Slzy v La Salette: Zjavenie, ktoré otriaslo Cirkvou

Recenzia z blogu

Útla knižka Tomasza P. Terlikowského s názvom Slzy v La Salette: Zjavenie, ktoré otriaslo Cirkvou opisuje mariánske zjavenie, ktoré sa odohralo na francúzskom vidieku v polovici 19. storočia. Kniha vás prenesie ďaleko od hluku veľkomesta, kde sa zelenajú kopce, cengajú kravské zvonce, štebotajú vtáky a v povetrí cítiť nadchádzajúcu jeseň. Podľa môjho úvodu by sa mohlo zdať, že ide o idylické rozprávanie, ale nie je to tak. V prvom rade posolstvo, ktoré táto kniha nesie, je burcujúce, nahlodávajúce svedomie a nastavujúce zrkadlo nášmu kresťanskému životu. A v druhom rade si každý čitateľ musí sám odpovedať na základe prečítaného, či tomuto zjaveniu verí.

Autor venuje prvé strany knihy Slzy v La Salette detailnému opisu historických súvislostí. Čitateľ sa môže oprávnene pýtať, či je to dôležité. Ak chceme pochopiť, prečo sa Panna Mária zjavila práve v La Salette, práve Maximinovi a Melánii, prečo urobili v živote dané rozhodnutia, prečo je na obálke knihy uvedené Zjavenie, ktoré otriaslo Cirkvou, tak potom je potrebné poznať aj historické súvislosti.

„Z náboženského hľadiska je stretnutie krásnej Panej s dvoma deťmi na alpských svahoch ‚evanjeliom v kocke‘ – krátkym teologickým traktátom vyjadreným obrazmi s tromi základnými otázkami: o mariológii, Božej prozreteľnosti pôsobiacej v dejinách a napokon o základoch kresťanského života“ (str. 49).

Panna Mária sa zjavuje v čase nastupujúcej sekularizície, dekristianizácie Európy, odmietania Boha. Vyberá si jednoduché dedinské deti žijúce vo svete silno poznačenom prírodou, tvrdou prácou a chudobou. Vidíme tu paralelu s Ježišom Kristom, ktorý si vyvolil slabých jednoduchých rybárov (nie znalcov Zákona) a narodil sa v maštali v Betleheme (nie v paláci v Jeruzaleme). Opäť nám ukazuje, že Boh zmýšľa inak ako ľudia a má záľubu v tom, čo my opomíname. Vizionári Maximin a Melánia – pastieri kráv – sa nám môžu javiť ako osoby z úplného okraja spoločnosti. Predstavte si vtedajšie nízke postavenie detí, ktoré začali v útlom veku pracovať a nemali ani dostatočné vzdelanie. Obaja boli značne poznačení nedostatkom v citovej i materiálnej oblasti. Maximin prišiel o matku. Melánia bola nútená žobrať. Navyše neboli praktizujúci veriaci.

Nasleduje opis samotného zjavenia a pre mňa sa začína dilema viery v toto zjavenie. Niektoré formulácie, ktoré mala Panna Mária povedať, sa mi zdajú zvláštne a nekorešpondujú s mojimi predstavami milujúcej nebeskej Matky. Rovnako ďalšie skutočnosti, či už ide o neskorší život vizionárov, snahy o spolitizovanie zjavenia, vyzradenie tajomstva pod nátlakom či pochybnosti cirkevných autorít. Na druhej strane musím priznať, že autor sa snaží niektoré veci objasniť a vysvetliť zrozumiteľným jazykom. Neprikrášľuje, ale snaží sa popísať zjavenie a skutočnosti okolo neho a vizionárov pravdivo, hoci nie všetko je dokonalé.

Pre mňa osobne mala kniha 3 silné duchovné odkazy. Po prvé skúsenosť odpustenia človeka mení, dáva mu úplne novú silu.

„Keď do hĺbky zakúsim, že som hriešnik, že som schopný porušiť každé prikázanie, každé pravidlo, niekomu ublížiť, keď sa vzdám presvedčenia, že som dobrý človek, ktorý ‚by to nikdy neurobil‘, až vtedy môžem vidieť, že aj ten druhý je taký istý – že môj manžel, moja manželka, moje deti rovnako ako ja môžu urobiť čokoľvek, sú schopní čohokoľvek. Nie sme silní, nemáme moc, nie sme schopní sami nehrešiť. Je to ťažká skúsenosť, ale bez nej niet odpustenia“ (str. 84).

Po druhé ma zvlášť zasiahla úvaha nad apoštolom Petrom (str. 83 – 85). Bol veľmi dôležitý a blízky Kristovi, a predsa ho zradil. „Dozvedel sa pravdu o sebe a išiel ďalej, lebo Ježiš mu odpustil“ (str. 85). Dozvedieť sa pravdu o sebe. Ustáť to. To chce silného človeka. A po tretie samotné posolstvo, odkaz Panny Márie z La Salette – robiť len malé kroky. Nevolá nás k heroickým výkonom našej viery. Vyzýva na každodennú modlitbu, aspoň Otče náš a Zdravas‘, Mária, zachovanie nedele, pôstu a stráženie si jazyka.

Verím, že každý si nájde v knihe Slzy v La Salette niečo, čo mu pomôže v jeho duchovnom raste.

Autorka recenzie: Eva Chocholáčková