Poézia

Proglas je oslavou písma a slova, ktorá nemá obdobu v európskej poézii. Napísal ho v deviatom storočí staroslovienskym jazykom Konštantín Filozof – sv. Cyril. Na území Veľkej Moravy, kam smerovala v roku 863 misia sv. Cyrila a sv. Metoda, pripadla Konštantínovi Filozofovi úloha vytvoriť písmo a do staroslovienskeho jazyka preložiť cirkevné knihy. Vtedy napísal aj Proglas ako predslov k evanjeliám. Reprezentatívne vydanie tohto pozoruhodného diela obsahuje Proglas v prebásnení Ľubomírom Feldekom a v hlaholike – v prvom staroslovenskom písme. Dielo je ilustrované ikonami Edity Ambrušovej a letristickými grafikami Johany Ambrušovej. Proglas je jedinečné dielo európskeho významu, preto vychádza v slovenčine i v hlaholike. Vďaka tomuto vydaniu má aj široká verejnosť možnosť vidieť až ornamentálnu krásu hlaholského písma, ktoré pre nás solúnski bratia vytvorili.

poézia. 1. časť: Kráľovstvo KrviBásne na invokácie Litánií k Predrahej Kristovej Krvi2. časť: Nad milosrdenstvom LáskyBásne na invokácie Litánií k Božiemu milosrdenstvu

Zbierka básní.

Okrem básní v knihe nájdete aj fotografie z rôznych kútov sveta. Cestovateľ a horolezec Lukáš Uhr ako druhý Čech zdolal vrchol K2. V zbierke sú aj ilustrácie, maľby a koláže prešovského maliara Jozefa Žigraja.

Zbierka je osobnou spoveďou autora v životných situáciách, ktoré najviac ovplyvnili jeho život, ako je láska, smútok, nesplnené želania. Každý si v nej môže nájsť, čo ho zaujíma.

Maya Bednárik Tarabová patrí k najväčším objavom slovenskej poézie, čo sa týka lyrickej milostnej poézie. Jej obrovský cit pre rým v dnešnej dobe voľného veršovania snáď nemá ani obdobu. Preto sa niet čudovať, že je na sociálnych sieťach veľmi obľúbená hlavne medzi jemnými dušami. A právom.

Tretia Hiraxova básnická zbierka prináša slová, v ktorých na úkor autorovho citového striptízu ubudlo toho „nepekného“. Láska, jej vyznania, jemná poetika, vzťah muža a ženy, človeka a prírody, duše a celku, bolesti i radosti života. Ilustrácie nenakreslil v tichu nik iný, ako lesná víla Janka Thomková, ktorá sa z grafického hľadiska postarala aj o Hiraxov poetický debut More srdca a jeho nasledovníka Nech je nebo všade.

Lyricko-epická skladba Detvan je druhým vrcholným dielom romantického básnika Andreja Sládkoviča. Príbeh je inšpirovaný príbehmi s jánošíkovskou tematikou a príbehmi o Matejovi Korvínovi.

Lyrický cyklus 21 reflexívnych úvahových básní, v ktorých básnik rieši problematiku vzťahu zeme a hviezd, hmoty a ducha, ale aj otázku miesta človeka vo svete.

Malá sbírka poezie s duchovními prvky ve stylu haiku (lyrický útvar tvořený zvukomalebným trojverším, dělicí pauzou a zařazovacím slovem).Václav Krejčík (*1988) je bývalým učitelem jógy, provozovatelem terapie tmou a dalších ezoterických praktik spojených s alternativním hledáním spásy. V roce 2020 navštívil několik poutních míst a stal se katolickým křesťanem. S manželkou napsal více článků o neslučitelnosti ezoteriky a východních duchovních směrů s křesťanskou vírou.

poézia. Miroslava Malovcová-Staníková je absolventkou Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Okrem odborných publikácií z oblasti botaniky napísala aj niekoľko zbierok poviedok i poézie.

