Cesta dozrievania

Recenzia z blogu

S menom Alície Lenczewskej sme sa mohli zatiaľ stretnúť len na stránkach jedného katolíckeho časopisu, ktorý pravidelne uverejňoval jej myšlienky. Cesta dozrievania je prvým uceleným printovým dielkom, ktoré vychádza v slovenčine a tlmočí hlboké posolstvo zachytené v jej duchovných denníkoch (v poľštine vyšli pod názvami Svedectvo a Slovo poučenia).

Alícia väčšinu svojho života prežila ako povrchná kresťanka, dokonca bola členkou komunistickej strany. Ako sama hovorí: “V mojom živote boli obdobia, ktoré trvali niekoľko rokov, keď som žila mimo Cirkvi, v nesúlade s Božími prikázaniami. Hľadala som zmysel života, dobro a krásu. Túžba po nich ma dlhé roky poháňala cestovať a navštevovať mnohé krajiny. Nakoniec však nastala chvíľa, keď som si čoraz výraznejšie začala uvedomovať prázdnotu takéhoto spôsobu života.” (s. 7-8). Zlom prišiel, keď mala 51 rokov, počas jedných duchovných cvičení.

Vtedy vstúpil do jej života Pán Ježiš s osobitým mystickým darom. Dostala možnosť pravidelne sa s Ním stretávať a zreteľne Ho počuť. Všetko, čo jej Pán hovoril, si starostlivo zapisovala. On sám jej totiž povedal, že jej denníky budú slúžiť ďalším ľuďom, aby pochopili, že sa túži prihovárať každému človeku a viesť ho po ceste spásy.

Alícia Lenczewská (1934 -2012) žila v Poľsku a zomrela len pred 6 rokmi. Možno práve táto blízkosť, nielen časová, ale aj teritoriálna, robí z jej denníkov duchovný poklad nesmiernej hodnoty adresovaný presne nám – tu a teraz.

Po prečítaní knihy som sa znova ocitla na začiatku svojej cesty dozrievania s vedomím, koľko toho ešte stále neviem (stáva sa to aj vám?), aké obrovské sú moje rezervy v praktickej láske voči druhým a s poznaním, že keby som si aj celé srdce rozkrájala a dala ho Bohu, aj tak je to len odrobinka oproti tomu, akou presahujúcou láskou ma miluje Boh. A predsa mystiku rada čítam a vraciam sa k nej. Je stretnutím sa Boha s človekom v pravde, ktorá však nedesí, ale oslobodzuje. A o toto ide. Spoznať seba samého takého aký som, ocitnúť na pôde pokory a zároveň zakúsiť nepodmienečnú lásku Boha Otca. Dielko Cesta dozrievania je otvorenými dverami presne na takého stretnutie. Je rozdelená na niekoľko krátkych kapitol, pričom Alíciin vklad do textu je minimálny – väčšinou ide len o hlavné názvy a pár otázok. O všetko ostatné sa postaral sám Ježiš. Knihu odporúčam čítať pomaly, po dúškoch. Nechať slová pôsobiť na svoje vnútro a prosiť o milosť to vypočuté aj žiť.

“Čím bola archa pre Noemovu rodinu a pre Lota opustenie mesta určeného na zánik, tým je dnes ruženec.” (s. 76)

“Koľko modlitby, toľko lásky, múdrosti a pokoja je v tvojom srdci. Koľko si odo mňa prijala počas modlitby, toľko môžeš dať druhým z toho, čo je hodné dávania. Sama od seba nemáš nič, čo by si mohla dať.” (s. 24)

“S ľuďmi sa treba deliť o všetko. Aj o čas. Niekedy je to dar cennejší ako všetky iné. Neľutuj čas na užitočné rozhovory, ktoré mojim deťom pomôžu prísť ku mne a byť so mnou. Buď chápavá a štedrá vo všetkom tak, ako som ja štedrý k tebe.” (s. 61)

Autorka recenzie: Zuzana Ring

Vydavateľská anotácia

Mimoriadne obdobie v živote poľskej učiteľky Alície Lenczewskej sa začalo na duchovných cvičeniach v Gostyne v roku 1985. Počas svätej omše dostala od Pána dar: Ježiš jej povedal, aby si zapisovala jeho rady a duchovné poučenia, ktoré jej dával počas ich mystických stretnutí. Alícia spísala Ježišove slová do dvoch denníkov:

• Świadectwo (Svedectvo)
• Słowo pouczenia (Slovo poučenia),

z ktorých vybrané úryvky zverejňujeme v tejto knihe. Po jej smrti sa denníky dostali do rúk arcibiskupa Andrzeja Dzięgu, ktorý zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila ho vo svetle učenia Cirkvi. Názor teológov bol jednoznačne pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne. Ich obsah posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu.

„Zrazu všetko prestalo existovať; bol tu iba on. Jeho sila a moc rástli a ja som bola pri ňom čoraz menšia. Neopísateľne veľká láska, pred ktorou sa dá len plakať nad svojou nevďačnosťou, a potom radosť, že ma miluje. Explodujúca radosť. Od tej chvíle sa všetko zmenilo: moja hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, cieľ života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom bol on – Ježiš Kristus. A najkrajšími chvíľami boli stretnutia s ním: pri každodennej modlitbe, každodennej svätej omši, pri prijímaní Eucharistie, ale aj každodenný všedný život a služba a pomoc iným. Všetko, po čom som túžila a čo som dlhé hľadala vo svete, mi dal on. Ba dal mi oveľa viac, než som si dokázala predstaviť a po čom som mala odvahu túžiť.“