Recenzie: Zuzana

Zuzana (229)

2. októbra 2017

Hlboká novéna popretkávaná zázrakmi Jána Pavla II. - zväčša uzdraveniami, ktoré sa stali na príhovor tohto charizmatického svätca. Počas novény sa premodlí oblasť telesného aj duševného zdravia, je možné sa ju modliť za seba, aj za iných. Mne osobne dala a dáva mnoho. Tak nanovo objavujem Jána Pavla II. a všetko to, čo urobil nielen počas svojho života, ale koná aj teraz - z neba, kde sa za nás prihovára.

Zuzana (229)

2. októbra 2017

Absolútne skvelé čítanie pri ktorom sa nie je kedy nudiť. Napísané sviežim novinárskym štýlom Andreasa Englischa. Veľa nových a zaujímavých vecí zo života a ciest Jána Pavla II. interpretovaných jasne, prehľadne a miestami i vtipne. Autor sa nebojí klásť aj nepohodlné a spochybňujúce otázky a pri hľadaní pravdy ide niekedy naozaj až na kraj sveta. Ku knihe je pribalené aj CD - audiokniha a niektoré kapitoly som si teda aj vypočula. Ešte stále sa mi v myšlienkach vracajú silné príbehy, o ktorých som sa dočítala. Vďaka za túto knihu, obohatila ma.

Zuzana (229)

22. augusta 2017

Nuž, bol to veľký objav. Pre mňa určite. Ako katolíčka som vzala túto knihu do rúk práve preto, že som dúfala, že v nej nájdem niečo z protestantského zmýšľania a predsudkov, ktoré máme všetci. Či už katolíci voči protestantom, alebo protestanti proti katolíkom. Ach, to slovo "proti". Veľmi oceňujem úprimnosť manželov Ekmanovcov, ich otvorené srdcia a túžbu hľadať pravdu, aj keď to už prešlo za hranicu pohodlnosti, prijateľnosti, či spoločenskej akceptácie. Pri čítaní tejto knihy sa mi mimovoľne vynárali spomienky na C. S. Lewisa a jeho priznanie: ... "v tú noc som bol ten najneochotnejší konvertita v celom Anglicku" (z vynikajúcej knihy: Zaskočený radosťou, čo je vlastne Lewisov osobný "veľký objav"). Každý máme svoju cestu... Nechajte sa zaskočiť radosťou aj vy. Kniha Veľký objav má ten ponteciál.

Zuzana (229)

22. augusta 2017

Čítanie Posledných rozhovorov bolo pre mňa veľkým prínosom. Bolo nesmierne užitočné pozerať na osobu Jozefa Ratzingera tak zblízka, cez jeho spomienky na detstvo, mamu, otca, brata, na to, ako to u nich doma chodilo. No nielen to. Na niektoré udalosti z jeho života - už ako ostro sledovaného pontifika - som až teraz získala správny a úplný pohľad. Posledné rozhovory sú knihou, ku ktorej sa určite ešte vrátim.

Zuzana (229)

12. mája 2017

V tejto knihe vedľa seba tancujú otázky a odpovede na parkete zvanom život. Maxa vnímam presne takto: ako múdreho a skúseného lektora tanca, ktorý ovláda nielen základné kroky, ale aj umenie žiť. Pozorovať, analyzovať, vyhodnotiť, nadobudnúť a o to nadobudnuté sa zrozumiteľne podeliť. Výborné čítanie.

Zuzana (229)

31. januára 2017

Zdá sa mi, že názov je komerčného charakteru a stavia na svetovo známom mene Mengele, keďže v knihe tento nacista vystupuje minimálne. Z obsahu sa mi najviac páčila prvá časť, v ktorej autorka plasticky opisuje život v kedysi prekrásnom meste na úrovni: v Lučenci. Hneď by som sa tam išla pozrieť. Aj zvyšok knihy je písaný pútavo a knihu som neodložila, kým som ju nedočítala.

Zuzana (229)

31. januára 2017

Po tejto knihe som siahla cielene a nebol to ťah vedľa. Ešte predtým mi ako dobré entrée poslúžila kniha od Kateřiny Lachmanovej: "Karikatury Boha." Načrtnutej problematike sa autorka Lin Button venuje podrobnejšie a knihu vystavala na svojich osobných skúsenostiach. Jej koncepcia je mierne študijná a preto ju treba čítať so zápisníkom v ruke. Zdala sa mi celkom vhodná aj na spoločné stretká, keďže je systematicky rozdelená do kapitol + obsahuje námety na zamyslenie.

Zuzana (229)

31. januára 2017

Kroniky Narnie sú pre mňa klasikou, v ktorej sa C. S. Lewisovi podarilo nemožné. Máloktoré knihy sú totiž rovnako príťažlivé ako pre deti, tak aj pre dospelých. Ako sa mu to podarilo? Nuž, na to treba spojiť obrovskú dávku talentu s ešte väčšou nádielkou predstavivosti a potom už len dúfať, že sa to podarí. A toto sa naozaj vydarilo! Kroniky Narnie majú svoje jedinečné čaro a s čistým svedomím môžem povedať, že žiadne "rozprávky" (pretože si myslím, že rozprávky to nie sú), ku mne neprehovárali tak jasne, ako príbehy z krajiny Narnia...

Zuzana (229)

31. januára 2017

Prečo čítam knihy od Staci Eldredge so zápisníkom v ruke? Nuž preto, lebo inak by mi veľká časť toho podstatného zo Stať sa sebou, žiť Božie sny unikla. Naozaj sa mi páči, ako Staci píše svoje knihy. Ako sme si už pri nej zvykli, opäť nechala pootvorené dvere do svojho domu, do svojho srdca. A opäť len tak “by the way” sýti svoje stránky Božím slovom a modlitbou. Nenútenosť s akou to robí mi veľmi imponuje a pripomína mi pravdu: "Modlitba je dýchanie duše." Stacina kniha dýcha a vďaka nej sa dá znova nadýchnuť. Hlbšie. Preto sa ňou nedá len tak preletieť, vychutnať si príbeh a založiť ju do knižnice. Ono sa ten príbeh píše práve teraz svojim jedinečným spôsobom v mojom živote, na tomto konkrétnom mieste. Skončí happyendom? Otázku, ktorú by žiaden kresťan nemal položiť. A predsa sa derie na povrch. Descartovo (nie “Myslím, teda som” – ako to majorita chybne prekladá, ale) “Pochybujem, teda som” je opäť raz v kurze. Preto ju čítam a píšem… Verte mi, je o čom.

Zuzana (229)

31. januára 2017

Pre všetkých milovníkov mystiky v každodennom živote je táto kniha ako stvorená. O to viac, že opisuje život na prvý pohľad úplne obyčajnej matky viacpočetnej rodiny. Dielo, ktoré konal Boh v jej duši je proste tak nádherné, úchvatné a jedinečné, akým je On sám. Asi najviac ma zasiahla istá nadprirodzená skutočnosť, ktorá sa stala vo chvíli Conchitinej smrti. Výborná kniha, ku ktorej sa určite ešte vrátim... "Mnohokrát jsem při svých přijímaních nebo během svých návštěv Nejsvětější Svátosti řekla mému Ježíši: “Pane, cítím se neschopná tě milovat, proto se chci vdát. Dej mi mnoho dětí, aby tě oni milovali více než já.” To mi nepřipadalo nemístné, naopak jako oprávněná modlitba, abych utišila svou žízeň milovat ho, milovat ho stále víc a vidět, jak je milován bytostmi, které vzešly z mého bytí, s mou krví a mým životem. (s. 20)"