Básnická zbierka talentovaného Vladimíra Ďurku využíva metaforický potenciál jazyka a schopnosť človeka pomenovať a odkrývať skryté javy a súvislosti. Autorov básnický jazyk v sebe spája hravosť s vážnosťou a uvoľnenosť s nevyhnutnosťou. Vďaka tomu Ďurkova poézia plynie hladko. Na tomto esteticky výraznom podklade rozvíja svoje ľudské a osobné pozorovania a skúsenosti, ktoré podáva s väčšou či menšou noblesou. I keď je Ďurkova kniha debutom, prevyšuje iné debutové zbierky nielen životnou skúsenosťou dospelého muža či viacnásobného otca, ale tiež cnosťou trpezlivosti počkať si na chvíľu, keď treba hovoriť, a na čas, keď treba mlčať. Aj keby to malo byť, ako tvrdí básnik, práve mlčanie do vetra.

Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom knihy je plnosť osobného nasadenia, plnosť zmyslových podnetov a v neposlednom rade naplnenie miery citu, rozumu a vzdelania, ktoré sa tu spájajú do oduševnenej vášne po živote. Robí to aj s rizikom, že nie každý bude ochotný zaujať k tvorbe, človeku a svetu rovnaký postoj. Džunková svoju poéziu formuluje ako ponuku, z ktorej sa dajú načerpať duchovné sily, estetické zážitky a nájsť cestu k iným a k sebe.

Básnická zbierka Silvie Kaščákovej sa dotýka dvoch najsilnejších umeleckých tém, ktorými sú smrť a láska. Kniha sa nesie v ťaživom tóne, keďže smrť sa ukazuje ako všadeprítomná a lásky je nesmierne málo. Všetko sa odhaľovanie sa deje v mene nachádzania pravdy, ktorá by zamedzovala sladkým sebaklamom. V knihe je zachytený bolestný proces očisty a očistca, ktoré aj najťažšie chvíle života obracajú aspoň v malých dávkach na svetlo a nádej. Kaščákovej poézia je koncízna, odvodená z konkrétnych zážitkov, čerpajúca z impulzov modernej európskej lyriky.

Básnická zbierka macedónsko-srbského spisovateľa Rista Vasilevského Srdce kruhu je ucelenou ľudskou filozofiou, teológiou a metafyzikou. Analyzuje svet a všetko živé aj anorganické, duchovné i materiálne, spojené do kozmogonickej jednoty. Formou ód sa skláňa pred jednotlivými životnými princípmi, vzťahmi aj čiastočkami, ktoré spolu rozpútavajú oslavu tvarov a ostatných pojmov: matérie, slov, hlasu, prázdnoty, vedomia, chleba, prachu, času, imaginácie, rozumu, pamäte, vášne, mlieka, svetla, piesku, hromu, temnoty, cesty, kolesa, strachu, krásy, lásky, jablka, dokonalosti, budúcnosti či detstva. Popredná osobnosť európskej poézie sa slovenským čitateľom prvýkrát prihovára v básňach takejto sústredenej podoby. Knihu preložila Katarína Džunková.

Básnik Ján Motulko (1920 – 2013) vytvoril bohaté duchovné dielo, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou rozsiahlych dejín slovenskej katolíckej moderny. Jednou z kapitol týchto dejín boli osobné a literárne peripetie v období komunistickej neslobody, ktoré sú zachytené v básnických knihách zaradených do prvého zväzku Motulkovej poézie (2019). Impulz k začatiu novej kapitoly v živote a tvorbe priniesla básnikovi spoločenská zmena po roku 1989, po ktorej naplno rozvinul spirituálny rozmer svojej poézie. Do druhého zväzku Za nekonečnom svitá II: Puknutý hlas sú zaradené básnické zbierky vydané po roku 1989: Fialové žalmy (1992), Havrania zima (1996), Strmé schody (2000), Na Božej brúske (2005) a Jesenné paberky (2010). Hĺbka i rozsah duchovného záberu Motulkovej poézie ukazujú, aké významné miesto má spiritualita v slovenskej literatúre a aká prirodzená je kontinuita duchovnej poézie od súčasnosti až po jej kresťanské či predkresťanské korene.

