E-kniha: 120 zamyslení s Teréziou z Lisieux

Recenzia z blogu

Vraj najväčšia svätica modernej doby. Tak ju nazval sám pápež Pius X., ktorý sa tiež stal svätým a bol známy svojou horlivosťou. O to viac prekvapí tento titul udelený žene umierajúcej v mladom veku v karmelitánskom kláštore. Čitateľ sa preto oprávnene pýta: „O koho ide? Kto je táto mladá svätica?“ Vlastným menom Terézia Martinová (teraz už vieme, že jej rodičia boli tiež svätými, čo sa prejavilo na jej dobrej výchove), dnes známa po celom svete ako Terézia od Dieťaťa Ježiša alebo jednoducho Terezka Ježiškova, ako ju mnohí jej ctitelia familiárne volajú.

Čo bolo na nej také zvláštne? Sv. Terézia zomiera vo veku 24 rokov. Jej veľkou túžbou bola práca v misiách a preto aspoň modlitbami podporovala kňazov v prvej línii Cirkvi. Taktiež veľmi túžila pomáhať dušiam a často hovorila o tom, ako bude z neba ešte viac sprevádzať duše. Nakoniec sa stáva patrónkou misií a pápež Ján Pavol II. ju vyhlasuje za Učiteľku Cirkvi.

Kniha 120 zamyslení s Teréziou z Lisieux od vydavateľstva Zachej.sk je krásnou a unikátnou sondou do života svätice. Z veľkej časti ju tvoria listy, ktoré napísala svojim sestrám, tiež rehoľníčkam, kňazom na misiách, za ktorých orodovala alebo iným známym.

Ako zlatá niť sa celou knihou tiahne jej detinská dôvera v Božie milosrdenstvo a dobrotu. Sama často hovorí o sebe ako o malej, bezvýznamnej a aj keď dosiahne nejakú milosť, pripisuje ju Božej dobrote. Terezka veľmi rýchlo pochopí, že aj tie najmenšie skutky môže robiť z veľkej lásky k Bohu. Jej skutky lásky sú namierené voči sestrám v kláštore, často práve voči tým, pri ktorých ju láska stojí veľkú obetu. Sama spomína, aké úsilie ju stojí pokoriť sa. Práve to je na nej také sympatické. Jej príbeh hovorí o tom, že aj svätí mali svoje boje s Božou pomocou víťazili.

Terezka vo svojich zamysleniach často hovorí o nebi a o poklade, ktorý v ňom máme ukrytý. Tieto myšlienky sa ešte umocňujú s očakávaním vlastného odchodu z tohto sveta. Stále však so zápalom túži pomáhať dušiam. Na príkaz matky predstavenej píše Dejiny duše, svoj vlastný životopis s jej pamätnou vetou: Mojím povolaním je láska.

Myslím, že kniha so zamysleniami tejto veľkej svätice dokáže povzbudiť mnohých čitateľov, keďže Boh aj nás povoláva nasledovať jej „malú cestu“, cestu jednoduchých skutkov lásky.

Autor recenzie: Marek Piváček