Láska a vojna

Kto má rád štýl Johna Eldredgea, určite si príde na svoje aj pri čítaní tejto knihy. Kniha je povzbudivá a páči sa mi na nej striedanie autorov v úvode jednotlivých častí knihy, kde sa uvádza "Tu Stasi", alebo "Tu John" :) Jedná sa o ucelený pohľad na manželstvo a predovšetkým prízvukuje, že manželstvo je boj manželov proti spoločnému nepriateľovi.

Vhodné ako svadobný dar. K hlavnej myšlienke sa vraciam aj po rokoch manželstva, ba teraz jej lepšie rozumiem: Manželstvo je duchovný boj. Manželstvo nie je vojna jedného proti druhému, ale spoločný boj proti nepriateľovi, ktorý sa skutočne snaží manželstvá, zvlášť kresťanské, zničiť. Pretože dobré manželstvo môže priniesť veľa dobra. Manželstvo je teda naozaj cenný dar, pre ktorý sa oplatí premáhať únavu, lenivosť, sebeckosť, sklamania,... V knihe sú aj konkrétne svedectvá v konkrétnych situáciách, ako manželia môžu budovať jednotu.

Táto knižka sa ku mne dostala celkom náhodné a dnes ju mám prečítanú asi 4x a kupujem pre známych. Vďaka nej som tiež siahla po ďalších knihách od "Stasi a Johna". Myslím, že ak sa niekto rád zamýšľa nad životom, nastavením muža a ženy, ich strasťami, radosťami a fungovaním v manželstve, tak je táto knižka dobrou voľbou :)

*Nevzala som túto knihu do ruky na začiatku manželstva, takže neviem posúdiť, či by mi vtedy pomohla...človek, keď žije v oblakoch, ak si aj prečíta o tom, že "problémy existujú", zapamätať si to môže, ale nemusí to v ňom zanechať to, čo vo mne - keď som po tejto knihe siahla v čase krízy. kniha mi dala veľa, pomohla mi odhaľovať, ako si nás Zlý omotáva, aké nástrahy všade číhajú na manželov a ako s nimi bojovať. spolu. v láske. a že to má význam... nie kvôli deťom, majetkom, či tomu, "čo by ľudia povedali", alebo kvôli prísahe... ale kvôli TOMU DRUHÉMU. túto knihu som mala požičanú a po jej prečítaní som si ju kúpila hneď trikrát... aby som mohla požičiavať a šíriť ďalej....

Po prečítaní knihy, som sa sama seba spýtala: čo mi kniha dala, čo sa mi na nej zapáčilo, a čo naopak ma sklamalo? Myslím, že by som vedela na každú z týchto otázok nájsť odpoveď. Hneď prvé som dostala šok. Úprimne knihu som si nepredstavovala zrovna tak, akým štýlom bola napísaná. Čakala som, že to bude klasický príbeh a v ňom vsunuté rady, ktoré by neskôr boli ukázané aj príkladne. Pri štýle písania týchto amerických manželov, som mala pocit poučovania až rozkazovania. Som presvedčená o tom, že to tak nemysleli, no vo mne to evokovalo také pocity. V knihe malo byť viacero príkladov, o tom aké problémy vznikajú v manželstve a o ich riešení. Áno, našla som to tam, ale malo tam byť viac o riešení manželstva hlavných autorov, ktorí sa tomu vyhýbali a povedali len okrajovo...Z toho som mala dosť čudný pocit, že do iných manželstiev sa vtierkali a opisovali, čo sa tam všetko dialo, no do svojho, čo tam niekoľkokrát povedali, že bolo na hrane rozpadu, povedali asi toľko, že trávili spolu málo času. Ďalšou vecou, čo mi úplne nesadla bolo, že tam autori písali o rôznych filmoch a piesniach. Keď chceli niečo povedať, napísali, že napríklad ako vo filme .... No samozrejme, že tie filmy som vôbec nepoznala, ani piesne. A čo ma úplne dostalo, bolo keď tam začali písať o iných knihách, ktoré napísali. Takto sa propagujú vlastné knihy???? Zatiaľ to z môjho pohľadu vyzerá ako totálna katastrofa, ale až také zlé to určite nebolo. Hlavný účel tejto knihy bol nájsť skutočného vinníka rozpadov manželstiev. A ten sa samozrejme našiel. Tiež manželia ponúkli rady, ako sa dá mať pekné manželstvo, ako byť šťastný, vážiť si to čo máme a milovať toho druhého aj po niekoľkých rokoch, aj keď je už na scéne dennodenný stereotyp, i keď už možno nevyzeráme najlepšie..Na konci knihy sú modlitby, ktoré sami vymysleli. No to je už na každom osobitne, či ho zaujmú alebo nie. Ja osobne knihu beriem ako priemer, pretože mi žánrovo nesadla a čakala som niečo lepšie.

Práve ju čítam, a odkrýva mi oba pohľady a nástrahy na manželstvo /mužský aj ženský/, a aj riešenia. Veľmi dobre sa číta, je praktická.

Pri otvorení knihy od manželov Eldredge som čakala istý druh otvorenosti, na ktorý som si pri nich už trochu zvykla. A fakt je, že ma ani tento krát nesklamali. Ich štýl písania je mimoriadne príťažlivý práve pre to, že nezakrývajú svoje chyby v snahe robiť sa lepšími. Naopak, vyznávajú svoje previnenia a hovoria o ich následkoch. Priznávajú sa k svojim omylom a opisujú svoje strastiplné cesty, ako z nich von. Doslova nechávajú otvorené dvere svojej spálne... prílišný exhibicionizmus? Nie... výpovedná sila svedectva, čo dokáže Boh v našich životoch, keď Mu nezabuchneme pred nosom ŽIADNE dvere...