Básnická tvorba Jána Motulka (1920 – 2013) výrazne čerpá z tradície slovenskej duchovnej poézie a opodstatnene sa vníma ako pokračovanie slovenskej katolíckej moderny. Do prvého zväzku súborného vydania Motulkovej poézie Za nekonečnom svitá I: V mimózach vietor sú zaradené autorove básne od štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia po rok 1989, ktorým sa končí básnikovo ideologicky motivované odsúvanie z oficiálnej literatúry. Prvý zväzok mapuje známu aj menej známu tvorbu autora a okrem básnických kníh Blížence (1944), V mimózach vietor (1947), Čas Herodes (1948) a Zobúdzanie popola (1970) obsahuje tiež poéziu pre deti a rozsiahly výber z poézie, ktorú autor nezaradil do básnických zbierok. Viaceré básne neboli publikované vôbec a čitateľom sú predstavené po prvý raz.

básnická zbierka. Karol Strmeň (1921 – 1994) napísal básnickú zbierku Preblahoslavená (1977) ako osobnú a hlboko prežitú meditáciu o živote a význame Panny Márie pre človeka a pre jeho spasenie. Exulant, ktorý musel predčasne opustiť vlastnú matku, sa symbolicky spája s matkou všetkých kresťanov a nachádza v nej útočisko, vzor konania, nespočetné zdroje inšpirácie a nejedno tajomstvo. Vznešenú tému podáva kultivovanou viazanou poetickou rečou, ktorú pretkáva prvkami modlitby, piesní, prosebných žalmov a dramatickými úryvkami z evanjeliových príbehov. Kniha Preblahoslavená je básnikovým krédom, v ktorom si odrieka duchovné aj životné pravdy, utvrdzujúc sa vo svojom mieste v pozemskom aj nadpozemskom svete. Strmeňova tragická smrť urobila z knihy básnikov testament, ktorým sa podčiarkuje význam tejto jednej z najväčších mariánskych básnických kníh slovenskej literatúry.

Puknuté srdce. Básnická zbierka Gabriely Spustovej Izakovičovej s názvom Ruptura cordis - Puknuté srdce, s ilustráciami akad. mal. Jozefa Ilavského, prináša básne, ktoré zachytávajú jej pocity z tretieho kovidového roku a z tragédie vojny. Pásmo veršov rozdelené na dve časti rozpráva básnický príbeh od Vianoc do Veľkej noci, keď sa autorka zotavovala z ťažkého covidového zápalu pľúc a bolelo ju srdce z vojny v susednej krajine, keď prúdili hranicami tisíce odídencov. Autorka hovorí v obrazoch a náznakoch, tak ako jednotlivé obrazy v čase prichádzali. Ilustrácie Jozefa Ilavského z jeho skoršej tvorby svojou výpoveďou verše umocňujú a vytvárajú s písaným slovom harmonický celok.I keď je zbierka smutným svedectvom dnešných čias, predsa len cítiť pozitívnu energiu plynúcu z odhodlania čeliť chorobe a nespravodlivej vojne a z odhodlania „anjelov bez krídel“ pomáhať a zachraňovať, či už v nemocniciach, alebo na hraniciach utečencom. Autorka zachytáva aj duchovný rozmer čias a ich boj so silami zla, čo počas oboch rán prebiehal a prebieha v ľuďoch i udalostiach. Zbierka obsahuje aj výber z básní z niektorých predchádzajúcich zbierok, ktoré významovo súvisia so zbierkou Ruptura cordis - Puknuté srdce.Pôsobivé ilustrácie Jozefa Ilavského, hoci neboli vytvorené pre túto zbierku, majstrovstvom ilustrátora dopovedá nevypovedané a tušené nuansy čias.

Zbierka básní s názvom Slovo dýcha je rozdelená do štyroch častí. V prvej časti „Podoby slova“ vníma poetka ľudské slovo i Slovo s veľkým „S“ ako entitu, ktoré umožňuje básnikom „umelecké dýchanie“ a oslobodzuje nás, „keď sme v sebe sami“ (báseň Umelecké dýchanie). Je to Slovo, ktoré neubližuje, ale pomkýna k vnímaniu krásy, bolo na počiatku vekov, má svoje pravidlá a je doslovne vyslovené dušou (báseň Dary). Neubližuje a nie je vyprázdnené, ako toľko slov, ktoré v tejto dobe „covidovej“ búšia do človeka zo všetkých strán.

