Pôstna cesta s Matkou Máriou

Recenzia z blogu

Pôst je obdobie, ktoré má v Cirkvi nenahraditeľné miesto. Je nielen časovým obdobím, ktoré sa nachádza pred Veľkou nocou, ale najmä cestou, po ktorej nás Boh pozýva kráčať. Cestou k nemu samému. Táto cesta sama osebe môže byť veľmi obohacujúca, ale i náročná. Preto nám Cirkev dáva mnoho prostriedkov, ktoré nás na tejto „ceste znovuzrodenia“ sprevádzajú. Sú nimi rôzne pobožnosti (napr. krížová cesta), pôstne čítania z Písma, ale najmä modlitba. Tá sa vinie celým obdobím pôstu ako zlatá niť.

Katolícky kňaz Edward Looney nás pozýva vykročiť na túto cestu modlitby s Božou Matkou Máriou. Hneď v úvode knihy nám dáva nahliadnuť do viacerých mariánskych zjavení, od tých veľmi známych ako Fatima či Lurdy až po tie menej prebádané. Mne osobne sa veľmi páči, že sa k týmto zjaveniam vracia v každej kapitole svojej knihy – všetky sa totiž začínajú výrokom Panny Márie. Potom nasleduje samotné zamyslenie a modlitba k Božej Matke. Záver každého dňa je pozvaním ku konktrétnemu skutku – či už je to pomoc blížnemu alebo modlitba na nejaký úmysel. Týmto spôsobom autor čitateľa sprevádza po pôstnej ceste spolu s Máriou.

Dni sú zoradené do pôstnych týždňov, počínajúc výzvou na obrátenie. Nasleduje modlitba za blížnych, ale aj na iné dôležité úmysly, ako napr. modlitba za duše v očistci alebo za kňazov. Autor nás veľmi pekne vedie k poznaniu, že najlepšou učiteľkou a vzorom modlitby je Panna Mária. Jeden z týždňov nám predkladá mariánske modlitby akou je posvätný ruženec, modlitba k siedmim bolestiam Panny Márie alebo Loretánske litánie. Avšak pre úplnosť musíme dodať, že nás povzbudzuje aj k adorácii, tichej modlitbe alebo k modlitbe s Božím slovom. Myslím, že je správne povedať, že je vlastne celá o modlitbe. Tak ako ňou bol aj celý Máriin život.

Posledné dva veľké celky nám približujú Veľký týždeň, v ktorom nás Mária pozýva nasledovať trpiaceho Syna a jeho zmŕtvychvstanie, ktoré je výzvou k viere. K viere v Božiu lásku, odpustenie či večný život, ale aj k viere vo vypočutie našich modlitieb.

Mňa osobne veľmi zasiahol krátky úryvok, ktorý by som rád citoval: „Predstav si Ježiša chúliaceho sa pri stĺpe. Možnože k nemu jeho Matka podišla a utrela mu krv, ktorá kvapkala na zem. Tie slzy, ktoré museli zmáčať jej tvár! Stála pod krížom, počúvala davy posmešníkov a sledovala, ako jej Syn trpí.“ Áno – aj toto by malo byť súčasťou našej cesty za Kristom spolu s jeho Matkou.

Jednotlivé kapitoly knihy sú naozaj krátke – zväčša ich tvoria 2-3 strany. Musím sa priznať, že som neodolal a napriek rade autora som čítal jednu za druhou. Táto kniha krátkych zamyslení je presne jednou z tých, ktoré „sa čítajú samé“. Nie je však cieľom „preletieť“ ju za niekoľko dní. Ja osobne sa k nej budem vracať počas celého Pôstneho obdobia, aby som načerpal z jej hĺbky, ktorá sa skrýva v zdanlivej jednoduchosti.

Autor recenzie: Marek Piváček