohom a s bratmi, na život kresťana ako dôsledok jeho spoločenstva s Bohom, ale aj na dôsledky opravdivého spoločenstva s Bohom a s bratmi, keď kresťan víťazí nad hriechom a svetom. Pleijel upozorňuje, že Ján vyzdvihuje základné princípy kresťanského života, najmä vnútorný vzťah medzi láskou k Bohu a láskou k blížnemu, plnenie Božích príkazov opravdivým životom viery a lásky, pričom pripomína, že je potrebná vnútorná súvislosť medzi hlbokými náboženskými pravdami a ich praktickým uplatňovaním v živote.

Cirkev žije v neustálom napätí medzi vlastnou absolutizáciou a relativizáciou. Ak poprie svoju provizórnosť a zabsolutizuje sa, stratí akúkoľvek budúcnosť. Ak však samu seba chápe ako provizórium a všetku nádej vkladá nie do svojho, ale do Božieho konania, len vtedy sa otvára skutočnému naplneniu.Vladimír Juhás (1974) absolvoval štúdium filozofie a teológie na Univerzite Komenského (Mgr., 1998). Svoju dizertačnú prácu obhájil na Pontificia Universitas Gregoriana v Ríme (PhD., 2008). Od roku 2008 prednáša dogmatiku na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity a je redaktorom recenzovaného časopisu Verba Theologica.

Publikace jako celek analyzuje i zkoumá ve filozoficke kontextu: porozumění, význam a interpretaci textu. Obsah publikace je rozdělen do 5 kapitol: 1. Lingvistika a hermeneutika - porozumění, význam a interpretace2. Některé z moderních hermeneutických teorií - význam, porozumění a interpretace3. Moderní hermeneutické teorie - význam, porozumění a interpretace4. Pokračovaní diskuse v přítomné hermeneutice 5. Hermeneutika a teologie

Teória, kritika, metódy. Postoj moderného človeka k výkladu Biblie dobre vystihuje kreslený vtip, na ktorom sa predajca kníh neúspešne snaží nájsť Bibliu pre kupujúceho, lebo ju hľadá medzi knihami v kategórii „svojpomoc“. Biblia je tu považovaná za jednu z mnohých alternatívnych terapií pre postmoderného človeka, ktorý si ju sám „vyskúša“ a “vyloží“, ako sa mu bude hodiť.Ukážka: V takejto situácii je dôležité poznať spoľahlivé prístupy k výkladu Biblie. "Výklad býval ľahký, ale potom to niekto nazval exegézou," povedal niekto položartom. Problém je obyčajne v tom, že tu ide o prechod od subjektívnej otázky „Čo tento text znamená pre mňa?“ k objektívnym otázkam: „Čo tento text znamenal pre pôvodných čitateľov?“, „Čo tento text znamená pre cirkev?“ alebo „Čo tento text znamená pre dnešného človeka?“ Úlohou odborného výkladu Biblie je preklenúť priepasť medzi svetom Biblie a našou súčasnosťou tak, aby boli jasne rozlíšené neaplikovateľné, historicky podmienené javy a nadčasové, večne platné pravdy. Exegéza v tomto procese zabezpečuje poznanie sveta Biblie a čo najlepšie pochopenie textu v jeho pôvodnom kontexte. Ako však postupovať zoči-voči protichodným teóriám interpretácie textu? A ako do výkladu zahrnúť skutočnosť, že dôležitejšie ako exegetická metóda je celkový postoj interpréta k Písmu?Autor Prof. ThDr. Pavol Hanes, PhD. je profesorom teológie so zameraním na Starú zmluvu, pôvodné jazyky, filozofiu a presahy teológie do sociálnych vied. Pracoval ako baptistický kazateľ, uplynulých takmer 30 rokov vyučuje evanjelikálnu teológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.