„Texty autorky sa mi javia poeticky vyzreté, obsahom aj formou. Svojou koncíznosťou výrazu a občasnou viazanosťou sa mi javia ako vyzreté klenoty. Nájdeme tu i básne v próze. Je to autorka s výraznými umeleckými kvalitami, ktorá pracuje s peknými obrazmi, osobnou fantáziou, hudobnosťou a vlastnou ľudskou a duchovnou vnímavosťou. Lebo poéziu vníma ako hudbu, ktorej sa roky venuje. A tieto dary – písať básne, zhudobňovať ich a spievať, pokladá za svoj najautentickejší dar.“ (Viera Procházková) Marina Mesárošová (1951) vydala tieto zbierky poézie: Čas múdrych bláznov (Žilina: 2010), Naboso (Pezinok: 2013) a Pokropené nehou (Pezinok: 2015).

Publikácia Rytier a pevec Viliam Turčáry vychádza k 90. narodeninám tohto významného slovenského básnika a prekladateľa, vedeckého pracovníka SAV na poli literatúry, PhDr. Viliama Turčányho, CSc., Dr.h.c., ktorého si svet aj Slovensko uctili mnohými oceneniami za jeho skvelú a mnohorakú prekladateľskú, odbornú a umeleckú tvorbu.Úvodnú časť publikácie tvoria spomienky a zdravice vinšovníkov - rodákov a priateľov, ktorí majstra poznajú a čosi s ním prežili, aj lídrov významných inštitúcií básnikovho rodného kraja, vďaka ktorým kniha vyšla a ich poslaním je chrániť naše kultúrne dedičstvo. Vzácnosťou sú dva autentické rozhovory, v ktorých si Viliam Turčány zaspomínal...Publikáciu obohacujú ilustrácie Viliamovho „dvorného“ ilustrátota a priateľa, akademického maliara Doc. Jozefa Ilavského, uverejnené v Turčányho zbierkach básní.Cieľom monografie je pripomenúť autorskú tvorbu tohto majstra pera, doktora literatúry, zachytenú v recenziách a literárnokritických hodnoteniach, zozbieraných z literárnych časopisov, novín, kníh či samotných Turčányho zbierok básní a pokúsiť sa o literárnu analýzu a syntézu. Zámerom autorky je zacieliť pohľad na vlastné básne tohto veľkého básnika, múdreho a srdcom vznešeného človeka a inšpirovať čitateľov, aby ich čítali a poznali, lebo sú čistým prameňom, hodné toho, aby pretvárali dnešný svet a pomáhali mu znovu nájsť hodnoty.

Doc. PhDr. Gabriela Gotthardová, CSc. je rodáčka z Nových Zámkov. Od r. 1946 žije v Trnave. Vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.Nemohla som skladať básne, lebo život písal rozprávku... H. Ch. Andersen dávnejšie poznamenal, že najkrajšie sú tie, ktoré písal sám život. A naozaj? Vo mne písal verše...Klíčili po celý čas... Nosila som ich v sebe a skrývala v hĺbke duše a v komôrke srdca, aby raz vytryskli naozaj, nie iba vo sne. Niektoré z nich som predstavila trnavskej verejnosti v Nočných veršoch promenád. Tu sú tie básne. Dávam ich s láskou a pokorou. A nie bez bázne. Prijmite ich, prosím, s porozumením.Napísala jej: Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.: Moja milá Gabika, ďakujem Ti za krásnu a dušu povznášajúcu zásielku: Tvoje básne (hoci niektoré som poznala z počutia, ale ešte „plnšie” je ich čítať) sú nežné a naplnené Duchom ako Ty sama. Majú osobitý pôvab, na ktorom nikto nič nemôže zmeniť. Veľmi srdečne a s vďakou - Eva.

básne a polemiky. Björnstjerne Björnson bol nielen vynikajúci nórsky prozaik, básnik a dramatik, ale do povedomia malých národov (aj slovenského národa) sa na prelome 19. a 20. storočia zapísal najmä obranou ich práv: práva na vlastný jazyk, na rovnoprávnosť, na vzdelanie v národnom jazyku. Arne, básne a polemiky je čosi ako björnsonovská čítanka: obsahuje jeden z najlepších severských románov, tucet básní (medzi nimi aj text nórskej hymny), niekoľko polemických článkov, ktorými tento laureát Nobelovej ceny reagoval na správy o utláčaní Slovákov, o tragických udalostiach v Černovej pred 100 rokmi, úryvky zo spomienok českého intelektuála E. Lederera na stretnutie s Björnsonom, kompetentný doslov českého nordistu M. Humpála, ale aj poctu severskému bardovi z pera M. Rúfusa a L. Lajčiaka.Kniha vyšla k 175. výročiu narodenia B. Björnsona a je bohato ilustrovaná fotografiami a faksimile článkov. Väčšinu textov preložila K. Motyková, niekoľkým básňam dal slovenskú podobu M. Richter.

Zbierka básní Pamätníček vznikla ako krásna hra básnika a jeho dcéry Zuzky („raneného mláďatka“). Ako autor povedal, „je aj údelom hry aj hrou Údelu."„Začalo sa to celkom nevinne. Darovala mi pamätníček, pomaľovaný jej obrázkami. A medzi obrázkami – z dôvodov mne neznámych – nechávala jeden list voľný.Pochopil som to po čase ako tiché pozvanie do jej hry a na každý voľný list som si ku každému jej obrázku začal písať báseň. A bolo tých obrázkov ako rokov Kristových - tridsaťtri.“ Milan Rúfus (1928 - 2009)

Najkrajšie básne z tvorby Milana Rúfusa, básnika a mysliteľa, jedného z najznámejších predstaviteľov slovenskej modernej poézie. Jeho texty sú citlivým vnímaním sveta, náhľadmi do duše človeka, otázkami, ktoré sa zaoberajú morálnymi hodnotami, krásou, svetskou a božskou láskou.Rúfus v nich hľadá ľudskosť a pravdu. Jeho básne sú jednoduché a zrozumiteľné, plné pokory, skromnosti a lásky k životu. Výber básní do zbierky realizoval znalec Rúfusovej tvorby Vincent Šabík. Rozdelil ich do desiatich tematických častí: Slová, Človek, Svet, Láska – Žena, Detstvo, Krása, Domovina, Boh, Trpká chvála bytia a Básnikov testament. Samostatnou časťou výberu je básnická skladba Óda na radosť.

4. vydanie. Knižka plná krásnych básní od Milana Rúfusa doplnená ilustráciami Petra Uchnára.

Spojme básnickú a mravnú úroveň Dobiášovej tvorby a máme jeden z vrcholov slovenskej poézie. Vždy, keď počujem niekoho bedákať, ako vraj trpí naša kultúra nedostatkom osobností a mravných vzorov, spýtam sa ho: Čítal si Dobiáša?Zvyčajne nečítal. A často ani netuší, že básnik Dobiáš jestvuje. Ako to zmeniť? Dobiáš do čítaniek! (Ľubomír Feldek)Kniha Príbehy z prítmia je plná autorových spomienok.

Prvýkrát v slovenskom preklade a v limitovanej edícii poézia G. K. Chestertona. Výber 21 básní od uznávanej slovenskej prekladateľky a poetky Jany Kantorovej-Bálikovej, doplnený o ilustrácie výtvarníčky Andrey Spišakovej. Tento výnimočný titul vytlačený na luxusnom papieri v tvrdej väzbe môže byť krásnym darčekom, ale aj obohatením vašej knižnice o dielo známeho autora mimoriadnej kvality.Chestertonova poézia, ktorá verne odráža jeho presvedčenia a postoje, nie je príliš známa. Roku 1900 debutoval dvoma básnickými zbierkami, ďalšie verše publikoval buď v samostatných zbierkach, alebo ich často vkladal do svojich prozaických diel. Rovnako ako v ostatných svojich prácach, aj v poézii uplatňoval svoj zmysel pre humor a paradox, ktorý dobre vystihuje aj jeho vyjadrenie:„Musíme mať dostatok úcty k všetkým veciam mimo nás, aby sme šliapali na trávu s bázňou. Musíme mať aj dostatok opovrhnutia k všetkým veciam mimo nás, aby sme boli schopní v pravý čas napľuť na hviezdy“ (Ortodoxia, 1908). Jeho dielo je predchnuté radosťou z Božieho daru, oslavuje normálny život vnútri strohého a prísneho vonkajšieho kruhu kresťanstva, život, ktorý – ako uvádza v už citovanej práci – „tancuje ako deti a pije víno ako dospelí, pretože kresťanstvo je jediným rámcom pre ľudskú slobodu“. Prekladateľka knihy Jana Kantorová-Báliková, o nej povedala:"Chestertonove verše ma oslovili svojou múdrosťou, humorom i hravosťou a hlavne pozitívnym príklonom k životu, pozemskému i tomu večnému, ktorý predznačujú. Zaujali ma pocity ešte nenarodeného dieťaťa, ktoré prahne po tom, aby mohlo vstúpiť do nášho sveta, ale i prenikavá „Modlitba v temnote“, vyjadrujúca autorov osobný zápas počas duševnej krízy.V básni „Osol“ zas formou humoru a paradoxu oslavuje Ježišov príchod do Jeruzalema na osliatku, ktoré symbolizuje to, že Ježiš nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu. A tak by som mohla menovať veľa ďalších veršov, ktoré mi dodávali radosť do práce prostredníctvom autorovho hlbokého vcítenia sa do života obyčajných ľudí, vyjadrenia manželskej lásky, ale nemohla som vynechať ani verše plné satirických šľahov.Je až ťažké uveriť, že báseň „Aristokrat“ nevznikla v súčasnosti. Úplne strhujúco však na mňa pôsobí atmosféra zázračnosti v básni „Konverzia“ a drsný a prenikavo ľudský „Meč prekvapenia“. V živote som už mala príležitosť preložiť výbery z diel mnohých básnikov, a niektoré sa môžu vo vzťahu k Chestertonovi javiť priam kontroverzne, no vždy to boli autori, v ktorých dielach často zvučí nadpozemská struna.Takže na záver môžem povedať len toto: Vďaka Ti, Bože, za poéziu. A vďaka Ti za Chestertona, ktorý tak vrúcne oslávil a pripomenul nám všetkým Tvoju velebu.“

Druhé vydanie úspešnej zbierky básní pre deti.

veselá a zároveň poučná knižka pre deti 31 veršovaných príbehov doplnených ilustráciami témy: rodina, domáce zvieratá, farby, povolania, doprava, ovocie a zelenina...Autorka PaedDr. Lenka Siváková (1986) je učiteľka v materskej škole, ktorá vyštudovala Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie na PF TU v Trnave.

kniha + CD. Tretí zväzok edície je venovaný 100. výročiu narodenia stálice slovenskej poézie – Maše Haľamovej. Autorky lyricky krehkých, úprimných, nepatetických veršov, s hlboko prežívaným citom. Výber obsahuje kľúčové diela z jednotlivých období jej tvorby, od dievčenskej zbierky Dar až do chvíle poďakovania životu. Knihu dopĺňajú príhovory Milana Rúfusa a Dušana Rolla.CD so zvukovým záznamom obsahuje aj unikátny videodokument, v ktorom Pavol Strauss, Milan Rúfus a Maša Haľamová hovoria o svojich zážitkoch vo chvíľach, keď „sa uchádzali“ o báseň.

Básně sv. Terezie od Ježíše - Terézie z Avily. „... Duše tehdy neví, co dělat. Neví, zda má mluvit nebo mlčet, ani zda se smát nebo plakat. Jde o slávyplnou hloupost, nebeské bláznovství, kde se učí opravdové moudrosti. Mohutnosti mají schopnost zabývat se věcmi jen v Bohu. Pronáší se tu mnoho slov chvály na Boha, a to bez jakéhokoli řádu, pokud je neuspořádá sám Pán. Duše by chtěla propuknout v chválu a je celá bez sebe: líbezný nepokoj!Těmito uchvacujícími slovy nám sama Terezie dává nahlédnout do okamžiku vzniku své poezie. Byla to v první řadě její mystická zkušenost, která ji takřka „nutila“ alespoň částečně vyjádřit nevyjádřitelné. Tak vznikají básně velmi intimní, v nichž světice odhaluje své ženské srdce, které je zamilované do svého Snoubence a zároveň trýzněné touhou po Něm.Kromě tohoto typu poezie jsou ještě známé různé příležitostné a didaktické Tereziiny básně, v nichž autorku můžeme poznat jako učitelku a matku svých sester. O tom, že uměla „veršovat“ a že to dělala často, existují mnohá svědectví; například Julián z Ávily popisoval, že světice během cest při zakládáních ráda „skládala popěvky, a to velmi dobré, protože to dobře uměla“. Tyto verše Terezie tvořila pro pobavení svých spolusester při rekreacích a na vánoční svátky nebo proto, aby jim jednoduchou formou předala – jako například na začátku řádového půstu či při slibech sester – svůj ideál života bosých karmelitek.Na konci tereziánského jubilea, pětistého výročí narození světice, vám je předkládáme v hodnotném přebásnění pana Miloslava Uličného. (vybráno z předmluvy Sr. M. Milady od Spasitele světa)

Proglas je oslavou písma a slova, ktorá nemá obdobu v európskej poézii. Napísal ho v deviatom storočí staroslovienskym jazykom Konštantín Filozof – sv. Cyril. Na území Veľkej Moravy, kam smerovala v roku 863 misia sv. Cyrila a sv. Metoda, pripadla Konštantínovi Filozofovi úloha vytvoriť písmo a do staroslovienskeho jazyka preložiť cirkevné knihy. Vtedy napísal aj Proglas ako predslov k evanjeliám.Venované 90. výročiu narodenia významného slovenského básnika, prekladateľa a literárneho vedca PhDr. Viliama Turčányho.Úvod napísal Ján Chryzostom kardinál KorecDoslov a poznámky napísal PhDr. Viliam TurčányZo staroslovienčiny preložil univ. prof. Phdr. Eugen Pauliny a prebásnil PhDr. Viliam TurčányDo angličtiny preložila Mgr. Michaela ChorváthováDo taliančiny preložil a v spolupráci s Viliamom Turčánym a Marcom Belocchim prebásnil Stanislav ValloDo španielčiny preložil doc. Dr. Salustio Alvarado a doc. Mgr. Renáta Bajničanová, PhD.Do macedónčiny preložil Stojan LekoskiCD obsahuje: Predslov k Proglasu: J.E. Ján Chryzostom kardinál KorecProglas v staroslovienčine: Viliam TurčányStarosloviensky Otčenáš: Spieva a hrá Musa LudensProglas v slovenčine: Viliam TurčányDoslov: Viliam Turčány

Súborné dielo, 3. zväzok. Súborné dielo sv. Terézie z Lisieux, 3. zväzokTeréziin život je spevom lásky. Už na prvej strane Autobiografických zápiskov hovorí: „Napokon, budem robiť iba jedno: začnem ospevovať to, čo musím opakovať naveky - Pánovo milosrdenstvo" Jej spev je vyslovene kresťanský: keď spieva, robí to pre niekoho, v mene niekoho a niekomu. Jej spev nie je nikdy egoistický; obracia sa na rodinu, na svoje sestry, na bratov misionárov, na svätých v nebi, na Pannu Máriu, na Boha. Je to predovšetkým duchovný alebo mystický dialóg s Ježišom.Terézia neprestajne vedie rozhovor medzi zemou a nebom. Jej poézia je v zásade „spevom z vyhnanstva" v cudzej zemi, na brehu, je spevom, ktorým sa obracia k nebu (Vlasti), alebo rozpráva o nebi. Tento Jakubov rebrík, tento vzdušný most, ktorý buduje medzi zemou a nebom, oslavuje Pánove milosrdenstva. Teréziina poézia vyjadruje neutíchajúci úžas, vzdáva vďaky Všemohúcemu, ktorý sa stal človekom a vzal na seba ľudskú poníženosť.

Naboso je už druhou básnickou zbierkou poetky Maríny Mesárošovej. Jej básne sú františkánsky číre, prosté, plné dôvery v Božiu lásku. Poéziu dopĺňajú ilustrácie a farebný prebal s maľbou panorámy Malých Karpát od akademického maliara Milana Janíka. Je to hodnotná darčeková kniha.

Ke kritickému vydání básnického díla svaté Terezie z Lisieux napsal předmluvu filozof Jean Guitton, člen Francouzské akademie. Vyjádřil v ní své přesvědčení, že Terezie měla dvojí povolání, k rozjímavému životu řeholnímu i k poezii.Psala básně tak samozřejmě jako dýchala a jako se modlila, skládala je s živelnou radostí jako novicka, mladá jeptiška a zakrátko potom jako souchotinářka čekající na agónii. Ty básně byly „vtělením jejího bytí do života“, byly to stopy, které vtiskla do francouzské řeči, své spisovné mateřštiny. Jako dítě mluvívala nářečím své rodné Normandie a k této mluvě se vracela v posledních chvílích svého utrpení...

O pravde, že nič nie je také utajené, aby sa to nedostalo na verejnosť, svedčí aj toto dielo, ktoré práve držíte vo svojich rukách. Nie je to dielo známeho básnika. Je to dielo človeka hľadajúceho Boha a tiež svoje miesto v živote, prežívajúceho isté okamihy života a túžiaceho zachytiť ich na papieri. Nasledovné verše básní sa akosi samovoľne ponúkali v tomto čase hľadania.Všetko sa to začalo v decembri roku 1993. Bol som na dovolenke zo základnej vojenskej služby v Kežmarku a chystal som sa na „polnočnú“. Zrazu som vo svojom vnútri akoby „čítal“ verše prvej básne. Nebol čas ich zapísať. Po návrate domov som si ich ešte pamätal. Potom postupne prichádzali ďalšie. Zapisoval som si ich aj s dátumom vzniku. Bol som presvedčený, že ich nikdy nezverejním. Takto vznikla prvá zbierka počas môjho pôsobenia v Kežmarku. Dal som jej názov „Písané v zelenom“.Ani po ukončení základnej vojenskej služby však myšlienky a verše neprestávali prichádzať. Nastúpil som do kňazského seminára v Badíne a tam som opäť prežíval niečo nové. A opäť spojené s veršami, ktoré som si potajomky zapisoval. V prvých rokoch štúdia vznikla druhá zbierka s názvom „Cestou k Otcovi“. Na konci štúdia v roku 2000 som dopísal tretiu zbierku s názvom „Hľadanie života“. Tieto tri zbierky som si svojpomocne vytlačil pre seba a mojich blízkych.Aj po kňazskej vysviacke a v prvých rokoch môjho účinkovania som občas zachytil nejakú tú myšlienku. Potom prišiel Patrik, môj priateľ z farnosti Lovča, s tým, či by niektoré básne mohol zhudobniť. Váhal som. Nakoniec som dal súhlas. A ešte som aj napísal niektoré nové texty. Som mu vďačný, lebo prostredníctvom piesní sa tieto texty napokon dostali k viacerým ľuďom. Všetky básne štvrtej zbierky teda vznikli počas mojich prvých rokov kňazstva – približne do roku 2008.V posledných rokoch moja známa Martina, pracujúca v kníhkupectve, niekoľkokrát naznačila, že by bolo vhodné vydať tieto zbierky ako jedno dielo. Opäť som váhal aj s ohľadom na fi nančné možnosti. Napokon sa našlo riešenie, v čom tiež chcem vidieť Božiu vôľu, aby tieto verše mohli uzrieť svetlo sveta aj v knižnej podobe. Chcem sa poďakovať predovšetkým Bohu, že mi v tých rôznych okolnostiach pomáhal aj prostredníctvom týchto veršov. Veď v nich sa odzrkadľuje to, čím som v živote prechádzal. Taktiež ďakujem tým, ktorí ma inšpirovali počas tých rokov, ktorí ma povzbudzovali do písania v čase, keď už bolo známe, že občas čosi napíšem. A ďakujem tiež všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, že tieto verše, s pôvodným zámerom čisto súkromné, sa dostanú aj k iným ľuďom.A možno v nich nájdu aj niečo spoločné. Veď naše cesty hľadania Pravdy, Dobra, Krásy - Boha, aj keď sú rôzne, neraz sa pretínajú v spoločných okamihoch, záchvevoch duše či v myšlienkach. (Autor)

Básnická skladba Litánie k slobode, bohato ilustrovanú kresbami Jozefa Vydrnáka. Litánie k slobode boli napísané krátko po Nežnej revolúcii. Sú odrazom doby, ale zároveň ju presahujú. Lyrický subjekt sa neutápa v detailoch, zaujíma ho to dôležité, zaujíma ho človek a jeho sloboda tvorí syntézu.

Preklady III. "Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha." Milan RúfusŠtrnásty zväzok Milan Rúfus - dielo XIV. obsahuje dve knihy prekladov: Knihu žalmov a Jeremiášov nárek. Z hebrejčiny preložil Karol Gábriš a prebásnil Milan Rúfus.